{"guid": "37d6ee97-0b0c-4d4f-9a2f-3b97403cf66b:2634eb06-24bb-4c14-aa63-3cf1c2ff2127", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1", "spisova_znacka": "8Sžk/45/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/45/2020 z 8. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 8Sžk/45/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1", "identifikacne_cislo": "4017201047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-11.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 5 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-11.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-11.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 5 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-11.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-13.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-13.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-11", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-11", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2634eb06-24bb-4c14-aa63-3cf1c2ff2127", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/45/2020\n4017201047\n08. 12. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017201047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so\nsídlom Trenčianska č. 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpeného JUDr. Jánom\nMišurom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému:\nOkresnému úradu Nitra, Odboru výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za\núčasti: INPEK, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 81, 949 01 Nitra, IČO: 34 105 620, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/029561-002 z 18. septembra 2017 a o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/212/2017-95 zo 17. júla\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/212/2017-95 zo 17. júla 2019\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OUNR-OVBP2-2017/029561-002 z 18. septembra 2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutie stavebného úradu - Mesta Nitra č. 9075/2016-007-Re z 5. mája 2017, ktorým zamietol\nžiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný\npostupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a stavebného zákona, keď konanie o zmenu\ndoby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 stavebného zákona,\npričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia § 58 až 66 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Správny orgán prvého stupňa\npostupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola\npodaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce\nprávny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju\ni aplikujúc ustanovenie § 62 ods. 4 Stavebného zákona z toho pohľadu, či umiestnenie reklamnej stavby\nje v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, resp. osobitnými predpismi. Nakoľko\nv danom prípade ide o stavbu umiestnenú v Meste Nitra, v centrálnej zóne, Mesto Nitra ako základný\norgán územného plánovania a stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť\nzáujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je\n\nv danom prípade v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v\nNitre uznesením č. 169/03-MZ z 22. mája 2003 a Zmenami a doplnkami územného plánu Mesta Nitra\nč. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ z 11. júna 2015 a\ndodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta\nNitra prijatým uznesením č. 196/2015 z 11. júna 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie\nreklamných stavieb. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku parcela registra „C“ číslo 4564/6\n- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1629 m2 katastrálne územie Nitra, ktorý je podľa platného\nÚzemného plánu Mesta Nitra súčasťou centrálnej mestskej zóny v Nitre. V danom území je neprípustné\numiestňovanie bilboardov v tejto časti Mesta Nitra. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona\njednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné\nzamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy\núčastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore\ns územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po\ntakomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými\nzáujmami chránenými osobitnými predpismi. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti\nzástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt,\nktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto\njeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého\ncharakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt,\nktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste\nproporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na\nspráve vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť\nprávu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu\nv danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.