{"guid": "e4eafd38-6d8a-44de-a8b7-0dbf87a77214:a8b5d256-4787-487c-be81-8a5b7f8f5449", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/30/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/30/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžfk/30/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1", "identifikacne_cislo": "4017201060", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-140", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8b5d256-4787-487c-be81-8a5b7f8f5449", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/30/2019\n4017201060\n26. 05. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:4017201060.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu(v konaní sťažovateľ): ICS Industrial Cables Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Dolné Hony 25,\n949 01 Nitra, IČO: 35 970 910, zast. Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so\nsídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. novembra 2018\nč. k.15S/33/2017-219 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. novembra 2018 č.\nk.15S/33/2017-219 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 102271608/2017 z 27.10.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\") žalovaný podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Nitra (ďalej len „správca dane\") č. 101500766/2014 z 07.07.2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu\nurčený na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň\" alebo „DPH\") za zdaňovacie obdobie september 2014\nrozdiel v sume nadmerného odpočtu 26.629,56 eura tým, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom\npriznaní podanom 23.10.2014 znížil zo sumy 104.526,69 eura na sumu 77.897,13 eura.\n2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.\")\nza zdaňovacie obdobie september 2014, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č. 20909723/2015\nz 30.09.2015 (ďalej len „protokol\"). Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry\nč. 04201409 z 10.09.2014 s dátumom zdaniteľného plnenia 09.09.2014 od dodávateľa TEXALO, s.r.o.\nso základom dane v sume 133.147,81 eura s DPH (20%) v sume 26.629,56 eura za dodanie tovaru medeného drôtu priem. 8 mm.\n3. Správca dane obsiahlym spôsobom zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil a uzavrel, že\ndaňový subjekt, na ktorom je dôkazné bremeno, dodanie tovaru v zmysle spornej faktúry dodatočne\nnepreukázal. Správca dane spochybnil existenciu predmetného tovaru - medeného drôtu a spochybnil\nreálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov v reťazci Astacus Trade, s.r.o.\n\n› NEDOS s.r.o. › TEXALO, s.r.o. › žalobca. Podľa správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 1 a následne\nods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo spornej\nfaktúry.\n4. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom a závermi správcu dane. Správca dane spochybnil\ndodanie tovaru pre žalobcu v zmysle spornej faktúry a samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená\ndaň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne jasne\na zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré viedli k nepriznaniu práva\nna odpočítania dane. Žalovaný konštatoval, že správcom dane vykonaný záver je správny a dôkazmi\ndostatočne preukázaný.\nII.\nKonanie na správnom súde\n5. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal\nzrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „S.s.p.\")\n6. Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Nitre už prejednával v inom konaní pod sp.zn. 11S/144/2017\ntotožných účastníkov konania, v ktorom boli preverované totožné dodávateľsko-odberateľské vzťahy\nmedzi žalobcom a spoločnosťami v obchodnom reťazci spoločností Astacus Trade, s.r.o., NEDOS\ns.r.o., TEXALO, s.r.o. (ďalej tiež „spoločnosť TEXALO\"), tak krajský súd vychádzal z právnych záberov\nvyjadrených v uvedenom rozsudku sp.zn. 11S/144/2017 (ďalej tiež „rozsudok sp.zn. 11S/144/2017\").\nZ dôvodu, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom boli výsledky daňovej\nkontroly za september 2014, pričom v konaní 11S/144/2017 ide o zdaňovacie obdobie november 2014,\ntak krajský súd poukázal na uvedené rozhodnutie č. k. 11S/144/2017-189 zo dňa 27.06.2018 a následne\ns poukazom na ustanovenie § 140 S.s.p. sa s ním v plnej miere stotožnil a naň odkázal. Rozdiel v\nobdobnosti podľa krajského súdu teda spočíval v len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a\ninú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty.\n7. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom žalobcu\nod spoločnosti TEXALO ako dodávateľa za zdaňovacie obdobie september 2014, z vykonaného\ndokazovania nebola preukázaná žalobcom deklarovaná dodávka medeného drôtu podľa faktúry zo dňa\n09.09.2014.\n8. Krajský súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozhodol o jej zamietnutí podľa\nust. § 190 S.s.p.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / vyjadrenia\n9. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnou sťažnosťou z\n22.02.2019 (č. l. 248), v ktorej uviedol ako dôvody kasačnej sťažnosti, že:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.