{"guid": "48c2aab0-b24b-466e-9b02-6d060ba5367e:2e7e4833-7dac-4552-8a59-b6d74c36c95b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/154/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 z 27. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 9Sžsk/154/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1", "identifikacne_cislo": "4017200461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2020-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-34.odsek-13.pismeno-h", "nazov": "§ 34 ods. 13 písm. h) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-34.odsek-13.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-34", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e7e4833-7dac-4552-8a59-b6d74c36c95b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/154/2018\n4017200461\n27. 05. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200461.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: R.. M. M.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom,\nso sídlom Mariánska 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, so\nsídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2017/90858/12890/\nSSZOSK zo dňa 25. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.\n23Sa/85/2017-52 zo dňa 11. júna 2018 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/85/2017-52 zo dňa 11. júna 2018 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. mája\n2017 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Nitra (ÚPSVR) č.k. NR/2012/41793, č. záznamu NR/2012/97607 z 23.07.2012 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým ÚPSVR Nitra rozhodol, že nadobudnutím právoplatnosti\nrozhodnutia č.k.: NR/2012/41793 č. záznamu NR/2012/38872 z 23.03.2012 o nariadení obnovy konania\ndňom 03.07.2012 sa pôvodné rozhodnutie č. NI/2011/09868, č. záznamu NI/2011/10947 z 10.03.2011,\nprávoplatné dňa 21.03.2011 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zrušuje a v zmysle\n§ 34 ods. 2 písm. a/ a ods. 13 písm. h/, ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“)\nžalobcu nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n2. Krajský súd žalobe žalobcu nevyhovel s odôvodnením, že z administratívneho spisu mal za\npreukázané, že žalobca dňa 04.03.2011 osobne podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie a pri podaní žiadosti bol riadne poučený o právach a povinnostiach\nuchádzača o zamestnanie, ktoré mu vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti, pričom v čestnom\nvyhlásení pripojenom k žiadosti uviedol, že neprevádzkuje a ani nevykonáva samostatne zárobkovú\nčinnosť. Rozhodnutím č. NI/2011/09868, č. záznamu NI/021110947 z 10.03.2011 ÚPSVR zaradil žalobcu\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie si žalobca prevzal 21.03.2011. Dňa 27.01.2012\nkontrolou databázy živnostenského registra ÚPSVR zistil, že účastník konania je SZČO. Žalobca\ndňa 17.02.2012 predložil ÚPSVR Oznámenie o ukončení podnikania z 15.02.2012. Obvodný úrad\nNitra, odbor živnostenského podnikania potvrdil, že živnostenské oprávnenie zaniklo dňom 16.02.2012.\nŽalobca v rámci správneho konania namietal, že v roku 1992 niekedy v mesiaci máj vrátil živnostenský\n\nlist osobne živnostenskému oddeleniu na sekretariát ved. oddelenia, z čoho je zrejmé, že nevykonával\nnikdy SZČO. Nie je jeho vinou, že zostal naďalej vedení v evidencii živnostenského úradu, pretože\nvrátením živnostenského listu považoval vec za vyriešenú. Po návšteve živnostenského odboru\npracovníčka žalobcovi oznámila, že môže zrušiť živnosť iba so súčasným dátumom, pričom jej uviedol,\nže živnostenský list vrátil v roku 1992, čo aj zaevidovala, ale zrušenie vykonala s dátumom 16.02.2012.\nNásledne rozhodnutím NR/2012/41793, č. záznamu NR/2012/38872, ÚPSVR nariadil obnovu konania\nvo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,\nč.k. NI/2011/09868, č. záznamu NI/2011/10947 z 10.03.2011, právoplatné dňa 21.03.2011.\n3. Krajský súd uviedol, že v danom prípade správny orgán 27.01.2012 zistil zo živnostenského registra,\nže žalobca je SZČO a bol ním aj v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov\no zamestnanie, i keď v tom čase doložil čestné prehlásenie, že nevykonáva samostatne zárobkovú\nčinnosť. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom bolo jednoznačne preukázané, že v čase\nžiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca bol držiteľom rozhodnutia\nŽivnostenského úradu v Nitre z mája 1992 na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho\ntvrdenie, že túto činnosť zrušil, nedoložil žiadnym relevantným dôkazom. Skutočnosť, že ho odovzdal v\nten istý deň 02.04.1992 na živnostenskom úrade, nie je ukončením podnikania.\n4. Námietku žalobcu, že správny orgán nevykonal dokazovanie alebo nezisťoval si skutočnosti, že v\nčase keď mal vydané povolenie na prevádzkovanie živnosti, túto živnosť skutočne nevykonával, neplatil\nodvody ani dane, je v danej veci právne irelevantná, pretože takáto povinnosť správnemu orgánu zo\nžiadneho právneho predpisu nevyplýva. V danom prípade bola preukázaná jednoznačná skutočnosť,\nže živnosť žalobcu z mája 1992 nebola platne zrušená a jeho tvrdenie, že v mesiaci máj 1992 vrátil\nživnostenský list, nebola žiadnym dokladom preukázaná.\n5. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol správne, logicky a vecne správne sa vysporiadal\nso všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie veci a rozhodnutie obsahuje všetky zákonom\npožadované náležitosti. Záver správnych orgánov je v súlade so zásadami logického myslenia a\nustanoveniami zákona o službách zamestnanosti.\n6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ), ktorú\nodôvodnil tým, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces [§ 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)] a\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažovateľ\nnamietal, že krajský súd vo veci nenariadil pojednávanie, hoci mal ex offo vykonať dokazovanie z dôvodu\nzabezpečenia listinných dôkazov od príslušného daňového úradu. Pochybenie videl aj v tom, že krajský\nsúd v písomnej komunikácií so žalobcom nevyzval žalobcu, či v danej veci o nariadenie pojednávanie\nžiada.\n7. Ako druhý sťažnostný bod sťažovateľ uviedol, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil, pokiaľ\nrozhodol podľa ním citovaných ustanovení zákona o službách zamestnanosti (§ 6 ods. 2 písm. b; §\n34 ods. 4 a 13 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti), nevykonal dokazovanie v tom smere,\nže žalobca v skutočnosti nevykonával živnosť aj napriek vydanému povoleniu a dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutiach správnych orgánov zodpovedajú zásadám logického myslenia. Bližšie\nzdôvodnil, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať zákon o službách zamestnanosti, pretože žalobca\nvrátil živnostenský list v máji 1992. Rozhodnutie žalovaného aj napriek ustanoveniam zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) nebolo vydané na základe skutočného stavu veci. Záverom\nuviedol, že odvolávanie sa krajského súdu na logiku, logické uvažovanie a logické myslenie je v rozpore\ns právnou teóriou, právnou praxou a so základnými princípmi konania podľa § 5 SSP, pretože pre\nrozhodnutie súdu je rozhodujúce zistenie materiálnej pravdy. Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n8. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobca podal kasačnú sťažnosť\niba voči dôvodom rozsudku, čo SSP vylučuje. Zastáva názor, že napriek tvrdeniu žalobcu, že v roku 1992\nvrátil živnostenské list, samotné zrušenie živnostenského oprávnenia nebolo realizované. Žalobcom\ntvrdené fyzické vrátenie živnostenského oprávnenia nespôsobuje jeho zánik, zrušenie, či pozastavenie.\nČo sa týka čestného prehlásenia, toto nepreukazuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti\n\ndôležitej pre správne konanie. Čestné vyhlásenia sa nemôže týkať právneho stavu, ktorý je daný,\nmôže sa pripustiť len v súvislosti so skutkovými okolnosťami prípadu. Ďalej podľa žalovaného nie je\nmožné akceptovať ako dôkaz, že žalobca po celú dobu nepodával daňové priznania, či neodvádzal\nodvody. ÚPSVR nemá v kompetencií prešetrovať konania na jednotlivých správnych orgánoch. Žalovaný\nopätovne uviedol, že pre posúdenie predmetnej veci bola rozhodujúca tá skutočnosť, že sťažovateľ bol\nv čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 04.03.2011 stále\nvedený v databáze živnostenského registra ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalovaný žiadal\nodmietnuť kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú, alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť.\n9. K vyjadreniu žalovaného zaslal svoje stanovisko sťažovateľ, ktorý namietal zmätočnosť vyjadrenia\nžalovaného z dôvodu formálnych nedostatkov. Zopakoval sťažnostné body uvedené v kasačnej\nsťažnosti a uviedol, že tvrdenie žalovaného, že kasačná sťažnosť smeruje iba proti dôvodom rozsudku\nje v rozpore s obsahom kasačnej sťažnosti. Tvrdenie žalovaného u vylúčení kasačnej sťažnosti preto\npovažoval za účelovú obranu. Opätovne poukázal na nedostatočnú evidenciu zo strany vtedajšieho\nŽivnostenského úradu v Nitre, za ktorú žalobca nemôže niesť zodpovednosť. Zopakoval svoje\nargumenty o vrátení živnostenského listu v roku 1992 a zopakoval priebeh administratívneho konania.\nZáverom opätovne namietal Oznámenie o ukončení podnikania z 15.02.2012, podľa ktorého k ukončeniu\nživnosti žalobcu došlo 16.02.2012. Správne orgány ani krajský súd podľa žalobcu nevykonali žalobcom\npožadované dokazovanie na Daňovom úrade Nitra, ohľadom nepodávania daňových priznaní žalobcom\nod roku 1992.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n11. V danom prípade zostala medzi stranami spornou otázka, či žalobca ku dňu podania žiadosti\no zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie splnil podmienky na zaradenie do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie.\n12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti (účinného v čase správneho konania)\nuchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá\nzamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov\no zamestnanie“) a ktorý neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.\n13. Podľa § 5 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba na účely\ntohto zákona je fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu.\n14. Podľa § 34 ods. 13 ods. písm. h/ zákona o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20200101?ucinnost=04.03.2011>.\n15. Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, rozsudku krajského súdu a konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu napadnutý\nkasačnou sťažnosťou je vecne správny.