{"guid": "cfaaa591-7968-4d0d-9e26-40fa7cd58ab8:2c196afb-df1f-4c4a-b410-d5220491d382", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1", "spisova_znacka": "5Sžk/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/12/2019 z 5. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2020, sp. zn. 5Sžk/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1", "identifikacne_cislo": "4017201014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c196afb-df1f-4c4a-b410-d5220491d382", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/12/2019\n4017201014\n05. 05. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:4017201014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nTTworks s.r.o., Kajal 54, Kajal, IČO: 48 296 503, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o.,\nHlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Inšpektorát práce\nNitra, Jelenecká 1039/49, Nitra, o správnej žalobe z 5. decembra 2017, o preskúmanie opatrenia\nžalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č.k. INA-32-42-2.4/P-A24, 28-17 z 10. októbra 2017,\nv znení Dodatku č. 1 č. INA-32-42-2.4/D-A24, 28-17 z 18. októbra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/2016/2017-128 z 31. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 1S/319/2016-81 z 8. novembra 2018 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu o preskúmanie\nopatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č.k. INA-32-42-2.4/P-A24, 28-17 z 10.\noktóbra 2017 v znení Dodatku č. 1 č. INA-32-42-2.4/D-A24, 28-17 z 18. októbra 2017 postupom podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol. O trovách konania\nsprávny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol),\nnepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v\nzásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch.\n2. Protokol o výsledku inšpekcie bol spísaný dňa 10.10.2017 a je v ňom uvedené, že výkon inšpekcie\npráce u žalobcu, vykonaný na pracovisku príjemcu služby dňa 01.08.2017 a dňa 10. 10. 2017\nna inšpektoráte práce, bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania,\nzákazu prijatia práce alebo služby podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. a povinností hosťujúceho\nzamestnávateľa podľa ustanovení zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní\nzamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úloha č.\n17 118). V protokole sú uvedené zistené skutočnosti, a to: dňa 01.08.2017 od 09.35 do 16.00 hod. bola\nvykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku stavby MVE Dolné Krškany, kde pre\nhosťujúceho zamestnávateľa vykonávalo osobne závislú prácu 5 fyzických osôb, I. C., nar. XX.XX.XXXX,\nI. C., nar. XX.XX.XXXX, I. W., nar. XX.XX.XXXX, U. V., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX,\nvšetci občania Ukrajiny s uvedením ich adresy bydliska a čísla pasov. Hosťujúci zamestnávateľ Szolyva\nBau Építoipari Kft. vyslal na výkon prác v rámci cezhraničného poskytovania služby kontrolovaných\n\nzamestnancov na územie Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 bod 3 písm. a/ Smernice EP a R 96/71/\nES a § 5 ods. 4 písm. a/ Zákonníka práce na dobu od 21.07.2017 do 01.08.2017, ktorá túto prácu v\nrámci poskytovania služieb dodala právnickej osobe - žalobcovi a ktoré osoby sa zdržiavajú na území\nSlovenskej republiky v rozpore s § 23 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Pod bodom B/1 „Zistené nedostatky“ bolo v protokole konštatované, že žalobca\nporušil zákaz prijať službu tým, že v dňoch 21., 22., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 31.07.2017 a čase výkonu\ninšpekcie dňa 01.08.2017 prijal cezhraničnú poskytnutú službu od právnickej osoby Szolyva Bau Épít?\nipari Kft. Budapest, Maďarská republiky, ktorá je usadená v Maďarskej republike, prostredníctvom 5\nfyzických osôb , I. C., nar. XX.XX.XXXX, I. C., nar. XX.XX.XXXX, I. W., nar. XX.XX.XXXX, U. V., nar.\nXX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX, všetci občania Ukrajiny s uvedením ich adresy bydliska a čísla\npasov, štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktoré nelegálne zamestnávala 21., 22., 24., 25., 26., 27., 28.,\n29., 31.07.2017 a 01.08.2017 právnická osoba Szolyva Bau Épít?ipari Kft., čím porušil ustanovenie §\n7b ods. 5 písm. a/ zákona č 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov. Cezhraničné poskytovanie služby bolo\nv trvaní 10 dní. Prijatie služby bolo zistené dňa 01.08.2017 o 9.35 hodine. Inšpektor nariadil žalobcovi\nv súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov prijať opatrenia bezodkladne a trvale od prevzatia protokolu, aby\nsa nedostatky uvedené v bode B1 protokolu v budúcnosti neopakovali. V súlade s ust. § 14 ods. 2\nzákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení\npredpisov a ich príčin a predložiť Inšpektorátu práce Nitra písomnú informáciu o prijatých opatreniach\nna odstránenie zistených porušení a ich príčin, v lehote do 3 dní po uzatvorení protokolu.