{"guid": "dd4576a1-ea61-414b-bcbd-6507e336b7b0:e04f65bd-9b02-49d5-bdd8-1f3ec251f73b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/54/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/54/2019 z 5. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2020, sp. zn. 3Sžfk/54/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1", "identifikacne_cislo": "4017200826", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-6", "nazov": "§ 8 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-8.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e04f65bd-9b02-49d5-bdd8-1f3ec251f73b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/54/2019\n4017200826\n05. 08. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200826.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.\nv právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): G. X., C., XXX XX G., právne zastúpený: JUDr.\nMartin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101834110/2017 zo dňa 24. augusta 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/157/2017-93 zo dňa 23. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/157/2017-93 zo dňa 23. januára 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101834110/2017 zo dňa 24. augusta 2017. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra\n(ďalej aj len „správca dane“) č. 100410745/2017 zo dňa 7. marca 2017, ktorým správca dane podľa §\n68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1 908,83,- euro za\nzdaňovacie obdobie september 2014.\n2. Žalobca mal uzatvorenú zmluvu o združení zo dňa 31. marca 2007 s členom združenia C. X..\nÚčastníci mali v združení rovnaké podiely. Predmetom činnosti združenia bola kúpa tovaru (hodiny a\nšperky), za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, ktoré účastníci vykonávali za vzájomnej\nspolupráce a používali spoločné označenie: Helena Uhríková - ECO TIME. Miestom podnikania bolo:\nHorná 88, Komjatice. Na tejto adrese mal daňový subjekt len trvalý pobyt, nenachádzala sa tam žiadna\nmaloobchodná predajňa, ani prevádzka. Skladové karty, ako aj účtovníctvo viedla C. X.. Žalobca za\nobdobie január 2014 až december 2014 nevystavil žiadnu faktúru, a nemá vo svojej evidencii žiadnu\nprijatú faktúru. Všetky podnikateľské činnosti vykonával len v rámci združenia. Príjmy a výdavky uvedené\nv daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 predstavujú len\npríjmy a výdavky zo združenia, a to v podiele 50 % + odvody za SZČO. Správca dane vykonal u žalobcu\ndaňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január až december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol\nč. 100205693/2017 zo dňa 3. februára 2017. Žalobca za kontrolované daňové obdobie podal negatívne\ndaňové priznanie. Kontrolou bolo zistené porušenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj len ,,zákon o DPH“). Správca dane vychádzal z dokladov druhého člena združenia C. X..\n\nPodanie negatívnych daňových priznaní zo strany žalobcu bolo v rozpore s ,,Oznámením o zmenách\npri uplatňovaní zákona o DP od 1.1.2014 zdaniteľnými osobami, ktoré podnikajú spoločne na základe\nzmluvy o združení, ktoré nemá právnu subjektivitu“ (ďalej aj len ,,Oznámenie“), ktoré upozorňovalo na\nlegislatívnu zmenu v zákone o DPH, spočívajúcu v zmene postupu vo vzťahu k činnosti združenia, kedy\nkaždý z členov združenia má sám za svoju činnosť povinnosť viesť záznamy podľa § 70 zákona o DPH\nza svoje uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia, uvádzať údaje v daňovom priznaní k DPH podľa §\n78 zákona o DPH, uvádzať údaje v kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona o DPH a uvádzať údaje v\nsúhrnnom výkaze podľa § 80 zákona o DPH.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že sporným v prejednávanej veci\nbolo to, či bol správny postup žalobcu (podnikajúceho ako člen združenia), spočívajúci v podávaní\nnegatívnych daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku\n2014 pri súčasnom vykazovaní príjmov a výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roku 2014, pričom žalobca sa odvolával na skutočnosť, že daňové priznania k\ndani z pridanej hodnoty i po 01. 01. 2014 (rovnako ako do 31. 12. 