{"guid": "16e3059e-b9b5-4473-9f90-80d694b457dd:1b3c5a17-d2f5-48de-905e-55f15d3b76cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1", "spisova_znacka": "8Asan/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/11/2019 z 29. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2020, sp. zn. 8Asan/11/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1", "identifikacne_cislo": "4018200142", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2020-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-4", "nazov": "§ 34 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-5", "nazov": "§ 34 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b3c5a17-d2f5-48de-905e-55f15d3b76cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/11/2019\n4018200142\n29. 01. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:4018200142.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: J. Q., narodeného\nXX. J. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Petrom Homolom,\nadvokátom, so sídlom kancelárie Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresnému úradu\nNitra, odboru opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP1-2018/005913 z 29. januára 2018 a\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/14/2018-75 z 28. januára\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 23Sa/14/2018-75 z 28. januára 2019\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OUNR-OOP1-2018/005913 z 29. januára 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-NR-OVVS2-2017/023190 ID 2017\n0000381244-Ha z 11. augusta 2017 o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa dopustil\n„úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním dňa 11.05.2017 o 14.00\nhodine na K. ulici č. XXX/XXX v S. L. z celej sily kopol do brány rodinného domu D.. T. U.“; za čo mu podľa\n§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. bola uložená sankcia - pokarhanie; a povinnosť uhradiť\ntrovy konania vo výške 16,- eur. Súčasne správny súd stranám nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu sú zákonné, riadne odôvodnené a rovnako je odôvodnená aj sankcia. Námietky,\nktoré uvádzal žalobca, či už v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu ako aj v žalobe o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného, sú právne irelevantné, pretože oboma správnymi orgánmi bol\nriadne zistený skutkový stav, prejednaný v priestupkovom konaní na pojednávaní výsluchom účastníkov.\nSprávny súd nezistil žiadne porušenia práv žalobcu a nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti dôkazu\nvideonahrávky, ktorým bolo konanie žalobcu preukázané, preto jeho námietku o nehodnovernosti\ndôkazu považoval za právne irelevantnú. Správny súd zhodne ako správne orgány mal za preukázané z\nvykonaného dokazovania v administratívnom spise, že došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu tak, ako to bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobca nevyvrátil žiadnym\n\nhodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi na základe\nskutkových okolností. V súdnom konaní sa správny súd oboznámil s obsahom administratívnych\nspisov, z ktorých bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov nezistil právne pochybenie ani logické nesprávnosti a ani také vady konania, ktoré by\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobu zamietol, pretože preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu\na skutočnosti, ktoré spochybňuje žalobca v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uvádzala v odvolaní\nvoči prvostupňovému správnemu orgánu a s týmito sa náležite žalovaný správny orgán vysporiadal.\n3. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania,\npretože mu žiadne trovy nevznikli.\n4. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý\nrozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu\nsa dozvedel, že žalovaný v predmetnom konaní doručil súdu písomné vyjadrenie z 11. júna 2018, pričom\nžalobca nemá vedomosť o tom, či žalovaný doručil toto podanie na základe výzvy súdu alebo z vlastnej\niniciatívy, v každom prípade žalobcovi toto vyjadrenie žalovaného nebolo doručené a tiež mu nebolo\ndoručené ani na pojednávaní, ktoré sa v tejto veci uskutočnilo. Uvedeným konaním správneho súdu\ndošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), a tým k odňatiu jeho možnosti konať pred\nsúdom.\n6. