{"guid": "8568fc31-8679-4272-add0-02a6e18a9790:8cabecd5-87cc-4302-b55b-bfd4d053499a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/47/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/47/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 6Sžfk/47/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1", "identifikacne_cislo": "4017200246", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "nazov": "§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "nazov": "§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-2", "nazov": "§ 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-4", "nazov": "§ 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-5", "nazov": "§ 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "nazov": "§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "nazov": "§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cabecd5-87cc-4302-b55b-bfd4d053499a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/47/2019\n4017200246\n25. 11. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200246.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu AJCOR RECYCLING spol. s r.o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno,\nIČO: 36 614 262, právne zastúpený: JUDr. Martin Kanás, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti\nžalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104474573/2016 zo dňa 13.12.2016,\nv konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.\n11S/45/2017-228 zo dňa 23. januára 2019, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalovaného zamieta.\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“, „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/45/2017-228 zo dňa\n23. januára 2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104474573/2016 zo\ndňa 13.12.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej\naj ako „správca dane“) č. 103458706/2016 zo dňa 07.07.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),\nktorým správca dane žalobcovi podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na\n§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane v\nsume 6 477,78 EUR na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2010.\nKrajský súd zároveň vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n2. V napadnutom rozsudku krajský súd poukázal na znenie ustanovení § 165, § 165b daňového poriadku\núčinného od 01.01.2012, § 2, § 15, § 25, § 29 zákona o správe daní a poplatkov účinného do 31.12.2011\na § 8, § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani\nz pridanej hodnoty účinného k 31.12.2010 (ďalej len „zákon o DPH“). Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyplýva, že úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov\ndaňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\n\noktóber 2010 v sume 6 477,78 EUR (rozdiel medzi nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty\nuplatneným žalobcom v daňovom priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 2 121,91\nEUR a vlastnou daňovou povinnosťou žalobcu zistenou správcom dane v sume 4 355,87 EUR) a zistiť,\nči daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri\nvyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6 477,78\nEUR pri faktúre (č. 009-2010) od dodávateľa IALOMITA s.r.o. vystavenej dňa 08.10.2010, predmetom\nktorej mala byť dodávka tovaru označeného ako „Pb ingoty“.\n3. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa krajský súd v predmetnej\nveci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej\nkontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom\npreverovania v rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie október 2010.\n4. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanej\nžalobe citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktoré sa týkajú\ntrvania, resp. prerušenia daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a\nani vyrubovacie konanie nebolo možné aplikovať pre jeho intertemporálne ustanovenia, s tým, že daňová\nkontrola u žalobcu začala dňa 02.03.2011 a do 31.12.2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych\nustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami § 165b ods. 1, 2 daňového poriadku jednoznačne\nvyplynulo, že zákonodarca dôrazne rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona o správe daní a\npoplatkov, za účinnosti ktorého sa daňová kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej\na neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku, t.j. do 31.12.2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie\npo daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou uvedeného zákona bolo potrebné aplikovať\nzákon o správe daní a poplatkov až do ukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly,\nresp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú časovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne pre\núčely procesu pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku\na pre účely vyrubovacieho konania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou,\nzákonodarca ponechal, keďže zákonom č. 440/2012 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok,\nprechodným ust. § 165b ods. 1 a 2 s účinnosťou od 30.12.2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie\nkonanie upravené v ust. § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového\nporiadku, teda zákona č. 563/2009 Z.z. odlišne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n8Sžf/76/2016, sp.zn. 3Sžf/46/2015).\n5. Krajský súd ďalej konštatoval, že predmetná daňová kontrola sa začala u žalobcu dňa 02.03.2011\na bola ukončená dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zo dňa 31.05.2016.