Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/47/2019 z 24. 11. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 6Sžfk/47/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1 Najvyšší súd | 6Sžfk/47/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1 | 2020-11-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP, § 2 ods. 1 SSP, § 2 ods. 2 SSP, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., § 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cabecd5-87cc-4302-b55b-bfd4d053499a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžfk/47/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200246
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej
veci žalobcu AJCOR RECYCLING spol. s r.o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno,
IČO: 36 614 262, právne zastúpený: JUDr. Martin Kanás, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti
žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104474573/2016 zo dňa 13.12.2016,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/45/2017-228 zo dňa 23. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“, „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/45/2017-228 zo dňa
23. januára 2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104474573/2016 zo
dňa 13.12.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej
aj ako „správca dane“) č. 103458706/2016 zo dňa 07.07.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým správca dane žalobcovi podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na
§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 6 477,78 EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2010.
Krajský súd zároveň vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. V napadnutom rozsudku krajský súd poukázal na znenie ustanovení § 165, § 165b daňového poriadku
účinného od 01.01.2012, § 2, § 15, § 25, § 29 zákona o správe daní a poplatkov účinného do 31.12.2011
a § 8, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty účinného k 31.12.2010 (ďalej len „zákon o DPH“). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie



október 2010 v sume 6 477,78 EUR (rozdiel medzi nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty
uplatneným žalobcom v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 2 121,91
EUR a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom dane v sume 4 355,87 EUR) a zistiť,
či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6 477,78
EUR pri faktúre (č. 009-2010) od dodávateľa IALOMITA s.r.o. vystavenej dňa 08.10.2010, predmetom
ktorej mala byť dodávka tovaru označeného ako „Pb ingoty“.

3. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa krajský súd v predmetnej
veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom
preverovania v rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie október 2010.

4. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanej
žalobe citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktoré sa týkajú
trvania, resp. prerušenia daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a
ani vyrubovacie konanie nebolo možné aplikovať pre jeho intertemporálne ustanovenia, s tým, že daňová
kontrola u žalobcu začala dňa 02.03.2011 a do 31.12.2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych
ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami § 165b ods. 1, 2 daňového poriadku jednoznačne
vyplynulo, že zákonodarca dôrazne rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona o správe daní a
poplatkov, za účinnosti ktorého sa daňová kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej
a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku, t.j. do 31.12.2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie
po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou uvedeného zákona bolo potrebné aplikovať
zákon o správe daní a poplatkov až do ukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly,
resp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú časovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne pre
účely procesu pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku
a pre účely vyrubovacieho konania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou,
zákonodarca ponechal, keďže zákonom č. 440/2012 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok,
prechodným ust. § 165b ods. 1 a 2 s účinnosťou od 30.12.2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie
konanie upravené v ust. § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového
poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z.z. odlišne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
8Sžf/76/2016, sp.zn. 3Sžf/46/2015).

5. Krajský súd ďalej konštatoval, že predmetná daňová kontrola sa začala u žalobcu dňa 02.03.2011
a bola ukončená dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zo dňa 31.05.2016.
Nasledujúci deň, t.j. dňa 30.06.2016, sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona o správe daní
a poplatkov (v zmysle ust. § 15 ods. 13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe
daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku. Na základe uvedeného
bolo možné podľa správneho súdu konštatovať, že správca dane na daňovú kontrolu a nasledujúci úsek
daňového konania, t.j. vyrubovacie konanie (ust. § 165 ods. 5 daňového poriadku) aplikoval správny
procesný predpis - zákon č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov.

6. Podľa názoru správneho súdu, i napriek tomu, že žalobca v podanej žalobe nesprávne a
nedôvodne citoval príslušné ustanovenia daňového poriadku, týkajúce sa dĺžky daňovej kontroly, resp.
jej prerušenia, podstatné bolo, že žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly trvajúcej od 02.03.2011 do
29.06.2016, dvakrát správcom dane prerušenej (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane
taktiež požiadal žalovaného o jej predĺženie.