\n3. K námietke žalobcom namietaného rozporu Územného plánu Mesta Nitra, resp. Všeobecne\nzáväzného nariadenia Mesta Nitra so stavebným zákonom, prípadne inými zákonmi alebo\npodzákonnými normami, správny súd uviedol, že zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného\nnariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh\nprokurátora, a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom\nalebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy\nnižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky.\n4. V pokračovaní odôvodnenia správny súd k námietke žalobcu, že v čase rozhodovania žalovaného\ntrval nájomný vzťah k pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená, uviedol, že i v prípade, ak by\nzmena trvania nájomného vzťahu na základe mailovej komunikácie medzi splnomocneným zástupcom\nžalobcu a obchodným riaditeľom spoločnosti INPEK, s.r.o. B.. C. R. zo 6. septembra 2017 vyvolala také\nprávne účinky (o čom však je možné pochybovať vzhľadom na formu a kompetenciu osôb, ktoré konali\nza jednotlivé zmluvné strany nájomnej zmluvy), že by bola platná dohoda medzi stranami o tom, že\nnájomný vzťah bude ukončený dohodou k 31. decembru 2017, nemá táto skutočnosť vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia správnych orgánov, a to vzhľadom na to, že samotný dôvod, že umiestnenie reklamnej\nstavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra je postačujúci na skonštatovanie správnosti a\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného.\n5. Správny súd mal za to, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, keď správne reklamnú stavbu žalobcu posudzovali prihliadnuc i na verejný záujem chránený\nstavebným zákonom a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej\numiestnenie v centrálnej mestskej zóne v Nitre, neprípustná. Svoje rozhodnutie tak žalovaný ako\naj správny orgán prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali\nprávne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Žiadnym spôsobom neporušili zákon, keď upustili od\nústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pokiaľ im pomery staveniska boli dobre známe. Z\nadministratívneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru,\nže reklamná stavba je umiestnená v centrálnej mestskej zóne v Nitre. Uvedené vyplýva aj z listín\npredložených žalobcom k žiadosti zo 17. mája 2016, z ktorých jednoznačne vyplýva, že reklamná\nstavba je umiestnená v centrálnej časti Mesta Nitra popri Štefánikovej triede v Nitre. Okrem toho\ntúto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec nenamietal. Správne orgány riadne opísali zistený\n\nskutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho\nkonania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom (ani prvostupňovom)\nrozhodnutí nechýbala správna úvaha pri právnom posúdení veci. Z administratívneho spisu žalovaného,\nobsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo\ndoručené oznámenie o začatí správneho konania (18. apríla 2017), v ktorom mu bola stanovená\nlehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia v zmysle\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne\nnebude prihliadnuté. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne\nnámietky a pripomienky nevzniesol. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého\nstupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia,\npričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.\n6. Správny súd uzavrel, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v\nzmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Stavebného zákona žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej\nstavby pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na existujúcu\núzemnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa z 5. mája 2017 podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. Z obsahu\npredloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v\ndostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.\n7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,\nnepriznal náhradu trov konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s\npredmetným konaním trovy konania vznikli, a z rovnakých dôvodov nepriznal náhradu trov konania ani\npribratému účastníkovi konania.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho\nsúdu tak, že žalobe vyhovie.