{"guid": "5f6777e2-7305-49fb-b9fe-532c7c9d37f3:aa63c845-d461-4e68-9630-a3df45d422e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/2/2019 z 20. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. 8Sžfk/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1", "identifikacne_cislo": "4017200241", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa63c845-d461-4e68-9630-a3df45d422e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/2/2019\n4017200241\n20. 02. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200241.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: AJCOR RECYCLING,\nspol. s r. o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, IČO: 36 614 262, proti sťažovateľovi\n(pôvodne žalovaný): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104474373/2016 zo dňa 13.12.2016, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/6/2017-228 zo dňa 10. júla 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 15S/6/2017-228 zo dňa 10. júla 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 15S/6/2017-228 zo\ndňa 10. júla 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S., s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104474373/2016 zo dňa 13.12.2016 a tiež rozhodnutie\nDaňového úradu Nitra (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. 103458789/2016 zo dňa 07.07.2016,\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol v zmysle § 44 ods.\n6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n14 490,25 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 s tým, že žalobca si\nv daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 2 012,98 eura a daňovou kontrolou bola zistená\nvlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 12 477,27 eura, čo je rozdiel dane v sume 14 490,25 eura.\nŽalovaný dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky\ntrvania daňovej kontroly sa správny súd zameral predovšetkým na zistenie, či bola dodržaná zákonom\n\nstanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a\njanuár až december 2010. Daňový poriadok, na ktorý sa žalobca odvolával v podanej žalobe však na\npredmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie nie je možné aplikovať s poukazom na jeho\nintertemporálne ustanovenia. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 02.03.2011 a do 31.12.2011 nebola\nukončená. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami § 165b ods.\n1, 2 daňového poriadku vyplýva, že zákonodarca rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona\nč. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého sa daňová kontrola u žalobcu začala. Pri výkone\ndaňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok), t. j. do 31.12.2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej\na neukončenej pred účinnosťou tohto zákona, sa aplikuje zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to\naž do ukončenia týchto konaní, teda až do ukončenia daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania.\nUvedenú časovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb., konkrétne pre účely procesu pri výkone daňovej\nkontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. a pre účely vyrubovacieho\nkonania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou, zákonodarca ponechal, keďže\nzákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok, prechodným ustanovením §\n165b ods. 1 a 2 s účinnosťou od 30.12.2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v §\n165 ods. 4 a 5 daňového poriadku časovú pôsobnosť zákona č. 563/2009 Z. z. osobitne neriešil (napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015).\n3. Krajský súd ďalej konštatoval, že daňová kontrola začatá u žalobcu dňa 02.03.2011 bola ukončená dňa\n29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zo dňa 31.05.2016 so žalobcom. Nasledujúcim\ndňom 30.06.2016 sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.\nPodľa názoru správneho súdu správca dane aplikoval na daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie (§\n165 ods. 5 daňového poriadku) správny procesný predpis, t. j. zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Aj\nkeď žalobca v tejto súvislosti nesprávne a nedôvodne citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok), ktorý na daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie nebolo možné aplikovať,\npre posúdenie tejto veci bolo právne významné najmä to, že žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly,\nktorá trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016, pričom bola správcom dane dvakrát prerušená. Správca\ndane po prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že sa začalo\nkonanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 3 žiadostí zo dňa 28.06.2011\no medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdržania odpovede\nna predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti ide, ktorých\nzdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V podaní zo\ndňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola\ndaňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone. Druhé rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly\nvydal správca dane dňa 26.06.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej\npre vydanie rozhodnutia zaslaním 7 žiadostí zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií, pričom kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (26.06.2013) do obdržania\nodpovede na predmetné žiadosti. Ani v odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti ide,\nktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené.\n4. Nakoľko sa v predloženom administratívnom spise nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií a ani odpovede na tieto žiadosti, nebolo podľa názoru krajského súdu\nmožné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly. V podaní zo dňa 31.03.2016 správca\ndane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená\na pokračuje sa v jej výkone. Toto oznámenie však nemá oporu v predloženom administratívnom spise,\npretože sa v ňom nenachádza žiadny dôkaz, resp. doklad o tom, že v tento deň pominula aj posledná\nprekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe\nohľadne dĺžky daňovej kontroly trvajúcej od 02.03.2011 do 29.06.2016 preto nebolo možné posúdiť, či\nboli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody jej prerušenia.\nSprávca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dĺžkou daňovej kontroly vôbec nezaoberali,\npreto právny súd nemohol preskúmať žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.\n\n5. Vzhľadom k uvedenému správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) S. s. p. rozhodnutie žalovaného ako\nodvolacieho daňového orgánu zo dňa 13.12.2016, ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou týchto\nrozhodnutí, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ S. s. p., v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci s ohľadom na znenie ustanovení § 25a zákona č. 511/1992 Zb., a vo väzbe na odvolacie\nkonanie ukladá žalovanému povinnosti, ktoré nemajú oporu v ustanovení § 71 zákona č. 563/2009 Z. z..\nSťažovateľ ďalej namietal, že žalobca námietku týkajúcu sa medzinárodných dožiadaní a ich vplyvu na\nprerušenie daňovej kontroly nevzniesol ani v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu odvolacieho\nkonania. Uvedenú námietku vzniesol až v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. Z tohto dôvodu\nsprávca dane vo svojom rozhodnutí uviedol iba chronologický priebeh výkonu daňovej kontroly, pričom\njasne definoval kedy bola daňová kontrola začatá, kedy bola ukončená a v akom období bola prerušená.\nNakoľko informácie získané medzinárodnými žiadosťami nemali vplyv na výrok rozhodnutia a výšku\nvyrubenej dane, nebolo podľa žalovaného dôvodné ani efektívne, aby sa k nim správca dane vo svojom\nrozhodnutí podrobne vyjadroval.\n8. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\n9. Žalobca ku kasačnej sťažnosti žalovaného písomné vyjadrenie nepodal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nvčas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 2 písm. a/ S. s. p., bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453\nods. 1 S. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 20. februára 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S. s. p.).\n10. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n12. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\n\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n13. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n14. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého\nvyplýva, že správca dane začal dňa 02.03.2011 daňovú kontrolu u žalobcu a jej predmetom bola daň\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010.\nRozhodnutím zo dňa 18.07.2011 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie\no inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa 28.06.2011 o\nmedzinárodnú výmenu daňových informácií, a to až do dňa obdržania odpovede na predmetné žiadosti.\nŽiadosťou zo dňa 13.03.2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Žalovaný žiadosti vyhovel, čo oznámil správcovi dane prípisom zo dňa\n19.03.2013. Prípisom zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli\nprekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Rozhodnutím zo dňa 26.06.2013 správca dane\nprerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie\nrozhodnutia zaslaním žiadostí (v počte sedem) zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií s tým, že kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do dňa obdržania\nodpovede na predmetné žiadosti a v konaní sa bude pokračovať po uplynutí lehoty, na ktorú bola daňová\nkontrola prerušená. V podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30.03.2016\npominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Dňa 31.05.2016 bol správcom dane\nspísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január\naž december 2009 a január až december 2010. Správca dane k zdaňovaciemu obdobiu september 2010\nuviedol, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v tomto zdaňovacom období nadmerný odpočet vo\nvýške 2 012,98 eura a uplatnil si odpočítanie dane celkom vo výške 16 884,23 eura, a to predovšetkým\nna základe dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa IALOMITA s.r.o., Trenčianska 30, 921\n09 Bratislava, DIČ: 2023008944, č. 006-2010 zo dňa 05.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo:\n25,180 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 38 266,- eur, DPH (19 %): 7 270,54 eura a č. 007-2010\nzo dňa 23.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo: 25 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 27\n998,46 eura, DPH (19 %): 7 219,71 eura. Dňa 07.07.2016 vydal správca dane dodatočný platobný\nvýmer v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na §\n165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14 490,25 eura\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 s tým, že žalobca si v daňovom\npriznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 2 012,98 eura a daňovou kontrolou bola zistená vlastná\ndaňová povinnosť žalobcu v sume 12 477,27 eura, čo je rozdiel dane v sume 14 490,25 eura. Proti\ndodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 13.12.2016\ntak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.\n15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu. Namietal porušenie princípu proporcionality, porušenie zásady kontradiktórnosti a\nrovnosti zbraní, porušenie povinnosti vysporiadať sa s jeho námietkami k tvrdeniam správcu dane\nuvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane, porušenie povinnosti vykonať dokazovanie a porušenie\nprincípu dvojinštančnosti konania.