{"guid": "c46245ce-44d4-4c03-80ba-bb5944187874:02d7cb32-f982-4215-8601-e54fa08ae9a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/69/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/69/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 8Sžfk/69/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1", "identifikacne_cislo": "4017200948", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d7cb32-f982-4215-8601-e54fa08ae9a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/69/2019\n4017200948\n18. 06. 2020\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200948.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: STAVOREX\ns.r.o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 31 436 064, právne zastúpeného JUDr. Margitou Málikovou,\nadvokátkou so sídlom kancelárie Vajanského 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu\nSR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101965341/2017 zo 14. septembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre č. k. 11S/177/2017-112 z 29. mája 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/177/2017-112 z 29. mája 2019 podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101965341/2017 zo\n14. septembra 2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového\núradu Nitra č. 101372871/2017 z 19. júna 2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného\nodpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 vo výške 24.453,34 eura tak, že znížil nadmerný\nodpočet zo sumy 69.518,89 eura na sumu 45.065,55 eura, zároveň určil časť nadmerného odpočtu\nodpočítanú od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období december 2015 v sume\n7.893,59 eura; a súčasne nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd skonštatoval, že vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť nároku na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty, zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa\ndaňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade\nna faktúrach: č. 2015112359 z 23. novembra 2015 vystavenej spoločnosťou UPROKO s.r.o. ako\ndodávateľom, č. 2015111857 z 18. novembra 2015 a č. 2015112656 z 26. novembra 2015 vystavených\nspoločnosťou BKB holding s.r.o. ako dodávateľom a č. 150111019 z 30. novembra 2015 vystavenej\nspoločnosťou Energetické systémy s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu. V tomto smere podľa názoru\nsprávneho súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných\ndokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov, t. j. spoločností UPROKO s.r.o., BKB holding\ns.r.o. a Energetické systémy s.r.o., tiež vypočul konateľov týchto spoločností, a dodanie služieb overil\nu objednávateľa diela (SPU v Nitre) a subdodávateľa ELLIO, spol. s r.o..\n\n3. V pokračovaní odôvodnenia rozsudku správny súd poukázal na zásady dôkaznej povinnosti daňového\nsubjekty - osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, v súvislosti\ns čím poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017,\n1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, lSžf/82/2016, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 705/2017.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o\ntom, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene\npreveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu\nv súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločností dodávateľov:\nUPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. v zdaňovacom období november 2015 podľa faktúry č. 2015112359\nz 23. novembra 2015 vystavenej spoločnosťou UPROKO s.r.o. s predmetom fakturácie: zemné práce\na úprava terénu a faktúrami č. 2015111857 z 18. novembra 2015 a č. 2015112656 z 26. novembra\n2015 vystavenými spoločnosťou BKB holding s.r.o., s predmetom fakturácie: pomocné stavebné práce\na zatepľovacie práce na ul. Petzvalova 26 - 44, Nitra, správca dne preveroval reálnosť a realizáciu týchto\nobchodných transakcií cestou Kriminálneho úradu finančnej správy u dodávateľov žalobcu - spoločnosti\nUPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. a zistil, že obe spoločnosti boli v čase výkonu daňovej kontroly už\nnekontaktné a počas výkonu daňovej kontroly u žalobcu obe ku dňu 25. mája 2016 zanikli zlúčením s\nobchodnou spoločnosťou KIVOX s.r.o.. Konateľkou oboch týchto spoločností bola od 12. júna 2015 (pri\nspoločnosti UPROKO s.r.o.) a od 24. júla 2015 (pri spoločnosti BKB holding s.r.o.) do 24. novembra 2015\nX. I., pričom obe spoločnosti k 25. novembra 2015 zmenili konateľa a týmto sa stal Michal Pútik (L. X.