{"guid": "18a2c269-46e1-4ae1-9453-b129c322d292:449d62c8-8ace-47ee-83f1-ba0a9d27935e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/151/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/151/2018 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 7Sžsk/151/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1", "identifikacne_cislo": "4017201016", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/200", "nazov": "zákon č. 200/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 200/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 200/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/1994/200#paragraf-12", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/1994/200#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/449d62c8-8ace-47ee-83f1-ba0a9d27935e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/151/2018\n4017201016\n20. 05. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nAkad. soch. Á. L., narodený XX. T. XXXX, bytom v Ž.V., P. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Ondrejom Tóthom,\nadvokátom so sídlom v Komárne, Dunajské nábrežie č. 14, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 3.\noktóbra 2017, Číslo: 23373-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre z 18. júna 2018, č.k. 23Sa/149/2017-62, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. júna 2018, č.k.\n23Sa/149/2017-62 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. júna 2018, č.k.\n23Sa/149/2017-62, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 3. októbra 2017, Číslo: 23373-2/2017-BA, ako\naj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 30. septembra 2016, Číslo:\n26385-1/2016-LV. Žalovaná rozhodnutím z 3. októbra 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v\ncelom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 30. septembra 2016, ktorým\nbolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 3. apríla 2008.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 5 písm.\nc/, § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z.\no Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v rozhodnom znení (ďalej len\n„zákon č. 200/1994 Z.z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti\nSSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej\nsprávnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd za podstatné považoval posúdenie, či žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej\nosoby aj po období od 08. apríla 2008, kedy už bol zamestnancom a konateľom spoločnosti D. s.r.o.,\nso sídlom v B.. Išlo teda výklad § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobca vykonával v čase\nod 8. apríla 2008 činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby aj s prihliadnutím na ustanovenia zákona\nč. 200/1994 Z.z. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne\ndôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobca v odvolaní\n\nnamietal nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobca dňa 3. apríla 2008 podal odhlášku do\nSociálnej poisťovne, pobočky Levice, že nebude vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo činná\nosoba. Túto skutočnosť bolo potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako žalovaná ako odvolací\norgán dospela k záveru, že poistenie žalobcu nezaniklo k 3. aprílu 2008, a to z dôvodu, že žalobca mal\nza rok 2007 vyšší príjem ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12-násobok vymeriavacieho základu\nuvedeného v § 138 ods. 9. Podľa názoru súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť\nsprávny právny záver, ktorý ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí\nnemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa\nsprávne orgány zaoberali existenciou žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby a posudzovali\njeho príjem po roku 2007 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahol, bolo by možné posúdiť\nsprávne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Z administratívneho spisu vyplýva, že\nžalobca je držiteľom osvedčenia na výkon reštaurátorskej činnosti na základe vydaného osvedčenia č.\n37 z 28. novembra 1994. Krajský súd dospel k názoru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom\nprieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Námietku žalobcu, že po období 3. apríla 2008 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., vyhodnotil ako dôvodnú. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., súd uviedol, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza\nlen v prípade ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo v danom prípade\nnie je, pretože žalobca v čase od 3. apríla 2008 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby, pretože od 8. apríla 2008 bol zamestnancom D. s.r.o. a reštaurátorské práce vykonával na\nzáklade pracovnej zmluvy. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo\nvzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik\nsociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom\nobdobí. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej\nosoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30. júnu status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem.\nPre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona, je relevantný zánik statusu samostatne\nzárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych\nskutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku\noprávnenia k 3. aprílu 2008.\n4. Krajský súd dodal, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej sa zaoberať rozhodnutím pobočky\nLevice z 30. septembra 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobcu k 3. aprílu 2008,\nktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa musí zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať\nsamostatnú zárobkovú činnosť len na základe osvedčenia Komory reštaurátorov, keďže na základe\nvýpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Levice živnosť vykonával od 21. decembra 1992\ndo 3. apríla 2008. Zdôraznil, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne čakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2011,\nsp.zn. 1Sžso/38/2010 a z 28. apríla 2010, sp.zn. 4Sžso/63/2009.\n5. Uzavrel, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní bolo vydané v\nrozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K samotnej aplikácii ustanovenia\n§ 21 zákona č. 461/2003 Z.z. poukázal na to, že toto ustanovenie upravuje vznik a zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby.\nPre vznik tohto poistenia k 1. júlu zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby\na jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto\npoistenia k 30. júnu. Z tohto je možné vyvodiť záver, že k zániku poistenia u samostatne zárobkovo činnej\nosoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby zostal zachovaný, čo v\ndanom prípade nie je, pretože žalobca od 03. apríla 2008 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, pretože mal túto činnosť zrušenú.\n6. Z vyššie uvedených dôvodov súd zistil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto\npredmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n\n7. O trovách konania súd rozhodol tak žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal mu náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP).\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Zotrvala na názore, že žalobcovi dňa 03. apríla 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže bol držiteľom „Osvedčenia“\no zapísaní do zoznamu členov Komory reštaurátorov. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra\n2010 nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n(v znení účinnom do 31. decembra 2010) každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon\nje povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej\nosoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.\ndecembra 2010 teda nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú\nčinnosť vykonáva, ale to, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010\nneustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá žalovanej skúmať bližšie osobitné podmienky\nzakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.\nPoukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn. 1Sžso/16/2016,\nv ktorom súd dospel k záveru, že cit.: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení\nplatnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti a to na\nexistenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej\nhranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie\nnadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti\nvyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku\noprávnenia na podnikanie“ s tým, že cit.: „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s\nexistenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.\n11. Žalovaná tiež poukázala na to, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 1 a 2\nzákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003\nZ.z.“) je rozhodujúci až pri posudzovaní vzniku, respektíve zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01. júlu kalendárneho roka\n(§ 21 ods. 1). Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je\nuvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov, rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba,\nktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla\nv rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. K rovnakému názoru dospel\ntiež Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 15. augusta 2017, sp.zn. 27Sa/3/2017, podľa ktorého\ncit.: „Právne postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade,\nak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a\nsúčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných\npredpisov), ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO, ktorej vzniká „jedno“ poistenie, v ktorom\nsa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktoré\ntáto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. ... zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie niekoľko od\nseba nezávislých sociálnych poistení. ... Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem\n\npodľa § 6 Zákona o dani z príjmov.“ Podobne Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch z 9. mája 2017,\nsp.zn. 25Sa/1/2017 a sp.zn. 25Sa/2/2017, uviedol, že cit.: „... nie je rozhodujúce, na základe akého\nprávneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nadobudla,\nrozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods.\n1 a 2 zákona o dani z príjmov.