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol v zásade totožné námietky ako v žalobe,\npričom zdôraznil, že správny orgán v konaní prijal ako dôkaz videozáznam doložený oznamovateľom\npriestupku, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, keď mal za to, že fotografiu alebo nahrávku\ninej osoby, vyhotovenú bez jej súhlasu, nemožno použiť ako dôkaz. Poukázal na ust. § 11 a § 12\nods. 1 Občianskeho zákonníka, z výkladu ktorých je zrejmé, že vyhotovovať fotografie, či nahrávky\n(zvukové alebo obrazové), je možné len so súhlasom nahrávanej osoby. Zdôraznil, že ako dôkaz môže\nslúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z\ndôkazných prostriedkov. Dôkaz teda musí byť zákonný, tzn. dôkaz nemôže byť informácia získaná v\nrozpore s právnymi predpismi, teda nezákonne. Použitie takto získaného dôkazu neprichádza do úvahy,\na takýto dôkaz musí byť odmietnutý. Zdôraznil, že povinnosťou prvostupňového správneho orgánu pri\nrozhodovaní v konaní o priestupku ako aj žalovaného v konaní o odvolaní žalobcu bolo postupovať aj\npodľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad\nsprávneho konania. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, v intenciách ktorej je povinný v\nkonaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Je povinný\npostupovať v konaní tak, aby správny orgán zabezpečoval ochranu práva osôb a súčasne vyžadoval\nplnenie ich povinnosti v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti ako aj presadzovanie\ncieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Úlohou správneho orgánu bolo zistiť všetky právne\nrozhodné skutočnosti bez ohľadu na to v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť\núplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie\ndôkazov. Skutkový stav veci sa musí zistiť presne, to znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti.\nZistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu, pričom v danom prípade vyššie uvedené skutočnosti absentovali. Uzavrel, že\nsprávne orgány vychádzali v tomto konkrétnom prípade len z jediného dôkazu, ktorý nebol náležíte\npreskúmaný, pričom ani žalovaný a ani správny súd sa s vyššie uvedenou námietkou nevysporiadali.\nV pokračovaní argumentácie sťažovateľ uviedol, že v celom konaní pred správnymi orgánmi nebol\nskúmaný a ani preukázaný úmysel žalobcu, v tomto smere absentuje aj akékoľvek odôvodnenie v\nrozhodnutiach správnych orgánov, a rovnako sa s danou námietkou nevysporiadal ani správny súd.\n7. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je\nnepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.\n\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom správneho súdu a má za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov súd\ndostatočne odvodnené. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. januára 2020 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n10. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Nitre preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n11. Vzhľadom na rozsah sťažnostných dôvodov možno kasačné námietky sťažovateľa zhrnúť do dvoch\nokruhov, a to námietky právneho posúdenia, kde sťažovateľ namietal absenciu subjektívnej stránky\nskutkovej podstaty priestupku - zavinenia a zákonnosť vykonaného dôkazu súkromným kamerovým\nzáznamom (a zároveň súvisiaca námietka jeho vierohodnosti); a námietky procesného charakteru, kde\nsťažovateľ namietal procesné pochybenie správneho súdu.\n12. Vo všeobecnosti v správnom konaní musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na\nskutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,\nktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny\norgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi\nprávnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Na to, aby správny orgán mohol\nvec správne posúdiť je však potrebné, aby skutkový stav bol náležite zistený a prípadné rozpory boli\npatričným spôsobom odstránené.\n13. Priestupok je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ako zavinené konanie, ktoré\nporušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v\ninom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo\no trestný čin. Priestupok je založený na kombinácii materiálneho znaku a formálneho znaku a na\nkombinácii pozitívneho a negatívneho vymedzenia priestupku. Materiálny znak je vyjadrený tým, že\nkonanie porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, stupeň porušenia alebo ohrozenia tohto záujmu,\nstupeň spoločenskej nebezpečnosti je významný pre rozlíšenie priestupku ako aj všeobecné zákonné\nznaky, spoločné pre všetky priestupky tak aj typové znaky, t. j. znaky skutkovej podstaty priestupku,\nktoré charakterizujú a rozlišujú jednotlivé konkrétne priestupky. Priestupkom