\n16. O podanej žalobe rozhodol Krajský súd v Nitre č. k. 15S/6/2017-228 zo dňa 10. júla 2018 tak, že\nrozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n\n17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\n18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej\nsúčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také\nprostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\n19. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\n20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej\ndaňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa\n§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia\ndane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného\nzákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia\ntovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\n21. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok\n(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nUrčenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5).\nDňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice\no dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,\nktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať\ndaňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť\nnevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§\n29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak\nsa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon\nsmerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly.\n22. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej\nvete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide\no daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n23. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže\ndaňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa\nodseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\n24. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\n25. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,\nzákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nSprávca dane je oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti\npotrebné na vydanie rozhodnutia.\n26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n104474373/2016 zo dňa 13.12.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.\n103458789/2016 zo dňa 07.07.2016, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydaný dodatočný platobný výmer,\nktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14 490,25 eura na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie september 2010.\n27. Podľa § 464 ods. 1 S. s. p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá\nuž bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať\nuž len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n28. Kasačný súd v tomto prípade odkazuje podľa § 464 ods. 1 S. s. p. na právne závery vyslovené v\nrozsudku v Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžfk/83/2018 zo dňa 11.12.2019, týkajúceho\nsa tých istých v účastníkov konania, vychádzajúceho zo skutkových zistení tej istej daňovej kontroly,\nv ktorom sa v bodoch 41-49 uvádza: „ Kasačný súd k veci uvádza, že oprávnenie správcu dane\nprerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou,\núčelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice\nv tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca\ndane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej\nkontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom\nmedzinárodnej výmeny informácií. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade\nso zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú\nsprávcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie\npotrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. 42. Výkon daňovej kontroly\nako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do\nriadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne\ns administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie\nje správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné\nnáklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť\nlen na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú\nkontrolu skončil najneskôr v zákonnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne\nskutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť\na odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať\na musia byť realizované v primeraných časových intervaloch. 43. Vzhľadom na uvedené kasačný súd\nuvádza, že je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny\ninformácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané\npočas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom\nodôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie\nveci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver,\nže tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti. Naviac\nkasačný súd dodáva, že v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane o prerušení konania zo dňa\n18.07.2011 a dňa 26.06.2013 nie je uvedené o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa\nžiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. Keďže sa v administratívnom spise\nnenachádzajú všetky žiadosti o MVI a ani odpovede na ne, nie je možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť\nprerušenia daňového konania v danej veci. V administratívnom spise sa nachádzajú iba dve odpovede\nna tieto žiadosti, ktoré uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí, ale ostatné odpovede z MVI v\nrozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí sťažovateľa, absentujú. Z uvedeného dôvodu nie je v\ndanej veci možné posúdiť či boli v tomto prípade splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej\nkontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola rozhodnutím správcu dane prerušená.\n44. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že z ich obsahu\njednoznačne vyplýva, že v nich absentuje špecifikácia dôvodov a správnej úvahy o tom, aký význam\nmali prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá trvala u žalobkyne od 02.03.2011 do 29.06.2016,\nako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení\n\nzískaných medzinárodnou výmenou informácií. Prvoinštančné ako ani druhoinštančné rozhodnutie\ndaňových orgánov zároveň neobsahuje zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií\nuskutočnenej počas tohto prerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného\nprerušenia daňovej kontroly. 