\nNasledujúci deň, t.j. dňa 30.06.2016, sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona o správe daní\na poplatkov (v zmysle ust. § 15 ods. 13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe\ndaňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku. Na základe uvedeného\nbolo možné podľa správneho súdu konštatovať, že správca dane na daňovú kontrolu a nasledujúci úsek\ndaňového konania, t.j. vyrubovacie konanie (ust. § 165 ods. 5 daňového poriadku) aplikoval správny\nprocesný predpis - zákon č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov.\n6. Podľa názoru správneho súdu, i napriek tomu, že žalobca v podanej žalobe nesprávne a\nnedôvodne citoval príslušné ustanovenia daňového poriadku, týkajúce sa dĺžky daňovej kontroly, resp.\njej prerušenia, podstatné bolo, že žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly trvajúcej od 02.03.2011 do\n29.06.2016, dvakrát správcom dane prerušenej (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane\ntaktiež požiadal žalovaného o jej predĺženie.\n7. Správny súd ďalej uviedol, že po prvýkrát správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím\nzo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie\nrozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa 28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií,\ns prerušením do obdržania odpovede na predmetnú žiadosť. V predloženom administratívnom spise\nsa nachádzala jedna takáto žiadosť (č. 621/320/42013/11/Šer) adresovaná rakúskej finančnej správe\ntýkajúca sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG a zdaňovacieho obdobia december 2010,\npričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi dane dňa 05.03.2013. V podaní zo dňa 17.04.2013\nsprávca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola\nprerušená a pokračoval v jej výkone.\n\n8. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.06.2013 z\ndôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním\n7 žiadostí zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, s prerušením odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia dňa 26.06.2013 do obdržania odpovede na predmetné žiadosti. V\npredloženom administratívnom spise sa nachádzala jedna takáto žiadosť (č. 9410401/5/2662039/2013/\nŠer) adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS Kereskedelmi\nKft. a zdaňovacieho obdobia september 2009, ktorá bola opakovane zaslaná v januári 2016 (nakoľko\nna základe urgencie sa zistilo, že sa nevybavovala), pričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi\ndane dňa 30.03.2016.\n9. V administratívnom spise žalovaného sa nenachádzal odo dňa prvého vydania rozhodnutia o\nprerušení daňovej kontroly 18.07.2011 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu\ninformácií z rakúskej finančnej správy dňa 05.03.2013 a od vydania druhého rozhodnutia o prerušení\ndaňovej kontroly 26.06.2013 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií\nz maďarskej finančnej správy dňa 30.03.2016 doklad o žiadnom úkone správcu dane, s výnimkou\nurgencie zo dňa 01.02.2013 (urgovaná žiadosť č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 týkajúca\nsa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG), urgencie zo dňa 08.12.2015 (urgovaná žiadosť č.\n9410401/5/2663348/2013/Šer zo dňa 11.06.2013, ktorá sa v administratívnom spise nenachádzala) a\nopakovanej žiadosti pod č. 9410401/5/2662039/2013/Šer týkajúcej sa spoločnosti MARTIN METALS\nKereskedelmi Kft. Uvedené obdobie však bolo obdobím, keď bola daňová kontrola u žalobcu prerušená\nna základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.07.2011 a zo dňa 26.06.2013 z dôvodu, že sa začalo\nkonanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, z čoho správnemu súdu vyplynulo, že\nsprávca dane dvakrát požiadal finančnú správu iných členských štátov EÚ o poskytnutie informácií, a\nto podľa nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH a nariadenia\nRady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej\nhodnoty, pričom podľa rozhodnutí o prerušení konania mal zaslať desať takýchto žiadostí. Krajský súd\npovažoval za potrebné zdôrazniť, že prerušená daňová kontrola nemôže spôsobovať obmedzovanie\nzákladných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia kontroly je vylúčené, aby správca\ndane realizoval akúkoľvek kontrolnú aktivitu a nemôže ani kontrolovaný daňový subjekt priebežne\noboznamovať s výsledkami svojich zistení, resp. výsledkami dokazovania, ako sa toho domáhal žalobca.\nV podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre\nktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračoval v jej výkone, pričom v tento deň bola správcovi dane\ndoručená odpoveď maďarskej finančnej správy týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS Kereskedelmi\nKft..\n10. Krajský súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí\n(č. 621/320/42013/11/Šer a č. 9410401/5/2662039/2013/Šer), urgencie zo dňa 01.02.2013, urgencie\nzo dňa 08.12.2015, opakovanej žiadosti č. 9410401/5/2662039/2013/Šer o medzinárodnú výmenu\ninformácií a dvoch odpovedí na žiadosti, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10), resp. ich urgencie\nnenachádzali a taktiež ani odpovede na tieto žiadosti.\n11. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, odpovede na ne,\nresp. prípadné urgencie) z administratívneho spisu by podľa správneho súdu mali svedčiť o tom, či\nsprávca dane dodržal alebo nedodržal zákonný postup pri prerušení daňovej kontroly u žalobcu a\nopätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín nebolo možné preveriť, preto\nv predmetnej veci nebolo možné preskúmanie a posúdenie žalobcom vznesenej námietky týkajúcej\nsa dĺžky daňovej kontroly zo strany správneho súdu. Keďže v predloženom administratívnom spise\nsa nenachádzali všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a všetky odpovede na ne (čo by\nešte bolo možné napraviť výzvou správneho súdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie\nadministratívneho spisu), pričom podstatné bolo podľa krajského súdu to, že žalobca nebol v priebehu\ndaňovej kontroly s týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený s výsledkami dokazovania\na nemohol sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietal.\n12. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd ďalej dôvodil, že správca dane žalobcovi vo\nvýzve zo dňa 18.04.2016 pri zdaňovacom období október 2010 v časti „odpočítanie dane“ oznámil,\nže v súvislosti s iným konaním (daňovou kontrolou v spoločnosti INNOVEX s.r.o. - odberateľ žalobcu)\npožiadal Daňový úrad Bratislava II žiadosťou zo dňa 15.03.2011 o vykonanie miestneho zisťovania v\nspoločnosti IALOMITA s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a taktiež žalobcu oboznámil s výsledkom miestneho\n\nzisťovania, teda odpoveďou zo dňa 12.07.2011 (spoločnosť IALOMITA s.r.o. sa nenachádza na adrese\nsvojho sídla, konateľ so správcom dane nekomunikuje a nepodarilo sa ho ani predviesť, za zdaňovacie\nobdobie október 2010 podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom si uplatnila nadmerný\nodpočet).\n13. Správca dane žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly,\nresp. na predloženie písomného vyjadrenia k realizácii obchodnej činnosti súvisiacej s nákupom\ntovaru od dodávateľa IALOMITA s.r.o. v zmysle otázok, ktoré boli vo výzve formulované. Rovnako bol\nžalobca vyzvaný, aby predložil doklady, dôkazy a písomné vyjadrenie k realizácii obchodnej činnosti\nsúvisiacej s predajom tovaru odberateľovi INNOVEX s.r.o. Žalobca ale nebol v tejto výzve informovaný\no skutočnostiach zistených na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií a taktiež\nnebol informovaný ani o ďalších dôkazoch, ktoré správca dane uviedol v protokole zo dňa 31.05.2016\npri zdaňovacom období október 2010 ako i v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 07.07.2016.\n14. Z protokole z daňovej kontroly u žalobcu zo dňa 31.05.2016 boli pri zdaňovacom období október\n2010 (časť I. a II.) uvedené dôkazy pod č. 1 až 32, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňovej\nkontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o. (odberateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období). V\npredloženom administratívnom spise sa nenachádzal žiadny dôkaz o tom, že žalobca bol s týmito\nzisteniami oboznámený a bola mu daná možnosť, aby sa k nim vyjadril. I v prvostupňovom rozhodnutí\nna str. 4 až 11 správca dane uviedol dôkazy (rovnaké ako v protokole zo dňa 31.05.2016), ktoré vykonal,\nresp. ktoré preveroval v rámci daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o., ktorá bola v zdaňovacom\nobdobí október 2010 odberateľom žalobcu.\n15. K žalobcovej námietke porušenia jeho práva vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v priebehu\ndaňovej kontroly správny súd uviedol, že toto právo žalobcu ako daňového subjektu vyplýva z ustanovení\nzákona o správe daní a poplatkov, v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu\nich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (ust. § 15 ods. 5\npísm. f/ vyššie citovaného zákona). Uvedené podľa správneho súdu znamenalo, že žalobca, ak by chcel\nnavrhnúť, aby boli jeho vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v\nprotokole, logicky by musel byť najskôr s týmito skutočnosťami oboznámený, čo sa v predmetnej veci\nnestalo, resp. to nie je v administratívnom spise zadokumentované.\n16. K žalobcovej námietke nevykonania výsluchov ním navrhovaných svedkov s poukazom na konkrétne\ndôkazy uvedené v rozhodnutí správcu dane, s ktorými nebol oboznámený správny súd uviedol, že v\nrámci daňovej kontroly u žalobcu správca dane použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u odberateľa\nžalobcu, t. j. spoločnosti INNOVEX s.r.o. (iný daňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno\nspochybniť, nakoľko vyplýva priamo z § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, pričom nebolo\npovinnosťou správcu dane upovedomiť žalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej\nkontroly u iného daňového subjektu. Správca dane však podľa správneho súdu bol povinný s takto\nzískaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobcu a dať mu priestor, aby sa k nemu, rovnako ako\ni k ďalším vykonaným a použitým dôkazom vyjadril, prípadne navrhol doplnenie dokazovania, a to\nešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Táto povinnosť správcu dane\nkorešponduje s právom žalobcu ako daňového subjektu v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. f/ zákona č.\n511/1992 Zb., t.j. vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim.\n17. Krajský súd bol toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov bolo\npotrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných\ndokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky a pri hodnotení\ntakýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov\n(napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi tvrdených skutočností, pričom žalobca nezdôvodnil,\nprečo by mali byť k jeho deklarovaným obchodným transakciám v zdaňovacom období október 2010\nako svedkovia vypočúvané osoby, ktoré boli jeho zamestnancami v roku 2009.\n18. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil podľa krajského súdu ani žalovaný, keď rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje\npravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej\n\nveci znamená umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti,\naby bol oboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl.\n38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd).\n19. Z uvedených dôvodov bolo podľa správneho súdu potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako\ni rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie\nbez zaoberania sa vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia.\n20. Záverom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že v ďalšom konaní budú daňové orgány\nviazané jeho právnym názorom (§ 191 ods. 6 SSP), pričom správca dane v priebehu ďalšieho konania\nskompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré\nrealizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu, resp. urgencie týchto žiadostí a odpovede na ne, príp. i\nďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom zdaňovacom\nobdobí). Následne správca dane oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s odpoveďami na žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií, s dôkazmi, ktoré získal a použil z inej daňovej kontroly, t.j. z\ndaňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX s.r.o. (ktoré sa týkajú zdaňovacieho obdobia október 2010)\na taktiež s dôkazmi, ktoré vykonal v priebehu daňovej kontroly u žalobcu. V neposlednom rade bude\npotrebné dôsledne vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za zdaňovacie\nobdobie október 2010, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, príp. ním\noznačené osoby, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, ktorými disponuje.\nJe vecou žalobcu, že podľa jeho tvrdenia v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa\npre neplatenie nájomného nemôže dostať k niektorým svojim účtovným dokladom. O výsledkoch\nvykonaného dokazovania správca dane oboznámi žalobcu a vyzve ho, aby sa k týmto dôkazom\nvyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade, ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane posúdi, či\nz vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie dokazovanie, resp. dokazovanie zopakovať alebo doplniť\na v kladnom prípade dokazovanie zopakuje, doplní, resp. zdôvodní, prečo prípadné ďalšie navrhované\ndokazovanie nevykonal. Pokiaľ bude potrebné zopakovať dôkaz (napr. výsluch svedka) vykonaný v inom\ndaňovom konaní, správca dane o tomto úkone žalobcu upovedomí.\n21. Správny súd poukázal na zásadu zákonnosti daňového konania vyplývajúci z ústavného princípu\nzákonnosti ukladania daní vyjadreného v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že\ndaňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k\nzachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený,\navšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor\nnedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo\nustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo\nzákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné\nprávne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné).\n22. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti daňových orgánov, že s poukazom na intertemporálne\nustanovenia zákona daňového poriadku bude potrebné ujasniť si a zdôvodniť, podľa ktorého procesného\npredpisu bude ďalej pokračovať vyrubovacie konanie.\n23. Z uvedeného správnemu súdu vyplynulo, že správca dane nepostupoval pri vykonávaní daňovej\nkontroly tak, aby dôsledne dbal na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu, a to\nnajmä tým, že žalobcu neinformoval o dôkazoch z daňovej kontroly u iného daňového subjektu (t.j. v\nspoločnosti INNOVEX s.r.o., ktorá bola v zdaňovacom období október 2010 odberateľom žalobcu), ktoré\npoužil v rámci daňovej kontroly u žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k týmto\ndôkazom.\n24. Taktiež správny súd považoval za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správcu\ndane obsahujúce odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,\naké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n\nPokiaľ správca dane túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že\nnie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správcu dane.\n25. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, správny súd priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa\n§ 167 ods. 1 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť\n26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodu ustanoveného § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a posúdenie veci.\n27. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že nemožno preskúmať a posúdiť zákonnosť\nprerušenia daňovej kontroly a vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly,\npretože v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií a odpovede na ne. Podľa sťažovateľa na základe žiadostí a odpovedí predložených krajskému\nsúdu bolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly. Konštatoval, že považoval\nza neefektívne predkladať správnemu súdu množstvo dokladov nemajúcich vplyv a vypovedaciu\nhodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou.\n28. Ku konštatovaniu krajského súdu o dôvodnosti námietky žalobcu, že nebol oboznámený s\nvýsledkami dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť sťažovateľ uviedol, že žalobca sa k danému mohol\nvyjadriť vo vyjadrení k zaslanému protokolu, avšak svoje právo nevyužil, zdôrazňujúc, že informácie\nzískané z medzinárodnej výmeny daňových informácií nemali v konečnom dôsledku vplyv na výrok\nrozhodnutia a výšku vyrubenej dane.