{"guid": "8734ee99-0d04-4647-9d4f-8f38aad3420f:ba7bb2be-ca01-4014-9c74-bd3c03793b26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/3/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 6Sžfk/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1", "identifikacne_cislo": "4017200355", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "nazov": "§ 79a zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79a", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba7bb2be-ca01-4014-9c74-bd3c03793b26", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/3/2019\n4017200355\n18. 06. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200355.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej PhD., v právnej veci žalobcu: Feliz\nTrade, s.r.o., so sídlom Majzonovo námestie 2A, Nové Zámky, IČO: 36 432 806, zastúpený: JUDr. Matej\nMarhavý, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO: 42 171 296, proti žalovanému\n(sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO:\n42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100405102/2017 zo dňa 06.03.2017,\nv konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/75/2017-68\nzo dňa 21. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/75/2017-68 zo dňa 21.\nfebruára 2018 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd “ alebo „krajský súd “) rozsudkom č.k. 11S/75/2017-68\nzo dňa 21.02.2018 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 191\nods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 100405102/2017 zo dňa 06.03.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúce\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej ako „správca dane“) č. 104451657/2016 zo dňa 12.12.2016\n(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa ustanovení § 63\nods. 1 a § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) nevyhovel žiadosti\nžalobcu, doručenej dňa 30.04.2014, o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu\ndane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 a žalovanému úrok\nnepriznal.\n2. Z administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku krajskému súdu vyplynulo, že\nžalobca dňa 25.10.2011 podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok roku 2011, v\nktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume - 28 772,29 Eur. V podaní zo dňa 02.12.2011 správca dane\nupovedomil žalobcu o tom, že dňa 22.12.2011 sa u neho začne daňová kontrola na zistenie oprávnenosti\nnároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2011. Rozhodnutím zo\ndňa 17.04.2012 (doručeným žalobcovi dňa 24.04.2012) bola predmetná daňová kontrola prerušená z\ndôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t.j. začalo sa\nkonanie v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií. V podaní zo dňa 15.08.2012 správca\n\ndane oznámil žalobcovi, že dňa 14.08.2012 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrolu u žalobcu\nprerušená.\n3. Dňa 24.08.2012 správca dane vyhotovil z predmetnej daňovej kontroly protokol Číslo:\n9412401/5/2318307/2012, na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH,\nktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 06.09.2012. Dňa 11.09.2012 vydal správca dane platobný výmer,\nv ktorom žalobcovi určil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 28 772,29\nEur, neodlišujúci sa od nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k DPH podanom žalobcom\nza zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený dňa 14.09.2012.\n4. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 23.04.2014, doručeným správcovi dane dňa 30.04.2014,\npožiadal o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu. Uviedol, že nadmerný\nodpočet si uplatnil v daňovom priznaní zo dňa 25.10.2011, ktorý mu mal byť vrátený v lehote 30 dní od\ndoručenia žiadosti o jeho vrátenie. Riadne uplatnený nadmerný odpočet mu však bol vrátený z dôvodu\nzačatia daňovej kontroly až dňa 14.09.2012 bez priznania úroku.\n5. Správca dane reagoval na žiadosť žalobcu oznámením zo dňa 02.05.2014, v ktorom uviedol, že\npôvodná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu mala byť dňa 23.12.2011, t.j. do 30-tich dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol v súlade s ust. § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane v podaní zo dňa 02.12.2011 oznámil\nžalobcovi deň začatia daňovej kontroly dňom 22.12.2011. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním\nprotokolu z daňovej kontroly dňa 06.09.2012 a správca dane vrátil žalobcovi nadmerný odpočet za\nzdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 v sume 28 772,29 Eur dňa 14.09.2012, teda v lehote 10 dní od\nskončenia daňovej kontroly. Správca dane bol toho názoru, že nedošlo k naplneniu ust. § 79 ods. 3\ndaňového poriadku, pretože správca dane vrátil nadmerný odpočet daňovému subjektu v zákonom\nstanovenej lehote.\n6. Žalobca sa v podaní zo dňa 22.05.2014 vyjadril k oznámeniu o zamietnutí žiadosti o priznanie úroku z\noneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu. Poukázal v ňom na čl. 183 smernice č. 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006 (ďalej aj ako „čl. 183 Smernica o DPH“) o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty\npodľa ktorého, „ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej dane\nz pridanej hodnoty, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť\nv súlade s podmienkami, ktoré určia“. Mal za to, že od 23.12.2011 do 14.09.2012 mu vznikol nárok\nna úrok zo sumy daňového preplatku, t.j. uplatneného nadmerného odpočtu v sume 28 772,29 Eur za\nzdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 a v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku požiadal o jeho priznanie.\n7. Správca dane v podaní zo dňa 30.05.2014 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a uviedol, že nemá\nprávny dôvod vydať rozhodnutie o priznaní úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu, pretože\nrozhodnutie ukladá povinnosť alebo priznáva práva podľa ust. § 63 daňového poriadku a v tejto veci\nbolo rozhodnuté vydaním rozhodnutia - platobného výmeru Daňovým úradom Nitra zo dňa 11.09.2012\nč. 9412401/5/2448472/2012.\n8. Žalobca následne podaním zo dňa 06.06.2014 zaslal podnet žalovanému na vydanie opatrenia proti\nnečinnosti podľa ust. § 66 daňového poriadku. Uviedol, že od 23.12.2011 do 14.09.2012 mu vznikol nárok\nna úrok zo sumy daňového preplatku v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku. Žiadal, aby žalovaný ako\ndruhostupňový orgán prijal opatrenie proti zrejmej nečinnosti prvostupňového orgánu a v prípade, ak\nnápravu nebude možno dosiahnuť inak, aby v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku vydal rozhodnutie\no priznaní úroku žalobcovi. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-107/10,\nktorý tvoril prílohu uvedeného podania žalobcu.\n9. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra podal dňa 17.09.2015 pod č.k. KD 159/15/4400-5 upozornenie\nprokurátora žalovanému, v ktorom navrhol prejednať upozornenie na porade riaditeľa Daňového úradu\nNitra a prijať opatrenia na odstránenie dôsledkov nesprávneho postupu - nečinnosti v konaní v tom\nsmere, aby správca dane o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014, doručenej Daňovému úradu Nitra,\npobočka Nové Zámky dňa 30.04.2014 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu\nDPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2011 konal a bezodkladne o nej rozhodol rozhodnutím.\n\n10. Vo vyjadrení č. 1590213/2005 zo dňa 22.10.2015 žalovaný k upozorneniu prokurátora Krajskej\nprokuratúry Nitra uviedol, že konanie o priznaní úroku je samostatným konaním, ktoré začína z podnetu\norgánu príslušného konať vo veci. V uvedenom prípade konanie o priznanie úroku z podnetu správcu\ndane nemohlo začať z dôvodu absencie zákonného dôvodu na jeho začatie, a preto správca dane nebol\noprávnený vydať rozhodnutie o zamietnutí nároku na zaplatenie úroku za neoprávnene zadržiavané\nprostriedky. V danom prípade neboli daňovému subjektu neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky,\na preto mu nemohol vzniknúť nárok na úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa §\n79 ods. 3 daňového poriadku. Z dikcie tohto ustanovenia nevyplýva oprávnenie správcu dane na vydanie\nrozhodnutia o nepriznaní úroku. Rovnako to nevyplýva ani z § 63 ods. 1 daňového poriadku, ktoré má\npovahu všeobecného ustanovenia. V závere žalovaný uviedol, že na základe zisteného skutkového a\nprávneho stavu dospel k záveru, že správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom\no DPH a daňovým poriadkom.