\nI.). X. I. a ani S. K. dodanie služieb podľa vyššie uvedených faktúr spoločnosťami UPROKO s.r.o. a BKB\nholding s.r.o. nepotvrdili, uvedené spoločnosti a ani ich konatelia žiadne listinné dôkazy na preukázanie\nrealizácie obchodných transakcií nepredložili. X. I. sa k činnosti spoločnosti vyjadriť nevedela, uviedla,\nže bola „biely kôň“, za spoločnosť žiadnu faktúru nevystavila, ani nepodpísala, nikoho na konanie v mene\nspoločnosti nepoverila. V podobnom duchu sa vyjadril i S. K.. Obaja zhodne uviedli, že ich konateľstvo v\nspoločnostiach sa viazalo len k tomu, že za odplatu vyberali z účtov oboch spoločností finančnú hotovosť.\nKontakt so štatutárnymi zástupcami týchto spoločností netvrdil ani konateľ žalobcu, ktorý vysvetlil, že\nzamestnanci žalobcu (X. S. M. V. A.) komunikovali s nejakým predákom/ parťákom/skupinovým vedúcim\nskupiny, ktorá realizovala pomocné stavebné práce v Nitre, dohodli sa na vykonaní prác, tieto boli\nvykonané a následne bola na základe vystavených faktúr uhradená cena za vykonanie prác. Správca\ndane tiež zistil, že obe spoločnosti boli v čase predmetných obchodných transakcií riadne evidované\nv obchodnom registri, mali evidovanú registračnú pokladňu, za zdaňovacie obdobie november 2015\npodali daňové priznanie. Správny súd nadväzne uzavrel, že správca dane v danom prípade po vykonaní\nrozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že priamy dodávateľ žalobcu (spoločnosť UPROKO\ns.r.o. a spoločnosť BKB holding s.r.o.) zrealizovanie obchodu nepotvrdil a nepreukázal ho, preto mu v\nsúvislosti s dodaním služieb nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej\nhodnoty, na ktorú následne nadväzovalo uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane.\n5. K namietanému neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sžf/63/2011, 2Sžf/4/2009 a 5Sžf/66/2016, k čomu\nďalej uviedol, že je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených\ndokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom\ndane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom\nkonaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp.\npredloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou\nprejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu,\nresp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s\npoukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.\n6. K judikatúre Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval, správny súd uviedol, že vnútroštátnu\nprávnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie\na Smernicou Rady EÚ 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom\nzabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky\nna zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na\nzásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie\n\ndane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na\nvstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa\ntejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky\noperácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové\nprvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim\nalebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,\nnemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený\nvýklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú\npoukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),\nFulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03) a v spojených veciach Kittel\n(C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04). Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre\ntaktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo\nsvetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je\nsúčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru/služby platiteľom dane a hospodárska činnosť.\nTaktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,\naby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby\nsa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky\nSúdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV\n(C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom\nsubjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť\nodpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil,\nkeď si nedostatočne preveril svojich dodávateľov. Žalobca v tomto smere nepostupoval s dostatočnou\nstarostlivosťou, keď sa uspokojil len s preverením si spoločností v dostupných registroch, pričom\nso zástupcami spoločností dodávateľov nerokoval, tieto osoby ani nepoznal, tiež si nijako nepreveril\nosobu, s ktorom jeho zamestnanci dohodli vykonanie predmetných prác. Bez náležitého