7. Správny súd ďalej uviedol, že po prvýkrát správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím
zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie
rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa 28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií,
s prerušením do obdržania odpovede na predmetnú žiadosť. V predloženom administratívnom spise
sa nachádzala jedna takáto žiadosť (č. 621/320/42013/11/Šer) adresovaná rakúskej finančnej správe
týkajúca sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG a zdaňovacieho obdobia december 2010,
pričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi dane dňa 05.03.2013. V podaní zo dňa 17.04.2013
správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola
prerušená a pokračoval v jej výkone.



8. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.06.2013 z
dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním
7 žiadostí zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, s prerušením odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia dňa 26.06.2013 do obdržania odpovede na predmetné žiadosti. V
predloženom administratívnom spise sa nachádzala jedna takáto žiadosť (č. 9410401/5/2662039/2013/
Šer) adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS Kereskedelmi
Kft. a zdaňovacieho obdobia september 2009, ktorá bola opakovane zaslaná v januári 2016 (nakoľko
na základe urgencie sa zistilo, že sa nevybavovala), pričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi
dane dňa 30.03.2016.

9. V administratívnom spise žalovaného sa nenachádzal odo dňa prvého vydania rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly 18.07.2011 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií z rakúskej finančnej správy dňa 05.03.2013 a od vydania druhého rozhodnutia o prerušení
daňovej kontroly 26.06.2013 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
z maďarskej finančnej správy dňa 30.03.2016 doklad o žiadnom úkone správcu dane, s výnimkou
urgencie zo dňa 01.02.2013 (urgovaná žiadosť č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 týkajúca
sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG), urgencie zo dňa 08.12.2015 (urgovaná žiadosť č.
9410401/5/2663348/2013/Šer zo dňa 11.06.2013, ktorá sa v administratívnom spise nenachádzala) a
opakovanej žiadosti pod č. 9410401/5/2662039/2013/Šer týkajúcej sa spoločnosti MARTIN METALS
Kereskedelmi Kft. Uvedené obdobie však bolo obdobím, keď bola daňová kontrola u žalobcu prerušená
na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.07.2011 a zo dňa 26.06.2013 z dôvodu, že sa začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, z čoho správnemu súdu vyplynulo, že
správca dane dvakrát požiadal finančnú správu iných členských štátov EÚ o poskytnutie informácií, a
to podľa nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH a nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty, pričom podľa rozhodnutí o prerušení konania mal zaslať desať takýchto žiadostí. Krajský súd
považoval za potrebné zdôrazniť, že prerušená daňová kontrola nemôže spôsobovať obmedzovanie
základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia kontroly je vylúčené, aby správca
dane realizoval akúkoľvek kontrolnú aktivitu a nemôže ani kontrolovaný daňový subjekt priebežne
oboznamovať s výsledkami svojich zistení, resp. výsledkami dokazovania, ako sa toho domáhal žalobca.
V podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračoval v jej výkone, pričom v tento deň bola správcovi dane
doručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS Kereskedelmi
Kft..

10. Krajský súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí
(č. 621/320/42013/11/Šer a č. 9410401/5/2662039/2013/Šer), urgencie zo dňa 01.02.2013, urgencie
zo dňa 08.12.2015, opakovanej žiadosti č. 9410401/5/2662039/2013/Šer o medzinárodnú výmenu
informácií a dvoch odpovedí na žiadosti, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10), resp. ich urgencie
nenachádzali a taktiež ani odpovede na tieto žiadosti.

11. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, odpovede na ne,
resp. prípadné urgencie) z administratívneho spisu by podľa správneho súdu mali svedčiť o tom, či
správca dane dodržal alebo nedodržal zákonný postup pri prerušení daňovej kontroly u žalobcu a
opätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín nebolo možné preveriť, preto
v predmetnej veci nebolo možné preskúmanie a posúdenie žalobcom vznesenej námietky týkajúcej
sa dĺžky daňovej kontroly zo strany správneho súdu. Keďže v predloženom administratívnom spise
sa nenachádzali všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a všetky odpovede na ne (čo by
ešte bolo možné napraviť výzvou správneho súdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie
administratívneho spisu), pričom podstatné bolo podľa krajského súdu to, že žalobca nebol v priebehu
daňovej kontroly s týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený s výsledkami dokazovania
a nemohol sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietal.

12. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd ďalej dôvodil, že správca dane žalobcovi vo
výzve zo dňa 18.04.2016 pri zdaňovacom období október 2010 v časti „odpočítanie dane“ oznámil,
že v súvislosti s iným konaním (daňovou kontrolou v spoločnosti INNOVEX s.r.o. - odberateľ žalobcu)
požiadal Daňový úrad Bratislava II žiadosťou zo dňa 15.03.2011 o vykonanie miestneho zisťovania v
spoločnosti IALOMITA s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a taktiež žalobcu oboznámil s výsledkom miestneho



zisťovania, teda odpoveďou zo dňa 12.07.2011 (spoločnosť IALOMITA s.r.o. sa nenachádza na adrese
svojho sídla, konateľ so správcom dane nekomunikuje a nepodarilo sa ho ani predviesť, za zdaňovacie
obdobie október 2010 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnila nadmerný
odpočet).

13. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly,
resp. na predloženie písomného vyjadrenia k realizácii obchodnej činnosti súvisiacej s nákupom
tovaru od dodávateľa IALOMITA s.r.o. v zmysle otázok, ktoré boli vo výzve formulované. Rovnako bol
žalobca vyzvaný, aby predložil doklady, dôkazy a písomné vyjadrenie k realizácii obchodnej činnosti
súvisiacej s predajom tovaru odberateľovi INNOVEX s.r.o. Žalobca ale nebol v tejto výzve informovaný
o skutočnostiach zistených na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií a taktiež
nebol informovaný ani o ďalších dôkazoch, ktoré správca dane uviedol v protokole zo dňa 31.05.2016
pri zdaňovacom období október 2010 ako i v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 07.07.2016.

14. Z protokole z daňovej kontroly u žalobcu zo dňa 31.05.2016 boli pri zdaňovacom období október
2010 (časť I. a II.) uvedené dôkazy pod č. 1 až 32, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej
kontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o. (odberateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období). V
predloženom administratívnom spise sa nenachádzal žiadny dôkaz o tom, že žalobca bol s týmito
zisteniami oboznámený a bola mu daná možnosť, aby sa k nim vyjadril. I v prvostupňovom rozhodnutí
na str. 4 až 11 správca dane uviedol dôkazy (rovnaké ako v protokole zo dňa 31.05.2016), ktoré vykonal,
resp. ktoré preveroval v rámci daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o., ktorá bola v zdaňovacom
období október 2010 odberateľom žalobcu.

15. K žalobcovej námietke porušenia jeho práva vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v priebehu
daňovej kontroly správny súd uviedol, že toto právo žalobcu ako daňového subjektu vyplýva z ustanovení
zákona o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu
ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (ust. § 15 ods. 5
písm. f/ vyššie citovaného zákona). Uvedené podľa správneho súdu znamenalo, že žalobca, ak by chcel
navrhnúť, aby boli jeho vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v
protokole, logicky by musel byť najskôr s týmito skutočnosťami oboznámený, čo sa v predmetnej veci
nestalo, resp. to nie je v administratívnom spise zadokumentované.

16. K žalobcovej námietke nevykonania výsluchov ním navrhovaných svedkov s poukazom na konkrétne
dôkazy uvedené v rozhodnutí správcu dane, s ktorými nebol oboznámený správny súd uviedol, že v
rámci daňovej kontroly u žalobcu správca dane použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u odberateľa
žalobcu, t. j. spoločnosti INNOVEX s.r.o. (iný daňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno
spochybniť, nakoľko vyplýva priamo z § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, pričom nebolo
povinnosťou správcu dane upovedomiť žalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej
kontroly u iného daňového subjektu. Správca dane však podľa správneho súdu bol povinný s takto
získaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobcu a dať mu priestor, aby sa k nemu, rovnako ako
i k ďalším vykonaným a použitým dôkazom vyjadril, prípadne navrhol doplnenie dokazovania, a to
ešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Táto povinnosť správcu dane
korešponduje s právom žalobcu ako daňového subjektu v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. f/ zákona č.
511/1992 Zb., t.j. vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim.