2013) podávala C. X. ako druhý člen\nzdruženia a daň z pridanej hodnoty bola ňou riadne priznaná a zaplatená. Posudzoval teda, či uvedený\npostup žalobcu ako člena združenia (ktoré nemá právnu subjektivitu) i po 01. 01. 2014 bol v súlade so\nzákonom o DPH, účinnom od 01. 01. 2014, resp., či správne postupoval správca dane, keď žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, pričom vychádzal i z\núdajov daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie, ktoré podala C.\nX..\n4. S poukazom na § 140 SSP zistil, že na tamojšom súde prebehlo viacero konaní, v ktorých\nvystupovali rovnakí účastníci konania a predmetom týchto konaní bolo preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí a postupov prvostupňového správneho\norgánu týkajúcich sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014\naž december 2014, ktorá sa začala dňa 7. júna 2016 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 3.\nmája 2016; a to napr. konanie vedené pod sp. zn. 11S/154/2017, v ktorom konaní správny súd vydal\nrozsudok č. k. 11S/154/2017-82 zo dňa 10. októbra 2018. Predmetné rozhodnutie sa vzťahovalo k\npreskúmaniu zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu, ktorým vyrubil žalobcovi daň z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Keďže žalobca v tomto konaní uviedol rovnaké žalobné\nnámietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/154/2017, zo strany žalovaného bolo podané obsahom\nrovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom pre\nvydanie rozhodnutia boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie január\n2014 až december 2014 a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (september\n2014) a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že sa\nv plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v rozsudku č. k. 11S/154/2017-82 zo\ndňa 10. októbra 2018 a pokladá ho za plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní,\nktoré sa týka zdaňovacieho obdobia september 2014. Odvolávajúc sa na vyššie uvedený rozsudok a\njeho odôvodnenie, podanú žalobu zamietol, keď rozhodnutie a postup žalovaného a prvostupňového\nsprávneho orgánu považoval za plne súladný so zákonom.\n5. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nKasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Namietal, že zo zákona o DPH boli vypustené ustanovenia viažuce sa\nk registrácii, pričom sťažovateľ v danom prípade využil spôsob fakturácie jednotlivým členom združenia,\nktorý je zároveň poverený vedením účtovníctva - C. X.. On sám nemohol fakturovať vykonávanie svojej\nčinnosti, lebo neuskutočňoval žiadne zdaniteľné obchody. Obsahom jeho činnosti je podiel na príjmoch\na výdavkoch C. X., ktorá je poverená vedením účtovníctva. Zákon o DPH nezakazuje postupovať\nspôsobom, ktorý zvolil, kedy C. X., vo svojom mene prijíma a aj dodáva všetky zdaniteľné obchody,\nvystavuje všetky doklady a vedie evidenciu za všetky zdaniteľné obchody. DPH je pri tomto spôsobe\nzaplatená v plnej výške, nedochádza k jej kráteniu a je platená osobou, ktorej táto povinnosť vyplýva\nzo zákona o DPH. Zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH nevyplýva povinnosť rozúčtovať dodanie\ntovaru a služieb podľa pomeru, v akom sa delia príjmy a výdavky dosiahnuté pri spoločnom podnikaní\nna základe zmluvy o združení.\n\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal toho, že sťažovateľ nerešpektoval zmeny v\nzákone o DPH. K námietke, že zákon o DPH nikde nezakazuje ním zvolený postup poukázal na § 85kb\nzákona o DPH. Pripustil, že zákon o DPH neustanovuje povinnosť rozúčtovať dodanie tovaru a služieb\npodľa pomeru, akým sa delia príjmy a výdavky, avšak platí, že následkom novely zákona o DPH bolo, že\nspoločné podnikanie na základe zmluvy o združení sa od 1. januára 2014 posudzuje ako individuálne\npodnikanie jednotlivých členov a teda nie je možné, aby údaje o uskutočnených a prijatých zdaniteľných\nplneniach uvádzal v daňovom priznaní len jeden člen a druhý člen podával negatívne daňové priznania.