\n11. Uznesením č.k. 11S/256/2015-71 zo dňa 24.08.2016 (v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy vedenom pod sp.zn. 11S/256/2015 začatom na základe žaloby žalobcu: Krajský prokurátor v\nNitre, Krajská prokuratúra Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, za účasti spoločnosti: Feliz Trade,\ns.r.o.) Krajský súd v Nitre uložil správcovi dane, t.j. Daňovému úradu Nitra povinnosť konať a v určenej\nlehote rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia\nnadmerného odpočtu.\n12. Správca dane ako účastník konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/256/2015\nvydal dňa 12.12.2016 rozhodnutie č. 104451657/2016, ktorým žiadosti žalobcu doručenej dňa\n30.04.2014 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie\nobdobie 3. štvrťrok 2011 nevyhovel a úrok mu nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nodvolanie.\n13. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa\n06.03.2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalovaný po oboznámení\nsa s obsahom podaného odvolania a s obsahom rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že\nodvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť, pretože správca dane postupoval v intenciách\nzákladnej zásady daňového konania (zásady zákonnosti), podľa ktorej pri správe daní sa postupuje\npodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a pritom sa dbá na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH platný a účinný\nv čase vykonávania daňovej kontroly a následného vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu\nneobsahoval osobitné ustanovenia o povinnosti daňového úradu zaplatiť daňovému subjektu úrok\nzo sumy zadržaného nadmerného odpočtu počas vykonávania daňovej kontroly. Inštitút náhrady\nza zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bol do tohto zákona zakomponovaný\naž s účinnosťou od 01.01.2017. Podľa prechodného ustanovenia k tejto právnej úprave účinnej od\n01.01.2017 (§ 85ke) sa ustanovenie § 79a neuplatní, ak daňová kontrola začatá v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa ust. § 79 ods. 1, 2 alebo 5 bola ukončená do 31.12.2016. Preto v prípade\nnadmerného odpočtu zadržaného žalobcovi počas vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\n3. štvrťrok 2011, ukončenej dňa 06.09.2012, nemožno túto právnu úpravu aplikovať.\n15. Žalovaný tiež uviedol, že daňové preplatky a úrok upravuje daňový poriadok v ust. § 79 a žalobca\nsa domáhal priznania úroku na základe § 79 ods. 3 daňového poriadku, ktorý má však povahu\nsankcie pre správcu dane za porušenie povinnosti stanovenej zákonom. Kompenzácia vo forme úroku\nzo sumy zadržaného nadmerného odpočtu počas vykonávania daňovej kontroly nemôže mať podľa\nžalovaného povahu sankcie pre správcu dane. Zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú\nna vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry SD EÚ oprávnené a legitímne, nakoľko slúži\nna preverenie skutočností potrebných pre správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie\ndaňových podvodov. Túto kompenzáciu, ktorá bola do zákona o DPH zakomponovaná až s účinnosťou\nod 01.01.2017, je podľa neho nutné odlíšiť od úroku z nadmerného odpočtu podľa § 79 daňového\nporiadku, ktorý patrí platiteľovi z dôvodu uplynutia zákonných lehôt, v ktorých je správca dane povinný\nnadmerný odpočet vrátiť.\n\n16. Podľa názoru prezentovaného žalovaným, v čase zadržania nadmerného odpočtu na DPH\nneexistovala vo vnútroštátnom právnom poriadku právna úprava výšky kompenzácie za toto ekonomické\nznevýhodnenie, preto kľúč k riešeniu situácie má len zákonodarca, ktorý môže ako jediný prijať\nzodpovedajúcu legislatívu, ktorá bude v naznačenom smere riešiť aj prípady daňových kontrol\nukončených pred dňom 31.12.2016.\nII.\n17. Žalobca žalobou zo dňa 11.05.2017 žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako\naj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a žalobcovi\npriznal úplnú náhradu trov konania. O predmetnej žalobe rozhodol Krajský súd v Nitre dňa 21.02.2018\nrozsudkom č.k. 11S/75/2017-68 tak, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci napadnuté\nrozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ SSP) zrušil,\nvec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a zároveň žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal\nprávo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 167 ods. 1 SSP).