“\n12. Ďalej uvádzala, že žalobca, ktorý bol držiteľom „Osvedčenia“ o zapísaní do zoznamu členov Komory\nreštaurátorov pod číslom 37 aj po 3. apríli 2008, kedy mu zanikli živnostenské oprávnenia, nezaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 3. apríla 2008. Existencia\noprávnenia reštaurátora na výkon reštaurátorskej činnosti, ktorá je podmienená jeho zápisom do\nzoznamu členov Komory reštaurátorov, až do času, kým reštaurátor nebol vyčiarknutý z takéhoto\nzoznamu, alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie, má za následok, že musí byť\npovažovaný za samostatne zárobkovú činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť\nprávna úprava obsiahnutá v § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. upravujúca iba formu, ktorou môže\nreštaurátor činnosť vykonávať, lebo základným predpokladom výkonu činnosti reštaurátora je výkon\ntakej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Posudzovanie právneho\npostavenia reštaurátora, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je\nporovnateľné s posudzovaním právneho postavenia advokáta, ktorý rovnako, ako reštaurátor, nadobúda\nprávne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. dňom\nzápisu do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010, sp.zn. 7Sžso/27/2010, podľa ktorého cit.:\n„(...) na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom\nSlovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú\nsamostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva\nako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne či konateľ právnickej osoby poskytujúcej\nslužby advokácie.“ V tomto smere žalovaná dôvodila, že zmena formy výkonu reštaurátorskej činnosti\nmá za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu reštaurátora, keďže príjem reštaurátora, ktorý\nvykonáva reštaurátorskú činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods.\n1 zákona č. 200/1994 Z.z. je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 595/2003 Z.z. V dôsledku uvedeného môže reštaurátorovi zaniknúť povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1 k 1.\njúlu kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou. Dodala, že predmetom konania nie je preskúmanie rozhodnutia o zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 1, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaná\nrozhodla, že žalobcovi dňom 3. apríla 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie nezaniklo.\n13. Žalovaná vo vzťahu k žalobcom uvádzanej skutočnosti, že podal Registračný list fyzickej osoby odhlášky zo sociálneho poistenia dňa 03. apríla 2008, keďže ide odhláška (a rovnako aj prihláška) má len\ndeklaratórne účinky a poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp\nzn. 1Sžso/16/2016, podľa ktorého cit.: „(...) Prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného\npoistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými\núkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp.\nzániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie\nnastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“\nŽalovaná tiež uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučuje súbeh poistení, a preto, ak samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,\nzároveň nadobudne aj právne postavenie zamestnanca, nezaniká z tohto titulu povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.\n14. Žalovanej tiež nebolo jasné odôvodnenie krajského súdu v časti, v ktorej uvádzal, že existuje\nrozhodnutie o zániku poistenia žalobcu k 3. aprílu 2008, ktoré zrušené nebolo, keďže prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 30. septembra 2016 je prvým rozhodnutím orgánu o spornej otázke a iné\nrozhodnutia v tejto veci vydané neboli.\n\n15. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 26. októbra 2018.\n17. Plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd, opätovne poukázal na to, že\nzákon č. 200/1994 Z.z. alternatívne vymedzuje výkon povolania reštaurátora, a teda, že reštaurátor\nnemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť súbežne - samostatne ako samostatne zárobkovo činná\nosoba a zároveň, respektíve súčasne túto prácu vykonávať aj ako zamestnanec v pracovnom pomere.\nŽalobca skončil podnikateľskú činnosť dňom 3. apríla 2008 a týmto dňom stratil status, respektíve\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, následne dňa 8. apríla 2008 uzatvoril pracovnú zmluvu\nso zamestnávateľom D. s.r.o. Dodal, že podal odhlášku do Sociálnej poisťovne dňa 3. apríla 2008,\na teda týmto dňom jeho status samostatne zárobkovo činnej osoby zanikol. Stotožnil sa so záverom\nsúdu, že rozhodnutie žalovanej je vydané v rozpore so zákonom, keďže žalobca už v období 3. apríla\n2008 už podnikateľskú činnosť nevykonával, teda ako poistenec pod režim poistenia § 21 ods. 1 v\nspojení s § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. nespadá. Tiež zdôraznil, v čase trvania jeho pracovného\npomeru žalobcovi vzniklo a trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nz titulu príjmu zo závislej činnosti ako zamestnanca. Príslušné dávky v danom období za žalobcu\npravidelne odvádzal jeho zamestnávateľ. Záverom uviedol, že členstvo v Komore reštaurátorov je\nobligatórnou podmienkou aj k tomu, aby žalobca mohol aktívne vykonávať svoje povolanie reštaurátora\nako zamestnanec. Zotrvanie žalobcu v Komore reštaurátorov nemohlo a nemôže zásadne ovplyvniť\nzánik jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 3. aprílu 2008, respektíve 9.