{"guid": "3a623af3-9a72-4ed0-85f9-96896ed2dc67:496d175e-a389-41db-ab04-5c753da76297", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/59/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/59/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 6Sžfk/59/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1", "identifikacne_cislo": "4017200240", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "nazov": "§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "nazov": "§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "nazov": "§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "nazov": "§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "nazov": "§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-2", "nazov": "§ 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-4", "nazov": "§ 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165b", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/496d175e-a389-41db-ab04-5c753da76297", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/59/2019\n4017200240\n10. 09. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200240.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej\nveci žalobcu AJCOR RECYCLING spol. s r.o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, IČO:\n36 614 262, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo\n104473685/2016 z 13.12.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č.k. 26S/4/2017-193 zo dňa 27. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalovaného zamieta.\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd\", „správny súd\") rozsudkom č.k. 26S/4/2017-193 zo\ndňa 27.09.2018 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok\") podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\"), zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104473685/2016 zo\ndňa 13.12.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie\") ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj\nako „správca dane\") č. 103459770/2016 zo dňa 07.07.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie\") dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov\" alebo „zákon č. 511/1992\nZb.\") v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok\"),\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48 599,36 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH\")\nza zdaňovacie obdobie január 2010. Krajský súd zároveň vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a\nžalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V napadnutom rozsudku krajský súd poukázal na znenie ustanovení § 165 ods. 4, ods. 5 daňového\nporiadku, § 15 ods. 2, ods. 13, ods. 17, § 25a ods. 1, ods. 2. ods. 4, ods. 5, § 29 ods. 4 zákona o\nspráve daní a poplatkov a konštatoval, že zistil dôvodnosť žaloby tak v časti smerujúcej proti rozhodnutiu\nžalovaného, ako i v časti smerujúcej proti dodatočnému platobnému výmeru (§ 191 ods. 3 písm. a/\nSSP), nakoľko v prejednávanej veci došlo podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré v prejednávanej veci malo za následok vydanie\n\nnezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom k tomuto porušeniu došlo pred správcom dane ako aj\npred odvolacím orgánom, ktorý na uvedené porušenie nijakým spôsobom nereflektoval.\n3. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil aj dodatočný platobný výmer správcu dane, ktorého\nvydanie predchádzalo vydaniu rozhodnutia žalovaného.\n4. Správny súd súčasne podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému. K\ntomuto postupu správny súd uvádza, že hoci zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého\nstupňa (dodatočný platobný výmer), nemožno opomenúť, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa\nnie je účastníkom správneho súdneho konania, a preto musí byť vec de facto vrátená v prvom rade\nžalovanému, ktorý následne vec iba postúpi orgánu verejnej správy nižšieho stupňa s pripojením\nzrušujúceho rozsudku. Z uvedeného dôvodu správny súd vrátil vec žalovanému, hoci zrušil aj\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.\n5. Správny súd konštatoval, že vzhľadom na prechodné ustanovenia § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového\nporiadku bolo potrebné v prejednávanej veci aplikovať ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní. Daňová kontrola sa v danej veci začala dňa 02.03.2011, teda za účinnosti zákona č. 511/1992\nZb., ktorý bol účinný až do 31.12.2011, pričom táto nebola pred 01.01.2012, kedy nadobudol účinnosť\ndaňový poriadok, ukončená. Za týchto okolností sa podľa § 165 ods. 4 daňového poriadku daňová\nkontrola dokončí podľa dovtedajšieho predpisu, ktorým bol práve zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní.\nSúčasne podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku sa v prejednávanej veci zákonom č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní spravuje aj celé vyrubovacie konanie, nakoľko toto začalo po daňovej kontrole začatej,\navšak neukončenej pred 01.01.2012, kedy nadobudol účinnosť daňový poriadok.\n6. Pri posúdení veci musí súd v prvom rade poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového konania\n- vrátane daňovej kontroly, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov.\n7. Daňová kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá\nslúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej\nsféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dovyrubovaniu daní\na sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie (§ 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní). Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností\na údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových\npredpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového\npriznania.\n8. V prejednávanej veci základ žalobných námietok žalobcu tvorilo tvrdenie, že daňová kontrola\ntrvala nezákonne dlho, a to predovšetkým z dôvodu jej neprimerane dlhého prerušenia za účelom\nmedzinárodnej výmeny informácií. Žalovaný sa proti tejto námietke žalobcu bránil tým, že žalobca túto\nnámietku dĺžky daňovej kontroly nevzniesol v priebehu daňového konania.\n9. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca skutočne námietku o dĺžke daňovej kontroly\nneuplatnil v daňovom konaní. Správny súd však k uvedenému uvádza právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR\") konštatovaný v rozsudkoch sp.zn. 5Sžf/68/2012 zo dňa\n17.12.2013 či sp.zn. 5Sžf/75/2015 zo dňa 26.01.2017, ktorý si správny súd osvojil, a podľa ktorého sa\nv správnom súdnictve neuplatňuje vo vzťahu k zákonu o správe daní koncentračná zásada majúca za\nnásledok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému\nsprávnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné obmedzenie procesných práv\núčastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný prípad ustanovuje, za prísneho\nrežimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom alebo súdom. Preto ak žalobca v žalobe namietal\naj nezákonnosť dĺžky daňovej kontroly, hoci toto nenamietal už v rámci odvolacieho správneho konania,\nbolo potrebné sa touto námietkou zaoberať.\n\n10. Pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly z hľadiska jej\nprerušenia je dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal\nsprávny súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že správca dane začal daňovú\nkontrolu dňa 02.03.2011 (§ 15 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní) a ukončená\nbola dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly so žalobcom (§ 15 ods. 13 veta prvá\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Celkovo teda daňová kontrola aj s prerušeniami trvala 1 947 dní.\n11. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal správny súd súčasne nesporne preukázané,\nže daňová kontrola bola dvakrát prerušená, a to prvýkrát od 05.08.2011 do 05.03.2013 (v dĺžke 579\ndní) a druhýkrát od 26.06.2013 do 30.03.2016 (v dĺžke 1.009 dní). Z oboch rozhodnutí o prerušení\ndaňovej kontroly je zrejmé, že ako dôvod prerušenia uviedol správca dane skutočnosť, že začalo konanie\no inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformáciu.\n12. Z administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že žalovaný postupom podľa § 15\nods. 17 veta druhá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní predĺžil správcovi dane lehotu na vykonanie\ndaňovej kontroly o 6 mesiacov, teda v prejednávanej veci mala byť daňová kontrola skončená do 12\nmesiacov odo dňa jej začatia.\n13. Ak žalobca namieta nezákonnú dĺžku daňovej kontroly, správny súd je povinný z hľadiska kvality\nzákonnosti posúdiť, či v prejednávanej veci bola daňová kontrola vykonaná v zákonom stanovenej lehote\na v prípade, ak bola daňová kontrola prerušená, tak správny súd musí preskúmať aj to, či bol naplnený\nzákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly.\n14. Správny súd sa z uvedeného dôvodu v prvom rade zaoberal tým, či boli v prejednávanej veci\nnaplnené zákonné podmienky, za splnenia ktorých je možné daňovú kontrolu prerušiť. Tento čiastkový\nzáver má totiž následne vplyv na posúdenie celkovej dĺžky daňovej kontroly v tom zmysle, že ak správny\nsúd zistí, že neboli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly, nemožno dobu nezákonne\nprerušeného konania nezapočítať do dĺžky vykonávanej daňovej kontroly. Právne účinky spojené s\nprerušením konania (napr. neplynutie lehôt) totiž môžu nastať len v prípade, ak samotné rozhodnutie o\nprerušení konania (v danom prípade daňovej kontroly) je zákonné.\n15. Správny súd k právnej otázke, či možno daňovú kontrolu vykonávanú podľa zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní prerušiť z dôvodu, že správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií\npoukazuje na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax k tejto právnej otázke, vytvorenej najvyššími súdnymi\nautoritami, a to NS SR a Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR\"), z ktorej vyplývajú\nnasledovné jednoznačné právne závery:\n16. Pokiaľ ide o prerušenie konania podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, tak žiadosť\nsprávcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe\ndaní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu nemôže byť daňová kontrola\nprerušená (rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017, rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/68/2012\nzo 17.12.2013). NS SR ďalej v rozsudku sp.zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017 konštatoval, že ani vo\nvnútroštátnom práve\n17. Ani vo vnútroštátnom práve nie je zakotvený dôvod, t.j. ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o\nspráve daní ani relevantné ustanovenia nariadenia č. 904/2010 neumožňujú správcovi dane predlžovať\nkonanie nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci jednoznačne\nzakotvila pre daňovú kontrolu (rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžf/1/2016 z 30.05.2017).