\nOzrejmil, že k vypusteniu právnej úpravy týkajúcej sa registrácie združenia, a teda aj možnosti uplatňovať\nzjednodušený postup členov združenia pri uplatňovaní dane na výstupe a odpočítaní dane z prijatých\nzdaniteľných plnení, došlo z dôvodu, že tieto ustanovenia boli v rozpore so smernicou Rady 2006/112/ES\no spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Smernica o DPH neumožňuje zjednodušený postup pre\nčlenov združenia, ale len pre skupinovú registráciu, ktorá je upravená v § 4a a § 4b zákona o DPH a za\nsplnenia podmienok finančného, ekonomického a organizačného spojenia zdaniteľných osôb. Stotožnil\nsa s argumentáciou krajského súdu a navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP v spojení s § 464 ods. 1 SSP.\n8. Najvyšší súd v tejto súvislosti, aplikujúc § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu\nvydané v obdobnej veci pod sp. zn. 4Sžfk/22/2019 zo dňa 5. mája 2020, ktoré konštatuje, že „spornou\nv prejednávanej veci bola správnosť postupu žalobcu, podnikajúceho v postavení účastníka združenia,\nktorý v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2014 podával negatívne daňové priznania na dani z\npridanej hodnoty, pri súčasnom vykazovaní príjmov a výdavkov v daňovom priznaní k dani z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 dôvodiac, že daňové priznania k dani z pridanej hodnoty\npo 01.01.2014 (rovnako, ako do 31.12.2013) podávala C. X., ako druhý člen združenia, pričom daň z\npridanej hodnoty ňou bola riadne priznaná a zaplatená.\n9. Kľúčovou otázkou, ktorú musel Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade posúdiť bolo,\nči vyššie špecifikovaný postup žalobcu, ako účastníka združenia, bol aj po 01.01.2014 v súlade so\nzákonom o DPH v znení jeho novely uskutočnenej zákonom č. 360/2013 Z. z. s účinnosťou od\n01.01.2014, a teda či krajský súd postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zamietol správnu\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom kontexte považoval za rozhodujúcu skutočnosť,\nže od 01.01.2014 nadobudla účinnosť novela zákona o DPH (zákon č. 360/2013 Z. z.), v dôsledku ktorej\ndošlo k zmene, resp. vypusteniu ustanovení predmetného zákona (§ 4 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 druhá veta),\ntýkajúcich sa povinnej, ako aj dobrovoľnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty u zdaniteľných osôb,\nktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka\nalebo inej obdobnej zmluvy. Z hľadiska aplikácie zákona o DPH je v dôsledku zmien, ktoré priniesol zákon\nč. 360/2013 Z. z., potrebné spoločné podnikanie s účinnosťou od 01.01.2014 posudzovať rovnako, ako\nindividuálne podnikanie jednotlivých osôb.\n11. V súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa povinnej a dobrovoľnej registrácie pre daň z\npridanej hodnoty u zdaniteľných osôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení alebo\ninej obdobnej zmluvy, je potrebné upozorniť taktiež na znenie prechodného ustanovenia § 85kb zákona\no DPH v znení účinnom od 01.01.2014, ktoré stanovilo, že žiadosti o registráciu pre daň z pridanej\nhodnoty u jednotlivých zúčastnených osôb v združení, podané pred účinnosťou novely zákona o DPH,\nsa posudzujú tak, akoby išlo o samostatné žiadosti o dobrovoľnú alebo povinnú registráciu (s ohľadom\nlen na obrat žiadateľa) pre daň z pridanej hodnoty u týchto jednotlivých zdaniteľných osôb. Vo vzťahu\nk existujúcim registráciám osôb podnikajúcich spoločne na základe zmluvy o združení, prípadne inej\nobdobnej zmluvy, bolo v prechodných ustanoveniach stanovené, že osoba poverená konať za združenie\n(podľa znenia § 4 ods. 3 účinného do 31.12.2013) uvedie vo svojom daňovom priznaní, dodatočnom\ndaňovom priznaní, súhrnnom výkaze, dodatočnom súhrnnom výkaze údaje tykajúce sa spoločného\n\npodnikania združenia za obdobia do konca kalendárneho roka 2013. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné\npodnikanie do konca roka 2013 všetci účastníci združenia zodpovedajú spoločne a nerozdielne.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k právnemu postaveniu združení osôb v zmysle § 829 a\nnasl. Občianskeho zákonníka zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že tieto nemajú právnu subjektivitu,\nt.j. nemôžu byť nositeľom práv a povinností a taktiež nemôžu v právnych vzťahoch vystupovať vo\nsvojom mene a niesť zodpovednosť za svoje konanie, práva a povinnosti nevznikajú združeniu, ale jeho\núčastníkom, z čoho vyplýva, že podnikateľská činnosť môže byť realizovaná iba v mene konkrétnych\nosôb, ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení. Z uvedených dôvodov nepredstavuje\nzdruženie ako také, účtovnú jednotku a nie je ani samostatným daňovým subjektom. Účtovnou jednotkou\na daňovým subjektom je však každý účastník združenia, založeného v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho\nzákonníka.