je potom konanie, ktoré\nnaplňujú tak všeobecné znaky, ako aj znaky skutkovej podstaty uvedené v zákone. Súhrn typových\nznakov priestupku určitého druhu tvorí skutkovú podstatu priestupku. Jednotlivé skutkové podstaty sú\ncharakterizované objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Každú skutkovú\npodstatu priestupku určujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým protiprávne\nkonanie smeruje. Tieto záujmy sú objektom priestupku. Znaky skutkovej podstaty, ktoré charakterizujú\nobjektívnu stránku, sú predovšetkým konanie a následok, ktoré spojuje príčinná súvislosť. Pre priestupky\nje typické, že následok je spravidla výsledkom protiprávneho konania, ktoré porušuje konkrétne právne\npovinnosti, ktorých nedodržaním je porušený i záujem spoločnosti, ktorý má byť zabezpečený práve s\nplnením tejto povinnosti. Páchateľom je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky priestupku.\nObligatórnym znakom, ktorý charakterizuje subjektívnu stránku priestupku, je zavinenie. Podľa § 3\nzákona č. 372/1990 Zb. platí zásada, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,\nak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\n14. Na to aby správny orgán mohol posúdiť, či konanie, ktoré sa osobe obvinenej z priestupku kladie za\nvinu, naplňuje znaky priestupku (právne posúdenie), je potrebné, aby skutkový stav bol náležite zistený.\nPri posudzovaní, či skutkový stav bol náležite zistený, možno vychádzať zo stanoviska Najvyššieho súdu\n\nSR vo veci sp. zn. 8Szd/l/2013, ktorý vo svojom rozhodnutí z 23. januára 2014, uviedol, že „...zásada\nmateriálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány\nnemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby\nbolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej\núpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má\nsprávny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového,\nprimeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod....)“. Stotožňujúc sa s vyššie uvedenými kritériami\nnastavenými najvyšším súdom vo svojom skoršom rozhodnutí, kasačný súd konštatuje, že skutkový\nstav, tak ako bol tento zistený žalovaným, požiadavku náležite zisteného skutkového stavu spĺňa.\n15. V rámci dokazovania (objasňovania priestupku) boli podané protichodné vysvetlenia (výpovede)\noznamovateľom priestupku a sťažovateľom, pričom správny orgán sa priklonil k popisu priebehu\nincidentu oznamovateľom priestupku, ktorý priebeh si aj osvojil. Výpoveď oznamovateľa priestupku bola\npodporená súkromným videozáznamom.\n16. Obrana sťažovateľa spočívala primárne v tvrdení, že z dôvodu neprípustnosti dôkazu súkromným\nvideozáznamom, ktorý je jednak získaný v rozpore so zákonom a zároveň z dôvodu spochybňovania\njeho autenticity, tento nie je procesne použiteľný, a preto v prejednávanej veci existuje dôkazná núdza\n(tzv. tvrdenie proti tvrdeniu), v dôsledku ktorej je nutné s odkazom na zásadu in dubio pro reo konanie\no priestupku sťažovateľa zastaviť.\n17. Vzhľadom na uvedené pristúpil kasačný súd najprv k skúmaniu zákonnosti vykonaného dôkazu\na v prípade kladnej odpovede k skúmaniu jeho autenticity, resp. posúdeniu súvisiacich námietok\nsťažovateľa.\n18. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, sa na\nkonanie o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 34 ods. 1 správneho\nporiadku možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav\nveci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n19. Legislatívny rámec, na ktorý sa sťažovateľ odvoláva, je vyjadrený generálnou klauzulou obsiahnutou\nv ust. § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti,\nnajmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov\nosobnej povahy. Podľa reštrikčného ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa písomnosti osobnej\npovahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo\njej prejavov osobnej povahy, smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.\n20. V prejednávanej veci je nesporné, že sťažovateľ nedal oznamovateľovi priestupku súhlas, aby\nsúkromným monitorovacím zariadením (kamerou) vyhotovil obrazové záznamy týkajúce sa osoby\nsťažovateľa.\n21. Zákonnosťou a prípustnosťou dôkazov obrazovo-zvukovými záznamami vyhotovenými bez vedomia\nalebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na zázname zachytený, sa zaoberal kasačný súd v\nrozhodnutí sp. zn. 3Asan/32/2019 zo 14. januára 2020, ktorého relevantnú časť v zmysle ust. § 464 ods.