\n18. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným právnym názorom, vyplývajúcim z ustálenej\nrozhodovacej praxe, nakoľko nezistil žiadny relevantný dôvod na odklon od nej (napr. zásadnú zmenu\nprávneho prostredia, prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska a pod.).\n19. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v priebehu výkonu daňovej kontroly neboli\nsplnené zákonné podmienky na jej prerušenie, nakoľko správca dane daňovú kontrolu obidva razy\n\n(tak rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 ako aj 26.06.2013) prerušil len z dôvodu, že zaslal žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií. Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane\nvšak nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe daní (osobitne s poukazom na ustanovenie\n§ 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní), ale len výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto\ndôvodu nemohla byť daňová kontrola zákonným spôsobom prerušená.\n20. Nakoľko na prerušenie daňovej kontroly v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky,\nrozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemohlo ani vyvolať právne účinky spojené s takým\nprerušením konania, ku ktorému dôjde zákonným spôsobom (čo okrem iného zahŕňa prerušenie konania\nlen pri naplnení zákonných podmienok). Jedným z účinkov spojených s prerušením konania (vykonaným\nzákonným spôsobom) je aj to, že počas prerušenia neplynú lehoty (§ 25a ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní).\n21. V prejednávanej veci z uvedených dôvodov správny súd nemôže prihliadať na nezákonné\nrozhodnutia o prerušení konania, v dôsledku ktorých je nutné vo vzťahu k daňovej kontrole konštatovať,\nže táto prebiehala súvisle od 02.03.2011 až do 29.06.2016, čo niekoľkonásobne prekračuje žalovaným\npredĺženú lehotu na vykonanie daňovej kontroly na celkovo 12 mesiacov odo dňa jej začatia.\n22. Lehota ustanovená v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní je lehotou zákonnou\na je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť\nuskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného\nprostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej\nsféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného\ndaňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Cieľ\ndaňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového\nsubjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahu správcu\ndane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Túto\npožiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Tento\nprávny názor je konformný s právnym názorom Ústavného súdu SR konštatovaným v náleze sp.zn.\nIII.ÚS 24/2010 z 29.06.2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že zákaz prekročiť zákonom stanovený\nčasový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový\nsubjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť.\n23. V prejednávanej veci správny súd nezistil z obsahu administratívneho spisu (a ani žalovaný netvrdil),\nže by samotný žalobca neposkytoval správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly potrebnú súčinnosť.\nZ uvedeného dôvodu je potrebné uzavrieť, že v prípade žalobcu je nutné prihliadnuť na bezvýnimočný\nzákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly, ktorý bol porušený (keď\ndaňová kontrola trvala viac ako 5 rokov a tri mesiace, hoci mala byť skončená, v dôsledku predĺženia\nlehoty žalovaným, do 12 mesiacov odo dňa jej začatia).\n24. Ak správca dane v prejednávanej veci nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly,\nporušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ale aj zásadu\nprimeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom\na protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom\nkonaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní). Keďže\nz dodatočného platobného výmeru vyplýva, že protokol z daňovej kontroly v daňovom konaní použitý\nbol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a\nvychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o\ntakejto daňovej kontrole, je rovnako nezákonné (k tomu správny súd v podrobnostiach odkazuje na nález\nÚstavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010). Z uvedených dôvodov správny súd musel\nvyhodnotiť takto získaný protokol ako nezákonne získaný dôkazný prostriedok s príslušnými dopadmi\nna preskúmavanú vec.\n25. Správny súd už vzhľadom na tento prvý žalobný dôvod žalobcu uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nako aj rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer), ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\nje zaťažené vadou, v dôsledku ktorej rozhodnutie žalovaného ako ani správcu dane nespĺňa ani\npožiadavku zákonodarcu na riadne zistený skutkový stav a následne u nich absentuje aj logicky\nvyhodnotený a riadne posúdený právny stav.\n\n26. Ostatné žalobné body žalobcu boli v dôsledku uvedených skutočností a právnych záverov\n(keď správny súd zistil, že celé konanie už pred správcom dane je zaťažené vadou nezákonnosti)\nskonzumované a správny súd sa preto nimi meritórne bližšie nezaoberal, nakoľko tieto už nijakým\nspôsobom nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho súdu.