preverenia sa\nspoľahol na to, že práce vykonal subjekt, ktorý vystavil faktúru. Pritom bolo potrebné, aby sám žalobca\npreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z\njeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi\nním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom, ktorom\nprípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na\nzabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí\npredovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach\nMahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia. V predmetnej\nveci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné\npreukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov. Práve z\ndôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa\npodľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal\nv dobrej viere, resp. že nevedel alebo nemohol vedieť, že konkrétne obchody sú súčasťou nejakého\npodvodného konania zo strany osoby vystavujúcej faktúru.\n7. K predloženej faktúre č. 150111019 z 30. novembra 2015 vystavenej spoločnosťou Energetické\nsystémy s.r.o. s predmetom fakturácie: príprava ponuky pre verejné obstarávanie, projektový\nmanažment a administratívne práce v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb z 10. marca 2015, správny\nsúd uviedol, že nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly i v prípade odpočtu dane z tejto\nfaktúry získal pochybnosť o tom, či zdaniteľné plnenie bolo realizované tak, ako je uvedené na\npredloženej faktúre, i v tomto prípade oprávnene preveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté\npochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom\npreveroval reálnosť a realizáciu tohto obchodu cestou Kriminálneho úradu finančnej správy u dodávateľa\nžalobcu - spoločnosti Energetické systémy s.r.o. a zistil, že hoci konateľ dodávateľa Ľ. H. dodanie\nslužieb i vystavenie faktúry potvrdil, definovanie predmetu ich zmluvného vzťahu založeného zmluvou\no poskytovaní služieb z 10. marca 2015 bolo vo výpovediach konateľov žalobcu a jeho dodávateľa\nneidentické. Správca dane v súvislosti s týmto obchodným vzťahom zistil, že žalobca uzavrel s Ľ. H. ako\nfyzickou osobou 2. decembra 2014 zmluvu o budúcej zmluve o poskytovaní služieb, ktorá upravovala\nbudúcu spoluprácu v súvislosti s dodávkou komplexných služieb v oblasti verejného obstarávania\nso záväzkom uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb do 30. marca 2015. 9. februára 2008 bola do\nobchodného registra zapísaná spoločnosť JM PERFECT, s.r.o., ktorej konateľom sa k 10. februáru 2015\n\nstal Ľ. H. a 13. marca 2015 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na Energetické systémy s.r.o.\na zároveň bol rozšírený predmet činnosti tejto spoločnosti, okrem iného aj o činnosti: počítačové služby,\nslužby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, administratívne služby, činnosť podnikateľských,\norganizačných a ekonomických poradcov, vedenie účtovníctva, prieskum trhu a verejnej mienky. 10.\nmarca 2015 uzavrela spoločnosť Energetické systémy s.r.o. ako dodávateľ so žalobcom zmluvu o\nposkytovaní služieb, pričom 31. marca 2015 sa uvedená spoločnosť stala platiteľom dane z pridanej\nhodnoty. 30. novembra 2015 bola vystavená predmetná faktúra vo výške 132.000,- eur (základ dane\n110.000,- eur, DPH 22.000,- eur), na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Správca dane\ntiež zistil, že dodávateľom vystavená faktúra je riadne zaúčtovaná v jeho účtovníctve, daň z pridanej\nhodnoty z nej bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2015. K úhrade predmetnej\nfaktúry došlo v troch častiach (28. decembra 2015 v sume 50.000,- eur, 10. marca 2016 v sume 60.000,eur a 8. apríla 2016 v sume 11.000,- eur). Nakoľko predmet zmluvy sa týkal verejného obstarávania\nna zákazke výmeny okien na SPU v Nitre, správca dane vykonal miestne zisťovanie v SPU v Nitre za\núčelom preverenia priebehu verejného obstarávania a jej víťaza, ktorým sa stal žalobca. Tiež vykonal\nmiestne zisťovanie u dodávateľa žalobcu - spoločnosti ELLIO, spol. s r.o. a u spoločnosti ANEKO SK,\na.s. (ktorá bola subdodávateľom hliníkových okien a dverí s montážou), ktoré sa podieľali na realizácii\nzákazky získanej žalobcom v rámci verejného obstarávania. Správca dane z listín získaných v priebehu\ndaňovej kontroly od uvedených spoločností zistil, že činnosti v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb\nz 10. marca 2015, ktoré definoval konateľ dodávateľa (Ľ. H.) boli v skutočnosti vykonané už na jeseň\nroku 2014 a tieto sa odrazili v prvej ponuke zaslanej