45. Za podstatné v danej veci kasačný súd považuje skutočnosť, že\nodôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, aký význam mali skutočnosti\nzistené predmetnou medzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záverov obsiahnutých v ich\nrozhodnutiach. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je taktiež zrejmé, čo viedlo správcu dane k prerušeniu\nkonania a k medzinárodným výmenám informácií. Z uvedeného dôvodu bol sťažovateľ povinný, pokiaľ\npotvrdil závery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri medzinárodnej výmene\ninformácií, ktorý bol dôvodom prerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd podotýka, že v rozhodnutí\nsťažovateľa zmienka o realizácii rozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií a z nej vyplývajúca\nsprávna úvaha absentuje úplne. 46. V prejednávanej veci mal kasačný súd nesporne za preukázané,\nže správca dane začal daňovú kontrolu dňa 02.03.2011 a ukončil ju dňa 29.06.2016 prerokovaním\nprotokolu z daňovej kontroly. Z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bola daňová\nkontrola prerušená od 05.08.2011 do 05.03.2013 a od 26.06.2013 do 30.03.2016. K veci kasačný\nsúd uvádza, že daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej moci do súkromnoprávnej sféry\nsubjektu, preto môže byť vykonávaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2\nÚstavy SR). Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý\nzásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou\nzásadou proporcionality. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra 2013, v ktorom vyslovil, že „daňová kontrola ako proces\nsmerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do\nindividuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru\npovinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie\nje možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom\nkonaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich\nvoči daňovému subjektu“. 47. S ohľadom na dobu, po ktorú trvala daňová kontrola u žalobkyne v\nprejednávanej veci, dospel kasačný súd k záveru, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadami\ndaňového konania, teda výkon daňovej kontroly v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani\npožiadavke primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu.\nKasačný súd zároveň podotýka, že samotná celková dĺžka trvania daňovej kontroly sama o sebe nie\nje dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ale až preskúmaním odôvodnenia\nrozhodnutí správnych orgánov viedlo tak ako krajský súd aj kasačný súd k záveru o potrebe zrušenia\nnapadnutých rozhodnutí. 48. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má\nveľký význam predovšetkým z dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely\numelého predlžovania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu\ndo súkromnoprávnej sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby\ndochádza, je obzvlášť dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a\núčelnosti, s cieľom zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. Kasačný súd\nzdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa v administratívnom spise nenachádzajú všetky žiadosti o MVI a\nani odpovede na tieto žiadosti, a preto nie je možné v danej veci posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia\ndaňovej kontroly u kontrolovaného subjektu. Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu\nzintenzívňuje nevyhnutnosť náležitého odôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia\ndaňovej kontroly realizovanej u žalobkyne. 49. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do\nprávom chránenej sféry daňového subjektu, je povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z\ndôvodu medzinárodnej výmeny informácií a prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly,\naby vo svojich rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne\nodôvodnili, aké zistenia z tohto postupu vyplynuli a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie\nveci. Z dôvodu, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký\nvýznam malo tak dlhé prerušenie daňovej kontroly a aké boli zistenia z medzinárodnej výmeny informácií\nuskutočnených počas tohto prerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť\núčelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly, prišiel kasačný súd k záveru, že rozhodnutia správnych\norgánov trpia vadou nepreskúmateľnosti.“\n29. Záver krajského súdu o tom, že rozhodnutiami správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia, považuje kasačný súd za správny. V oboch napadnutých rozhodnutiach\nsprávnych orgánov absentuje náležité odôvodnenie opakovaných prerušení daňovej kontroly z dôvodu\n\nžiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a ich vzťahu na posúdenie veci, resp. účelnosť prerušenia\ndaňovej kontroly, ktorým došlo k prekročeniu zákonnej lehoty pre daňovú kontrolu. Zrušenie rozhodnutia\nžalovaného ako aj správcu dane v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ S. s. p. krajským súdom je dôvodné,\nnakoľko rozhodnutia správnych orgánov trpia vadou nepreskúmateľnosti.\n30. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia\na dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n31. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval v súlade so\nzákonom, keď napadnuté rozhodnutie zrušil, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade\ns ustanovením § 461 S. s. p. zamietol.\n32. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení\ns § 167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.\n33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/6/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}