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že si je podstatné uvedomiť, že vypustením registrácie\npre daň z pridanej hodnoty u združení nedošlo k zrušeniu možnosti osôb združiť sa s cieľom spoločne\nsa pričiniť o dosiahnutie dojednaného účelu. Zmena, ktorá v dôsledku spomínanej novely zákona o DPH\nnastala je, že jednotliví účastníci združenia vystupujú ako samostatné zdaniteľné osoby registrované pre\ndaň z pridanej hodnoty, pričom dodanie tovarov a poskytovanie služieb uskutočňujú a tovary a služby\nnadobúdajú vo vlastnom mene, t.j. v štandardnom režime platiteľa dane z pridanej hodnoty.\n14. Pokiaľ ide o úlohu poverenej osoby v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom do\n31.12.2013, táto bola nahradená starostlivosťou samotných účastníkov združenia o veci, ktoré pôvodne\nspadali do právomoci poverenej osoby. Poverená osoba nie je už naďalej oprávnená za spoločnú činnosť\núčastníkov združenia vyhotovovať za združenie faktúry, viesť v zmysle ustanovenia § 70 zákona o DPH\nzáznamy o činnosti združenia a uvádzať vo svojom daňovom priznaní a vo svojom súhrnnom výkaze\núdaje o uskutočnených a prijatých zdaniteľných plneniach združenia.\n15. V súlade s novelizovanou právnou úpravou je každá fyzická osoba, ktorá je členom združenia,\npovinná vykazovať všetky potrebné údaje (obchody, odpočty dane, údaje týkajúce sa dane z pridanej\nhodnoty) sama vo svojom vlastnom daňovom priznaní a rovnako je povinná sama podávať súhrnný\nvýkaz. S účinnosťou novely zákona o DPH je od 01.01.2014 každý člen združenia, ktorý je platiteľom\ndane z pridanej hodnoty, povinný podávať daňové priznanie, súhrnný výkaz sám za seba, a to v takom\npomere, v akom je majetkovo zúčastnený na činnosti združenia podľa zmluvy o združení. Z uvedeného\nvyplýva, že všetky vstupy a tým i odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatého plnenia súvisiaceho\ns činnosťou združenia, si uplatní každý účastník združenia samostatne, a to v príslušnom pomere\na obdobne poskytnuté zdaniteľné plnenia súvisiace s činnosťou združenia, vykáže každý účastník\nzdruženia tiež samostatne, v príslušnom pomere.\n16. Po vyhodnotení vyššie uvedených aspektov Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že\nžalobca v postavení účastníka združenia nebol pri plnení povinností v zmysle zákona o DPH s\núčinnosťou od 01.01.2014 oprávnený postupovať tak, ako postupoval pred novelizáciou predmetného\nzákona zákonom č. 360/2013 Z. z. Žalobca, vystupujúci ako daňový subjekt registrovaný pre daň z\npridanej hodnoty, bol povinný na uvedenú novelu prihliadať a konať v súlade so zmenami, ktoré vo\nvzťahu k dotknutým ustanoveniam zákona o DPH priniesla. Inými slovami povedané, pokiaľ žalobca\nako člen združenia v roku 2014 vykonával podnikateľskú činnosť a podal daňové priznania k dani z\npríjmov fyzickej osoby za rok 2014, pri plnení daňových povinností vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty\nnemohol postupovať rovnakým spôsobom, ako do konca roku 2013, t.j. podávať negatívne daňové\npriznania k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, keďže zákon o DPH v\nnovelizovanom znení ho k takémuto postupu neoprávňoval.\n17. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav\nsprávne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe rozhodnúť. Záver správcu dane\na žalovaného, ku ktorému dospeli vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a\nje aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH v znení účinnom v rozhodujúcom období,\nt.j. v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia t.j. august 2014. Na správnosti ich postupu vo vzťahu\nk žalobcovi nemení nič ani skutočnosť, že C. X., ako druhý účastník združenia, podala daňové priznanie\nk dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedla daň z pridanej hodnoty, odpočítanie dane a vlastnú daňovú\npovinnosť na úhradu. Postup C. X., ktorá v predmetnom daňovom priznaní v rozpore so zákonom o\nDPH v znení účinnom od 01.01.2014 uviedla údaje o dani z pridanej hodnoty za združenie, nezbavuje\n\nžalobcu povinnosti podať daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie v súlade s príslušnými\nustanoveniami vyššie citovaného zákona, reflektujúc na jeho zmenu účinnú od 01.01.2014.