\n1 S.s.p. v doslovnom znení preberá:\n„...V správnom konaní sa nezriedka vyskytujú dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, avšak\nich použitie resp. vykonanie môže byť za splnenia určitých podmienok prípustné. Pôjde najmä o\nobrazovo-zvukové záznamy vyhotovené bez vedomia alebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na\nzázname zachytený. Pri predmetných záznamoch vzniká konflikt s ustanoveniami občianskeho práva\nupravujúcimi ochranu osobnosti a prejavov osobnej povahy (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka),\nako aj s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 16, 19 ústavy. Mimoriadny význam\nprípustnosti aplikácie takto nadobudnutých dôkazov sa objavuje v situácii, kedy dochádza k tzv. dôkaznej\nnúdzi. Správny orgán je v takomto prípade oprávnený zvážiť použitie aj takéhoto dôkazu, avšak je\npotrebné, aby realizoval test proporcionality. Cieľom testu proporcionality je posúdenie otázky, či je\nnamieste uprednostniť verejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo\nprávo dotknutej osoby na ochranu osobnosti. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v prípade civilného\nsúdneho konania takýto problém rieši Civilný sporový poriadok v čl. 16 ods. 2, podľa ktorého súd pri\nprejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so\n\nzákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl.\n3 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že C.s.p. nadobudol účinnosť až po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia. Táto námietka je irelevantná, nakoľko z textu odôvodnenia krajského súdu\nje zrejmé, že riešenie vyplývajúce z C.s.p. uviedol len na účely ilustrácie, resp. poukázania na určitú\nanalógiu a nie za účelom konštatovania, že žalovaný mal v čase vydania rozhodnutia (t. j. v dobe, kedy\nnebol C.s.p. účinný) aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n13. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu\nproporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie\nje možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu\ndôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo\nvzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality\nodôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou\nzáujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom. Zodpovedanie týchto otázok a s tým spojená možnosť\nprípustnosti nezákonného dôkazu však môže nastať až po posúdení toho, či obstaraný záznam vôbec\npredstavuje zásah do osobnostných práv dotknutej osoby a za predpokladu, že takýto dôkaz zaobstarala\nsúkromná osoba a teda nie v prípade, ak túto nezákonnosť spôsobil konajúci správny orgán alebo iný\norgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí. Tieto orgány sú totiž prísne viazané zákonom na\nzáklade tzv. legálnej licencie v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n14. V prípade, ak bol dôkaz v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotovený v rozpore so zákonom,\nje potrebné ešte pred vykonaním testu proporcionality v prvom rade posúdiť, či vykonanie takéhoto\ndôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, pričom uvedené treba posúdiť\ns ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Relevantným tak napríklad je, či bol\nzáznam vyhotovený na mieste, ktoré samo o sebe prezumuje zabezpečenie súkromia dotknutej\nosoby. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či bol záznam vyhotovený napr. v obydlí dotknutej osoby,\nalebo na verejnom priestranstve, kde je miera súkromia objektívne znížená či už z dôvodu zákonom\naprobovaného monitorovania verejných priestranstiev alebo pohybu okoloidúcich osôb. Vychádzať\ntreba aj zo samotnej intenzity (krik počuteľný v širšom okolí oproti šepotu) zaznamenaného prejavu.\nĎalším relevantným faktorom je identifikovateľnosť dotknutej osoby na základe obstaraného záznamu.\nAbsencia identifikovateľnosti osoby totiž vylučuje spôsobilosť záznamu zasiahnuť do práv takejto osoby.\n15. Pokiaľ je jednoznačné, že záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zasiahol do práv dotknutej\nosoby, je potrebné prihliadať na subjekt, ktorý takýto záznam vyhotovil. Ak je totiž zhotoviteľ záznamu a\ndotknutá osoba v rovnocennom právnom postavení (t. j. nejde o rozdielne postavenie, o aké ide v prípade\nštátneho orgánu a fyzickej osoby), nemožno automaticky vylúčiť možnosť jeho použitia aj napriek tomu,\nže nebol vyhotovený v súlade so zákonom.\n16. Možno teda uzavrieť, že vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného\nsúkromnou osobou bez súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím\nna skutkové okolnosti prípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, intenzita prejavu)\nprípustné. Táto prípustnosť je však podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu\nprejednávajúcemu priestupok.