\n29. K potrebe vytvoriť daňovému subjektu priestor na preukázanie hodnovernosti predložených\núčtovných dokladov a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť im klásť otázky sťažovateľ\nuviedol, že správca dane výzvou zo dňa 18.04.2016 vyzval žalobcu na vyjadrenie a predloženie\nrelevantných dokladov a dôkazov. Žalobca na výzvu reagoval podľa sťažovateľa všeobecne a bez\nsnahy objasniť skutkový stav a uviedol, že dôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie sú\nuložené v skladovacích priestoroch, ktoré mal žalobca prenajaté, avšak z dôvodu neplatenia nájomného\nnemá k nim prístup. Podľa sťažovateľa žalobca mal dostatok času a priestoru na predloženie dôkazov\npreukazujúcich jeho tvrdenia v priebehu daňovej kontroly. Z právnej úpravy nevyplýva, že by bol správca\ndane povinný dôkazy ktoré svedčia v prospech žalobcu, resp. čakať, či žalobca bude v budúcnosti\nschopný zabezpečiť si dôkazy svedčiace v jeho prospech.\n30. V súvislosti s návrhom žalobcu na vypočutie svedkov sťažovateľ uviedol, že v priebehu daňovej\nkontroly žalobca nenavrhol vypočutie nijakého svedka, svoje námietky v danom smere predniesol až\nv doplnení odvolania z 27.09.2016. V prípade svedka H. F., bývalého konateľa dodávateľa žalobcu\nspoločnosti IALOMITA s.r.o., sa mu aj napriek viacerým procesným úkonom jeho výpoveď zabezpečiť\nnepodarilo a výpoveď svedka Q. U., bývalého konateľa odberateľa žalobcu spoločnosti INNOVEX s.r.o.,\nvýpoveď bola realizovaná podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., pričom s výpoveďami svedkov sa\nvysporiadal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n31. Žalovaný ďalej uviedol, že ako žalobcovi právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti\nIALOMITA s.r.o. nepriznal z dôvodu, že dodávateľ nepreukázal vznik daňovej povinnosti a žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok určených § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z.z. Ako dôkaz uviedol skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX\ns.r.o. v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie\ndôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly a tiež na predloženie dokladov, dôkazov a na písomné\nvyjadrenie k obchodnej činnosti súvisiacej s predajom tovaru odberateľovi spoločnosti INNOVEX s.r.o.\nSťažovateľ nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že v predloženom administratívnom spise\nsa nenachádzal žiadny dôkaz o oboznámení žalobcu s uvedenými zisteniami, pretože žalobca mal\nvedomosť o uvedených skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly v spoločnosti INNOVEX\ns.r.o., ku ktorým sa mohol vyjadriť vo vyjadrení k zaslanému protokolu, čo však neurobil.\n\n32. Žalovaný konštatoval, že prejednávaná vec nie je prvou právnou vecou toho istého žalobcu a\ntotožného predmetu konania. V obdobných veciach (11S/45/2017, 26S/4/2017) už krajský súd rozhodol,\naj v týchto prípadoch rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom tieto rozhodnutia\nvychádzajú z jedného a toho istého konania, no výrok bol vždy odôvodnený iným spôsobom, čo\nspôsobuje závažnú právnu neistotu sťažovateľa.\n33. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a posúdenie veci.\nIII.\n34. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n37. Podľa § 165 ods. 4, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. účinného v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa\ndoterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou\ntohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.\n38. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v čase začatia daňovej\nkontroly, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca\ndane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1992/511/20110501>) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje\nod dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo\ndodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej\nsprávcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom\nvýmere.\n39. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane doručí daňovému subjektu\npísomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia\ndaňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane\ndaňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej\nkontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej\nkontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom\ndaňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.\nAk nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa\nštyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu,\nsprávca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20101230.html>; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť\nprotokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane\npodľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v\n\npriebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca\ndane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia\nprotokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1992/511/20101230.html>).\n40. Podľa § 25a ods. 1, ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane môže konanie prerušiť,\nnajmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1992/511/20110501.html>) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\nSprávca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\n41. Podľa § 25a ods. 4, ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane pokračuje v konaní z\nvlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie\nprerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane\npísomne oznámi účastníkom konania.\n42. Podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov, ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto\nzákona neplynú.\n43. Podľa § 15 ods. 13 zákona 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok\n(§ 29 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>) je ukončené\ndňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou\nje ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu\nalebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5 <https://\nwww.