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí so stanoviskom správcu dane a žalovaného, potvrdeným\nrozhodnutím krajského súdu, že práve s poukazom na novú právnu úpravu účinnú od 01.01.2014\nžalobca, podnikajúci ako člen združenia, nemohol uplatňovať postup, ktorý umožňovala právna úprava\núčinná do 31.12.2013 (podávanie negatívnych daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé\nzdaňovacie obdobia roku 2014, pri súčasnom vykazovaní príjmov a výdavkov v daňovom priznaní k\ndani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014) a tento postup (uvádzanie údajov\nza združenie vo svojom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty) nemohla uplatňovať ani C. X. v\npostavení druhého člena združenia, nakoľko od 01.01.2014 ju nebolo možné považovať za poverenú\nosobu v zmysle § 4 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2013.\n19. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nKasačný senát 3S s poukazom na svoj predchádzajúci rozsudok sp. zn. 3 Sžfk/19/2019 považoval\nza podstatné zistenie správcu dane, že daňový subjekt G. X. si podal za rok 2014 daňové priznanie\nna daň z príjmov fyzickej osoby, v ktorom uviedol príjmy a výdavky zo združenia, a to v podiele 50%\npodľa predmetnej zmluvy o združení, čím priznal svoj podiel na podnikaní v rámci združenia. Príjmy\nmajú pôvod v ekonomickej činnosti, ktorá bola predmetom dane z pridanej hodnoty. Avšak na dani z\npridanej hodnoty sťažovateľ podal za zdaňovacie obdobia január až december 2014 negatívne daňové\npriznania. Situácia je ovládaná eurokonformným výkladom. Smernica o DPH neumožňuje zjednodušený\npostup pre členov združenia, ale len pre skupinovú registráciu, ktorá je upravená v § 4a a § 4b zákona\no DPH a za splnenia podmienok finančného, ekonomického a organizačného spojenia zdaniteľných\nosôb. Ide o harmonizovanú oblasť práva Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa prednostne\naplikuje eurokonformný výklad. Výklad prezentovaný sťažovateľom má svoj logický a právny základ\nvo vnútroštátnom práve a bolo by ho možné akceptovať iba v prípade, že by nešlo o harmonizovanú\noblasť práva EU. Kasačný senát sa preto stotožnil so správcom dane, že tým, že sťažovateľ (zdaniteľná\nosoba) ako člen združenia podľa § 829 obč. zák. od 01.01.2014 nefakturoval v pomere svojho podielu na\npodnikaní podľa predmetnej zmluvy združení uskutočnené zdaniteľné plnenia tomu členovi združenia,\nktorý fakturoval uskutočnené plnenia (dodanie tovaru a služieb) konečnému odberateľovi, porušil § 8\nods. 6 a § 9 ods. 4 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení účinnom od 01.01.2014 v zmysle ktorých, ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy\nalebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby, obstará kúpu tovaru\nalebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovaru kúpila a predala. Ak zdaniteľná osoba vo\nsvojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala\na sama dodala“. Podstatnou okolnosťou je, že sťažovateľ nepožiadal o zrušenie registrácie na DPH od\n01.01.2014.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nAk sťažovateľ (zdaniteľná osoba) ako člen združenia podľa § 829 obč. zák. od 01.01.2014 nefakturoval\nv pomere svojho podielu na podnikaní podľa predmetnej zmluvy o združení uskutočnené zdaniteľné\nplnenia tomu členovi združenia, ktorý fakturoval uskutočnené plnenia (dodanie tovaru a služieb)\nkonečnému odberateľovi, porušil § 8 ods. 6 a § 9 ods. 4 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004\no dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od 01.01.2014.\nSituácia je ovládaná eurokonformným výkladom. Smernica o DPH neumožňuje zjednodušený postup\npre členov združenia, ale len pre skupinovú registráciu, ktorá je upravená v § 4a a § 4b zákona o DPH\na za splnenia podmienok finančného, ekonomického a organizačného spojenia zdaniteľných osôb.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/157/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}