\n10. Sťažovateľ namietal posúdenie správnosti zistenia skutkového stavu - tzv. správne uváženie pri\nhodnotení dôkazov § 3 ods. 3 Daňového poriadku, posúdenie správnosti postupu daňových orgánov procesné pochybenie, ako aj procesné pochybenie krajského súdu. Sťažovateľ namietal taktiež závery\nsprávcu dane na základe zisteného skutkového stavu a jeho hodnotenia v správnom uvážení a následnú\naplikáciu slovenských a európskych právnych predpisov a judikatúry, či už v protokole, rozhodnutí alebo\nrozsudku a že neboli dané podmienky na postup podľa § 140 S.s.p., nakoľko nejde o totožný predmet\nkonania.\n\n11. Sťažovateľ poukázal na nesprávnosť zvoleného zjednodušeného postupu podľa § 140 S.s.p.\nkrajským súdom, nakoľko nesúhlasil so záverom krajského súdu, že jedinými rozdielmi medzi uvedenými\nkonaniami sú rozdiely v inom zdaňovacom období a inom rozdiele dane. Podľa názoru sťažovateľa\nnejde o totožné skutkové stavy uvedených konaní. V reťazci dodaní v kontrolovanom období november\n2014 bola správcom dane za „prvotného dodávateľa\" označená spoločnosť Astacus Trade, s.r.o., naproti\ntomu v mesiaci september 2014 iná spoločnosť, a to VAVLUX s.r.o. To znamená, že nejde o totožné\ndodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako deklaruje krajský súd.\n12. Takisto pôvod tovaru je rozličný, iní výrobcovia a tým aj iní skutoční prvotní dodávatelia v reťazci\n(Aurubis AG a MKM Mansfelder Kupfler). Z uvedeného vyplýva, že celá reťaz bola, alebo mohla byť\nznačne odlišná. O miere odlišnosti sa sťažovateľ ani žalovaný nedozvedeli z dôvodu, že správca dane\nnevykonal sťažovateľom navrhnuté dokazovanie a neskúmal v zmysle správcom dane zadaného cieľa\nreťaz až od prvotného dodávateľa, ale skončil u prvého „nekontaktného\" dodávateľa v reťazci (Astacus\nTrade, s.r.o./VAVLUX s.r.o.).\n13. Ďalším rozdielom, alebo lepšie povedané nezrovnalosťou medzi zisteným skutkovým stavom v\ndaných mesiacoch, bola aj skutočnosť, že podľa zistení správcu dane spoločnosť Astacus Trade,\ns.r.o bola v mesiaci november kontaktná (predkladá doklady správcovi dane a konateľ svedčí) a v\nmesiaci september bola nekontaktná. Priebeh reťazca dodaní v mesiaci september 2014 bol nasledovný:\n(Aurubis AG ›Manex Sp. z.o.o. › (možno ďalšie do reťazca zapojené spoločnosti) ›Astacus Trade, s.r.o.›\nNEDOS s.r.o.› spoločnosť TEXALO ›sťažovateľ. Priebeh reťazca dodaní v mesiaci november 2014 bol\nnasledovný: MKM Mansfelder Kupfler › (možno ďalšie do reťazca zapojené spoločnosti) ›VAVLUX s.r.o.\n› Astacus Trade, s.r.o.› NEDOS s.r.o. › spoločnosť TEXALO › sťažovateľ.\n14. Podľa sťažovateľa nie je totožná ani procesná situácia daných konaní pred správcom dane. V\nseptembri 2014 bola konštatovaná správcom dane nekontaktnosť dodávateľa Astacus Trade, s.r.o. na\npodklade zaslanej výzvy bez toho, aby správca dane využil všetky prostriedky vrátane predvedenia\nkonateľa v zmysle Daňového poriadku. Podľa sťažovateľa neboli úplne totožné ani dôkazné prostriedky\npredložené v daňovom konaní a pred krajským súdom. V mesiaci september bol vykonaný aj výsluch\nsvedka - žeriavnika. Podľa sťažovateľa iba poukázanie na rozsudok z iného obdobia za podmienky, že\nnie sú predložené totožné dôkazy v konaniach, nespĺňa požiadavku riadneho vyhodnotenia všetkých\npredložených dôkazov.\n15. Sťažovateľ následne poukázal na nesprávne skutkové a právne závery krajského súdu vyslovené\nv rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/144/2017. Sťažovateľ namietal, že sa krajský súd sústredil\nna správcom dane zistené nezrovnalosti v dokladoch predložených predchádzajúcimi článkami\ndodávateľského reťazca pričom opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že ide o dôkazy mimo dispozície\na sféry vplyvu sťažovateľa a náležite nezohľadnil dôkazy predložené sťažovateľom, ktoré podľa\nsťažovateľa dostatočne preukázali skutočnú realizáciu dodania tovaru pre sťažovateľa. Krajský súd aj\nžalovaný sa len obmedzili na to, že celé dôkazné bremeno prisúdili sťažovateľovi a prisúdili dôkaznú\nnúdzu ohľadne dokazovania v predchádzajúcich častiach reťazca dodaní. Túto chybu prostredníctvom\naplikácie ustanovenia § 140 S.s.p. znovu zopakoval vo vzťahu k dokladom predloženým za mesiac\nseptember 2014. Krajský súd sa sám odklonil od skutkových zistení správcu dane a žalovaného, keď\nkonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bola spochybnená existencia tovaru, pričom toto\nžalovaný nespochybnil.\n16. Podľa sťažovateľa krajský súd opomenul to podstatné zo svedeckých výpovedí a to, že zamestnanec\nsúkromnej bezpečnostnej služby potvrdil dodanie medi nákladným vozidlom identifikovaným v dodacích\nlistoch a mýtnych záznamoch. Nielen správca dane, žalovaný, ale dokonca aj krajský súd sa izolovane\nvyjadrili k jednotlivým svedeckým výpovediam bez toho, aby medzi nimi hľadali súvislosti a určitý prienik\ntoho, čo mu ako celok dokazujú (existenciu zdaniteľného plnenia a jeho použitie na uskutočňovanie\nzdaniteľných plnení). Krajský súd tieto dôkazy odmietol bez toho, aby ich riadnym spôsobom vyhodnotil.\nSťažovateľ namietal aj nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede skladníčky pani K. (bod 34\nrozsudku).