\naprílu 2008 ako samostatne zárobkovo činnej osoby.\n18. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietol.\nIV.\n19. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 06. novembra\n2018.\nV.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach;\n25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne;\n\n26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 3. októbra 2017, Číslo: 23373-2/2017BA, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice z 30. septembra\n2016, Číslo: 26385-1/2016-LV. Žalovaná rozhodnutím z 3. októbra 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla\na potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 30. septembra 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že\nžalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 03. apríla 2008.\n27. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach dospeli k právnemu záveru, že žalobcovi ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe dňa 3. apríla 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie. Uvedený záver opreli o zistenie, že žalobca disponuje osvedčením o zápise\ndo zoznamu členov Komory reštaurátorov, ktoré sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu a zároveň, že príjmy žalobcu z výkonu činnosti, ktoré majú charakter\nslobodného povolania presiahli 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Z toho dôvodu\nžalobcu považovali i naďalej na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu.\n28. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej\nvýkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu 21) [pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad\nzákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon\nSlovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov].\n29. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,\npovinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9.\n30. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne\ndôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\n31. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná\nmať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/;\n[pozn. pod čiarou č. 21 - napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch\na Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej\nrady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení\nneskorších predpisov a zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\n\n33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora je\nsamosprávna, nepolitická stavovská organizácia, združujúca všetkých reštaurátorov zapísaných v\nzozname členov komory (§ 5 ods. 1) vedenom komorou.\n34. Podľa § 2 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1994 Z.z., v znení účinnom do 31. mája 2010, Komora vedie\nzoznam členov a zoznam autorizovaných reštaurátorov (§ 16).\n35. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátorom na účely\ntohto zákona je ten, kto je zapísaný v zozname členov komory.\n36. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, pri zápise do zoznamu\nčlenov komory sa vymedzí špecializácia reštaurovania, na ktorého výkon je reštaurátor oprávnený, a o\nzápise do zoznamu členov komory vydá komora členovi osvedčenie.\n37. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010, reštaurátor\nmôže vykonávať reštaurovanie sám alebo spoločne s inými reštaurátormi. Pri spoločnom vykonávaní\nreštaurovania si reštaurátori môžu upraviť vzájomné vzťahy buď zmluvou o združení,2) alebo\nspoločenskou zmluvou o založení verejnej obchodnej spoločnosti.3)\n38. Podľa § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010,\npredstavenstvo ďalej vedie zoznam členov komory, zoznam autorizovaných reštaurátorov a uskutočňuje\nv týchto zoznamoch zápisy a vydáva o nich osvedčenia;\n39. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal\npreukázané, že žalobca je na základe Osvedčenia č. 37 od 28. novembra 1994 členom Komory\nreštaurátorov. Rovnako z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca na predpísanom tlačive z 03.\napríla 2008 adresovanému Obvodnému úradu v Leviciach, odbor živnostenského podnikania oznámil\nukončenie podnikania vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v živnostenskom liste (z 27.\nnovembra 2003, č. 2003/05077/1 a z 29. decembra 1992, č. 1542/1992), a to ku dňu 03. apríla 2008. Táto\nskutočnosť tiež vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Dňa 3. apríla 2008 v tomto zmysle doručil\nSociálnej poisťovni registračný list - odhlášku zo sociálneho poistenia. V súdnom spise je tiež založená\n- pracovná zmluva z 8. apríla 2008 uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou D.\ns.r.o. ako zamestnávateľom s dohodnutým dňom nástupu do práce od 9. apríla 2008 a vymedzeným\ndruhom práce - reštaurátorské práce\n- dohoda o rozviazaní pracovného pomeru z 30. júla 2009, podľa ktorej sa pracovný pomer žalobcu\nzaložený vyššie uvedenou pracovnou zmluvou končí 31. júla 2009\n- pracovná zmluva z 29. marca 2010 uzatvorená medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou\nD. s.r.o. ako zamestnávateľom s dohodnutým dňom nástupu do práce od 1. apríla 2010 a vymedzeným\ndruhom práce - reštaurátorské práce\n- dohoda o skončení pracovného pomeru z 28. februára 2011, podľa ktorej sa pracovný pomer žalobcu\nzaložený vyššie uvedenou pracovnou zmluvou končí 28. februára 2011.