\n18. V odôvodnení rozsudku krajský súd citoval článok 1 ods. 2 a článok 7 ods. 2 Ústavy SR, § 79 ods. 1,\n2, 3 daňového poriadku, § 79 ods. 1 až 6, § 79a ods. 1 a 2, § 85ke zákona o DPH a článok 183 smernice\nRady 2006/112/ES. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a na skutkovo a právne identické veci\nako je preskúmavaná vec, ktoré už boli rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky a týkajúcu\nsa otázok vrátenia nadmerného odpočtu. Správny súd dospel k záveru, zákon o DPH v znení účinný\nv čase rozhodnom pre posúdenie predmetnej veci neobsahoval osobitné ustanovenie o povinnosti\ndaňového úradu zaplatiť daňovému subjektu úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu dane\nz pridanej hodnoty počas vykonávania daňovej kontroly, resp. počas nadväzujúceho vyrubovacieho\nkonania, ktorých výsledkom je zistenie, že tento odpočet bol uplatnený oprávnene. Inštitút náhrady za\nzadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (ust. § 79a) bol do vyššie citovaného zákona\nzakomponovaný až s účinnosťou od 01.01.2017. V zmysle ust. § 85ke (prechodné ustanovenie k\núpravám účinným od 1. januára 2017) zákona o DPH účinného v čase rozhodovania žalovaného sa však\nust. § 79a nemalo uplatniť, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods.\n1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31.12.2016. Konštatoval, že na danú vec nemožno aplikovať § 79a\nvyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2017, ale je potrebné vychádzať z predchádzajúcej\nprávnej úpravy zákona o DPH a daňového poriadku v znení platnom v čase zadržania uplatneného\nnadmerného odpočtu, jeho vrátenia, resp. v čase rozhodovania správcu dane, teda do konca roku 2016.\n19. Správny súd poukázal na fakt, že práve z dôvodu, že naša vnútroštátna úprava do 31.12.2016\nneobsahovala úpravu náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a viedli sa\nvnútroštátne spory o priznanie tejto náhrady vo forme úrokov, Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom\npod sp.zn. 7S/21/2012 podal Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania a žiadal\nodpoveď na dve prejudiciálne otázky. Súdny dvor sa k položeným otázkam vyjadril formou uznesenia\nvo veci C-120/15 zo dňa 21.10.2015, keď výslovne uviedol, že „článok 183 prvý odsek smernice Rady\n2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle,\nže bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z\nomeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej\nkontroly.“\n20. Krajský súd ďalej uviedol, že z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 zo dňa 21.10.2015\nako aj staršej judikatúry Súdneho dvora (najmä rozhodnutia vo veci Enel Maritsa, body 51, 52, 53,\nRafinăria Steaua Română, C-431/12, bod 23, Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, bod 32,\nAlicja Sosnowska) vyplýva, že súdy, ako aj správne orgány, nemôžu vychádzať z doslovného znenia\nvnútroštátnej právnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom období v tejto otázke, nakoľko takémuto\nuplatneniu bráni čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty. Táto smernica Rady 2006/112/ES je prameňom práva Európskej únie, pre členský štát je\nzáväzná a má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom.\nVšetky vnútroštátne orgány aplikujúce právo sú povinné toto vykladať eurokonformne, t.j. v súlade s\nprávom Únie. Pokiaľ ustanovenie vnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokonformne, je orgán\naplikujúci právo toto ustanovenie nepoužiť. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej\ndaňové orgány vydali preskúmavané rozhodnutia, bola v rozpore so záväznou interpretáciou článku 183\nsmernice o DPH vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora EÚ.\n\n21. V práve Európskej únie platí, že rozsudky Súdneho dvora EÚ sú v zásade záväzné inter partes\n(medzi stranami). Všeobecná záväznosť rozsudkov platí neformálne, len pokiaľ ide o rozhodnutia v\nprejudiciálnych konaniach.