\n17. Podľa sťažovateľa sa krajský súd riadne nezaoberal a nijakým relevantným spôsobom nevyhodnotil\nsprávcom dane zabezpečený dôkaz - záznam Národnej diaľničnej spoločnosti. To znamená vykonaným\ndokazovaním potvrdil prepravu z Košíc, sklad Golianova do Nitry do spoločnosti sťažovateľa dňa\n\n09.09.2014, t.j. prepravu tovaru z prenajatého skladu spoločnosti TEXALO do priestorov spoločnosti\nsťažovateľa vozidlom s uvedeným evidenčným číslom. Prostredníctvom ďalšieho výpisu z mýtneho\nsystému boli potvrdené čas aj trasa žeriavu patriaceho tretej nezávislej osobe, ktorý uskutočnil v\npriestoroch sťažovateľa vykládku fakturovaného tovaru.\n18. Podľa sťažovateľa je potom prekvapujúci záver krajského súdu o nepreukázaní prepravy\nsťažovateľom prijatého tovaru a že spoločnosť TEXALO nepredložila žiadny relevantný dôkaz o\npreprave, a ani dôkaz o prevzatí tovaru, čo nekorešponduje s vykonaným dokazovaním (dodací list,\nvýpis z mýtneho systému, doklad vyhotovený spoločnosťou TEXALO obsahujúcim údaje o čase a mieste\nnakládky a vykládky tovaru). Podľa sťažovateľa sa krajský súd sa vo svojom odôvodnení nesprávne a\nnedôvodne zameral najmä na predchádzajúce prepravy vykonané v predchádzajúcich článkoch reťazca,\na vyhodnocoval to, ako jedno dodanie bez prekládky, pričom z listinných dokladov aj zo svedeckých\nvýpovedí je zrejmá skutočnosť, že tovar bol prekladaný v skladových priestoroch spoločnosti TEXALO.\n19. Z uvedeného dôvodu, výsledky dokazovaní ohľadne prepravy v predchádzajúcich článkoch reťazca\na formálne nezrovnalosti v na ne sa vzťahujúcich dokladoch, nemôžu mať väčší dôkaznú silu/relevanciu\nako prepravné doklady týkajúce sa prepravy od spoločnosti TEXALO sťažovateľovi.\n20. Podľa sťažovateľa je rozsudok krajského súdu zmätočný a arbitrárny. Z vyššie uvedených\nskutočností je nepochybné, že krajský súd sa riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi a kontrolnými\nzisteniami, keď opomenul vyhodnotiť, rovnako ako žalovaný, dôkazný prostriedok - výpis mýtneho\nsystému týkajúceho sa vozidla, ktoré prepravovalo tovar od spoločnosti TEXALO k sťažovateľovi, ako\naj výpis mýtneho systému na vykládku použitého žeriavu. Nezákonnosť rozsudku vyplýva jednak z tej\nskutočnosti, že podkladom pre jeho vydanie je nezákonné rozhodnutie žalovaného a správcu dane,\nale aj z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu, nedoplnenia nevyhnutného dokazovania, hoci\nkrajský súd bol oprávnený tak urobiť. V prípade, že krajský súd neúplne zistí skutkový stav, nie je potom\nsprávna ani následná aplikácia právnych predpisov a následné právne odôvodnenie. Za naplnenia tohto\npredpokladu dochádza na strane sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Nezákonnosť\nrozsudku vyplýva aj zo skutočnosti, že bol krajským súdom uplatnený postup v zmysle ustanovenia §\n140 S.s.p., hoci na to podľa názoru sťažovateľa neboli dané podmienky.\n21. Sťažovateľ má za to, že ani žalovaný a správca dane v rozhodnutí, ani krajský súd v napadnutom\nrozsudku (a zároveň v rozsudku sp. zn. 11S/144/2017) sa nevysporiadal riadnym a dostatočne\nvyčerpávajúcim spôsobom s podstatnými námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho podaniach,\nkeď len mechanicky prebral zistenia a konštatovania žalovaného. Jednou z podstatných vecí s\nktorými sa žalovaný ani krajský súd nedokázal vysporiadať bolo namietanie rozsahu a rozloženia\ndôkazného bremena v rámci dokazovania, namietanie nesprávne zvoleného inštitútu v prípade\naplikácie svedeckých výpovedí konateľov prekračujúcich rozsah a účel dožiadaní a miestnych zisťovaní,\naplikovanie odmietnutia práva na odpočet bez zavinenia účasti na podvode (poukázal na ESĽP vo veci\nKruslin proti Francúzku a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp.zn.\n5Sžf/22/2016).\n22. Sťažovateľ ďalej poukazoval na skutočnosť, že postup správcu dane pri dokazovaní odôvodňoval\nžalovaný potrebou zachovávania základných pravidiel DPH v celom reťazci, avšak podľa sťažovateľa\nsprávca dane nešetril celý reťazec (nezačal šetriť u výrobcu medi) a svoje šetrenie skončil u prvého\nnekontaktného dodávateľa v reťazci. Keď mu sťažovateľa sám predložil doplňujúce dôkazy k certifikátu\nkvality priamo od výrobcu (a to pred vydaním rozhodnutia žalovaného), ani sa nimi riadne nezaoberal,\nhoci predložené doklady jednoznačne preukazujú, že sa tovar od výrobcu dostal na územie Slovenskej\nrepubliky, konkrétne do Košíc. Už certifikát kvality a sťažovateľom získané informácie preukazujúce časť\nreťazca o dodaní predmetného tovaru (t.j. ďalšie spoločnosti v reťazci: Aurubis AG a MANEX Sp.z.o.o.)\nsú v rozpore so skutkovými zisteniami a záverom správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach, keď\ntvrdili, že šetril celý dodávateľský reťazec, ktorý mali tvoriť spoločnosti Astacus Trade, s.r.o.- NEDOS,\ns.r.o.- spoločnosť TEXALO - sťažovateľ.\n23. Sťažovateľ namietal, že vytknutie údajného nevykonania náležitých opatrení bolo prvýkrát uvedené a\nkonštatované až v rozsudku, a tým boli sťažovateľovi hrubo upreté jeho procesné práva, keď sa nemohol\nk tejto skutočnosti vyjadriť počas výkonu daňovej kontroly a predložiť správcovi dane a žalovanému\nrelevantné dôkazy. Krajský súd išiel nad rámec zistení a argumentácie žalovaného a svojím spôsobom\n\nnahrádzal a suploval povinnosti žalovaného uviesť všetky dôkazné prostriedky, vyhodnotiť ich a použiť\nsprávne právne posúdenie a odôvodnenie, čím bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov konania.\n24. Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd v konaní a rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu, rozsudok nenapĺňa princíp predvídateľnosti práva. Krajský súd nevzal pri\nprávnom vyhodnotení rozloženia dôkazného bremena do úvahy sťažovateľom už viac krát poukazovaný\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.03.2011 sp.zn. 3Sžf/1/2011, aj keď ide o takmer\nzhodný skutkový stav a Najvyšší súd sa ním vo svojej rozhodovacej činnosti riadi. Sťažovateľ namietal\naj nesprávne použitie rozsudku Najvyššieho súdu 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 sp.zn. III. ÚS 78/2011 krajským súdom, a to v nadväznosti na\ndôkazné bremeno daňového subjektu, nakoľko skutkový stav nie je obdobný. V týchto rozsudkoch išlo\no nepreukázanie zdaniteľného výstupu, čo v prípade sťažovateľa ako výrobcu káblov a vodičov nebolo\nsporné.\n25. Sťažovateľ poukázal taktiež na nekonzistentnosť rozsudku sp.zn. 11S/144/2017, keď na jednej\nstrane krajský súd tvrdil, že všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že sťažovateľ bol\njedným z účastníkom obchodného reťazca, v rámci ktorého prebiehala fakturácia tovaru v tuzemsku,\navšak bez reálneho dodania (bod 37 rozsudku), teda sťažovateľ bol spoločnosťou v reťazci dodania,\nktorá bola poznačená podvodom a následne krajský súd nelogicky trvá na tom, že daňový subjekt musí\npreukazovať neexistenciu dôvodu pre neuznania nároku na odpočet. V prípade, že krajský súd dospel\nna základe vyhodnotenia dôkazov, že sťažovateľa bol súčasťou reťazca bez reálneho dodania t.j. osoba\ndotknutá daňovým podvodom, v takom prípade povinnosť dokazovania - dôkazné bremeno prechádza\nna správcu dane a žalovaného prípadne aj na krajský súd, ktorý je oprávnený doplniť dokazovanie\n26. Podľa sťažovateľa sa krajský súd sa v rozsudku taktiež nevysporiadal s judikatúrou Súdneho dvora\nEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor\"), na ktoré poukazoval vo svojich podaniach. Zároveň krajský súd\nšpecificky poukazuje aj na záväznosť zásady proporcionality a oprávnenie členských štátov stanoviť\nosobitné podmienky na zabránenie daňovým podvodom. V tejto súvislosti uviedol najmä rozsudky\nSúdneho dvora Kittel, C-439/04 a C-440/04, ako aj Mahagében a Dávid a Optigen, z ktorých vyplýva, že\nprávo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe\nobjektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba\nzakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru\nalebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo\niného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní\nalebo týchto služieb.\n27. Krajský súd nezohľadnil ani rozsudok Súdneho dvora C- 18/13 Maks Pen, kde je podaný\nvýklad Smernice Rady 2006/112/ES ohľadne povinnosti odbornej starostlivosti/povinnosti vykonania\npotrebných opatrení na vyhnutie sa účasti na podvode spôsobom. V rozpore s výkladom príslušných\nčlánkov Smernice, ktorý podáva v rámci svojej činnosti Súdny dvor, najmä s poukazom na rozpor s\nčlánkami 167, 220, 226 ako aj s čl. 242 krajský súd vyslovil právny názor, že nie je možné priznať právo\nna odpočítanie dane v prípade nepreukázania reálneho dodania tovaru sťažovateľovi deklarovaným\ndodávateľom.\n28. Priamym porušením nielen slovenských právnych predpisov, ale aj predpisov Európskej únie\n(nesprávny výklad a následná aplikácia na zistený skutkový stav) sa odráža v bode 34 v spojení s bodom\n47 rozsudku sp.zn. 11S/144/2017, keď súd vyhodnotil z vykonaného dokazovania, že sťažovateľa si bol\njednoznačne povinný zabezpečiť aj formálnymi dôkazmi, akým spôsobom sa medený drôt, ktorý mal\nbyť vyrobený v SRN dostal do reťazca dodávateľov a odberateľov a mal byť povinný si overiť aj miesto\ndodania u predchádzajúcich stupňov dodania v reťazci a celú vykonanú prepravu a podobne. Následne\nsi krajský súd sám odporuje v bode 49 rozsudku 2, keď uvádza, že dôkazná povinnosť sťažovateľa je\nobmedzená len na preukázanie skutočností vymedzených v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm.\na) zák. č. 222/2004.\n29. Nesprávne právne posúdenie veci môžeme vidieť aj v tom, že krajský súd uviedol, že dôkazné\nbremeno bolo teda len na strane sťažovateľa, čo však vo svetle vyššie uvedených rozsudkov Súdneho\ndvora, platných slovenských právnych predpisov aj predpisov Európskej únie nie je akceptovateľné.\nŽalovaný aj krajský súd prisudzujú sťažovateľovi povinnosti, na ktoré je oprávnený a povinný\n\nsprávca dane (t.j. prenos dôkazného bremena v prípade spoločnosti v reťazci poznačenej podvodom,\nzabezpečenie nadštandardného dokazovania zo strany daňového subjektu, ktoré nie reálne možné\nzabezpečiť).\n30. V rozpore s obsahom predloženého súdneho spisu krajský súd konštatoval, že sťažovateľ neprijal\nžiadne potrebné opatrenia (aj keď tieto opatrenia nie sú predpísané), avšak správca dane a žalovaný\nnevyzval sťažovateľa počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania na preukázanie konania\ns náležitou starostlivosťou. Z verejne dostupných zdrojov si spoločnosť TEXALO preveril (existujúca\nspoločnosť, plniaca si svoje zákonné povinnosti voči správcovi dane a obchodnému registru v čase\nvykonania obchodov) a išlo o dlhodobejšieho dodávateľa. Dodávateľ ukladal do registra účtovné závierky\n(predpoklad hospodárskej činnosti), konalo sa valné zhromaždenie, nie je vedený do dnešného dňa\n(pozn. v čase podania kasačnej sťažnosti) v zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie\nDPH.