“\n22. Prípustnosť dôkazov obrazovo-zvukovými záznamami vyhotovenými bez vedomia alebo súhlasu\nosoby, ktorej osobný prejav je na zázname zachytený, po zohľadnení legitimity cieľa, ktorý má byť\nprostredníctvom vykonania tohto dôkazu dosiahnutý, judikoval aj kasačný súd rozsudkom sp. zn.\n5Asan/1/2018 z 15. januára 2018 alebo Nejvyšší správní soud Českej republiky uznesením č. k.\n2As/45/2010-68 z 18. novembra 2011.\n23. Kasačný súd v tomto kontexte považuje za potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý opakovane judikuje, že Dohovor nereguluje prípustnosť\ndôkazov v trestnom konaní, nakoľko táto oblasť je v prvom rade vecou vnútroštátneho práva a ESĽP\nneprináleží vyslovovať in abstracto zákaz použitia nejakého nezákonne získaného dôkazu. Jediné,\nčo môže vykonať, je posúdiť spravodlivosť trestného konania ako celku. (napr. rozhodnutie ESĽP č.\n10862/84 z 12. júla 1988).\n24. Úlohou súdov, ako aj správnych orgánov, je popri striktnom dodržiavaní zákonov, aj povinnosť\nreflektovať spoločenský, názorový a technologický vývoj spoločnosti. Technológie súčasnej doby\npredstavujú jednoduchý a dostupný nástroj na zachytávanie, monitorovanie a dokumentovanie\nskutočností, kedy v zásade každý jednotlivec v spoločnosti disponuje cenovo dostupným zariadením\n- mobilným telefónom, ktorého funkcie umožňujú okrem iného vyhotoviť obrazovo-zvukové záznamy,\n\nčasto vyššej kvality ako monitorovacie zariadenia. Obdobne, súčasným trendom je vybavovať vozidlá\ntzv. čiernymi skrinkami, čo sú zariadenia, ktoré vyhotovujú obrazové, resp. obrazovo-zvukové záznamy,\nprevádzky. Je preto logické, že tieto zariadenia budú použité na zdokumentovanie prípadného\nprotiprávneho konania, resp. obranu prevádzkovateľa. Súčasne, vzhľadom práve na jednoduchú\nmožnosť vyhotovovania záznamov osobnej povahy, spoločnosť kladie vysoké nároky na ochranu\nosobnosti a súkromia. Uvedené predstavuje systém protiváh tak, aby na jednej strane spoločnosť\nreflektovala technologický vývoj a od toho sa odvíjajúce možnosti a zároveň, aby tieto možnosti\nneboli zneužité. Úlohou súdu, resp. dotknutého správneho orgánu, je preto vždy posúdiť okolnosti\nprejednávanej veci v priamom kontexte s legitimitou cieľa, ktorý má byť prostredníctvom vykonania tohto\ndôkazu dosiahnutý.\n25. V rámci vyhodnocovania testu proporcionality (bližšie viď. bod 21.) je nutné zohľadniť, či protiprávne\nkonanie bolo zachytené ako reakcia na útok (resp. v očakávaní útoku), alebo bolo zachytené náhodne.\n26. V prípade, že dochádza k zachyteniu protiprávneho konania ako reakcia na útok voči právam\na právom chráneným záujmom osoby záznam zhotovujúcej, je potrebné aplikovať zásadu ius ex\niniuria nom oritur (z bezprávia nevzniká právo), a teda ak niekto koná protiprávne, nevzniká mu\nprávo udeliť súhlas na vyhotovenie a použitie tohto záznamu na účely priestupkového konania,\nčoho dôsledkom je skutočnosť, že dôkaz sa považuje za zákonný. Uvedený názor je podporený aj\njudikátom trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline č. Jtk 12/2010 prijatom 14. septembra 2010.\nV uvedených prípadoch sa teda bude klásť dôraz na ochranu práv a právom chráneným záujmov\npoškodenej osoby, a na potrebu potrestania páchateľa protiprávneho konania.\n27. V prípade náhodne zachyteného protiprávneho konania sa potom, logicky, bude klásť väčší dôraz\nna ochranu súkromia a integrity právo porušujúcej osoby. Uvedené úzko súvisí s formou výkonu štátnej\nmoci, najmä s funkciami a úlohami represívnych zložiek. Nie je úlohou občanov tieto úlohy nahrádzať\na rovnako je aj takáto vlastná iniciatíva nežiadúca. Právny poriadok upravuje postupy a obmedzenia pri\nplnení týchto funkcii (viď. napr. výkon oprávnenia policajta podľa ustanovenia § 18 zákona o Policajnom\nzbore), ktorých kontrolná funkcia je práve ochrana súkromia a integrity občanov.\n28. Možno teda zhrnúť, že súkromne vyhotovený zvukový, prípadne zvukovo-obrazový záznam bude\nvždy ako dôkaz prípustný v prípade obhajoby obvineného z priestupku; zatiaľ čo ako dôkaz, ktorý svedčí\no vine obvineného, bude prípustný len za zohľadnenia proporcionality a s ohľadom na legitimitu cieľa,\nktorý má byť dosiahnutý. V praxi takým prípadom bude protiprávne konanie zachytené poškodenou\nosobou v reakcii na útok na svoju osobu (práva), resp. právom chránené záujmy, ako aj cudzou\nosobou zachytené v reakcii na útok na práva, resp. právom chránené záujmy iného; prípadne náhodne\nzachytené protiprávne konanie zachytené poškodenou osobou (rozumej osobou, voči ktorej protiprávne\nkonanie smeruje, resp. je spôsobilé zasiahnuť do jej práv, resp. právom chránených záujmov). Náhodne\nzachytené protiprávne konanie, ktoré nespôsobuje zhotoviteľovi záznamu zásah do jeho práv, resp.