\n9. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 5 a § 13\nods. 3 písm. b) Stavebného zákona ako aj čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, v rámci ktorého\nbez ďalšieho akoby vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych\ntypov reklamných stavieb (vymedzených rozmermi a typmi - stavebnotechnické požiadavky) v určitom\núzemí územným plánom obce práve s poukazom na cit. ustanovenia Stavebného zákona. Tieto závery\nhoci priamo nevyslovené, avšak akoby latentne predpokladané, však nie je možné považovať za\nsprávne. Správny súd síce v bode 27 rozsudku cituje vyššie uvedené ustanovenia, avšak § 11 ods.\n5 cituje celý bez toho, že by z neho vyvodzoval akékoľvek preskúmateľné závery. Sťažovateľ zastáva\nnázor, že z cit. ustanovení nemôže vyplývať oprávnenie plošne regulovať/zakázať určité typovo a\nrozmerovo určené reklamné stavby, ktoré sú navyše stavbami inžinierskymi. Správny súd nevysvetlil,\nakým spôsobom a s akým konkrétnym ustanovením v cit. ustanovení § 11 ods. 5 Stavebného zákona\nje možné vyvodiť, že konkrétny typ reklamných stavieb je možné zakázať umiestňovať v určitom území,\na rovnako tak nevysvetlil a neidentifikoval, ktorý konkrétny typ zásady a/alebo regulatívu podľa ust.\n§ 13 ods. 3 písm. b) cit. zákona má byť základom pre vyvodenie takéhoto zákazu. Z ustanovení\núzemného plánu musia vyplývať len tie zásady a regulatívy, ktoré stanovuje zákon, nie iné. Takto síce\nsprávny súd uvádza, že aplikoval ust. § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) cit. zákona, ale s ohľadom\nna nemožnosť identifikácie v prvom prípade presnej normy v ust. § 11 ods. 5, ktorá je základom pre\njeho aplikáciu, keď všetky normy obsiahnuté pod jednotlivými písmenami asi nemôžu byť základom\npre plošný zákaz umiestňovať konkrétny typ reklamných stavieb rozmerovo určený v určitom území\núzemným plánom, a v druhom prípade asi typovo všetky zásady a/alebo regulatívy podľa § 13 ods. 3\npísm. b) cit. zákona nemôžu byť základom pre plošný zákaz umiestňovať určitý typ stavieb rozmerovo\nurčený v určitom území územným plánom. Sťažovateľ vo svojej žalobe uvedené normy citoval práve\nna demonštráciu nesprávnosti ním namietanej regulácie v podobe plošného zákazu umiestňovať určitý\ntyp reklamných stavieb rozmerovo určený v území na základe územného plánu, keďže nebolo možné\nidentifikovať v cit. normách zákonný základ pre takú podobu regulácie v podobe plošného zákazu\n\ntypovo a rozmerovo určených reklamných stavieb, ktorá bola uskutočnená podzákonným predpisom\nmesta Nitra. Preto správna aplikácia cit. ustanovení v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nmala predovšetkým spočívať v tom, že sa potvrdí správnosť žalobného dôvodu sťažovateľa a vylúči\nobsahovú prípustnosť regulácie všeobecne záväzným nariadením obce v podobe plošného zákazu\numiestňovania typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb v určitom území na základe územného\nplánu. Taká aplikácia totiž nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Na vyššie cit.\nustanovenia Stavebného zákona správny súd súčasne nadväzne cituje ďalšie ustanovenia Stavebného\nzákona týkajúce sa parciálne definície reklamnej stavby a konania pred stavebným úradom o povolení,\nči predlžení doby trvania reklamnej stavby. Súvis však celkom nie je zrejmý. Základom správnej žaloby\ntotiž bola kardiálna námietka, že nie je možné vyvodzovať verejný záujem z obsahu územného plánu\nv podobe plošného zákazu umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určený reklamných stavieb a\nboli uvádzané a contrario konkrétne inštitúty Stavebného zákona, ktoré sa na účely všeobecného zákazu\nstavebnej činnosti používajú. Zároveň je potrebné uviesť, že správny súd asi nepovažoval za právne\nvýznamné, že v súlade s ust. § 39a ods. 3 Stavebného zákona sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej\nstavby rozhodnutie o umiestnení stavby. Z hľadiska systematického potom nedáva zmysel, aby bolo\nvôbec možné regulovať určitý typ reklamných stavieb určených aj rozmerovo na základe územného\nplánu v nadväznosti na vyššie uvádzané správnym súdom citované ustanovenia § 11 ods. 5 a § 13\nods. 3 písm. b) Stavebného zákona. Uvedené je o to významnejšie, že pre určité typy reklamných\nstavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie a pre väčšinu takto ani kolaudačné rozhodnutie. Logicky\na systematicky je zo Stavebného zákona zrejmé, že zákonodarca presne vymedzil o čom, o akých\notázkach a o akých reklamných stavbách môže vydávať stavebný úrad (nie obec alebo volené orgány\nobce) rozhodnutia o povolení stavby, či