17. Krajský súd bol toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov bolo
potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných
dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky a pri hodnotení
takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov
(napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi tvrdených skutočností, pričom žalobca nezdôvodnil,
prečo by mali byť k jeho deklarovaným obchodným transakciám v zdaňovacom období október 2010
ako svedkovia vypočúvané osoby, ktoré boli jeho zamestnancami v roku 2009.

18. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil podľa krajského súdu ani žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane potvrdil, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje
pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej



veci znamená umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti,
aby bol oboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl.
38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd).

19. Z uvedených dôvodov bolo podľa správneho súdu potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie
bez zaoberania sa vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

20. Záverom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že v ďalšom konaní budú daňové orgány
viazané jeho právnym názorom (§ 191 ods. 6 SSP), pričom správca dane v priebehu ďalšieho konania
skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré
realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu, resp. urgencie týchto žiadostí a odpovede na ne, príp. i
ďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom zdaňovacom
období). Následne správca dane oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s odpoveďami na žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, s dôkazmi, ktoré získal a použil z inej daňovej kontroly, t.j. z
daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o. (ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia október 2010)
a taktiež s dôkazmi, ktoré vykonal v priebehu daňovej kontroly u žalobcu. V neposlednom rade bude
potrebné dôsledne vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za zdaňovacie
obdobie október 2010, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, príp. ním
označené osoby, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, ktorými disponuje.
Je vecou žalobcu, že podľa jeho tvrdenia v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa
pre neplatenie nájomného nemôže dostať k niektorým svojim účtovným dokladom. O výsledkoch
vykonaného dokazovania správca dane oboznámi žalobcu a vyzve ho, aby sa k týmto dôkazom
vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade, ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane posúdi, či
z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie dokazovanie, resp. dokazovanie zopakovať alebo doplniť
a v kladnom prípade dokazovanie zopakuje, doplní, resp. zdôvodní, prečo prípadné ďalšie navrhované
dokazovanie nevykonal. Pokiaľ bude potrebné zopakovať dôkaz (napr. výsluch svedka) vykonaný v inom
daňovom konaní, správca dane o tomto úkone žalobcu upovedomí.

21. Správny súd poukázal na zásadu zákonnosti daňového konania vyplývajúci z ústavného princípu
zákonnosti ukladania daní vyjadreného v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že
daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k
zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený,
avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor
nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné).

22. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti daňových orgánov, že s poukazom na intertemporálne
ustanovenia zákona daňového poriadku bude potrebné ujasniť si a zdôvodniť, podľa ktorého procesného
predpisu bude ďalej pokračovať vyrubovacie konanie.

23. Z uvedeného správnemu súdu vyplynulo, že správca dane nepostupoval pri vykonávaní daňovej
kontroly tak, aby dôsledne dbal na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu, a to
najmä tým, že žalobcu neinformoval o dôkazoch z daňovej kontroly u iného daňového subjektu (t.j. v
spoločnosti INNOVEX s.r.o., ktorá bola v zdaňovacom období október 2010 odberateľom žalobcu), ktoré
použil v rámci daňovej kontroly u žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k týmto
dôkazom.

24. Taktiež správny súd považoval za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správcu
dane obsahujúce odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.



Pokiaľ správca dane túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že
nie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správcu dane.

25. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa
§ 167 ods. 1 SSP.

II.
Kasačná sťažnosť

26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z
dôvodu ustanoveného § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a posúdenie veci.

27. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že nemožno preskúmať a posúdiť zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly a vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly,
pretože v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií a odpovede na ne. Podľa sťažovateľa na základe žiadostí a odpovedí predložených krajskému
súdu bolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly. Konštatoval, že považoval
za neefektívne predkladať správnemu súdu množstvo dokladov nemajúcich vplyv a vypovedaciu
hodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou.

28. Ku konštatovaniu krajského súdu o dôvodnosti námietky žalobcu, že nebol oboznámený s
výsledkami dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť sťažovateľ uviedol, že žalobca sa k danému mohol
vyjadriť vo vyjadrení k zaslanému protokolu, avšak svoje právo nevyužil, zdôrazňujúc, že informácie
získané z medzinárodnej výmeny daňových informácií nemali v konečnom dôsledku vplyv na výrok
rozhodnutia a výšku vyrubenej dane.