\nprávom chránených záujmov, ako dôkaz prípustné v zásade nebude.\n29. Po tom, čo kasačný súd ustálil prípustnosť kamerového záznamu ako dôkazu v priestupkovom\nkonaní, skúmal námietku sťažovateľa ohľadne autenticity záznamu, ako aj námietku, že napriek tomu,\nže autenticitu záznamu namietali v konaní pred správnym orgánom, tento záznam nepodrobil skúmaniu,\nči s ním nebolo manipulované, resp. či nebol upravovaný. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu, pričom správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vzhľadom na to, že kamerový záznam sa správnemu orgánu\njavil ako autentický, tento nevykazoval žiadne známky manipulácie, správny orgán nepovažoval za\npotrebné vykonať v tomto smere ďalšie dôkazy. V zásade platí, že každý dôkaz je možné namietať,\nresp. rozporovať, pričom so všetkými zásadnými námietkami sa je správny orgán povinný vysporiadať.\nVzhľadom ale na to, že dôkaz - kamerový záznam, nevykazoval žiadne známky manipulácie, a zároveň\nsťažovateľ, okrem všeobecného tvrdenia, nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by uvedené spochybňoval,\nkasačný súd vyhodnotil postup správneho orgánu ako zákonný a správny. Kasačný súd taktiež nemá\npochybnosti o autenticite kamerového záznamu.\n30. Skutkový stav tak, ako bol zistený a ustálený správnym orgánom je nesporný a nepochybný. Rozpor\nvo výpovediach sťažovateľa a svedka - oznamovateľa priestupku (kvázi poškodeného) bol náležite\nvysvetlený. Vzhľadom na uvedené bolo možne takto zistený skutkový stav náležite právne posúdiť.\n\n31. Kasačný súd sa s právnym posúdením skutku správnym orgánom, ktoré si osvojil aj správny súd,\nstotožňuje a námietku absencie definujúcich znakov skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. považuje za nedôvodnú.\n32. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n33. Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že sťažovateľ sa svojho konania dopustil úmyselne,\nkeď 11. mája 2017 v S. L. o 14.00 hod. vedome pristúpil k bráne rodinného domu D.. T. U. na K.\nulici č. XXX/XXX, po tom čo sa ubezpečil, že iné osoby sa v blízkosti nenachádzajú, kopol do brány\nrodinného domu a následne priestor opustil. Správanie sa sťažovateľa evidentne evokuje úmysel\nspôsobiť susedovi schválnosť, a tak sťažiť ich vzájomné spolunažívanie. Na uvedené nemá vplyv\nani zdravotné obmedzenie sťažovateľa, nakoľko korelácia medzi ochorením sťažovateľa a jeho vôľou\nzložkou nebola preukázaná, ani len v konaní tvrdená. Nakoniec, aj z vyjadrení obhajoby vyplýva, že sa\nv prípade sťažovateľa jedná o problémového jedinca, čo je síce podmienené jeho ochorením, avšak nie\ndo takej miery, aby svoje správanie nevedel/nemohol ovládať. V tomto smere kasačný súd dodáva, že\ndruh uloženej sankcie (pokarhanie) plní skôr preventívnu (výchovnú) funkciu, ako represívnu (sankčnú)\nfunkciu.\n34. Skutok, tak ako sa sťažovateľovi kládol za vinu, bol sťažovateľovi nepochybne preukázaný, a tento\nnapĺňa všetky znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 372/1990 Zb.\n35. Kasačný súd ďalej skúmal námietky sťažovateľa procesného charakteru, a teda, že mu nebolo\ndoručené vyjadrenie žalovaného z 11. júna 2018 (č. l. 34-35), a konštatuje, že z obsahu spisového\nmateriálu skutočne nemal osvedčené, že by predmetné podanie bolo sťažovateľovi doručené. Kasačný\nsúd uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako procesné pochybenie správneho súdu, avšak, vzhľadom na to,\nže vyjadrenie žalovaného z 11. júna 2018 bolo oboznámené na pojednávaní konanom 28. januára 2019,\nktoré sa uskutočnilo za prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, kasačný súd uvedené procesné\npochybenie nevyhodnotil ako natoľko závažné, že by bolo možné konštatovať, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. V tomto smere kasačný súd dodáva, že v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f)\nS.s.p. nie je dôvodom na podanie kasačnej sťažnosti každé procesné pochybenie správneho súdu, ale\nlen také pochybenie, ktorým správny súd znemožní účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n36. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\npodľa § 461 S.s.p. zamietol.\n37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}