rozhodnutia o predlžení doby trvania reklamnej stavby. A\ncontrario nie je možné vyvodzovať, a také úvahy sú podľa názoru sťažovateľa nesprávne, že v prípade\nreklamných stavieb, resp. v danom prípade určitého typu reklamných stavieb vymedzených rozmerom,\nje možné zasiahnuť do systematiky Stavebného zákona a vyhnúť sa vylúčeniu rozhodovacej činnosti\no umiestnení reklamnej stavby (práve tej typovo a rozmerovo významnej podliehajúcej stavebnému\npovoleniu) v rámci preneseného výkonu štátnej správy v zmysle ust. § 39a ods. 3 Stavebného zákona\ntak, že sa toto vylúčenie nahradí normatívnou činnosťou orgánov územnej samosprávy. Správny súd\ntak pravdepodobne identifikoval ustanovenia obsahujúce normy na prijímanie zásad a regulatívov v\núzemnom pláne všeobecne, avšak neidentifikoval (a nič také neuvádza) konkrétne normy a ani typovo\nzásady a regulatívy, ktoré by potvrdzovali správnosť aplikácie ust. § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b)\nStavebného zákona v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky tak, že by to odôvodňovalo\nmožnosť vytvorenia verejného záujmu stanovením zákazu typovo a rozmerovo určených reklamných\nstavieb v určitom území. Taká aplikácia cit. ustanovení, potom nemôže byť správna, keď z nej nemožno\nvyvodiť správnosť podzákonnej regulácie otázok, ktoré sú regulované aj na zákonnej úrovni a ktoré\npriamo súvisia s obsahom podzákonnej regulácie v územnom pláne, ktorú sťažovateľ ako žalobca\nnamietal ako nezákonnú a protiústavnú. Takto je zrejmé, že správny súd pri svojom rozhodovaní\nnezobral vôbec do úvahy iné ustanovenia Stavebného zákona, najmä ust. § 39a ods. 3 Stavebného\nzákona, ktoré výklad o možnosti regulácie umiestňovania konkrétneho typu a rozmerov reklamných\nstavieb v podobe jeho plošného zákazu v určitom území vylučujú.\n10. Sťažovateľ nemá vo všeobecnosti dôvod spochybňovať spôsob kreovania verejného záujmu v obci,\navšak má dôvod namietať, že verejný záujem kreovaný v obci nemôže byť v rozpore s verejným záujmom\nna dodržiavaní zákona a Ústavy Slovenskej republiky.\n11. Pokiaľ správny súd konštatuje, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov\nobyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré\nchce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať, a súčasne, že pokiaľ sa obec,\nresp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných\nstavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe veci verejných na spôsobe\nochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého\nobsahu, nenaráža podľa názoru sťažovateľa na stret súkromného a verejného záujmu, ako to ďalej\nvyvodzuje. Práve naopak naráža na stret verejného záujmu deklarovaného zástupcami konkrétnej\nobce a verejného záujmu deklarovaného zástupcami všetkých občanov Slovenskej republiky. Zákon a\nÚstava Slovenskej republiky a záujem na dodržiavaní noriem v nich obsiahnutých na území Slovenskej\nrepubliky, teda aj na území mesta Nitra, totiž predstavujú verejný záujem, s ktorým nemôže byť verejný\nzáujem hoci aj vyhlásený zástupcami obce za verejný v rozpore. Správny súd potom podľa názoru\nsťažovateľa identifikoval len zástupný súkromný záujem sťažovateľa, ktorého bránenie je odvodzované\n\nod legitímnych očakávaní dodržiavania zákonov a Ústavy Slovenskej republiky aj v jeho prípade a\nsťažovateľ ako žalobca poukazoval práve v terminológii použitej správnym súdom na rozpor s verejným\nzáujmom na ochrane vlastníckeho práva a práva podnikať garantovaného v Ústave Slovenskej republiky\na tak aj na záujem na základnom pravidle fungovania právneho štátu, ktorým je dodržiavanie zákonov\na Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň taký zákaz je v priamom rozpore s ust čl. 2 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje aj na sťažovateľa a správny súd ho žiadnym spôsobom pri\nsvojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Sťažovateľ poukázal na starú zásadu, že z nepráva nemôže\nvzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur), ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III.US 142/2011 z 5. apríla 2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na\nneústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Pokiaľ sa odvoláva správny\norgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný na „regulatívy“ prijaté v Územnom pláne mesta Nitra, ktorý\nnázor prevzal aj správny súd, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a jeho obsah, a\no to viac rozhodnutí na základe neho prijatých, musí zodpovedať zákonným a ústavným limitom a\nnesmie byť svojvoľný. Žalobca namieta, že „regulatívy“ prijaté v citovanom územnom pláne, na