29. K potrebe vytvoriť daňovému subjektu priestor na preukázanie hodnovernosti predložených
účtovných dokladov a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť im klásť otázky sťažovateľ
uviedol, že správca dane výzvou zo dňa 18.04.2016 vyzval žalobcu na vyjadrenie a predloženie
relevantných dokladov a dôkazov. Žalobca na výzvu reagoval podľa sťažovateľa všeobecne a bez
snahy objasniť skutkový stav a uviedol, že dôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie sú
uložené v skladovacích priestoroch, ktoré mal žalobca prenajaté, avšak z dôvodu neplatenia nájomného
nemá k nim prístup. Podľa sťažovateľa žalobca mal dostatok času a priestoru na predloženie dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia v priebehu daňovej kontroly. Z právnej úpravy nevyplýva, že by bol správca
dane povinný dôkazy ktoré svedčia v prospech žalobcu, resp. čakať, či žalobca bude v budúcnosti
schopný zabezpečiť si dôkazy svedčiace v jeho prospech.

30. V súvislosti s návrhom žalobcu na vypočutie svedkov sťažovateľ uviedol, že v priebehu daňovej
kontroly žalobca nenavrhol vypočutie nijakého svedka, svoje námietky v danom smere predniesol až
v doplnení odvolania z 27.09.2016. V prípade svedka H. F., bývalého konateľa dodávateľa žalobcu
spoločnosti IALOMITA s.r.o., sa mu aj napriek viacerým procesným úkonom jeho výpoveď zabezpečiť
nepodarilo a výpoveď svedka Q. U., bývalého konateľa odberateľa žalobcu spoločnosti INNOVEX s.r.o.,
výpoveď bola realizovaná podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., pričom s výpoveďami svedkov sa
vysporiadal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že ako žalobcovi právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti
IALOMITA s.r.o. nepriznal z dôvodu, že dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti a žalobca
nepreukázal splnenie zákonných podmienok určených § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z.z. Ako dôkaz uviedol skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX
s.r.o. v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie
dôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly a tiež na predloženie dokladov, dôkazov a na písomné
vyjadrenie k obchodnej činnosti súvisiacej s predajom tovaru odberateľovi spoločnosti INNOVEX s.r.o.
Sťažovateľ nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že v predloženom administratívnom spise
sa nenachádzal žiadny dôkaz o oboznámení žalobcu s uvedenými zisteniami, pretože žalobca mal
vedomosť o uvedených skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX
s.r.o., ku ktorým sa mohol vyjadriť vo vyjadrení k zaslanému protokolu, čo však neurobil.



32. Žalovaný konštatoval, že prejednávaná vec nie je prvou právnou vecou toho istého žalobcu a
totožného predmetu konania. V obdobných veciach (11S/45/2017, 26S/4/2017) už krajský súd rozhodol,
aj v týchto prípadoch rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom tieto rozhodnutia
vychádzajú z jedného a toho istého konania, no výrok bol vždy odôvodnený iným spôsobom, čo
spôsobuje závažnú právnu neistotu sťažovateľa.

33. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a posúdenie veci.

III.

34. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že
kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na
jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z
dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 165 ods. 4, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. účinného v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa
doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou
tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

38. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v čase začatia daňovej
kontroly, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca
dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13 ) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje
od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo
dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej
správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom
výmere.

39. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane doručí daňovému subjektu
písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane
daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej
kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom
daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa
štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,
správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 ; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť
protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane
podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v



priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca
dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10 ).

40. Podľa § 25a ods. 1, ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane môže konanie prerušiť,
najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26 ) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,
najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.

41. Podľa § 25a ods. 4, ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane pokračuje v konaní z
vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie
prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

42. Podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto
zákona neplynú.

43. Podľa § 15 ods. 13 zákona 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6 ) je ukončené
dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou
je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5 ). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu
alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5 ) sa začína vyrubovacie konanie (§
44 ); to neplatí, ak správca
dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť
podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla.
Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29
ods. 5 ) sa považuje za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 ). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2 ) sa považuje
spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

44. Podľa § 15 ods. 17 zákona 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

45. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného
administratívneho spisu.

46. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané,
že správca dane začal s realizáciou daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie január až december
2009, 2010 dňa 02.03.2011. Daňová kontrola bola následne prerušená v zmysle ustanovenia § 25a
ods. 1 zákona 511/1992 Zb. rozhodnutím správcu dane č. 621/320/46046/2011/Šer zo dňa 18.07.2011
z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním



žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 621/320/42011/11/Šer, č. 621/320/42012/11/
Šer, č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 odo dňa 05.08.2011 do obdržania odpovede na
uvedené žiadosti. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa
28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 05.03.2013, žiadosti č. 621/320/42011/11/
Šer a č. 621/320/42012/11/Šer zo dňa 28.06.2011, ani odpovede na ne sa v administratívnom spise
nenachádzajú. Žiadosťou č. 9410401/5/972695/2013/Šer zo dňa 13.03.2013 požiadal správca dane
žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný dňa 02.04.2013 oznámil správcovi
dane, že jeho žiadosti vyhovuje a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o šesť mesiacov, o
čom správca dane upovedomil žalobcu listom zo dňa 17.04.2013, prevzatým žalobcom dňa 07.05.2013.
Listom zo dňa 17.04.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená. Následne bola daňová kontrola opätovne prerušená v zmysle
§ 25a ods. 1 zákona 511/1992 Zb. rozhodnutím správcu dane č. 9410401/5/3044867/13/Šer zo dňa
26.06.2013 odo dňa 26.06.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie
rozhodnutia zaslaním žiadostí č. 9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č.
9410401/5/2662039/2013/Šer, č. 9410401/5/2663821/2013/Šer, č. 9410401/5/2663348/2013/Šer, č.
94104 01/5/2670859/2013/Šer, č. 9410401/5/2670936/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 V administratívnom
spise sa nachádza žiadosť č. 9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013, urgencia uvedenej
žiadosti z 08.12.2015 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 30.03.2016. Žiadosti č.
9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č. 9410401/5/2663821/2013/Šer, č.
9410401/5/2663348/ 2013/Šer, č. 9410401/5/2670859/2013/Šer, č. 9410401/5/2670936/2013/Šer zo
dňa 11.06.2013, ani odpovede na ne sa v administratívnom spise nenachádzajú. Oznámením č.
372534/2016 zo dňa 31.03.2016, doručeným žalobcovi dňa 08.04.2016, správca dane žalobcovi
oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a preto správca
dane pokračoval v daňovej kontrole. Výzvou č. 491992/2016 zo dňa 18.04.2016, žalobcovi doručenou v
rovnaký deň, vyzval správca dane žalobcu na vyjadrenie a predloženie dokladov a dôkazov za účelom
preukázania skutočností konkretizovaných v danej výzve, súvisiacich s výkonom daňovej kontroly - DPH
za zdaňovacie obdobia január až december 2009 a január až december 2010. Žalobca v nadväznosti
na uvedenú výzvu doručil správcovi dane dňa 22.04.2016 vyjadrenie. Dňa 31.05.2016 vydal správca
dane protokol č: 961219/2016 z daňovej kontroly a zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu Ing.
Eugen Horváth, vyplýva, že protokol bol prerokovaný dňa 29.06.2016 (uvedený deň možno v zmysle §
15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. považovať za deň ukončenia daňovej kontroly). Z uvedeného vyplýva,
že daňová kontrola v prejednávanom prípade, vrátane doby jej prerušenia, trvala celkovo viac ako 63
mesiacov, pričom samotná daňová kontrola bez doby prerušenia trvala 11 mesiacov, t.j. menej ako rok.

47. Následne správca dane prvostupňovým rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 6 477,78 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2010. Podaním
zo dňa 26.07.2016 žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doplnené dňa
27.09.2016. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 13.12.2016, právoplatným dňa
04.01.2017.

48. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že záver krajského súdu vyslovený v nadväznosti na námietku
žalobcu obsiahnutú v žalobe a týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly je správny. Skutočne nebolo možné
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 26.06.2013, nakoľko
v administratívnom spise sa nenachádzali všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu
informácií a odpovede na ne. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí,
komu boli adresované, ktorých subjektov sa týkali, v akom vzťahu boli k žalobcovi a čo týmito žiadosťami
správca dane potreboval zistiť. Žalovaný ani správca dane sa vo svojich rozhodnutiach dĺžkou daňovej
kontroly nezaoberali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné, aby správny súd preskúmal a
posúdil žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky konania.

49. K názoru sťažovateľa o neefektívnosti predkladania množstva dokladov nemajúcich vplyv a
vypovedaciu hodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou správnemu súdu kasačný súd zdôrazňuje
svoje stotožnenie sa s názorom krajského súdu, že dôvodu nepredloženia väčšiny žiadostí, ktoré mali
byť hlavným dôvodom prerušenia daňového konania správcom dane, a teda nemožnosti zistenia ich
obsahu a účelu nebolo a nie je možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly vo



vzťahu k žalobcom namietanej neprimeranej dĺžke daňového konania. V administratívnom spise sa
skutočne nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a odpovede na
ne, čo nerozporoval ani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, žiadosti o výmenu daňových informácií, sú
špecifikované v rozhodnutiach o prerušení kontroly číslom a dátumom, pričom v spise sa nachádzajú
z celkového počtu údajne zaslaných 10 žiadostí iba dve žiadosti a odpovede na ne (žiadosť č.
621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 05.03.2013 a
žiadosť č. 9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane
dňa 30.03.2016). Danú námietku žalobcu môže súd posúdiť iba v prípade ak má k dispozícii všetky
podklady preukazujúce odôvodnenosť prerušenia konania či predĺženia lehoty na vykonanie daňovej
kontroly.

50. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu
vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa
povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom
konaní. V tejto súvislosti dáva zákon správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti zastaviť konanie
aj možnosť konanie prerušiť.

51. V prípade prerušenia podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. je daňová kontrola prerušená dňom
uvedeným v rozhodnutí o jej prerušení. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného
podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré
bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová
kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový
interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka
uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako
jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek absencii stanovenia
konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu
možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v
súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie § 15 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by
nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu,
aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a
spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti
a účelnosti. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania
vyjadrenou v § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorej správca dane postupuje v
daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto
konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a
vybrať daň a § 30a v zmysle ktorého je správca dane povinný konať bezodkladne, resp. v lehote 30,
príp. 60 dní.

53. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych
obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty. Pričom žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri
mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej
lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude
pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného nariadenia Rady (EÚ) č. 904 /2010).

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú
kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a
primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto
smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane
povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly,
ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií.



55. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že
prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a
nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej
kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je
daňová kontrola realizovaná.

56. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje
nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon
je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady
rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby
nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je
potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať
účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote
primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie
daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane
musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch
(bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp.zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).

57. V kontexte vyššie uvedeného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne stotožnil so závermi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby
v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány
náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na
konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú,
možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 30 ods. 3 zákona
o správe daní a poplatkov a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.

58. Najvyšší súd Slovenskej republiky označuje za podstatnú skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí
daňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a
k medzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s ktorými disponoval už v čase
prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný bol povinný dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri
medzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom viac ako štyri roky trvajúceho prerušenia daňovej
kontroly. Najvyšší súd je názoru, že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly, nie je
dostatočne efektívne prerušenie konania na takú dobu. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia
daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť
dĺžky predmetného prerušenia, ktorú nebolo a ani nie je možné posúdiť, vzhľadom na absenciu
dotknutých žiadostí o medzinárodnú spoluprácu v administratívnom spise a existujúcich urgencií žiadostí
zo strany daňových orgánov.

59. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým
z dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania
zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej sféry
daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť
dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom
zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly.

60. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste zdôrazňuje, že v prejednávanej veci že druhé
prerušenie daňového konania správcom dane trvalo viac ako dva roky, počas ktorých žalovaný konal
minimálne (opätovné zaslanie žiadosti o medzinárodnú spoluprácu na novom formulári). Uvedená
skutočnosť podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyhnutnosť náležitého odôvodnenia
zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobcu ešte viac
zintenzívňuje.

61. Nakoľko sa kasačný súd plne stotožnil s hlavným dôvodom zrušenia žalobou dotknutých rozhodnutí
a vrátením veci správcovi dane pre nemožnosť preskúmať ich zákonnosť z dôvodu nekompletnosti
podkladov, ktoré by toto preskúmanie umožňovali, k ostatným kasačným námietkam žalovaného
kasačný súd iba okrajovo dodáva, že z administratívneho spisu vyplynulo, tak ako uviedol v kasačnej
sťažnosti sťažovateľ, že žalovaný žalobcu vyzval na vyjadrenie k zaslanému protokolu výzvou z
31.05.2016. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a podkladom z ktorých boli



skutočnosti zistené, jeho vyjadrenia však žalovaný vyhodnotil v kontexte ostatných faktov vo vzájomnej
súvislosti.

62. V súvislosti s informáciami získanými z medzinárodnej výmeny daňových informácií a ich
neoznámenie žalobcovi bude v ďalšom konaní potrebné, aby správca dane oboznámil daňový subjekt
so všetkými skutočnosťami tvoriacimi podklad rozhodnutí vydaných v daňovom konaní bez ohľadu na
to, v akej forme ich správca dane uchováva.

63. K potrebe vytvoriť daňovému subjektu priestor na preukázanie hodnovernosti predložených
účtovných dokladov je z administratívneho spisu zrejmé, že správca dane výzvou zo dňa 18.04.2016
vyzval žalobcu na vyjadrenie a predloženie relevantných dokladov a dôkazov. Žalobcovu reakciu na
výzvu podľa však sťažovateľ vyhodnotil ako všeobecnú a bez skutočnej snahy objasniť skutkový
stav keďže uviedol, že dôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie sú uložené v skladovacích
priestoroch, ktoré mal žalobca prenajaté, avšak z dôvodu neplatenia nájomného nemá k nim prístup.
Je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly, ktorá trvala dostatočne dlhý čas, žalobca mal možnosť
kedykoľvek predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nie je možné aby správca dane čakal,
či žalobca bude v budúcnosti schopný zabezpečiť si dôkazy svedčiace v jeho prospech, s poukazom
na fakt, že žalobca namieta nezákonne dlhý čas výkonu kontroly. Správca dane ako dôkaz, ktorým
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti použil protokol
z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
IV. štvrťrok 2010 u odberateľa žalobcu spoločnosti INNOVEX s.r.o., z ktorého vyplynulo, že v reťazci
dodávateľ IALOMITA s.r.o. - žalobca - odberateľ INNOVEX s.r.o. nebola preukázaná reálna existencia
tovaru, preto ak dodávateľ (IALOMITA s.r.o.) nedisponoval tovarom, nemohol ho dodať žalobcovi a
ten následne svojmu odberateľovi spoločnosti INNOVEX s.r.o., v dôsledku čoho správca dane neuznal
uvedenému odberateľovi v období IV. štvrťrok 2010 odpočítanie dane uplatnené na základe faktúr
vystavených žalobcom, nakoľko sa nepreukázalo dodanie tovaru na nich deklarovaného. Z uvedeného
je v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výsluchov svedkov bez jeho prítomnosti zrejmé, že
výpovede svedkov neboli primárnymi dôkazmi vo veci dodania, resp. nedodania tovaru od dodávateľa
žalobcu.

64. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného.
Krajský súd v Nitre postupoval vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu
zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní bude žalovaný viazaný
právnym názorom súdu.

65. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na
zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný,
kasačnú sťažnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol, poukazujúc
tiež na svoje skoršie rozhodnutia v obdobných veciach sp.zn. 6Sžfk/33/2019 z 21.04.2020 a sp.zn.
6Sžfk/34/2019 z 21.04.2020.

66. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.
1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,
preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku krajský súd samostatným uznesením.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

68. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.