\n31. Sťažovateľa dbal o to, aby spoločnosť TEXALO ako dodávateľ bol v čase dodania predmetnej\nmede registrovaným platiteľom DPH, keďže spoločnosť TEXALO uplatnila na faktúre z dodaného tovaru\n- mede, daňovú povinnosť k DPH. Na zabezpečenie rizika svojej podnikateľskej činnosti, sťažovateľ\ndohodol platbu až po dodaní a prekontrolovaní kvality dodaného tovaru, a uplatnenie odpočtu DPH\nnastalo až po prevzatí dohodnutého množstva medi. Zároveň bol predložený certifikát kvality (záruka\nkvality za dodaný tovar od výrobcu). Tovar bol sťažovateľovi riadne a v súlade so zmluvou dodaný v\ndohodnutej kvalite.\n32. Za nesprávny výklad predpisov týkajúcich sa DPH považuje aj tú skutočnosť, že žalovaný zastáva\nnázor, ktorý preberá vo svojom rozsudku aj krajský súd, podľa ktorého ak niekto neprizná daňovú\npovinnosť, nepodá daňové priznanie, tak v takom prípade nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru (prípadne\nslužby). Takto aplikovaný názor žalovaného by znamenal, že v rozpore so zák. č. 222/2004 Z. z.\na Smernicou o DPH dôkazom pre dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti je podanie daňového\npriznania a priznanie vzniku daňovej povinnosti, a nie reálne dodanie tovaru, tzn. prevod práva nakladať\ns tovarom ako vlastník. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžf/39/2011 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007 z 18. septembra\n2008 týkajúci sa zásady zákonnosti v daňovom konaní.\n33. Sťažovateľa trval na svojom tvrdení, že žalovaný odmietol odpočet DPH v rozpore s ustanovením §\n49 ods. 2 písm. a) a v spojení s § 51 ods.1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. Aplikácia ustanovení zák. č.\n222/2004 Z. z a smernice Rady č.2006/112/ES v zmysle rozsudkov Súdneho dvora a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky žalovaným a jeho postup bol nesprávny a nezákonný.\n34. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a alternatívne, aby zrušil napadnuté a prvostupňové rozhodnutie a vec im\nvrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.\n35. Sťažovateľ dňa 06.11.2019 podal doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorej poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. septembra 2019 sp.zn. 1Sžfk/81/2017, ktorý sa týkal\nrovnakých účastníkov.\n36. Žalovaný nepodal ku kasačnej sťažnosti vyjadrenie.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n37. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyššieho súdu\") konajúci ako súd\nkasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si\nosvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj\n\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n38. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania krajského súdu\na napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu a\npri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov\nkasačnej sťažnosti.\n39. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou napadol rozsudok krajského súdu, ktorým bola správna žaloba\nzamietnutá. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti označil ako dôvody kasačnej sťažnosti nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom, odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a nesprávny\nprocesný postup krajského súdu vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ zároveň\nnamietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 140 S.s.p. krajským súdom.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe\ndaní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nzistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec daňová povinnosť\nvzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať\ns tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania\nnehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do\nkatastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom\ndodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru\ndeň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\nPodľa § 140 S.s.p. o veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom\nkonania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len\nna totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neuznal sťažovateľovi právo na\nodpočítanie dane v zdaňovacom období september 2014 z faktúry od spoločnosti TEXALO ako\ndodávateľa tovaru - medeného drôtu, zo dňa 09.09.2014. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie\ndane bolo vyhodnotenie správcu dane, že dodanie tovaru bolo nedostatočne preukázané, pričom\npoukázal na dôkazné bremeno daňového subjektu. Správca dane spochybnil jednak existenciu\n\npredmetného tovaru - medeného drôtu a zároveň spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia\nu dodávateľov a odberateľov v reťazci Astacus Trade, s.r.o. › NEDOS s.r.o. › spoločnosť TEXALO ›\nžalobca. Podľa správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 1 a následne ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004\nZ.z., a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Žalovaný sa stotožnil so\nskutkovým stavom a závermi správcu dane\n41. V administratívnom spise sa nachádza sťažovateľom predložená sporná faktúra z 09.09.2014,\nobjednávka sťažovateľa z 25.08.2014 (č. 14274), dodací list č. 032014 vystavený dňa 08.09.2014 s\ncertifikátom kvality, ďalej faktúra vystavená spoločnosťou STEEL TRANS s.r.o. za prepravu na trase\nKošice - Nitra s uvedenými evidenčnými číslami vozidiel (EČV: E. a EČV: E.), objednávka spoločnosti\nTEXALO od spoločnosti NEDOS s.r.o., prislúchajúca faktúru a dodací list, zápisnica o ústnom\npojednávaní z 28.04.2015 spísaná Daňovým úradom Košice, v ktorej konateľ spoločnosti NEDOS s.r.o.