\n3. V závere protokolu je uvedené, že dňa 10.10.2017 bol protokol prerokovaný s konateľom žalobcu\nIng. I. Z. s tým, že sa k zisteným skutočnostiam môže vyjadriť v lehote 7 dní od prevzatia protokolu s\npoučením o právach žalobcu týkajúcich sa vyjadrenia, resp. nevyjadrenia k protokolu a ich následkoch.\nŽalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 16.10.2017, pričom namietal zistenia, ktoré sú totožné so\nžalobnými bodmi správnej žaloby. Žalovaný dňa 18.10.2017 vypracoval Dodatok č. 1 č. INA-32-42-2.4/\nD-A24, 28-17 k protokolu zo dňa 10.10.2017, v ktorom uviedol obsah vyjadrenia žalobcu k protokolu a\nsvoje stanovisko k nemu. V závere je konštatované, že žalovaný berie vyjadrenie žalobcu na vedomie.\nŽalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by pozmeňovali obsah\nprotokolu č. INA-32-42-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa 10.10.2017.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne\npríslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods.\n1, 2 SSP) preskúmal žalobou napadnutý protokol žalovaného č. INA-32-42-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa\n10.10.2017 a dodatok č. 1 k uvedenému protokolu zo dňa 18.10.2017 bez nariadenia pojednávania (ust.\n§ 107 ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná\nžaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa\n31.10.2018 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.\n5. Správny súd dospel k záveru, že protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať\nza taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia (§ 3 ods. 1 písm. b/\nSSP), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nžalobcu dotknuté. Prieskum zákonnosti predmetného opatrenia orgánu verejnej správy - žalovaného\nje však vymedzený rozsahom, v ktorom je opatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených\nzáujmov a povinností žalobcu, t.j. len v rozsahu uložených povinností. Je nesporné, že protokol bol\nvydaný v rámci výkonu právomoci žalovaného orgánu verejnej správy zverenej mu osobitným zákonom\n(výkon inšpekcie práce podľa zák. č. 125/2006 Z.z.), i keď mimo procesného postupu upraveného\nSprávnym poriadkom a žalovaný na základe zistení počas výkonu inšpekcie práce, v dôsledku ktorých\nkonštatoval porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich mu z pracovnoprávnych predpisov a zo Zákona\no nelegálnom zamestnávaní uložil žalobcovi s poukazom na § 12 ods. 2 písm. b/ a § 14 ods. 2 zák.\nč. 125/2006 Z.z. povinnosti vo forme opatrení. Charakter opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej\nsféry žalobcu, a teda spôsobilého byť predmetom prieskumu správnym súdom, má protokol v rozsahu\nuložených opatrení, ktorými žalovaný žalobcovi ukladá povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie následne\nmôže viesť k uloženiu sankcie, ale aj v rozsahu danom jeho obsahom. To znamená, že žalobca môže\nbyť objektívne priamo dotknutý len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože\nlen nimi bol spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom\n\nprípade bolo žalobcovi nariadené prijať opatrenie bezodkladne a trvale od prevzatia protokolu, aby sa\nnedostatky uvedené v bode B1 protokolu v budúcnosti neopakovali a uložená povinnosť prijať opatrenia\nna odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť žalovanému\npísomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin,\nsprávny súd preskúmal - porušenie právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú.\n6. V preskúmavanej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným\nrozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.\nŽalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie\nsprávneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie\n(nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav,\nktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n7. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7\nods. 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o.i., i dozor nad\ndodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nTakto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu\nspísal protokol 10. októbra 2017 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje\nnáležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie\npráce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na\ndodržiavanie zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a povinností hosťujúceho zamestnávateľa podľa\nustanovení zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác\npri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inšpektorát práce Nitra zistil u žalobcu\nporušenie ust. § 7b ods. 5 písm. a/ zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď porušil zákaz prijať službu\ntým, že v dňoch tam uvedených a v čase výkonu inšpekcie práce prijal cezhraničnú poskytnutú službu\nod právnickej osoby Szolyva Bau Épít?ipari Kft., u ktorej vykonal inšpekciu práce a vyhotovil protokol\nč- INA-26-42-1.2/P-A24, 28-17 zo dňa 07.09.2017 a dodatok č. 1 zo dňa 06.10.2017 k uvedenému\nprotokolu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného.\n8. Správny súd k námietke, že zistenia žalovaného konštatované v protokole v znení jeho dodatku\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným je\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre\nnezrozumiteľnosť uviedol, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení,\niných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej\nsprávnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo\nopatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, t.j. či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol\nv čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej\nsprávy. Správny súd preto v správnom súdnictve dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také\ndokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia a jeho\nrozsah je teda obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve\nnie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení\norgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.\n9. Žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 označil podklady a popísal postup žalobcu, resp.\nopomenutie, ktoré nebolo v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň uviedol, v čom videl\nporušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis\ntohto zisteného nedostatku je zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu. Je potrebné\nrešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu (§ 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z.), ktorý\nneukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce\núvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych\n\npredpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje\nSprávny poriadok. Protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ktorých absenciu žalobca namietal. V tomto\nprípade sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním\npracovnoprávnych a iných právnych predpisov. V rámci inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie\nprávnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú\nčinnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich\nobjektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v\nurčenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola\núrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností\nvyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj\noverovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák.č. 125/2006\nZ.z.. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo\nvzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu v znení jeho dodatku č. 1 nebolo zistené (§ 134 ods.\n2 SSP). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným\nnedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole v znení jeho dodatku č. 1, ani\nsvojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva, ktorému správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola\nvykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné\ninšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje\nvšetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo\ndôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z.z., ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť\nneukladá.\n10. V rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone\ninšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy\nvýkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov v rámci\nvyhotovenia protokolu dokazovať. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenia žalovaného uvedené v\nprotokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie sú založené na hodnotení dôkazov,\nvychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie\npráce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak teda žalobca namieta nedostatočne zistený\nskutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky nie sú dôvodné, pretože nemajú\noporu v aplikovanej právnej úprave.\n11. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v znení jeho dodatku č. 1) v časti zistených porušení\nprávnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely\nuloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie\no správnom delikte podľa § 19 zák.č. 125/2006 Z.z., ktoré bude začaté na základe písomného\noznámenia žalovaného, bude vedené podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý poskytuje žalobcovi\nako účastníkovi takéhoto konania záruky spravodlivého procesu. Až v rámci tohto samostatného\nadministratívneho konania bude mať žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných\npráv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Jedným z\ntakýchto práv bude aj právo a zároveň aj povinnosť žalobcu v rámci dokazovania predložiť a navrhovať\nvšetky známe dôkazy a iné podklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia (§ 33, § 34 Správneho poriadku).\nNásledne žalovaný ako orgán verejnej správy bude mať povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré bude\nobsahovať presvedčivé odôvodnenie, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude v konečnom\ndôsledku samostatne preskúmateľné správnym súdom. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu\nzodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie\nveci.\n12. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 14 ods. 3 citovaného zákona, správny súd uvádza, že\nžalovaný postupoval v súlade s § 14 ods. 3, v zmysle ktorého po posúdení písomného vyjadrenia\nžalobcu, žalovaný vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol obsah vyjadrenia žalobcu a\nsvoje stanovisko k nemu. Iné povinnosti ani obsahové náležitosti pre dodatok k protokolu citované\nustanovenie zákona č. 125/2006 Z.z. žalovanému neukladá. Rovnako nedôvodná je aj námietka\nžalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď dodatok č. 1 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný. Takáto\npovinnosť (prerokovať so žalobcom dodatok k protokolu) nemá oporu v zákone. Povinnosť prerokovať\ndodatok k protokolu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\nVzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné.\n\n13. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť protokolu v znení jeho dodatku.\nSprávny súd sa nestotožnil ani s uvedenou námietkou žalobcu, pretože napadnuté opatrenie netrpí\nnamietanými vadami, nakoľko medzi zákonné obsahové náležitosti protokolu odôvodnenie nepatrí\n(preskúmavaný protokol obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. a\ndodatok č. 1 obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 14 ods. 3 cit. zákona). Z obsahuje protokolu\na jeho dodatku č. 1 je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenie a z akých skutkových zistení\nvychádzal, ako aj podklady, z ktorých žalovaný vychádzal. Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný\nzabezpečiť, pretože dokazovanie bude viesť orgán verejnej správy až v následnom administratívnom\nkonaní o správnom delikte. Žalobcom uplatnená námietka nepreskúmateľnosti protokolu v znení dodatku\nč. 1 spočívajúca, podľa žalobcu, v neúplnom a nejasnom opise zistených nedostatkov, nesprávneho\nprávneho posúdenia veci sa vzťahuje i na nedostatočne zistený skutočný stav veci a takto formulovaná\nnámietka nepreskúmateľnosti má charakter nesúhlasu so závermi žalovaného. Vzhľadom na uvedené\nnie je možné dospieť k záveru, že protokol v znení jeho dodatku č. 1 je nepreskúmateľný.\n14 . Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný pri výkone inšpekcie práce porušil ust. § 12\nods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z.z.. Argumentoval, že uložené opatrenia musia byť formulované\njednoznačne a musia spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok\nrozhodnutia. Žalobca konkrétne namietal, že žalovaný nenavrhol vykonanie konkrétnych opatrení, len\nformalisticky uviedol svoje zistenia a uložil lehotu na vykonanie opatrení, v dôsledku čoho je protokol\nnepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Ďalej, že žalovaný v časti „Opatrenia“ nariadil\nžalobcovi odstrániť zistené nedostatky všeobecne formulovaným spôsobom bez uvedenia konkrétneho\nspôsobu odstránenia zisteného nedostatku, v dôsledku čoho z protokolu nie je možné jednoznačne\nzistiť, aké opatrenia má žalobca na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať a v akom\ntermíne. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku (ani na vyhotovenie\ndodatku k protokolu) sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Zo zákona č. 125/2006 Z.z.\nnevyplýva žalovanému povinnosť presne určiť kontrolovanému subjektu, aké konkrétne opatrenia má\nna odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, neurčuje mu ani, akým spôsobom\nmá tieto opatrenia formulovať. Žalobcom tvrdená materiálna nevykonateľnosť uložených opatrení v\npreskúmavanom prípade nebola zistená, pretože vo vzťahu k zistenému porušeniu predpisu, mal\nžalobca prijať opatrenia na ich odstránenie v budúcnosti a mal povinnosť podať správu o ich prijatí.\nInšpektormi bol zistený jeden nedostatok a teda je jednoznačné, že prijatie opatrenia sa vzťahuje\nlen ne tento jeden zistený nedostatok. Protokol o výsledku inšpekcie práce tvorí jeden celok, ktorý v\nšpecifickej forme obsahuje zistené nedostatky - porušenia právnych predpisov a aj nariadené opatrenia.\nPretože na postup pri výkone inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu sa všeobecné predpisy\no správnom konaní nevzťahujú, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce nie sú kladené\nnároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46 a § 47 Správneho poriadku).\n15. Správny súd poukázal na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje\nautoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. Uvedené určenie povinností\nurčuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností,\nktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda\nlimitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať zákonnosťou a spôsobom vykonania\ninšpekcie, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností\nvynútiteľných uložením sankcie. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie týchto sankcií predstavuje pri\nprotokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho\nprieskumu. Z tohto pohľadu sú potom tie námietky žalobcu, ktoré de facto smerujú k tomu, že nelegálne\nzamestnávanie u žalobcu bude možné konštatovať až potom, čo bude právoplatné rozhodnutie o\nnelegálnom zamestnávaní v spoločnosti Szolyva Bau Épít?ipari Kft., za bezpredmetné. Súd konštatuje,\nže otázka následnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa rieši až\nv samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho\nprieskumu. Až v rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené\nsprávne konanie, sa potom súd zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho\norgánu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, identifikáciou skutku, ako aj prípadnej\npreskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas\nkonania. Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že v riadne začatom správnom konaní je potom\npovinnosťou správnych orgánov sa riadne zaoberať prípadným námietkami žalobcu vznesenými i k\n\nzákonnosti takéhoto postupu a svoje závery, ku ktorým dospeje, aj riadne (v súlade s požiadavkami,\nktoré zákon kladie na odôvodnenie správneho rozhodnutia) odôvodniť v konečnom rozhodnutí.\n16. Záverom správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa\n30. mája 2018. K žalobcom uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre, správny súd konštatoval, že nie je viazaný rozhodnutiami prvostupňových\nsprávnych súdov, keďže každé rozhodnutie resp. opatrenie sa v rámci správneho súdnictva preskúmava\nz dôvodov nezákonnosti namietaných v žalobe a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.\nII.\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie eventuálne, aby rozsudok zmenil tak, že protokol v znení jeho dodatku a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania a trov kasačného konania.\n18. Sťažovateľ v prvom sťažnostnom bode uviedol, že považuje právne posúdenie a odôvodnenie\nsprávneho súdu k námietke, že uložené opatrenia a povinnosti sú nevykonateľné, za nedostatočné,\nvzhľadom na skutočnosť, že podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bodu 2 zákona, je inšpektorát povinný uložiť\npokutu zamestnávateľovi v prípade, že nesplní povinnosť uloženú opatrením podľa § 12 ods. 2 písm.\nb/. Aj napriek tomu, že protokol podľa odôvodnenia správneho súdu neobsahuje opatrenia sankčného\ncharakteru, je potrebné podľa sťažovateľa ustáliť, že žalovaný mal jasne formulovať, aké opatrenia má\nžalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov, pokiaľ zistil konkrétne porušenia, keďže\nv prípade ich nesplnenia je inšpektor ex lege povinný uložiť žalobcovi, ako kontrolovanému subjektu\npokutu. Je zrejmé, že pokiaľ kontrolovaný subjekt nemá vedomosť o tom, aké konkrétne opatrenia\nmá prijať za účelom odstránenia nedostatkov, potom ani žalovaný nemôže správne vyhodnotiť, či bola\npovinnosť uložená opatrením splnená. Čím sa žalobca dostáva do právnej neistoty, keďže nevie bez\nďalšieho vyhodnotiť, či splnenia opatrení môže alebo nemôže viesť k uloženiu sankcie.\n19. So záverom správneho súdu, že tvrdená materiálna nevykonateľnosť uložených opatrení v tomto\nprípade nebola zistená má sťažovateľ za to, že materiálna nevykonateľnosť je daná vždy, pokiaľ\nopatrenia, ktoré má kontrolovaný subjekt prijať nie sú jednoznačne formulované tak, aby ich splnenie\nmohol žalovaný skontrolovať za účelom posúdenia, či si kontrolovaný subjekt povinnosť uloženú\nopatrením splnil, alebo či má pristúpiť k uloženiu sankcie podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona.\n20. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, že by povinnosť prerokovať dodatok k protokolu\nnemala mať oporu v zákone a správny súd mal nesprávne vyhodnotiť namietanie porušenia § 14\nods. 2 zákona o inšpekcii práce, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym zámerom, keďže\nžalobca namietal porušenie § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Opätovne v tejto veci zopakoval, že\nzamestnávateľ má právo, aby sa aj závery konštatované vo vypracovanom dodatku k protokolu s ním\nprerokovali rovnako, ako samotný protokol.\n21. Na rozdiel od záverov správneho súdu má sťažovateľ za to, že žalovaný je povinný vec právne\nposúdiť, keďže konanie, resp. nekonanie kontrolovaného subjektu je povinný podriadiť pod ustanovenie\nprávneho predpisu. Subsumovanie zisteného skutkového stavu pod určité zákonné ustanovenie potom\nbez ďalšieho vyžaduje právne posúdenie. Správny súd uviedol, že skúma, či si žalovaný zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie správneho postupu, no na\ndruhej strane sa nezaoberal námietkou žalobcu, v zmysle ktorej žalovaný nemal konštatovať nelegálne\nzamestnávanie, pokým nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o nelegálnom zamestnávaní spol.\nSzolyva Bau Épitőipar Kft.\n22. Záverom uviedol sťažovateľ, že žalovaný v protokole konštatoval, že sťažovateľ porušil zákaz prijať\nprácu alebo službu a v rozpore s tým v dodatku k protokolu označil žalobcu za sprostredkovateľa\nprác, čo sťažovateľ považoval za zmätočné a nezrozumiteľné, v rozpore s uvedeným však správny súd\nkonštatoval , že protokol ako celok je zrozumiteľný a uvedenou námietkou sa nezaoberal. Správny súd\nsa väčšmi venoval dôvodom, pre ktoré napadnutý protokol nepodlieha jeho preskúmavacej právomoci.