žalobcom 1. októbra 2014 elektronicky spolu s\nvyplneným návrhom na plnenie súťažných kritérií a oceneným výkazom výmer, pričom po zverejnení\nvýzvy v obchodnom vestníku bola ponuka žalobcu doručená verejnému obstarávateľovi 29. decembra\n2014 spolu s oceneným výkazom výmer z 19. decembra 2014 vypracovaným stavebným cenárom\nO. X.. Výkresovú dokumentáciu a technické správy vypracovala v máji 2014 projektová kancelária\nSH final s.r.o. a nie F.. V. V. ako uviedol konateľ dodávateľa, pričom tento sa stal zamestnancom\ndodávateľa žalobcu až 15. januára 2016. Certifikáty a vyhlásenia o zhode boli v skutočnosti dodané\nspoločnosťou ANEKO SK, a.s. a tieto dokumenty zaslal žalobca verejnému obstarávateľovi už v januári\n2015, pričom zmluva o spolupráci bola medzi žalobcom a spoločnosťou Energetické systémy s.r.o.\nuzavretá 10. marca 2015, pričom v mesiaci január 2015 Ľ. H. ešte nebol konateľom tejto spoločnosti a\naj k zmene obchodného mena došlo po januári 2015. Uvedené zistenia potom spochybnili pravdivosť\nobsahu listín predložených žalobcom, ktorými preukazoval naplnenie zmluvy o poskytovaní služieb z 10.\nmarca 2015 uzavretej s dodávateľom - spoločnosťou Energetické systémy s.r.o.. Správny súd nadväzne\nuzavrel, že správca dane v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval,\nže dodávateľ žalobcu (spoločnosť Energetické systémy s.r.o.) zrealizovanie obchodu nepreukázal, preto\nmu v súvislosti s dodaním služieb nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o dani z\npridanej hodnoty, na ktorú následne nadväzovalo uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane.\n8. Správny súd uzavrel, že skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza\nnielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto\ndokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam\nsprávcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym\nspôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,\npričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel\nprihliadať. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a\nhmotnoprávnom rámci.\n9. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd\nžalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, keď v predmetnej veci nejde o výnimočný prípad a zo\nsúdneho spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto správnym súdnym konaním trovy konania\nvznikli.\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci a navrhoval, aby kasačný súd\nzrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n11. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že porušenie zákonných povinností spoločnosťou UPROKO\ns.r.o. a BKB holding s.r.o. voči štátu nemaže byť na ťarchu sťažovateľa a v konečnom dôsledku\nmu spôsobiť ujmu. Práce boli fyzicky vykonané, vystavené daňové doklady zavedené do účtovnej\nevidencie, prijatie platby bolo preukázané dokladom z registračnej pokladne spoločnosti UPROKO\ns.r.o. a BKB holding s.r.o., ktoré boli príslušným správcom dane riadne zaregistrované. Na požiadavku\nsprávcu dane, aby platiteľ uplatňujúci právo na odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne\nuskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, by musel mať správca dane oporu v zákone, čo správca\ndane nepreukázal a podľa názoru sťažovateľa táto skutočnosť mala za následok procesný nedostatok\ndaňového konania. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu ukladania daní,\nktorá je vyjadrená v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že daňové orgány\nv daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné\nzachovať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.\n12. K problematike bremena dôkazu sťažovateľ uviedol, že nevedel a ani v súčasnosti, po takmer\nštyroch rokoch od začatia daňového konania, nevie, aké ďalšie dôkazy mal v uvedenej veci predložiť,\nako obozretne mal konať, keď konateľ spoločnosti Energetické systémy s.r.o. potvrdil vykonanie prác,\nobidve spoločnosti mali faktúry zaevidované v účtovnej evidencii, spoločnosť Energetické systémy s.r.o.\nodviedla v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty daň z pridanej hodnoty príslušnému správcovi\ndane; nemôže byť na ujmu sťažovateľa, že konateľmi spoločností UPROKO s.r.o. a BKB holding\ns.r.o. boli „biele kone”, ale aj napriek tej skutočnosti boli vydané príjmové doklady týchto spoločností,\nzaregistrované registračnými pokladňami. Sťažovateľ predložil všetky dôkazy, ktoré je možné od neho\nspravodlivo požadovať, preukazujúce ním uplatnené právo na odpočet DPH, čím vyčerpal svoje dôkazné\nbremeno. Daňové orgány sa vo svojich rozhodnutiach, s ktorými sa stotožnil aj správny súd, tvrdili\nporušenie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty sťažovateľom, pričom ich pochybnosti sa\nnetýkali dodania služieb sťažovateľovi, dodanie služieb ako takých nebolo predmetom pochybností,\nale skutočnosti, či tieto služby boli dodané spoločnosťami uvedenými na faktúre ako dodávateľmi.