\nv čase zdaniteľného plnenia (S. Z.) potvrdil dodanie tovaru spoločnosti TEXALO, zápisnica o ústnom\npojednávaní z 29.04.2015 spísaná Daňovým úradom Košice, v ktorej konateľ spoločnosti TEXALO v\nčase zdaniteľného plnenia (S. Č.) potvrdil spoluprácu so sťažovateľom (predaj formou objednávok),\npotvrdil vystavenie faktúry, jej zahrnutie do daňového priznania, jej úhradu prevodom a potvrdil aj\ndodanie tovaru sťažovateľovi zaúčtovanie faktúry a dodanie tovaru sťažovateľovi spoločnosťou STEEL\nTRANS s.r.o. V spise sa taktiež nachádza faktúra s dodacím listom vystavená spoločnosťou Astacus\nTrade s.r.o. za dodanie tovaru spoločnosti NEDOS s.r.o. Na základe dožiadania správcu dane Daňový\núrad Košice oznámil, že spoločnosť Astacus Trade s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla má len poštovú\nschránku, nepredložila žiadne doklady ani dôkazy.\n42. Zároveň boli v konaní vypočutí ako svedkovia zamestnanci sťažovateľa - Z. Z. potvrdil dodanie tovaru\naj vykládku žeriavom, dodávateľa identifikovať nevedel, no uviedol, že to je na dodacom liste, P. K., ktorá\nna základe príjmov, ktoré v uvedený deň robila, potvrdila dodanie medi od spoločnosti TEXALO, U.G.E.\nD. si nepamätal, či v uvedený deň pracoval, odkázal na dochádzku a uviedol, že názov dodávateľa vie\nidentifikovať zo štítku, K. C. si nepamätal, či v uvedený deň pracoval, odkázal na dochádzku a nevedel\nteda potvrdiť dodanie tovaru v konkrétny deň spoločnosťou TEXALO. Bol vypočutý aj zamestnanec\nspoločnosti AB-STAV s.r.o., ktorý pracoval na pozícii žeriavnika, ktorý potvrdil, že dňa 09.09.2014 bol v\npráci a že mal vykladať tovar u sťažovateľa. Tiež uviedol, že používal žeriav s EČV: H.. Zamestnanec\nstrážnej služby BONUL, s.r.o. potvrdil, že v uvedený deň pracoval a vykonával strážnu službu pre\nsťažovateľa, potvrdil zápis údajov do evidenčnej knihy (správca dane mu ju predložil k nahliadnutiu a z\njej údajov vyplýva zaevidovanie ťahača EČV: E. a návesu EČV: E.).\n43. Podľa správcu dane počas výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o realizovaných zdaniteľných\nplneniach v reťazci dodávateľov, a preto pristúpil k preverovaniu zdaniteľných plnení v celom\nreťazci. Nákup, dodanie a uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a to medeného drôtu za kontrolované\nzdaňovacie obdobie september 2014 od spoločnosti TEXALO v zmysle spornej faktúry bolo preverované\nformou dožiadaní v zmysle § 21 Daňového poriadku, miestnymi zisťovaniami a vypočutím svedkov.\n44. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že bolo spochybnené skutočné dodanie tovaru\nv reťazci preverovaných dodávateľov na základe toho, že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru\ndodávateľom, spoločnosťou Astacus Trade, s.r.o.; nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia spoločnosťou Astacus Trade, s.r.o., tj. nebolo preukázané dodanie ďalšiemu dodávateľovi v\nreťazci, spoločnosti NEDOS s.r.o. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žiaden z konateľov\nspoločností TEXALO a NEDOS s.r.o. nevedeli, kto vykonal prepravu tovaru do Košíc (čo je v rozpore s\nobsahom spisu), kde bolo miesto nakládky, a ďalej poukázal rozpor vo vyjadrení konateľa spoločnosti\nTEXALO vo veci objednania tovaru - medený drôt.\n45. Tiež zo záznamov súkromnej bezpečnostnej služby v evidenčnej knihe motorových vozidiel zo dňa\n09.09.2014, ktoré predložil daňový subjekt ako dôkaz, ktorý by mal preukazovať dovoz a vykládku\npredmetného tovaru v jeho prevádzkových priestoroch, pričom kniha návštev je vlastníctvom a v držbe\nBONUL, s.r.o., je rozpor s časovými údajmi (v hodine a minúte) uvedeným v zázname o prevádzke\nvozidla nákladnej dopravy s evidenčným číslom NR 283BS (žeriav), ktoré podľa vyjadrenia daňového\nsubjektu vykonalo vykládku tovaru uvedeného na spornej faktúre; z vypočutia navrhovaných svedkov\npotvrdila, že dodávateľom dovezeného tovaru dňa 09.09.2014 bola spoločnosť TEXALO len P.. P. K..\n46. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s zisteniami a závermi správcu dane, že nebolo\npreukázané dodanie medeného drôtu v celom dodávateľskom reťazci. Všetky zistené skutočnosti podľa\n\nžalovaného preukázali, že bol dodaný tovar, v žiadnom prípade však nepreukazujú, že ide o tovar\ndeklarovaný dokladmi v preverovanom dodávateľskom reťazci. Sťažovateľ predložil certifikát kvality, no\nžiadny z vypočúvaných konateľov spoločností TEXALO a NEDOS s.r.o. nepredložil dôkaz preukazujúci\nsúvislosť tovaru uvedeného na certifikáte zo dňa 01.07.2014 a posledný zistený dodávateľ, spoločnosť\nAstacus Trade, s.r.o., nekomunikuje a v podanom daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2014 nedeklaruje\nvykonanie dodania tovaru, resp. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a daňový\nsubjekt deklaruje ako dodávateľa tovaru uvedeného na spornej faktúre. Podľa žalovaného ani správcu\ndane sťažovateľ nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané dodanie medeného\ndrôtu výrobcom, resp. objednávateľom uvedeným na predloženom certifikáte spoločnosti Astacus Trade,\ns.r.o., ktorá je podľa zistení správcu dane jedným z dodávateľov (na začiatku) v preverovanom reťazci.\nPodľa žalovaného daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť zistenia správcu\ndane.\n47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal nesprávnosť zvoleného zjednodušeného\npostupu podľa § 140 S.s.p. krajským súdom. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že\njedinými rozdielmi medzi uvedenými konaniami sú rozdiely v inom zdaňovacom období a inom rozdiele\ndane a mal preto za to, že neboli splnené podmienky na aplikáciu § 140 S.s.p., a to s ohľadom na iné\ndodávateľsko-odberateľské vzťahy - iného prvotného dodávateľa (Astacus Trade, s.r.o./VAVLUX s.r.o.),\niný pôvod tovaru - výrobcovia (Aurubis AG a MKM Mansfelder Kupfler) ako aj nezrovnalosťou v zistených\nskutkových stavoch v daných mesiacoch, a to kontaktnosť/nekontaktnosť spoločnosti Astacus Trade,\ns.r.o v mesiacoch september a november 2014. Podľa sťažovateľa neboli úplne totožné ani dôkazné\nprostriedky predložené v daňovom konaní (výsluch svedka - žeriavnika). Kasačný súd vyhodnotil tieto\nnámietky sťažovateľa ako dôvodné.\n48. Krajský súd sa napadnutom rozsudku obmedzil na konštatovanie, že rozdiel medzi konaním vo veci\nsp. zn. 11S/144/2017 a týmto konaním spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a\ninú sumu rozdielu dane a mal za to, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná deklarovaná\ndodávka medeného drôtu, preto pristúpil k aplikácii tzv. skráteného odôvodnenia podľa § 140 S.s.p s\npoužitím odkazu na rozsudok sp.zn. 11S/147/2017.\n49. Po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu dospel kasačný súd k záveru, že zvolený\npostup krajského súdu, teda aplikácia § 140 S.s.p. nebola v danom prípade možná. Z rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 11S/144/2017, na ktorý krajský súd v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu\nodkázal, nevyplývajú odpovede na podstatné žalobné námietky vznesené sťažovateľom, a preto je nutné\nvyhodnotiť napadnutý rozsudok krajského súdu ako nepreskúmateľný.\n50. Ustanovenie § 140 S.s.p. je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 S.s.p. špeciálnym\nustanovením. Ustanovenie § 140 správnemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku, v ktorom\nsa správny súd môže obmedziť' len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody prípadne\nstručne zopakuje. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania,\nktorý sa týka rovnakého právneho problému. Rozsudok obsahujúci skrátené odôvodnenie sa tak od\núplného rozsudku odlišuje iba v obsahu odôvodnenia, v skrátenom odôvodnení je však vždy potrebné\nstručne opísať predmet konania, čo má význam pre posudzovanie totožnosti predmetu konania, čo v\ndanej veci taktiež nemožno konštatovať.\n51. Kasačný súd sa stotožňuje so sťažovateľom v tom, že rozdiely nespočívajú len v inom zdaňovacom\nobdobí a inom rozdiele dane. Žalovaný považoval za nutné preverovať v oboch konaniach celý\ndodávateľsko-odberateľský reťazec, pričom za tým účelom vykonával dokazovanie vo vzťahu k\njednotlivým subdodávateľom sťažovateľa. Z uvedeného vyplynulo, že v oboch konaniach bol označený\nako prvotný dodávateľ iný subjekt, iný výrobca tovaru (na základe predložených certifikátov), iný bol\naj rozsah zabezpečených a predložených dôkazov (napr. za zdaňovacie obdobie september 2014 bol\nvykonaný výsluch žeriavnika, ktorý potvrdil vykládku tovaru, bol označený prepravca a vozidlá, ktoré\nmali vykonávať prepravu od spoločnosti TEXALO k sťažovateľovi, ktoré boli zhodne označené aj v\nevidenčnej knihe). Vzhľadom na obsah administratívneho spisu, najmä na rozsah predložených dôkazov\na vykonané dokazovanie v daňovom konaní, žalobné námietky sťažovateľa ako aj judikatúru, na ktorú\nodkazoval sťažovateľ, neposkytuje napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý len odkazuje na rozsudok\nsp. zn. 11S/144/2017, záruku dodržania práva na spravodlivého súdne konanie, nakoľko dostatočným\nspôsobom nereaguje na podstatné argumenty účastníka konania.\n\n52. Podľa kasačného súdu z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, či bola v týchto zdaňovacích\nobdobiach vykonaná jedna kontrola alebo boli vykonané samostatné kontroly a ani, či bol podkladom\nvydaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného jeden protokol (z obsahu administratívneho spisu sa\nmôže kasačný súd iba domnievať, že to tak nebolo). Posudzovanie reálnosti konkrétneho zdaniteľného\nobchodu (konkrétneho dodania tovaru daňovému subjektu konkrétnym dodávateľom) na základe\nprebratia záveru týkajúceho sa iného zdaniteľného obchodu, hoc aj medzi tými istými subjektmi, je\nmožné výnimočne, a to ak vychádza z rovnako vyhodnoteného právneho problému, nie zo skutkového\nstavu. Kasačný súd má za to, že využitie § 140 S.s.p. vzhľadom na rôznorodosť zdaniteľných plnení v\nzdaňovacích obdobiach sa javí preto v daňových veciach skôr ako výnimka. Súčasne kladie na krajský\nsúd omnoho vyššie nároky na odôvodnenie záveru o totožnosti predmetu konania.