Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/123/2018 z 26. 7. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2020, sp. zn. 9Sžsk/123/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200493.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/123/2018 | ECLI:SK:NSSR:2020:4017200493.1 | 2020-07-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95787afa-ef69-4275-87d4-5aada3072ec7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200493.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/123/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200493
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200493.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. O.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, F., právne zastúpený JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou
so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 24663-2/2017-BA zo dňa 29.05.2017, o
kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/93/2017-96 zo dňa 12.
marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/93/2017-96 zo dňa
12.03.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/93/2017-96 z 12.03.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej
č. 24663-2/2017-BA zo dňa 29. mája 2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 700-1310976516-GC04/16 zo dňa 16. augusta
2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie)“ a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka Levice
predpísala žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“) poistné na nemocenské poistenie v sume 772,16 €, poistné na starobné poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 3 159,20 €, poistné na invalidné poistenie
v sume 1 053,03 € a poistné do rezervného fondu v sume 833,59 €, spolu v sume 5 817,98 €, za obdobie
od augusta 2014 až do júna 2016.

3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca
mal status SZČO aj v období po 04.08.2014. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej
otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, teda či žalobca vykonával v čase
od 04.08.2014 činnosť SZČO. Podľa názoru krajského súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však
nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam,
ktoré žalobca v odvolaní namietal sa nezaoberala podstatnou námietkou, že žalobca dňa 04.08.2014
podal odhlášku do sociálnej poisťovne, pretože prestal vykonávať činnosť ako SZČO ku dňu 04.08.2014.
Podľa názoru krajského súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny
záver, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola vydaná licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore všeobecné lekárstvo rozhodnutím zo dňa 20.06.2006



č. L1A/NR/1304/06 Slovenskou lekárskou komorou. Z administratívneho spisu mal krajský súd za
preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 23.02.2015 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z
povinného poistenia SZČO k 04.08.2014, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho
kraja č. NRCS3974/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.08.2014, bolo žalobcovi zrušené povolenie
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné
lekárstvo dňom 04.08.2014.

5. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní
je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobcu,
že po období 04.08.2014 nevykonával činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia
podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, je dôvodná,
a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná sa
nezaoberala tým, že žalobca si podal odhlášku do poisťovne a vlastne až po roku a pol od odhlásenia
bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom, že mu predpísalo poistné na nemocenské
a dôchodkového poistenie od augusta 2014 do júna 2016 v celkovej sume 5 817,98 €. Z hore uvedených
dôvodov, v ďalšom konaní uložil krajský súd povinnosť žalovanej a I. stupňovému správnemu orgánu
zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať SZČO len na základe licencie L1A
vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja mu bolo povolenie
poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 04.08.2014 zrušené.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka) z dôvodu,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka v prvom rade
namietala, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodňuje ustanoveniami zákona o sociálnom poistení,
ktoré už v prejednávanom období (august 2014 až 2016) neboli účinné. Ďalej sťažovateľka uviedla, že
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dosiahol v rozhodujúcom období (roky 2013 a 2014) príjem podľa
§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov relevantný pre
vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, povinné
poistenie, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, mu trvalo aj po dni 04.08.2014. Na základe tejto
skutočnosti sa žalovaná nestotožnila s názorom krajského súdu, že v prejednávanej veci bolo potrebné
posúdiť, či mal žalobca status SZČO aj po 04.08.2014 a správne orgány mali vyriešiť právnu otázku
týkajúcu sa výkladu § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, teda či žalobca vykonával v čase od
04.08.2014 činnosť SZČO. Sťažovateľka uviedla, že podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 338/2013 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu
zaniklo v dôsledku zrušenia licencie číslo: L1A/NR/1304/06, t.j. dňa 08.08.2016.
7. Sťažovateľka zastáva názor, že žalovaná nie je povinná sa zaoberať existenciou Registračného listu
fyzickej osoby - odhláška, ktorý žalobca dňa 23.02.2015 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Levice,
s dátumom zániku povinného poistenia dňa 04.08.2014, pretože predmetom tohto súdneho konania
je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného za obdobie august
2014 až jún 2016. Sťažovateľka má za to, že otázka právneho posúdenia žalobcu ako SZČO na účely
sociálneho poistenia po podaní odhlášky dňa 23.02.2015 bola posúdená a zodpovedaná v samostatnom
konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice
rozhodnutím č. 22083-1/2016-LV z 17.06.2016 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 04.08.2014. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.07.2016, keďže žalobca nepodal odvolanie. Z uvedeného dôvodu bola žalovaná
povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobcu. V tejto
súvislosti poukázala na rozsudok najvyššieho súdu č.k. 9Sžso/1/2015. Sťažovateľka vo zvyšnej časti
kasačnej sťažnosti uviedla, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Opätovne uviedla, že žalobca v
rozhodnom období rokov 2013 a 2014 dosiahol príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorá
skutočnosť je rozhodujúca pri posudzovaní vzniku, resp. zániku poistenia SZČO k 1. júlu kalendárneho
roka (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Z hore uvedených dôvodov žalovaná žiadala rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca. Namietal, že právny názor žalovanej, na základe ktorého
žalobca mal právne postavenie SZČO aj v období august 2014 - jún 2016, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Status SZČO mu nebol zachovaný z dôvodu, že na vykonávanie činnosti
zakladajúcej SZČO status sa vyžaduje povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktoré už bolo