\n40. Najvyšší súd uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v predchádzajúcom bode 35) medzi\núčastníkmi konania neboli sporné.\n41. Potom, odhliadnuc od príjmu nadobudnutému v relevantnom kalendárnom roku (keďže v tomto\nsmere žalobca nepodal žiadne námietky) sporným zostalo, či žalobca aj napriek ukončeniu podnikania\nku dňu 03. apríla 2008 sa považuje i naďalej za samostatne zárobkovo činnú osobu, a to z dôvodu, že\nje i naďalej držiteľom osvedčenia o zápise do zoznamu členov Komory reštaurátorov, ktoré je potrebné\npovažovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.\n42. Najvyšší súd mal preukázané, že žalobca bol v posudzovanom období na základe jeho zápisu do\nKomory reštaurátorov v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. osobou oprávnenou na výkon reštaurátorskej\nčinnosti. Keďže mal žalobca oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a to podľa\nzákona č. 200/1994 Z.z., podľa názoru súdu ho žalovaná správne považovala za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. V\ntomto smere najvyšší súd uvádza, že oprávnenie na vykonávanie činnosti predpokladané v § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 je oprávnenie s konštitutívnym účinkom,\n\nna základe ktorého môže byť určitá činnosť vykonávaná priamo. To znamená, že existencia oprávnenia\nna výkon reštaurátorskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname Komore reštaurátorov až\ndo času, kým reštaurátor nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu (§ 9 zákona č. 200/1994 Z.z. v\nznení účinnom do 31. mája 2010) alebo nedošlo k pozastaveniu práva vykonávať reštaurovanie (§ 10\nmenovaného zákona) má za následok, že reštaurátor musí byť považovaný za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Z uvedeného\ndôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený\npodľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť\nprávna úprava obsiahnutá v § 12 ods. 1 zákona č. 200/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010,\nupravujúca iba formu, ktorou môže reštaurátor vykonávať reštaurovanie, lebo základným predpokladom\nvýkonu reštaurátorskej činnosti je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované\noprávnenie. Skutočnosť, že žalobca zrušil živnosť má dosah na posudzovanie jeho postavenia podľa §\n5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., nie však vo vzťahu k § 5 písm. c/ menovaného zákona, ktoré bolo\nv tomto smere relevantným.\n43. Najvyšší súd ďalej uvádza, že v tejto súvislosti je možné tieto závery analogicky oprieť aj o\nnázory plynúce z posudzovania statusu advokátov ako samostatne zárobkovo činných osôb na účely\nvzniku, trvania a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K\ndanej veci možno poukázať na stabilnú judikatúru najvyššieho súdu k otázke zachovania postavenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby u advokáta, ktorý zmenil formu výkonu advokácie na konateľa\na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (rozsudok najvyššieho súdu z 1. júla 2010, sp.zn.\n7Sžso/27/2010, ktorý bol v rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov publikovaný aj v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66, ďalej tiež z 13. decembra 2012,\nsp.zn. 7Sžso/87/2011, ako aj z 5. apríla 2016, sp.zn. 1Sžso/71/2014). Rovnako aj judikatúra Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky k uvedenej problematike je jednotná a vychádzala rovnako z názoru, že\nzmena spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemá\nza následok zánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia (sp.zn. I. ÚS 290/2010, sp.zn. IV. ÚS 342/2010, sp.zn. II. ÚS\n508/2010, sp.zn. I. ÚS 64/2012, sp.zn. I. ÚS 93/2012, sp.zn. IV. ÚS 103/2012, sp.zn. I. ÚS 570/2012,\nsp.zn. III. ÚS 118/2012, sp.zn. III. ÚS 426/2012, sp.zn. I. ÚS 599/2013, sp.zn. I. ÚS 266/2014, sp.zn.\nPLz. ÚS 1/2015, sp.zn. II. ÚS 335/2013 a sp.zn. II. ÚS 218/2015).\n44. Možno teda uzavrieť, že žalobca bol aj po 3. apríli 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne\ndôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, keď jednak splnil zákonom stanovené\npodmienky pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\n(požíval status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2010 na základe osvedčenia č. 37 o zápise v zozname členov Komory\nreštaurátorov) a jednak tým, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 presiahol\nzákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006 (toho času 91 200,-Sk).\n45. V súvislosti so súbehom činnosti z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby a činnosti\nzamestnanca v pracovnom pomere najvyšší súd poukazuje na § 138 zákona č. 461/2003 Z.z.\n46. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1\nv spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n47. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nkrajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súd (§ 469 SSP).\n48. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}