\n53. Aplikáciu § 140 S.s.p. v uvedenej veci krajským súdom nemožno považovať za správnu a súladnú s\nprávom účastníka na spravodlivé súdne konanie. Nesprávny procesný postup krajského súdu znemožnil\nsťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, a teda je naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. Odkaz na\nrozsudok sp. zn. 11S/144/2017 neposkytuje dostatočný podklad na vyhodnotenie záveru nepreukázaní\nsťažovateľom deklarovanej dodávky medeného drôtu a potrebe zamietnutia žaloby sťažovateľa v tomto\nkonaní.\n54. Sťažovateľ mal v kasačnej sťažnosti námietky aj voči odôvodneniu rozsudku krajského súdu vo\nveci sp. zn. 11S/144/2017, na ktorý krajský súd v napadnutom rozsudku odkázal. Poukazoval najmä na\narbitrárnosť rozsudku krajského súdu, ktorý len mechanicky prebral zistenia a konštatovania žalovaného\nspočívajúce v spochybnení uplatnenia práva na odpočet, bez adekvátneho hodnotenia, a nevysporiadal\nsa s dostatočne s argumentmi a judikatúrou, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Sťažovateľ namietal aj\nnekonzistentnosť rozsudku najmä čo sa týka dôkazného bremena sťažovateľa a nepreukázanie jeho\núčasti na daňovom podvode. Podľa sťažovateľa neboli ním predložené dôkazy náležite zohľadnené a\nnamietal nesprávne rozloženie dôkazného bremena, keď mal sťažovateľ preukazovať aj skutočnosti\nmimo jeho dispozície.\n55. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na charakter kasačného konania, resp. kasačnej\nsťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie\nje možné konaním pred kasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred\nkrajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a\nrelevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom, aby mali účastníci\nkonania rovnakú možnosť sa k jeho záverom vyjadriť resp. namietať ich a aby nedošlo k porušeniu\nprincípu rovnosti účastníkov v správnom konaní. Kasačný súd preto nie je oprávnený nahrádzať\npostupy krajského súdu v konaní. Iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore so\nzásadou denegatio iustitie - odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\n56. Vzhľadom na vyššie uvedené sa kasačný súd nepúšťal do posudzovania správnosti resp.\nnesprávnosti právnych záverov krajského súdu v rozsudku sp. zn. 11S/144/2017 a obmedzil sa na\nvyhodnotenie jeho záverov ako neúplných vo vzťahu k žalobným námietkam sťažovateľa v tomto konaní.\n57. Kasačný súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti, nakoľko\nmá za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na jeho zrušenie, a preto\npostupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n58. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu, aby v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil\nv súlade s § 139 S.s.p. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, akým spôsobom krajský súd postupoval\npri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, najmä čo sa týka ustálenia dôkazného\n\nbremena v daňovom konaní, pričom má venovať dostatočnú pozornosť argumentácii a judikatúre, na\nktorú poukazoval sťažovateľ v žalobe.\n59. Kasačný súd si dovolí v súvislosti na právne názory vyslovené žalovaným záverom upozorniť\nkrajský súd, že je nutné dôsledne rozlišovať dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane v\nkonkrétnej veci. Preukázanie splnenia podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 a 51 zák. č. 222/2004\nZ.z. je nepochybne na strane daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k\npreukázaniu splnenia formálnych rovnako aj materiálnych podmienok na odpočet, teda musí preukázať,\nže predložené doklady odrážajú skutočnosť.\n60. Ak však daňový subjekt predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia od dodávateľa\ndeklarovaným spôsobom (napr. faktúra, dodací list, preukázanie prepravy, vykládky), prípadne navrhol\ndôkazy na preukázanie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno založiť rozhodnutie\nna neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom, no ak v dodávateľskom reťazci došlo k úniku\ndane a skutočnosti spochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenie nenastali u daňového subjektu a\nani jeho dodávateľa, majú daňové orgány pokračovať v dokazovaní s poukazom na ustanovenie §\n3 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré však v druhej vete predpokladá ako hypotézu svojej aplikácie\núčelové obchádzanie alebo znižovanie daňovej povinnosti, čo už vyžaduje aj určitú subjektívnu stránku\nu daňového subjektu.\n61. Pri preukázaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode a s tým súvisiacej požiadavke\nna preukázaní jeho vedomosti o zapojení do podvodnej schémy či porušenia pravidiel primeranej\nobozretnosti daňového subjektu pri realizácii obchodných transakcií poznačených podvodom na dani,\nsú zaťažené dôkazným bremenom daňové orgány (závery rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 13.\nseptembra 2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018).\n62. O trovách kasačného konania rozhodne s poukazom na § 467 ods. 3 S.s.p. krajský súd.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}