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>) sa začína vyrubovacie konanie (§\n44 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>); to neplatí, ak správca\ndane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť\npodávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/1992/511/20110501.html> za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla.\nDoručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29\nods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>) sa považuje za úkon\nsmerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov\nčinných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\n(§ 45 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20110501.html>) sa považuje\nspísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.\n44. Podľa § 15 ods. 17 zákona 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov\nodo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v\nzložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o\ndaňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n45. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu.\n46. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané,\nže správca dane začal s realizáciou daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie január až december\n2009, 2010 dňa 02.03.2011. Daňová kontrola bola následne prerušená v zmysle ustanovenia § 25a\nods. 1 zákona 511/1992 Zb. rozhodnutím správcu dane č. 621/320/46046/2011/Šer zo dňa 18.07.2011\nz dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním\n\nžiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 621/320/42011/11/Šer, č. 621/320/42012/11/\nŠer, č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 odo dňa 05.08.2011 do obdržania odpovede na\nuvedené žiadosti. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa\n28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 05.03.2013, žiadosti č. 621/320/42011/11/\nŠer a č. 621/320/42012/11/Šer zo dňa 28.06.2011, ani odpovede na ne sa v administratívnom spise\nnenachádzajú. Žiadosťou č. 9410401/5/972695/2013/Šer zo dňa 13.03.2013 požiadal správca dane\nžalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný dňa 02.04.2013 oznámil správcovi\ndane, že jeho žiadosti vyhovuje a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o šesť mesiacov, o\nčom správca dane upovedomil žalobcu listom zo dňa 17.04.2013, prevzatým žalobcom dňa 07.05.2013.\nListom zo dňa 17.04.2013 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre\nktoré bola daňová kontrola prerušená. Následne bola daňová kontrola opätovne prerušená v zmysle\n§ 25a ods. 1 zákona 511/1992 Zb. rozhodnutím správcu dane č. 9410401/5/3044867/13/Šer zo dňa\n26.06.2013 odo dňa 26.06.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie\nrozhodnutia zaslaním žiadostí č. 9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č.\n9410401/5/2662039/2013/Šer, č. 9410401/5/2663821/2013/Šer, č. 9410401/5/2663348/2013/Šer, č.\n94104 01/5/2670859/2013/Šer, č. 9410401/5/2670936/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 V administratívnom\nspise sa nachádza žiadosť č. 9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013, urgencia uvedenej\nžiadosti z 08.12.2015 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 30.03.2016. Žiadosti č.\n9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č. 9410401/5/2663821/2013/Šer, č.\n9410401/5/2663348/ 2013/Šer, č. 9410401/5/2670859/2013/Šer, č. 9410401/5/2670936/2013/Šer zo\ndňa 11.06.2013, ani odpovede na ne sa v administratívnom spise nenachádzajú. Oznámením č.\n372534/2016 zo dňa 31.03.2016, doručeným žalobcovi dňa 08.04.2016, správca dane žalobcovi\noznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a preto správca\ndane pokračoval v daňovej kontrole. Výzvou č. 491992/2016 zo dňa 18.04.2016, žalobcovi doručenou v\nrovnaký deň, vyzval správca dane žalobcu na vyjadrenie a predloženie dokladov a dôkazov za účelom\npreukázania skutočností konkretizovaných v danej výzve, súvisiacich s výkonom daňovej kontroly - DPH\nza zdaňovacie obdobia január až december 2009 a január až december 2010. Žalobca v nadväznosti\nna uvedenú výzvu doručil správcovi dane dňa 22.04.2016 vyjadrenie. Dňa 31.05.2016 vydal správca\ndane protokol č: 961219/2016 z daňovej kontroly a zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu\na na jeho prerokovanie. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu Ing.\nEugen Horváth, vyplýva, že protokol bol prerokovaný dňa 29.06.2016 (uvedený deň možno v zmysle §\n15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. považovať za deň ukončenia daňovej kontroly). Z uvedeného vyplýva,\nže daňová kontrola v prejednávanom prípade, vrátane doby jej prerušenia, trvala celkovo viac ako 63\nmesiacov, pričom samotná daňová kontrola bez doby prerušenia trvala 11 mesiacov, t.j. menej ako rok.\n47. Následne správca dane prvostupňovým rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 6 477,78 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2010. Podaním\nzo dňa 26.07.2016 žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doplnené dňa\n27.09.2016. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím dňa 13.12.2016, právoplatným dňa\n04.01.2017.\n48. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že záver krajského súdu vyslovený v nadväznosti na námietku\nžalobcu obsiahnutú v žalobe a týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly je správny. Skutočne nebolo možné\nposúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody,\npre ktoré bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 26.06.2013, nakoľko\nv administratívnom spise sa nenachádzali všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu\ninformácií a odpovede na ne. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí,\nkomu boli adresované, ktorých subjektov sa týkali, v akom vzťahu boli k žalobcovi a čo týmito žiadosťami\nsprávca dane potreboval zistiť. Žalovaný ani správca dane sa vo svojich rozhodnutiach dĺžkou daňovej\nkontroly nezaoberali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné, aby správny súd preskúmal a\nposúdil žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky konania.\n49. K názoru sťažovateľa o neefektívnosti predkladania množstva dokladov nemajúcich vplyv a\nvypovedaciu hodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou správnemu súdu kasačný súd zdôrazňuje\nsvoje stotožnenie sa s názorom krajského súdu, že dôvodu nepredloženia väčšiny žiadostí, ktoré mali\nbyť hlavným dôvodom prerušenia daňového konania správcom dane, a teda nemožnosti zistenia ich\nobsahu a účelu nebolo a nie je možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly vo\n\nvzťahu k žalobcom namietanej neprimeranej dĺžke daňového konania. V administratívnom spise sa\nskutočne nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a odpovede na\nne, čo nerozporoval ani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, žiadosti o výmenu daňových informácií, sú\nšpecifikované v rozhodnutiach o prerušení kontroly číslom a dátumom, pričom v spise sa nachádzajú\nz celkového počtu údajne zaslaných 10 žiadostí iba dve žiadosti a odpovede na ne (žiadosť č.\n621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 05.03.2013 a\nžiadosť č. 9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane\ndňa 30.03.2016). Danú námietku žalobcu môže súd posúdiť iba v prípade ak má k dispozícii všetky\npodklady preukazujúce odôvodnenosť prerušenia konania či predĺženia lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly.\n50. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu\nvyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa\npovahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom\nkonaní. V tejto súvislosti dáva zákon správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti zastaviť konanie\naj možnosť konanie prerušiť.\n51. V prípade prerušenia podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. je daňová kontrola prerušená dňom\nuvedeným v rozhodnutí o jej prerušení. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného\npodnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré\nbolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová\nkontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový\ninterval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka\nuskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako\njeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek absencii stanovenia\nkonkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu\nmožnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v\nsúvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie § 15 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je\nnevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by\nnemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu,\naby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a\nspôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti\na účelnosti. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania\nvyjadrenou v § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorej správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň a § 30a v zmysle ktorého je správca dane povinný konať bezodkladne, resp. v lehote 30,\npríp. 60 dní.\n53. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo\ndňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej\nhodnoty. Pričom žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri\nmesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej\nlehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude\npravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného nariadenia Rady (EÚ) č. 904 /2010).\n54. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú\nkontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a\nprimeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto\nsmere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane\npovinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly,\nako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej\nvýmeny informácií.\n\n55. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že\nprerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a\nnevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej\nkontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je\ndaňová kontrola realizovaná.\n56. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje\nnepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon\nje spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady\nrýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby\nnikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je\npotrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať\núčelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote\nprimeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie\ndaňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane\nmusia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch\n(bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp.zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).\n57. V kontexte vyššie uvedeného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne stotožnil so závermi\nuvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby\nv prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány\nnáležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na\nkonečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú,\nmožno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 30 ods. 3 zákona\no správe daní a poplatkov a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.