\n16. Sťažovateľ v prvom rade v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd vo veci nenariadil\npojednávanie na vykonanie dokazovania. Podľa ust. § 107 SSP je krajský súd povinný nariadiť\npojednávanie v tom prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov. Žalobca o nariadenie\npojednávania v podanej správnej žalobe, ani následne do vyhlásenia rozsudku krajského súdu,\nnepožiadal. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom, preto podľa názoru kasačného súdu nebol dôvod\nna to, aby krajský súd žalobcu osobitne vyzýval na vyjadrenie, či žiada o nariadenie pojednávania.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že súd mal nariadiť pojednávanie preto, aby vykonal dokazovanie, kasačný\nsúd poukazuje na to, že správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie v zásade nevykonáva.\nPre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho\nvydania, pričom správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. Dokazovanie\nvykonáva v prípade, ak to považuje za potrebné. Pokiaľ krajský súd nepovažoval za potrebné vykonať\nvo veci dokazovanie, bol oprávnený rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Námietku sťažovateľa,\nže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\n\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto považoval\nza neopodstatnenú.\n17. Ako neopodstatnenú vyhodnotil kasačný súd aj námietku týkajúcu sa použitia ustanovení zákona\no službách zamestnanosti. Sťažovateľ namietal jeho použitie z dôvodu, že k zrušeniu jeho živnosti\nmalo dôjsť v roku 1992. V danom prípade však prvostupňový správny orgán rozhodoval o zaradení,\nresp. nezaradení sťažovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jeho žiadosti podanej\n04.03.2011, teda v čase účinnosti zákona o službách zamestnanosti.\n18. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správne orgány, že nevykonali dokazovanie v tom smere, že\nžalobca v skutočnosti nevykonával živnosť aj napriek vydanému povoleniu, a preto rozhodli na základe\nnedostatočne zisteného stavu veci, kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, že takúto\npovinnosť v danej situácií nemali. Dôkazné bremeno zásadne zaťažuje stranu, ktorá v konaní niečo\ntvrdí. V danom prípade bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že k zániku (zrušeniu) jeho živnosti\ndošlo v roku 1992. Zároveň je potrebné uviesť, že ani prípadné nepodanie daňového priznania by\nsamo o sebe by neexistenciu živnostenského oprávnenia žalobcu nepreukazovalo. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 518/2013 zo\ndňa 07.08.2013, ktorým ústavný súd potvrdil názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v\nrozsudku sp.zn. 7 Sžso 34/2011 <http://merit.slv.cz/7Szso34/2011> z 29. marca 2012 v obdobnej veci a\nz ktorého vyplýva: „Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti nepochybne vyplýva,\nže uchádzač o zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, a teda aj skutočnosť, že nie je v\nžiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje\nžiadnu živnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi. Žalovaná nie je povinná v\ntomto smere vykonávať dokazovanie, ako sa to mylne žalobca domnieva. Žalobca v priebehu správneho\nkonania neosvedčil svoje tvrdenie uvedené v čestnom prehlásení, že ku dňu podania písomnej žiadosti\no zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprevádzkuje ani nevykonáva žiadnu živnosť.\nDôkazným prostriedkom v takom prípade podľa § 57 ods. 5 živnostenského zákona je doručenie\noznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti príslušnému živnostenskému úradu.\n19. Kasačný súd poukazuje na ust. § 57 a nasl. zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení účinnom v máji 1992, kedy podľa vyjadrenia žalobcu mal osobne\nodovzdať živnostenský list živnostenskému oddeleniu na sekretariát ved. oddelenia. Z ust. § 57\nživnostenského zákona vyplýva, že zánik živnostenského oprávnenia bol viazaný na niektorý z dôvodov:\nsmrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na správu podniku;\nzánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo koncesná listina boli vydané na\ndobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia § 58 živnostenského zákona vyplýva, že\nživnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal, zruší živnostenské oprávnenie\nalebo môže zrušiť prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti z konkrétnych v zákone uvedených\ndôvodov. Zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 živnostenského zákona teda predpokladá\naktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia\nv tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik prípadne zrušenie živnosti\nnastáva vrátením živnostenského listu. Pokiaľ žalobca ako živnostník nemal záujem živnosť vykonávať,\nbol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho\nživnosti preukázateľne došlo.\n20. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného považoval za nedôvodnú a podľa\n§ 461 SSP ju zamietol.\n21. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému\nsťažovateľovi náhradu trov kasačného konania nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov v zásade\nneprináleží.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/85/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40"}], "citovane_v": []}