\n22. Vo svojej judikatúre (napr. rozhodnutiach Alicja Sosnowska, Enel Maritsa Iztok, Kovozber a ďalších)\nv otázke vrátenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty Súdny dvor EÚ dôvodil, že vyššie\nuvedená smernica má vo vzťahu k členským štátom, ktoré nedokonale transponovali jej znenie, priamy\núčinok. Vnútroštátne súdy majú v takom prípade povinnosť neaplikovať vnútroštátny právny predpis\na namiesto neho musia aplikovať príslušné úniové pravidlo. Uvedené potom znamená, že čl. 183\nsmernice o DPH musí byť priamo aplikovaný aj v slovenskom právnom poriadku. Tento článok pritom\nSúdny dvor vo svojej konštantnej judikatúre vyložil tak, že za oneskorene vrátený riadne uplatnený\nnadmerný odpočet prináleží daňovému subjektu úrok, ktorý nie je možné chápať ako sankciu pre správcu\ndane, ale ako paušalizovanú kompenzáciu majetkovej ujmy pre daňový subjekt za to, že nemôže\npoužívať finančné prostriedky v sume zadržiavaného odpočtu. Akákoľvek úniová právna norma má\nvždy vyššiu právnu silu, ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Úniové právo má prednosť pred všetkými\nvnútroštátnymi normami, bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť. Povinnosť rešpektovať\nprednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci.\n23. Ďalej správny súd konštatoval, že nemožno spochybniť právo správcu dane skontrolovať správnosť\nuplatneného nadmerného odpočtu a k tomu mu je poskytnutá primeraná lehota. V prípade, ak túto lehotu\nprekročí, musí daňovému subjektu dorovnať jeho finančné znevýhodnenie, ktoré musel znášať v období,\nkeď bol jeho nadmerný odpočet preverovaný. Uvedené znevýhodnenie by malo byť kompenzované\nzaplatením úrokov, ktoré možno považovať za určitú paušalizovanú náhradu škody. Na tento účel slúži\nštátom platený úrok zo zadržiavanej sumy nadmerného odpočtu už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty\nna jeho vrátenie až do jeho vrátenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 4Sžf/57/2016\nzo dňa 06.06.2017). Pokiaľ správca dane po vykonanej daňovej kontrole dospel k záveru, že žalobca si\ndôvodne uplatnil nárok na vrátenie (zaplatenie) nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok\n2011 (ktorý mu bol vrátený dňa 14.09.2012, t.j. v lehote do 10 dní po ukončení daňovej kontroly), v\nkonaní o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014 o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného\nodpočtu mal správca dane k tejto problematike pristupovať v súlade s právom únie a eurokomformným\nvýkladom právnych predpisov a žalobcovi úrok priznať.\n24. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné uviesť, že DPH je predmetnom harmonizácie\ns úniovým právom, ktoré v prípade konfliktu s vnútroštátnou právnou úpravou má aplikačnú prednosť.\nVýklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva, a teda musí\nbyť súčasťou právneho základu rozhodnutia vo veci samej.\n25. Zároveň dal správny súd do pozornosti daňových orgánov, že pokiaľ právny predpis určitú skutkovú\nsituáciu neupravuje, alebo ju upravuje nedostatočne, je možné podľa neho použiť analógiu legis a výšku\núroku určiť v nadväznosti na ust. § 79 ods. 3 daňového poriadku. Skonštatoval, že v ďalšom konaní\nbude povinnosťou správcu dane opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014, doplnenej\nv podaní zo dňa 22. 05. 2014 a zohľadniť judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa otázok vrátenia\nnadmerného odpočtu v prostredí slovenského právneho poriadku ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR týkajúce sa otázky úroku za oneskorené vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu po skončení\ndaňovej kontroly a vysporiadať sa s námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe.\nIII.\nKasačná sťažnosť\n26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodov\nustanovených v § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP, pretože podľa neho sa krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ns návrhom, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že s právnym posúdením a odôvodnením rozhodnutia\nkrajského súdu nesúhlasí, pretože krajský súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal dĺžkou daňovej\nkontroly, ktorou v judikatúre SD EÚ citovanej v napadnutom rozhodnutí podmieňuje nárok na zaplatenie\n\núrokov z omeškania. Ďalej uviedol, že výšku úroku nemožno určiť podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, v\nzmysle ktorého sa pri výpočte úroku použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky (ZÚS