ktorý\npoukazuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný a napokon aj správny súd spolu s aplikáciou\nsprávnym orgánom prvého stupňa, takou svojvôľou sú a žiaden akt orgánu verejnej moci, nesmie\nbezdôvodne zasahovať do práva garantovaného v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Obec teda\nani v rámci svojej normotvornej právomoci nemôže obmedziť základné práva a slobody nad rámec\nzákonov. V rámci zákona nemôže upraviť vzťahy, ktoré nepatria do normotvornej právomoci orgánu\núzemnej samosprávy vymedzenej Ústavou. Je zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím nepodložené\nstanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania, kde sa\nnesmie umiestňovať reklamná stavba typu billboard (s konkrétnym rozmerom), postupovalo mesto Nitra\npráve takým spôsobom, ktorý charakterizoval rozhodovacia prax Ústavného súdu ako nezákonnú a\nneústavnú (sťažovateľ odkázal na rozhodnutie II. ÚS 16/1999), ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a\nprávnických osôb. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď sťažovateľ už povolenia\nv súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal a teda zo strany správneho orgánu ide aj o zásah\ndo legitímnych očakávaní sťažovateľa ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku\na vlastníckeho práva ako ho garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a správny súd pri svojom\nrozhodovaní a aplikácii práva nezohľadnil. Pojem majetok sa neobmedzuje na vlastníctvo hmotného\nmajetku, ale pod pojem majetok môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce aktíva (napr. rozsudok\nEurópskeho sudu pre ľudské práva vo veci Beyeler proti Taliansku z r. 2000; nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. Pl. US 37/99 z 25. mája 1999). V danom prípade práve stav, keď už skôr bola\npovolená reklamná stavba, založil určitý právny stav a tento stav sa nemôže zmeniť na základe neskoršej\nnormotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej do základných práv a slobôd, správny\norgán, ak sa súčasne zákonným spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami. Dôvody\npre obmedzovanie konkrétneho typu a rozmeru reklamnej stavby na dobu určitú, ktoré nemajú základ\nv spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu a správnom právnom posúdení, ktorý vyplýva z nájomnej\nzmluvy a/alebo rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva, či vyvlastnení prenajímateľa, preto nie\nsú dôvodmi zákonnými a napádané rozhodnutie preto nemôže byť rozhodnutím zákonným, čo však z\nhľadiska vyššie uvedeného správny súd nevzal do úvahy.\n12. Sťažovateľ súhlasil so správnym súdom v tom, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s\nÚstavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak presne\nnávrh na taký postup navrhoval sťažovateľ správnemu súdu svojím návrhom na postup podľa § 100 ods.\n1 písm. b) S.s.p., s ktorým sa však správny súd nevysporiadal žiadnym spôsobom, a to ani v odôvodnení.\n13. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal procesné pochybenia správneho súdu, ktorý\npresvedčivo a pre priemerného adresáta pochopiteľne neodôvodnil aplikáciu noriem obsiahnutých v\nust. § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona v spojení s námietkami sťažovateľa o\nnezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb vymedzených typovo a\nrozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne; nevysporiadanie sa správneho\nsúdu s návrhom na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) S.s.p., keď sťažovateľ jasne uviedol konkrétny\nrozpor s normami obsiahnutými v konkrétnych ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúce\nv neurčitom označení listiny z administratívneho spisu žalovaného v bode 36 rozsudku, pričom nie je\npochopiteľná pre priemerného adresáta ani úvaha obsiahnutá v bode 35 rozsudku správneho súdu.\n\n14. Sťažovateľ považoval rozsudok za nepreskúmateľný, keď na jednej strane správny súd uviedol, že\nmá pochybnosti o trvaní nájomného vzťahu s odkazom na emailovú komunikáciu s B.. C. R., pričom\nk žalobe bola priložená faktúra spoločnosti INPEK, s.r.o. č. 20170915 z 13. októbra 2017, z ktorej táto\nskutočnosť vyplývala a potvrdzovala ju, pričom však správny súd sa o tomto dôkaze vôbec nezmieňuje,\nv kontexte čoho sa správny súd vôbec nezaoberal ani namietanou predpojatosťou zamestnancov obce,\nktorí vybavovali vec sťažovateľa vrátane primátora mesta, ktoré boli k obsahu námietky vybavené\ncelkom nepreskúmateľne, keď správne orgány námietky vybavili síce rozhodnutiami o námietkach\npredpojatosti, ale len vo vzťahu ku konkrétnym zamestnancom (B.. K.. L. K. G.. A.), ktorí však nie sú\nzamestnancami Mesta Nitra zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale zabezpečujúcimi činnosť\nÚtvaru hlavného architekta (čo je rozpor s ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona), avšak nezaoberal sa\nani namietanou predpojatosťou primátora, ktorý podpisoval predmetné listy. Z rozhodnutí o námietkach\npredpojatosti v administratívnom spise, okrem citácie ustanovení právneho poriadku, nie je zrejmé nič,\nčo by umožňovalo správnosť vysporiadania sa s námietkami preskúmať, a to najmä s ohľadom na teóriu\nzdania, ktorá sa aplikuje aj v správnom konaní. Správny súd sa týmto žalobným dôvodom nezaoberal\nvôbec a jeho rozhodnutie je takto nepreskúmateľné.\n15. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na odklony od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Svzn/2/2013, a to v otázke\nne/možnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb v podobe zákazu na základe normatívnej\nčinnosti orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným predpisom; na úlohy\nsprávneho súdnictva a predpoklady rozhodovania správnych orgánov s odkazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/3/2011; a na požiadavku na náležité odôvodňovanie súdneho\nrozhodnutia podľa kritérií obsiahnutých v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009, sp.\nzn. 1Sžo/23/2010 a sp. zn. 1Sžd/18/2011.\n16. Žalovaný a ďalší účastník INPEK, s.r.o. svoje právo nevyužili a v správnym súdom stanovenej lehote\nsa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 8. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n19. Zásadnou otázkou v spore bolo posúdenie, či je ústavnokonformne prípustné regulovať územným\nplánom umiestňovanie reklamných stavieb na regulovanom území. V relevantnej na vec sa vzťahujúcej\nčasti územného plánu Mesta Nitra (v znení príslušných dodatkov), Mesto Nitra plošne zakázalo\numiestňovanie reklamných stavieb na území Mesta Nitra, v centrálnej zóne. Zásadná argumentácia\nsťažovateľa spočíva v konštatovaní rozporu územného plánu Mesta Nitra (v dotknutej časti) s Ústavou\nSlovenskej republiky, od čoho sťažovateľ odvodzuje povinnosť správneho súdu iniciovať konanie o\nsúlade právnych predpisov.\n20.1. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona územný plán obce ustanovuje najmä zásady a\nregulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité\núzemie.\n20.2. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania\núzemia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a\n\ntechnického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a\npre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt\na významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné\nprostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.\n21. Kasačný súd prisvedčil argumentácii žalovaného a správneho súdu o prípustnosti regulácie\nreklamných stavieb územným plánom, keď v zmysle ust. § 11 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona\núzemný plán môže určovať zásady a regulatívy funkčného využívania územia obce v nadväznosti na\nokolité územie, pričom pod funkčným využívaním územia možno rozumieť aj práve využitie územia na\numiestňovanie reklamných stavieb, ktoré plnia špecifickú spoločenskú funkciu.\n22. Problematika vizuálneho smogu dlhodobo rezonuje spoločnosťou, preto je pochopiteľné, že Mesto\nNitra v súčinnosti so svojimi obyvateľmi, pristúpili k jeho regulácii. V procese prijímania územného plánu,\nresp. jeho pozmeňujúcich dodatkov, mal sťažovateľ zákonný priestor prezentovať svoje námietky a\npripomienky. Manifestovaná vôľa obyvateľstva Mesta Nitra, za zohľadnenia námietok a pripomienok\nsťažovateľa, je potom logickým a prirodzeným prejavom účasti spoločnosti na správe veci verejných.\n23. Rovnako kasačný súd prisvedčil správnemu súdu, keď tento považoval zásah do práv sťažovateľa\nza proporcionálny k výkonu práv obyvateľstva Mesta Nitra na správe veci verejných. V prvom rade\nsprávny súd konštatuje, že prvotné povolenie umiestnenia reklamnej stavby na časovo obmedzené\nobdobie nezakladá nárok na automatické predlžovanie doby trvania reklamnej stavby. Na rozhodnutie\no povolení zmeny doby trvania reklamnej stavby musia byť splnené podmienky v čase rozhodovania\no predlžení povolenia. V danej veci došlo vzhľadom na zmenu územného plánu dotknutého územia k\nzmene podmienok, za ktorých bolo rozhodnutie vydávané, čo nebolo sporné. Sťažovateľ mal možnosť sa\nk uvedeným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve správneho orgánu prvého\nstupňa neurobil, prvotné námietky vzniesol až v odvolacom konaní. Vo vzťahu k proporcionalite zásahu\ndo sťažovateľových práv je na mieste skonštatovať aj to, že v prípade sťažovateľa sa jedná o obchodnú\nspoločnosť vlastniacu veľký počet reklamných stavieb, ktorých konštrukcia a prípadné premiestnenie/\nodstránenie nie je spojené s významnou investíciou, preto samotný zásah do sťažovateľových práv\n(odkazovaná právna istota) nie je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť jeho podnikanie.