\n58. Najvyšší súd Slovenskej republiky označuje za podstatnú skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí\ndaňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a\nk medzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s ktorými disponoval už v čase\nprerušenia daňovej kontroly. Žalovaný bol povinný dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri\nmedzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom viac ako štyri roky trvajúceho prerušenia daňovej\nkontroly. Najvyšší súd je názoru, že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly, nie je\ndostatočne efektívne prerušenie konania na takú dobu. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia\ndaňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť\ndĺžky predmetného prerušenia, ktorú nebolo a ani nie je možné posúdiť, vzhľadom na absenciu\ndotknutých žiadostí o medzinárodnú spoluprácu v administratívnom spise a existujúcich urgencií žiadostí\nzo strany daňových orgánov.\n59. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým\nz dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania\nzákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej sféry\ndaňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť\ndôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom\nzamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly.\n60. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste zdôrazňuje, že v prejednávanej veci že druhé\nprerušenie daňového konania správcom dane trvalo viac ako dva roky, počas ktorých žalovaný konal\nminimálne (opätovné zaslanie žiadosti o medzinárodnú spoluprácu na novom formulári). Uvedená\nskutočnosť podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyhnutnosť náležitého odôvodnenia\nzákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobcu ešte viac\nzintenzívňuje.\n61. Nakoľko sa kasačný súd plne stotožnil s hlavným dôvodom zrušenia žalobou dotknutých rozhodnutí\na vrátením veci správcovi dane pre nemožnosť preskúmať ich zákonnosť z dôvodu nekompletnosti\npodkladov, ktoré by toto preskúmanie umožňovali, k ostatným kasačným námietkam žalovaného\nkasačný súd iba okrajovo dodáva, že z administratívneho spisu vyplynulo, tak ako uviedol v kasačnej\nsťažnosti sťažovateľ, že žalovaný žalobcu vyzval na vyjadrenie k zaslanému protokolu výzvou z\n31.05.2016. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a podkladom z ktorých boli\n\nskutočnosti zistené, jeho vyjadrenia však žalovaný vyhodnotil v kontexte ostatných faktov vo vzájomnej\nsúvislosti.\n62. V súvislosti s informáciami získanými z medzinárodnej výmeny daňových informácií a ich\nneoznámenie žalobcovi bude v ďalšom konaní potrebné, aby správca dane oboznámil daňový subjekt\nso všetkými skutočnosťami tvoriacimi podklad rozhodnutí vydaných v daňovom konaní bez ohľadu na\nto, v akej forme ich správca dane uchováva.\n63. K potrebe vytvoriť daňovému subjektu priestor na preukázanie hodnovernosti predložených\núčtovných dokladov je z administratívneho spisu zrejmé, že správca dane výzvou zo dňa 18.04.2016\nvyzval žalobcu na vyjadrenie a predloženie relevantných dokladov a dôkazov. Žalobcovu reakciu na\nvýzvu podľa však sťažovateľ vyhodnotil ako všeobecnú a bez skutočnej snahy objasniť skutkový\nstav keďže uviedol, že dôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie sú uložené v skladovacích\npriestoroch, ktoré mal žalobca prenajaté, avšak z dôvodu neplatenia nájomného nemá k nim prístup.\nJe zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly, ktorá trvala dostatočne dlhý čas, žalobca mal možnosť\nkedykoľvek predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nie je možné aby správca dane čakal,\nči žalobca bude v budúcnosti schopný zabezpečiť si dôkazy svedčiace v jeho prospech, s poukazom\nna fakt, že žalobca namieta nezákonne dlhý čas výkonu kontroly. Správca dane ako dôkaz, ktorým\nmožno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti použil protokol\nz kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie\nIV. štvrťrok 2010 u odberateľa žalobcu spoločnosti INNOVEX s.r.o., z ktorého vyplynulo, že v reťazci\ndodávateľ IALOMITA s.r.o. - žalobca - odberateľ INNOVEX s.r.o. nebola preukázaná reálna existencia\ntovaru, preto ak dodávateľ (IALOMITA s.r.o.) nedisponoval tovarom, nemohol ho dodať žalobcovi a\nten následne svojmu odberateľovi spoločnosti INNOVEX s.r.o., v dôsledku čoho správca dane neuznal\nuvedenému odberateľovi v období IV. štvrťrok 2010 odpočítanie dane uplatnené na základe faktúr\nvystavených žalobcom, nakoľko sa nepreukázalo dodanie tovaru na nich deklarovaného. Z uvedeného\nje v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výsluchov svedkov bez jeho prítomnosti zrejmé, že\nvýpovede svedkov neboli primárnymi dôkazmi vo veci dodania, resp. nedodania tovaru od dodávateľa\nžalobcu.\n64. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti žalovaného.\nKrajský súd v Nitre postupoval vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu\nzrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní bude žalovaný viazaný\nprávnym názorom súdu.\n65. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný,\nkasačnú sťažnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol, poukazujúc\ntiež na svoje skoršie rozhodnutia v obdobných veciach sp.zn. 6Sžfk/33/2019 z 21.04.2020 a sp.zn.\n6Sžfk/34/2019 z 21.04.2020.\n66. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,\npreto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku krajský súd samostatným uznesením.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §\n139 ods. 4 SSP).\n68. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}