ECB) platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku vrátená,\nak trojnásobok ZÚS ECB nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %. Priznanie úroku vo\nvýške 10 % ročne a sťažovateľovi javí ako neprimeraná výhoda pre žalobcu, stotožňujúc sa s právnym\nnázorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/43/2016 zo dňa 07.12.2016,\npodľa ktorého zúročenie zadržaných finančných prostriedkov sadzbou 10 % ročne by mohlo znamenať\npre kontrolované daňové subjekty bezdôvodný ekonomický prospech, čo by nakoniec mohlo viesť aj k\noslabeniu ich motivácie účinne spolupracovať počas daňovej kontroly so správcom dane. Kompenzácia\nvo forme úroku zo zadržaných finančných prostriedkov po dobu trvania daňovej kontroly nemôže mať,\npodľa sťažovateľa, povahu sankcie pre kontrolujúci orgán správy dane, pretože počas daňovej kontroly\nešte nie je jasné, či bude táto ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo bude\nplatiteľovi vyrubený rozdiel.\n28. Sťažovateľ ďalej namietal, že ak by v posudzovanom prípade správca dane vydával v nadväznosti\nna rozsudky SDEÚ rozhodnutie o priznaní úroku, musel by v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ daňového\nporiadku vo výroku uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, pričom takéto\nustanovenie týkajúce sa daňových kontrol ukončených do 31.12.2016, v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky absentuje. Preto podľa sťažovateľa nie je jasné, okrem iného, od akého dátumu by sa mal\núrok počítať a aká úroková sadzba by sa mala použiť.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n30. Predmetom posudzovania kasačného súdu boli sťažnostné body, obsahom ktorých boli námietky\nproti právnemu posúdeniu veci krajským súdom, pričom sťažovateľ argumentoval poukazujúc na\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (hoci sťažovateľ uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva aj z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, teda kvôli odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu).\n31. Kasačný súd sa stotožnil s konštatovaním sťažovateľa v tom, že krajský súd sa osobitne nezaoberal\notázkou, či dĺžka daňovej kontroly prekročila primeranú lehotu (osobitne určenú na účely úrokov z\nomeškania), po uplynutí ktorej patria daňovému subjektu úroky z omeškania. Avšak je zrejmé, že krajský\nsúd neaplikoval § 79a zákona o DPH v nadväznosti na § 85ke zákona o DPH a analogicky aplikoval § 79\nods. 3 daňového poriadku s tým, že je potrebné analogicky vychádzať zo všeobecnej lehoty ustanovenej\nv § 79 ods. 2 daňového poriadku, pričom takáto lehota je podľa jeho právneho názoru sama osebe\nsúladná s čl. 183 smernice o DPH. Preto je táto námietka nedôvodná, rovnako ako námietka o neoverení,\nči boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity. Je zrejmé, že krajský súd považoval postup žalovaného\nza porušenie tejto zásady a práve preto trval na analogickej aplikácii § 79 ods. 3 daňového poriadku, aby\nboli naplnené požiadavky čl. 183 smernice, v zmysle výkladových pravidiel vyplývajúcich z judikatúry\nSúdneho dvora.\n32. Podľa kasačného súdu rovnako nie je dôvod namietať, že krajský súd prenáša na správcu dane\nnormotvornú činnosť. Naopak krajský súd konštatoval, že správca dane má postupovať podľa zásady\nprednosti európskeho práva a pri absencii osobitnej úpravy aplikovať analogicky spomenuté ustanovenie\no daňových preplatkoch.\n33. Taktiež sťažovateľovo konštatovanie o neprimeranosti výsledného úroku 10 % ročne pri aplikácii §\n79 ods. 3 daňového poriadku nie je samo osebe dôvodom na konštatovanie nezákonnosti napadnutého\n\nrozsudku, pretože ide o úrokovú mieru určenú zákonodarcom, hoci nie špecificky zamýšľanú na čas\nzadržania nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, na ktorej vykonanie má štát právo.\n34. Avšak kasačný súd sa zhoduje so sťažovateľom v .pochybnostiach o správnosti aplikácie tohto\nustanovenia, ktoré ustanovuje úroky sankčného charakteru, hoci smernica o DPH v zmysle judikatúry\npožaduje úroky kompenzačné (resp. reštitučné, na dosiahnutie neutrality dane, teda aby daňový subjekt\nnebol ekonomicky zaťažovaný fungovaním systému DPH). Je totiž rozdiel, či štátny orgán bez opory v\nprávnom poriadku napriek uplynutiu zákonom ustanovenej lehoty, nevyplatí daňový preplatok, alebo či\nštátny orgán zadrží uplatnený nadmerný odpočet z dôvodu, že sa zatiaľ neskončila daňová kontrola.