\nUvedená skutočnosť však podľa právneho názoru sťažovateľa, nie je jeho dôkazným bremenom, ale\niného subjektu. Dôkazné bremeno sťažovateľa tvoria skutočnosti uvedené v ustanoveniach § 49 ods.\n2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Sťažovateľ v uvedenom kontexte\npoukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 a\nC-142/2011 (Mahagében Kft a Pétér David), kde Súdny dvor vyslovil právny názor, že správca dane\nje oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe odpočet DPH za tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila\nfaktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti, ale len\nvtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá osoba vedela alebo mala vedieť,\nže uvedené plnenie, zakladajúce nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany\nosoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Sťažovateľ\nsi splnil svoju dôkaznú povinnosť a vierohodnými dôkazmi preukázal uplatnený nárok na odpočet DPH.\nSťažovateľ nemal a nemá žiadne iné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal skutočnosti, ktorých\nnepreukázanie je považované za neunesenie dôkazného bremena. Spoločnosť Energetické systémy\ns.r.o., resp. jej bývalý konateľ, tiež potvrdila dodanie služieb ako aj ich úhradu. Vyjadrenie konateľov\nspoločností UPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou, či bola alebo\nnebola poskytnutá služba, pretože títo konatelia vykonávali len výbery z peňažných ústavov a neplnili\nzákladnú povinnosť konateľov ako štatutárnych zástupcov spoločností a porušenie právnych predpisov\nz ich strany nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa. Sťažovateľ poukázal na nesplnenie dvoch základných\nzásad noriem práva únie, ktorými sú podvodné konanie a vedomosť daňového subjektu, že uvedené\nplnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu.\n13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nemá také možnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek\nslužby či tovaru, ktorý obstaral, zo strany svojho dodávateľa, keď je nepredstaviteľné, aby si daňový\nsubjekt kontroloval ekonomické ukazovatele či podnikateľské „schopnosti” všetkých svojich dodávateľov.\nSťažovateľ teda objektívne nemohol a v súčasnosti rovnako tak nemôže predložiť správcovi dane\nžiadne ďalšie návrhy či doklady na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia práve od\nsvojho dodávateľa, keď za vtedajšej skutkovej situácie daňový subjekt nemal žiaden oprávnený dôvod\npochybovať o tom, že služby mu poskytli práve tie spoločnosti, ktoré mu ich aj faktúrami - daňovými\ndokladmi vyfakturovali. Na zdôraznenie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.\n3Sžf/1/2011.\n\n14. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ uzavrel konštatovaním, že považuje za nespravodlivé, aby bolo\nod neho požadované, aby sledoval a kontroloval obchodné či obstarávacie procesy služieb u iných\nsubjektov, pred ich poskytnutím, navyše ak boli služby poskytnuté. Takáto činnosť má znaky šikanózneho\nkonania, je nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku. Ak teda\nsťažovateľ štandardne požiada o poskytnutie služby spoločnosť, ktorá má oprávnenie poskytovať takéto\nslužby a vykoná štandardné preverenie, nemá sťažovateľ žiadny dôvod pochybovať o tom, že tieto\nslužby boli poskytnuté spoločnosťami uvedenými na daňových dokladoch. Reálne vykonanie služby bolo\npotvrdené a tieto spoločnosti boli riadne zapísané v obchodnom registri.\n15. Žalovaný svoje právo nevyužil a v správnym súdom stanovenej lehote sa ku kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa nevyjadril.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. júna 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä\nz toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\n18. Kasačný súd považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny a vyčerpávajúco\nodôvodnený. Vo všeobecnosti naň odkazuje, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:\n19. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok\nobsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n20. V citovaných ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty (bod 21. rozsudku správneho súdu)\nsú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri uplatnení práva na odpočet DPH. Na to,\naby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie faktúry s\nnáležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho,\nfaktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve podmienky preukázania\nmusia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť. Dôkazné bremeno v\ntakomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie formálnej, ako aj materiálnej\npodmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné daňové doklady, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými\nplneniami. Preukázanie len faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázateľná zhoda\núdajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom\npodklade, pričom údaje v nich musia byť aj ako právna skutočnosť reálne preukázateľné. Ak správca\ndane s prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene,\nspôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva z\nrozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a rovnako aj zo Smernice Rady EÚ 2006/112/ES\nz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\n21. Podľa čl. 62 bod 2 Smernice Rady EÚ 2006/112/ES z 28. novembra 2006, a tiež podľa § 19 ods.\n2 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby.\nDňom dodania služby sa rozumie deň, kedy je jej poskytnutie ukončené.\n\n22. V rámci vyrubovacieho konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru a služieb, zaťažuje\ndôkazné bremeno vždy daňový subjekt, v tomto prípade sťažovateľa. Podľa ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (vid. napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn. 2Sžf/4/2009 a sp.\nzn. 5Sžf/97/2009), aj v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS\n78/2011-17 z 23. februára 2011, možno konštatovať, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte\n- sťažovateľovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu sťažovateľa, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a\nktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\na za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty uznaný ako oprávnený. Sťažovateľ ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok\nzakotvených v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Uvedené podmienky musia\nbyť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci,\nznamená negatívnu aplikáciu citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.\n23. Taktiež daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť\npovinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Toto ustanovenie zakotvuje, že\ndôkazné bremeno je na strane daňového subjektu - sťažovateľa, ktorý je povinný preukázať, že si\nnárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu\ndane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak\ndaňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť\nnárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za\ndaňový subjekt - sťažovateľa dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak bolo\npovinnosťou sťažovateľa ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom\nvylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období\nuplatnil oprávnene. Nepostačuje iba predloženie faktúry, platiteľ dane musí preukázať, že zdaniteľný\nobchod bol aj reálne uskutočnený.\n24. Z obsahu napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj z pripojeného administratívneho spisu,\nje nesporné, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého závermi sa kasačný súd\nstotožňuje.\n25. Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej\npovinnosti. Daňová povinnosť vo všeobecnosti znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň od osôb,\nktorým to zákon vymedzuje. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nepostačuje len samotné\nuvedenie DPH na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v intenciách ustanovenia\n§ 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, t. j. z titulu skutočného dodania tovaru. Táto podmienka vyplýva\nz § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Samotný vznik daňovej povinnosti a uvedenie DPH na\nfaktúre vo väzbe na nárok na odpočítanie DPH u kupujúceho však nestačí, pretože na strane platiteľa ako\npríjemcu zdaniteľného plnenia musí byť preukázané, že prijaté plnenia obstaral na účely uskutočňovania\nsvojich vlastných zdaniteľných plnení (na účely svojho podnikania).