\n24. Vzhľadom na to, že kasačný súd, ako aj správny súd, nenadobudol pochybnosti o rozpore akejkoľvek\nna vec sa vzťahujúcej právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky alebo ústavným\nzákonom, nebol dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým spojená potreba\nprerušenia konania.\n25. Vzhľadom na to, že kasačný súd prisvedčil právnemu posúdeniu veci správnym súdom, ktoré právne\nposúdenie veci korešponduje s právnym posúdením veci žalovaným a správnym orgánom prvého\nstupňa, ďalšie vznesené námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nNapriek uvedenému kasačný súd konštatuje, že tieto tiež vyhodnotil ako nedôvodné.\n26. Pokiaľ sťažovateľ namieta postup žalovaného, ktorý iniciatívne kontaktoval obchodnú spoločnosť\nINPEK, s.r.o. za účelom oznámenia skutočností, ktoré zakladajú nemožnosť plnenia (§ 352 Obchodného\nzákonníka) a žiadal, aby spoločnosť INPEK, s.r.o. vypovedala sťažovateľovi nájomnú zmluvu, kasačný\nsúd prisvedčil námietke sťažovateľa o neštandardnom postupe žalovaného, resp. správneho orgánu\nprvého stupňa, ktorý dosahuje až aktivistický rozmer. Nie je na mieste, aby Mesto Nitra v postavení\nstavebného úradu vstupovalo do súkromnoprávnych vzťahov podnikateľských subjektov. Uvedené\nvyhodnotil kasačný súd ako pochybenie stavebného úradu, ktoré však vzhľadom na primárny dôvod\nzamietnutia žiadosti - zmena územného plánu, nezakladá nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nJe však na mieste vytknúť stavebnému úradu uvedený postup, aby sa tomuto do budúcnosti vyvaroval.\n27. S uvedeným korešponduje aj rozhodnutie o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho\norgánu prvého stupňa, keď tento správne rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali\n(B.. K.. K. L. K. G.. C. A.) a to tak, že túto zamietol, keď u nich nezistil žiaden rodinný ani iný osobný\nvzťah k prejednávanej veci. Procesný postup, hoc aj nesprávny, nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov\nsprávneho orgánu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti starostu Mesta Nitra, kasačný súd už judikoval, že\nstarosta nekoná ako zamestnanec obce a správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený\n\nvecne príslušný správny orgán, teda z konania nemôže byť vylúčený ani starosta obce (viď. rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/5/2013 z 25. apríla 2013).\n28. Vo vzťahu k námietkam nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu, kasačný súd uvádza,\nže právne posúdenie veci správnym súdom je dostatočne jasné a určité a pre bežného človeka\npochopiteľné. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s odôvodnením rozsudku správneho súdu nestotožňuje,\nnezakladá jeho nepreskúmateľnom. Rovnako vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku v bode 36 ohľadne\nvýzvy správneho orgánu, v rámci ktorej bolo žalobcovi aj doručené oznámenie o začatí správneho\nkonania 18. apríla 2017, správny orgán túto dostatočne jasne a určito definoval tak, aby táto bola v\nadministratívnom spise dohľadateľná a bol zrejmý aj jej obsah. Predmetom uvedeného bola namietaná\nnečinnosť sťažovateľa (viď. aj zásada vigilantibus iura scripta sunt).\n29. Pokiaľ sťažovateľ namieta odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Svzn/2/2013,\na to v otázke ne/možnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb v podobe zákazu na\nzáklade normatívnej činnosti orgánu samosprávy všeobecne záväzným nariadením ako podzákonným\npredpisom, kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom sporu je regulácia funkčného využitia územným\nplánom, a nie všeobecne záväzným nariadením obce, tzn. zákonom predpokladaným spôsobom, a\nnavyše spoločenská klíma a nastavenie obyvateľstva v nadväznosti na problematiku vizuálneho smogu\nzadali spoločenskú požiadavku na vyššiu mieru regulácie spôsobu vyžitia dotknutých území (viď. úvahy\nsprávneho súdu v bodoch 21 - 24), čo samé o sebe je dôvodom na odklon.\n30. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nsťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, ďalší účastník INPEK, s.r.o. zostal v kasačnom konaní\nnečinný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}