\nPodľa sťažovateľa správny súd neposúdil žalobné námietky dostatočne, tie ktoré posúdil, vyhodnotil\nstručne ako nedôvodné bez náležitého odôvodnenia.\n\nIII.\n23. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa\nzamietol.\n24. K námietke nevykonateľnosti opatrení uvedených v protokole poznamenal žalovaný, že zo znenia\n§ 12 ods. 2 zákona je zrejmé, že zákon neukladá inšpektorovi práce povinnosť navrhnúť konkrétne\nopatrenia v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. a/ zákon dáva inšpektorovi práce oprávnenie navrhnúť\nopatrenia na zlepšenie zisteného stavu. Je teda na zvážení inšpektora práce, či v protokole navrhne\nopatrenia na základe výsledkov inšpekcie práce. Zákon však zároveň ustanovuje, že inšpektor práce\nuloží opatrenia. Keďže v tomto prejednávanom prípade sa zistený nedostatok už dodatočne zo strany\nžalobcu nedal odstrániť, inšpektor práce uložil žalobcovi prijať opatrenia, aby sa zistený nedostatok\nv budúcnosti neopakoval. Žalovaný má za to, že určením konkrétneho opatrenia by zasahoval do\nautonómnej vôle žalobcu pri výbere konkrétneho opatrenia. Žalovaný totižto zastáva názor, že určením\nkonkrétneho opatrenia by mohol žalovaný obmedzovať žalobcu pri výbere čo najúčinnejšieho opatrenia,\npričom jednostranným určením konkrétneho opatrenia by mohol spôsobiť nevykonateľnosť opatrenia zo\nstrany žalovaného.\n25. K namietanej nezákonnosti postupu žalovaného z dôvodu, že dodatok k protokolu neprerokoval so\nžalobcom, uviedol žalovaný, že inšpektor práce vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie písomné\nvyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa a voje stanovisko k nemu. Dodatok k protokolu je súčasťou\nprotokolu a má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, ak boli vo vyjadrení\nkontrolovaného subjektu spochybnené. Žalovaný mal za to, že dodatok k protokolu, ktorý obsahuje nové\nnedostatky, zistenie na základe nového právneho a skutkového posúdenia veci vo vzťahu k podanému\nvyjadreniu k protokolu by mal byť prerokovaný, avšak nie je potrebné prerokovať dodatok, ktorým bolo\nuznané námietky účastníka konania a nedostatok bol v ich dôsledku vypustený z protokolu, prípadne\ndodatok, ktorý obsahuje len stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu. Žalovaný\nvšak podotkol, že zákon nikde neukladá povinnosť explicitne dodatok k protokolu prerokovať.\n26. Žalovaný k opakovanej námietke, že predpokladom na sankcionovanie žalobcu za porušenie\nzákazu prijatia služby je právoplatné rozhodnutie o tom, že poskytovateľ služby zamestnával fyzickú\nosobu nelegálne uviedol, že aj z dôvodovej správy k návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní vyplýva, že bude možné sankcionovať jednak odberateľa, ako aj dodávateľa a v tomto\nprípade ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce je\npovinný za porušenie podľa § 7 b ods. 5 a 8 zákona č. 82/2005 Z.z. uložiť sankciu, pričom zákon uloženie\nsankcie, resp. konštatovanie porušenia zákazu prijatia služby nepodmieňuje právoplatným uložením\nsankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\n27. Záverom uviedol žalovaný, že vzhľadom na účinné predchádzanie nelegálneho zamestnávania sa\nprijal model absolútnej objektívnej zodpovednosti. Sťažovateľ ako odberateľ služby sa musí vysporiadať\ns touto zodpovednosťou v rámci svojich obchodnoprávnych vzťahov, tzn. V zmluvách s dodávateľom\nslužby napr. dojednaním náhrady škody a pod.\nIV.\n28. Sťažovateľ v písomnom podaní k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný neprihliada na výklad\nust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, z morfologického výkladu slova „uloží“ vyplýva povinnosť\ninšpektora uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ a nie možnosť navrhnúť opatrenia. Ust. § 14 ods.\n2 zákona o inšpekcii práce spadá do časti zákona nazvanej „Protokol a záznam o výsledku inšpekcii\npráce“ a teda je možné ho vyložiť tak, že v prípade ak inšpektor práce vypracuje protokol, tak je povinný\nnavrhnúť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/. Sťažovateľ odkázal na § 19 ods. 2 písm. b/\nbod 2, podľa ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti uloženej\nopatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300,- do 100 000,- €. Z uvedeného podľa sťažovateľa\nvyplýva, že žalovaný mal jasne formulovať, aké opatrenia má žalobca prijať za účelom odstránenia\nzistených nedostatkov, pokiaľ zistil konkrétne porušenia, keďže v prípade ich porušenia je inšpektor ex\nlege povinný uložiť pokutu.\n\n29. Nenavrhnutie, resp. neuloženie konkrétnych opatrení, ktoré by mal žalobca za účelom zisteného\nnedostatku prijať ospravedlňuje žalovaný zásahom do majetkových práv žalobcu. Tieto v prípade\nuloženia pokuty však neskúma, ani nezisťuje, či výška ukladanej pokuty nebude mať za následok\nlikvidáciu kontrolovaného subjektu. Sťažovateľ mal za to, že nikomu nemôže byť viac zrejmá správna\naplikácia právnych predpisov ako práve inšpektorátu práce, preto výber čo najúčinnejšieho opatrenia by\nnemal ponechávať na kontrolovanom subjekte, keďže pokiaľ by mu bol zrejmý, možno predpokladať,\nže porušenia by sa nedopustil.