\n35. Zákon o DPH účinný v čase rozhodovania žalovaného už obsahoval ustanovenie § 79a, na ktoré\npoukázal krajský súd, podľa ktorého v prípade začatia daňovej kontroly patrí daňovému subjektu úrok\nz nadmerného odpočtu po uplynutí 6 mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5. Ide tu o právnu úpravu nároku, ktorý si žalobca uplatňoval.\nKrajský súd považoval za zrejmé, že toto ustanovenie nie je v zmysle intertemporálneho ustanovenia §\n85ke zákona o DPH aplikovateľné na prejednávanú vec s tým, že išlo o daňovú kontrolu ukončenú do\n31.12.2016. Kasačný súd dodáva, že konanie správcu dane a žalovaného tvorí jeden celok.\n36. Podľa zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n30. októbra 2019, sp.zn. Snj 36/2019, k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ohľadne\nnáhrady za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a súdov SR 6/2019 pod č. 56, ustanovenie § 79a zákona o DPH v znení účinnom\nod 1. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere\nšpeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012\n(Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca\nv ustanovení § 85ke vety druhej zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné\nustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017) v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak\ndaňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola\nskončená do 31. decembra 2016 vrátane“, nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä s\nuznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s\núčinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy\npovinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.\n37. Kasačný súd v súlade s týmto zjednocujúcim stanoviskom konštatuje, že krajský súd síce postupoval\nsprávnou právno-aplikačnou metódou, keď sa snažil dospieť k eurokonformnému výkladu príslušných\npredpisov, ale dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď považoval ustanovenie § 85ke zákona o\nDPH za súladné s európskym právom a následne trval na analogickej aplikácii ustanovenia § 79 ods.\n3 daňového poriadku.\n38. S týmto právnym posúdením sa kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah nemohol stotožniť,\npreto v záujme zjednotenia rozhodovacej praxe pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a vrátil vec\nkrajskému súdu na ďalšie konanie. Ten bude povinný vecou sa opäť zaoberať a rešpektovať najnovší\nvývoj súvisiacej judikatúry i citované zjednocujúce stanovisko.\n39. Kasačný súd poznamenáva, že argumentácia žalobcu o všeobecnej subsidiarite § 79 ods. 3\ndaňového poriadku a jeho použiteľnosti na predmetnú vec nezohľadňuje právo štátu na vykonanie\ndaňovej kontroly v primeranej lehote, navyše žalobca nesprávne stotožňuje nadmerný odpočet s\ndaňovým preplatkom.\n40. Kasačný súd dáva do pozornosti správnemu súdu, že je povinný vyhodnotiť, či dĺžka daňovej\nkontroly, ktorá začala v lehote na vrátenie DPH a došlo k jej prerušeniu z dôvodu medzinárodnej výmeny\ninformácií, bola primeraná, aj keď s prerušením presiahla dĺžku 6 mesiacov. Vyhodnocovanie zákonnosti\ndaňovej kontroly v tomto smere nie je, podľa kasačného súdu, v rozpore ani s uznesením Súdneho\ndvora Európskej únie (deviata komora) zo dňa 21.10.2015 vo veci C-120/15 Kovozber body 28 a 32, ani\ns bodmi 53 a 56 rozhodnutia vo veci C-107/10 (Enel Maritsa Iztok 3 AD).\n\n41. Takisto kasačný súd nevidí dôvod bližšie sa venovať analýze rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp.zn. 2S/43/2016, a to ani vo vzťahu k námietkam žalobcu, ale ani vo vzťahu k sťažovateľom\nnamietanému odklonu.\n42. Kasačný súd poznamenáva, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP sa\ntýka judikatúry kasačného súdu, nie nižších súdov, preto v tejto časti považuje kasačnú sťažnosť za\nnedôvodnú.\n43. Z dôvodov § 440 ods. 1 písm. g/ SSP kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil vec\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie aplikujúc ust. § 462 ods. 1 SSP. V novom rozhodnutí rozhodne\nsprávny súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §\n139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/75/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}