\n27. Správny súd záverom uvádza, že pozná svoju rozhodovaciu činnosť ostatných senátov v právnych\nveciach týkajúcich sa totožných účastníkov konania a skutkovo obdobných, v ktorých všetkých bol v\nkonaní pred správcom dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru použitý ako dôkaz výsledok\nz tej daňovej kontroly, ktorej zákonnosť správny súd skúmal aj v tomto konaní a stotožňuje sa s\nvecnou správnosťou (výrokmi) rozsudkov Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/36/2017-209 z 23.05.2018,\nč.k. 11S/40/2017-216 z 23.05.2018, č.k. 11S/46/2017-210 z 23.05.2018 či 15S/6/2017-228 z 10.07.2018,\navšak svoje rozhodnutie odôvodnil čiastočne iným spôsobom, nakoľko správny súd rozhodoval v tejto\nveci primárne s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR a ÚS SR, na ktorú rozhodnutia\nostatných senátov nereflektujú.\n28. Podľa teórie správneho súdneho procesu dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.\n1 písm. g/ SSP je naplnený vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní. Takáto vada\nspravidla spočíva okrem iného v pochybeniach pri vykonaní dokazovania, napr. vykonanie nezákonne\nzískaného dôkazu.\n29. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby z dôvodu podľa\n§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP (viac v bode 8.1. odôvodnenia), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku. Správny súd súčasne z dôvodov popísaných v bode 8.3. vrátil vec\nžalovanému na ďalšie konanie.\n30. Správny súd, plniac si povinnosť uviesť, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať (§ 139\nods. 2 veta druhá SSP), uvádza, že orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne bude vo veci konať\na vydá rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, v ktorom osobitne posúdi zákonnosť prerušení\ndaňových kontrol, pri ktorom však bude viazaný právnym názorom správneho súdu uvedeným v tomto\nrozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) a náležite sa vysporiada s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi\nnámietkami žalobcu uplatnenými v tomto konaní.\n31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak,\nže vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, o ktorej výške rozhodne správny súd konajúc\nvyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n32. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a písm. f/ SSP, v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a posúdenie veci.\n33. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že na prerušenie daňovej kontroly v\nprejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky a rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly\nnemohlo vyvolať právne účinky spojené s prerušením konania, ktorým je aj to, že počas prerušenia\nneplynú lehoty. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd domnieval, že daňová kontrola nebola vykonaná\nv súlade so zákonom, preto protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, preto celé daňové konanie a rozhodnutie v ňom\nvydané sú nezákonné. Uvedené právne posúdenie správneho súdu považuje sťažovateľ za nesprávne\ns ohľadom na § 25a ods. 1 v nadväznosti na § 15 ods. 16, 17, 18 a § 30 ods. 3 zákona 511/1992 Zb., §\n74 ods. 2 v nadväznosti na § 63 ods. 5 zákona 563/2009 Z.z. ako aj na ustálenú súdnu prax Najvyššieho\nsúdu SR a Ústavného súdu SR.\n\n34. S uvedeným právnym názorom správneho súdu sťažovateľ zásadne nesúhlasil a poukázal na §\n25a v nadväznosti na § 15 ods. 16 zákona 511/1992 Zb. umožňujúci správcovi dane prerušiť daňovú\nkontrolu v prípade, ak sa vyskytnú zákonom predpokladané dôvody. Jedným z takýchto dôvodov je\npodľa žalovaného aj získanie informácií rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia prostredníctvom žiadosti\nzaslanej príslušnému orgánu iného členského štátu.\n35. Podľa sťažovateľa žalovaný námietku týkajúcu sa medzinárodných dožiadaní a ich vplyvu na\nprerušenie daňovej kontroly v priebehu konania ani odvolacieho konania nevzniesol a napriek tomu sa\nžalovaný s ňou vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe z 03.07.2017.\n36. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozsudku čiastočne iným spôsobom ako v prípade\niných skutkovo obdobných právnych vecí, týkajúcich sa totožných účastníkov konania, prejednávaných\npred ostatnými senátmi krajského súdu, ktorých rozhodnutia podľa senátu konajúceho v prejednávanej\nprávnej veci nereflektovali ustálenú rozhodovaciu prax, vznikol podľa sťažovateľa stav závažnej právnej\nneistoty.\n37. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n38. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu.\n40. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca\ndane začal s realizáciou daňovej kontroly DPH za zdaňovacie január až december 2009, 2010 dňa\n02.03.2011. Daňová kontrola bola následne rozhodnutím správcu dane č. 621/320/46046/2011/Šer zo\ndňa 18.07.2011 v zmysle § 25a ods. 1 zákona 511/1992 Zb. prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie\no inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií č. 621/320/42011/11/Šer, č. 621/320/42012/11/Šer, č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa\n28.06.2011 odo dňa 05.08.2011 do obdržania odpovede na uvedené žiadosti. V administratívnom spise\nsa nachádzala žiadosť č. 621/320/42013/11/Šer zo dňa 28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi\ndane dňa 05.03.2013, žiadosti č. 621/320/42011/11/Šer a č. 621/320/42012/11/Šer zo dňa 28.06.2011,\nani odpovede na ne sa v administratívnom spise nenachádzali. Žiadosťou zo dňa 13.03.2013 požiadal\nsprávca dane žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Žalovaný dňa 02.04.2013\noznámil správcovi dane, že jeho žiadosti vyhovuje a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o\nšesť mesiacov, o čom správca dane upovedomil žalobcu listom zo dňa 17.04.2013, prevzatým žalobcom\ndňa 07.05.2013. Dožiadaním zo dňa 17.06.2013 správca dane žiadal Daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty o preverenie skutočností súvisiacich s obchodnou činnosťou uskutočnenou medzi žalobcom\na jeho obchodným partnerom - SD, spoločnosť s.r.o., so sídlom Bardošova 20, Bratislava, IČO:\n31 390 927. Následne bola daňová kontrola opätovne prerušená v zmysle § 25a ods. 1 zákona\n511/1992 Zb. rozhodnutím správcu dane č. 9410401/5/3044867/13/Šer zo dňa 26.06.2013 odo dňa\n26.06.2013 do dňa obdržania odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií z\ndôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí\nč. 9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č. 9410401/5/2662039/2013/Šer, č.\n9410401/5/2663821/2013/Šer, č. 9410401/5/2663348/2013/Šer, č. 9410401/5/2670859/2013/Šer, č.\n9410401/5/2670936/2013/Šer zo dňa 11.06.2013. V administratívnom spise sa nachádzala žiadosť\nč. 9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 (zle čitateľná - pozn. kasačného súdu) a\n\nodpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 30.03.2016, ostatné vyššie uvedené žiadosti (č.\n9410401/5/2661916/2013/Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č. 9410401/5/2663821/2013/Šer, č.\n9410401/5/2663348/2013/Šer, č. 9410401/5/2670859/2013/Šer, č. 9410401/5/2670936/2013/Šer zo\ndňa 11.06.2013), ani odpovede na ne sa v administratívnom spise nenachádzali. Dňa 12.12.2013 bola\nsprávcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na žiadosť správcu\ndane zo dňa 17.06.2013. Oznámením č. 372534/2016 zo dňa 31.03.2016, doručeným žalobcovi dňa\n08.04.2016, oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky pre ktoré bola\ndaňová kontrola prerušená, a preto správca dane pokračoval v daňovej kontrole. Výzvou č. 491992/2016\nzo dňa 18.04.2016, žalobcovi doručenou v rovnaký deň, vyzval správca dane žalobcu na vyjadrenie a\npredloženie dokladov a dôkazov za účelom preukázania skutočností konkretizovaných v danej výzve,\nsúvisiacich s výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2009 a január\naž december 2010. Žalobca v nadväznosti na uvedenú výzvu doručil správcovi dane dňa 22.04.2016\nvyjadrenie. Dňa 31.05.2016 vydal správca dane protokol č: 961219/2016 z daňovej kontroly a zároveň\nvýzvou č. 961337/2016 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Zo zápisnice\no ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu Ing. Eugen Horváth, vyplynulo, že protokol\nbol prerokovaný dňa 29.06.2016 (uvedený deň možno v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992\nZb. považovať za deň ukončenia daňovej kontroly). Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola v\nprejednávanom prípade, vrátane doby jej prerušenia, trvala celkovo viac ako 63 mesiacov, samotná\ndaňová kontrola bez doby prerušenia trvala menej ako rok.\n41. Následne správca dane prvostupňovým rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 48 599,36 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2010.\nPodaním doručeným žalovanému dňa 29.07.2016 žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu\nodvolanie, ktoré bolo doplnené podaním zo dňa 27.09.2016. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím dňa 13.12.2016, právoplatným dňa 04.01.2017.\n42. Podľa § 165 ods. 4, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012, daňová\nkontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.\nVyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa\nvykoná podľa doterajších predpisov.\n43. Podľa §165b ods. 1 zákona 563/2009 Z.z. s účinnosťou ku dňu vydania rozhodnutia správcu\ndane a žalovaného, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/> o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n44. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov účinného v čase začatia daňovej\nkontroly, správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly.\nToto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a\nkontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú\nkontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť\ndo 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so\nsprávcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom\na správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.\nAk daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a\nurčiť daň podľa § 29 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20101230.html>;\no tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa\npostupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie\npomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok\npredloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady\ndaňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods.\n10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/20101230.html>).