\n30. Sťažovateľ záverom zopakoval, že pokiaľ má byť s kontrolovaným subjektom prerokovaný protokol\no výsledku inšpekcie práce, má právo, aby sa sním prerokoval aj dodatok k protokolu, ktorý je jeho\nsúčasťou. Rovnako zotrval aj na svojej doterajšej argumentácii ohľadne podmienenosti uloženia sankcie,\na to právoplatným konštatovaním nelegálneho zamestnávania.\nV.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej\npodanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP),\nmá predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP). Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok\nz dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n32. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok správneho súdu, ktorým správnu\nžalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č. k. INA-32-42-2.4/\nP-A24, 28-17 z 10. októbra 2017 v znení Dodatku č. 1 č. INA-32-42-2.4/D-A24, 28-17 z 18. októbra 2017\npostupom podľa podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)\nzamietol.\n33. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n34. Podľa § 1 zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, účinnom v čase vykonanie inšpekcie práce, tento zákon\na) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a\nvýkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,\nb) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone\ndohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len \"dohľad\"), 1)\nc) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.\n35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1, bod 4 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce je\na) dozor nad dodržiavaním\n1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,\n4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n36. Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce sa vykonáva\na) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú\nzamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach\nfyzických osôb,\nb) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých\nzamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)\n\n37. Podľa § 7 ods. 12 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie\npráce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov\npráce.\n38. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený\na) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v\nnevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,\nb) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy\nuvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,\nc) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nzamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného\nodborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,\nd) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon\ninšpekcie práce a požadovať ich kópie,\ne) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú\nalebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému\nzamestnancovi,\nf) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových\nzáznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)\ng) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa\na vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.\n39. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a\npodľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený\na) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,\nb) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.\n40. Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona: v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\n41. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 písm. a/ vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie\npríslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce,\noznačenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom\na nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce,\nzistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie\nzamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu,\ndátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.\nProtokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v\nprotokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo\nzistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj\nčas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nV protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ uloží opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej\nfyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n\nInšpektor práce a/ po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo\nkontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote\nurčenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje\nstanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\n42. Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/,\nd/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n43. Podľa § 7b ods. 5 zákona 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická\nosoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe\nzmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“)\nprostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide\na) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého\nposkytnutia služby alebo\n44. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nsprávneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho\nspisu.\n45. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi správneho súdu týkajúcimi sa preskúmateľnosti protokolu\nz inšpekcie práce a dodáva, že protokol o výsledku kontroly predstavuje podklad pre možné následné\nrozhodnutie orgánu verejnej správy s konštitutívnymi účinkami, ktorými sa autoritatívne zasahuje do\nprávnej sféry adresáta individuálneho správneho aktu. Súdny prieskum protokolu je možný len za\npredpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré\npredstavujú rámec súdneho prieskumu. Správny súd na základe námietok účastníka konania skúma\nzákonnosť uloženia povinností, ktoré predstavujú zásah do jeho právneho postavenia.\n46. Kasačný súd považuje za dôležité v prvom rade uviesť, že z vyššie citovanej právnej úpravy\nnepochybne vyplýva, že na nariadenie odstránenia zistených nedostatkov (§ 12 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 125/2006 Z.z.), na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie práce (§ 14 ods. 1 zákona č.\n125/2006 Z.z.), ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich\nsplnení (§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.) sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.\nPreto k sťažovateľom namietanému kasačný súd uvádza, že je zrejmé, že na obsah protokolu a jeho\nnáležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky, ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí\nozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval (§ 47 Správneho poriadku).\n47. Pokiaľ sa samotného dodatku k protokolu týka. Dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie sám o sebe\nnemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, nemá formálne náležitosti takého rozhodnutia,\nje len úkonom vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu v rozsahu vysporiadania sa s\nvyjadrením kontrolovaného subjektu k zisteniam uvedeným v protokole. Sťažovateľ namietal porušenie\nzákona z dôvodu neprerokovania dodatku so sťažovateľom. Takáto povinnosť však napriek predloženej\njudikatúre správnych súdov nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, z uvedeného dôvodu kasačný\nsúd nemôže konštatovať sťažovateľom namietané porušenie zákona.\n48. Rovnaké konštatovanie je možné uplatniť aj na sťažovateľom prezentovaný názor podmienenia\nzáveru o nelegálnom prijatí práce právoplatným rozhodnutím o nelegálnom zamestnávaní. Zákonodarca\numožnením postihu odberateľov služieb sledoval prevenciu v potieraní nelegálneho zamestnávania.\nZákon predpokladá, že odberateľ o porušení vedel alebo vedieť mal a teda nemal od nelegálneho\nzamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov.\nPrávna úprava je v súčasnosti upravená tak, ako aj žalovaný uviedol, že zákon zaviedol v prípade\npodnikateľských subjektov tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť odberateľov služieb za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania. V tejto súvislosti je treba opätovne pripomenúť, rámec resp. rozsah,\nktorým je limitovaná možnosť súdneho prieskumu protokolu, a to vo svetle vynútiteľného uloženia\n\npovinností kontrolovanému subjektu, teda sťažovateľovi. Preto sa samotná zodpovednosť sťažovateľa\nrieši až v správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie spôsobilé súdneho prieskumu.\n49. Vo vzťahu ku kasačným námietkam kasačný súd uvádza, že v preskúmavanom protokole sú v súlade\ns ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. presne pomenované zistené porušenia predpisov\nvo vzťahu k predmetu inšpekcie. Náležitosti protokolu sú upravené v predmetnom ustanovení. Pokiaľ\nsa namietanej nekonkrétnosti navrhovaných opatrení týka, kasačný súd má za to, že konkrétny spôsob,\nakým sťažovateľ vykoná nápravu, je v podstate ponechaný na ňom a v tomto smere sa prikláňa k právnej\nargumentácii žalovaného. Za dôležité a podstatné súd považuje, aby prijaté opatrenia sledovali účel a\ncieľ definovaný v predmetnom protokole, a teda, aby bolo do budúcna zabránené inšpektormi zisteným\nnedostatkom.\n50. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo,\nv zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že správny súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú preto kasačný\nsúd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n51. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1\na § 168 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v\nkasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/319/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}