zrušené. Z hore uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že pre zánik sociálneho poistenia ku dňu
30.06. kalendárneho roka v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu
SZČO a na príjem sa neprihliada. V tomto prípade poistenie zaniká dňom zániku oprávnenia, povolenia.
Ďalej žalobca namietal, že až po roku a pol od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, ktorým mu správny orgán predpísal poistné na nemocenské poistenie a poistné na
dôchodkové poistenie od augusta 2014 do júna 2016 v celkovej sume 5.817,98 €. Ďalej, podľa názoru
žalobcu je potrebné sa zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať činnosť SZČO len
na základe licencie L1A. Na základe hore uvedených skutočností žalobca navrhol, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol z dôvodu, že táto nie je dôvodná.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

10. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky
o predpísaní poistného.

11. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka
Levice, rozhodnutím č. 22083-1/2016-LV zo dňa 17.06.2016 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
04.08.2014 (ďalej aj „rozhodnutie o nezániku poistenia“). Zánik poistenia bol konštatovaný v oznámení
Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1301111716-GC24/16 zo dňa 11.08.2016, podľa ktorého
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu zaniklo dňa 08.08.2016.

12. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

13. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 €, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
14. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach.
V prípade žalobcu o tom, že povinné dôchodkové poistenie a povinné nemocenské poistenie nezaniklo
rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vyššie uvedeným rozhodnutím o nezániku poistenia.
Otázka trvania povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto
bola uvedeným právoplatným rozhodnutím vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie
rozhodnutia o nezániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené
rozhodnutie súdom.

15. Krajský súd sa v rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že nie je možné preskúmavať
trvanie povinného poistenia žalobcu vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutia, ktorým bola
táto otázka vyriešená. Žalobca žiadal v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom.
Argumenty, ktoré uviedol však smerujú proti rozhodnutiu o nezániku poistenia, ktoré v tomto konaní
preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobca v zákonnej lehote žalobu o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku
poistenia, nepodal.

16. Krajský súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, keď napriek existencii
právoplatného rozhodnutia o otázke trvania poistenia žalobcu dospel k záveru, že žalovaná ako aj
prvostupňový správny orgán nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu otázky statusu SZČO žalobcu v
období po 04.08.2014. Ako bolo uvedené vyššie otázka trvania povinného poistenia bola právoplatne
vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj



existenciu statusu SZČO žalobcu po 04.08.2014. Na právoplatné rozhodnutie o nezániku povinného
poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť.

17. Žalovaná v danom prípade správne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 9Sžso/1/2015, v ktorých najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd nemá dôvod sa od tohto názoru odkloniť. V danom
prípade krajský súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným
správnym rozhodnutím.
18. Keďže krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou trvania povinného nemocenského
a dôchodkového poistenia, ktorá bola už právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania
a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské
poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 5 817,98 €, za obdobie od augusta
2014 až do júna 2016, ide o takú okolnosť, pre ktorú kasačný súd musel rozsudok krajského súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SPP).

19. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu rozhodnúť o predmete konania, vec znovu prejednať
a rozhodnúť o nej, pričom v novom rozhodnutí znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov
kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.