\n26. V priebehu daňového konania musí byť preukázaný jednak obsah, ale aj skutočný význam plnení\ndeklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Pri nepriznaní\npráva na odpočet DPH sa môže vziať do úvahy umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické\nalebo personálne prepojenie medzi podnikateľmi pri znížení daňového zaťaženia.\n27. Samotná existencia faktúry však určite nie je postačujúcim, relevantným dôkazom toho, že k\ndodaniu tovaru skutočne došlo. Zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte\nnezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok\n(tovarov a služieb). Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane,\nnespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia\n\nmať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej\nskutočnosti, v objekte a v subjekte.\n28. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná. Je teda na mieste požadovať od daňového subjektu,\naby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov deklarovaných účtovnými dokladmi,\nprijal opatrenia, ktoré by zaistili, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom\npodvode. „Je pravda, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosti alebo daňový\npodvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť, zistiť\nsi informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, tak, aby sa uistil\no jeho spoľahlivosti“ (viď. Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,\nMahagében a Dávid). Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý, aby reálny\nobsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa\nnevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.\n29. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku\npremýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal, z dôvodu\nobjektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.\n30. Vychádzajúc zo špecifík jednotlivých predložených faktúr, možno posudzované sporné faktúry\nrozdeliť do dvoch kategórii, a to faktúry od spoločnosti UPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. a faktúra\nod spoločnosti Energetické systémy s.r.o.. Skutkový stav, tak ako bol zistený správcom dane, nebol v\nkonaní sporný, tento v zásade rozporovaný nebol, avšak nedošlo ku konsenzu v rámci jeho právneho\nposúdenia.\n31. V prípade faktúry od spoločnosti Energetické systémy s.r.o. bolo v konaní správcom dane\npreukázané, že k plneniu, ktoré bolo predmetom fakturácie, došlo v inom zdaňovacom období,\nčo vylučuje zdaniteľné plnenie v preskúmavanom - neskoršom zdaňovacom období. K uvedeným\nzáverom, ktoré boli podložené rozsiahlou listinnou dokumentáciou, sťažovateľ neuviedol žiadne obranné\n(dôkazné) tvrdenia, vyjmúc konštatovanie, že konateľ dodávateľskej spoločnosti Energetické systémy\ns.r.o. zdaniteľné plnenie potvrdil, ktoré však nebolo spôsobilé spochybniť záver správcu dane, ktorý bol\npodporený rozsiahlou listinnou dokumentáciou. Kasačný súd si rovnako ako správny súd osvojil záver\nsprávcu dane, podľa ktorého sťažovateľ zrealizovanie obchodu nepreukázal, a preto mu v súvislosti s\ndodaním služieb nevznikla daňová povinnosť.\n32. V prípade faktúr od spoločnosti UPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. bolo preukázané, že tieto boli\nvydávané po tom, čo 12. júna 2015, resp. 24. júla 2015, došlo k prevodu spoločností na tzv. bieleho\nkoňa, ktorí dodanie služieb podľa vyššie uvedených faktúr spoločnosťami UPROKO s.r.o. a BKB holding\ns.r.o. nepotvrdili, za spoločnosť žiadnu faktúru nevystavili, ani nepodpísali a ani nikoho na konanie v\nmene spoločnosti nepoverili. V rámci nastavených kritérií (viď body 27.-28.) bolo úlohou sťažovateľa\nsi overiť, s kým za spoločnosti UPROKO s.r.o. a BKB holding s.r.o. jedná a či osoba, s ktorou jedná,\nje oprávnená deklarované služby dodať. Aj keby kasačný súd prisvedčil argumentácii sťažovateľa, že\nje nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku požadovať, aby\nsledoval a kontroloval obchodné či obstarávacie procesy služieb u iných subjektov, nemožno považovať\nskutočnosť, že zamestnanci sťažovateľa komunikovali s nejakým predákom/ parťákom/skupinovým\nvedúcim skupiny, ktorá realizovala pomocné stavebné práce v Nitre, a sa dohodli na vykonaní prác, za\nprimeranú obozretnosť daňového subjektu, navyše takého, ktorý je na trhu od roku 1993.\n33. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé\nna zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú zamietol podľa § 461 S.s.p..\n34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nsťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/177/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}