\n45. Podľa § 15 ods. 13 zákona 511/1992 Zb. prvá veta daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\n\n46. Podľa § 15 ods. 17 zákona 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov\nodo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v\nzložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o\ndaňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n47. Podľa § 25a ods. 1, ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť,\nnajmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/1992/511/20110501.html>) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\nSprávca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\n48. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu\nalebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne\nlen čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi\núčastníkom konania.\n49. Kasačný súd sa stotožnil so závermi správneho súdu v súvislosti s posudzovaním dĺžky daňovej\nkontroly, konkrétne, že nebolo možné posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej\nkontroly z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a kedy pominuli dôvody, pre\nktoré bola daňová kontrola prerušená, čo bolo predmetom žiadostí, komu boli adresované, ktorých\nsubjektov sa týkali, v akom vzťahu boli k žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane potreboval\nzistiť, nakoľko v administratívnom spise sa nenachádzali všetky žiadosti správcu dane o medzinárodnú\nvýmenu informácií, ani odpovede na ne.\n50. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu vyjadreným v bodoch 18.1., 18.2., 18.3., 19\na v bode 20 posledná veta napadnutého rozsudku správneho súdu a konštatuje nasledovné:\n51. Kasačnému súdu je známa judikatúra, na ktorú poukazoval krajský súd, ako aj je mu známa\nsúčasná aktuálna judikatúra, napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/46/2015\nz 27.07.2016 (viď Zbierka stanovísk NS a súdov SR 7/2016, bod. 60.), sp.zn. 8Sžfk/7/2016 z 23.08.2018\na sp.zn. 8Sžfk/19/2017 z 22.11.2018.\n52. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je možné konštatovať absolútne tak ako uviedol v napadnutom\nrozsudku správny súd, že časové obdobie realizácie medzinárodnej výmeny informácií nemôže byť\nzákonným dôvodom, podľa názoru správneho súdu, na prerušenie prebiehajúcej daňovej kontroly.\n53. Dĺžku daňovej kontroly je potrebné preskúmavať a hodnotiť v každom jednotlivom prípade, vrátane\ndoby jej prerušenia zákonným procesným spôsobom, vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti konkrétnej\ndaňovej veci týkajúcej sa konkrétneho daňového subjektu. Tento postup je relevantný aj v prípade\nprerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania nových skutočností a dôkazov o daňovom subjekte a\njeho obchodnej činnosti, ktorá je predmetom preverovania daňovými orgánmi v procese daňovej kontroly\nv zahraničí, postupom medzinárodnej výmeny informácií podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 zo\ndňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „nariadenie č. 904/2010\"). Tento proces je potrebný najmä v situácií, keď daňový subjekt\nnedisponuje dostatočnými dôkazmi preukazujúcimi uplatnený nárok, je pasívny, nečinný, čo do uvedenia\nskutkových tvrdení vo veci, produkovania dôkazov vo vzťahu ku kontrolovanému obchodnému prípadu\ns medzinárodným prvkom.\n54. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity,\ndeterminované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej\nkontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada\nproporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť\n\na posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť\npotenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.\n55. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská kasačný súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly\nmusí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie\ntakých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú\nrelevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.\n56. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje\nnepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon\nje spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady\nrýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby\nnikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je\npotrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať\núčelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote\nprimeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie\ndaňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane\nmusia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch\n(bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp.zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).\n57. Daňový orgán je povinný v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť či vo veci týkajúcej sa\nkontrolovaného daňového subjektu a jeho obchodnej činnosti je nevyhnutné zabezpečiť podklady pre\nrozhodnutie v daňovom konaní, cez medzinárodnú výmenu informácií, ak áno, je potom potrebné\nformulovať otázky, na ktoré má medzinárodná výmena informácií „priniesť\" odpovede, a to vecne,\nkonštruktívne, vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam daňovej veci a daňového subjektu.\nSprávca dane je povinný požiadať o medzinárodnú výmenu informácií ihneď, len čo v priebehu daňovej\nkontroly zistí potrebu a nutnosť tohto postupu.\n58. Z úpravy nariadenia č. 904/2010, čl. 10 vyplýva, v akej lehote je povinný žiadaný zahraničný orgán\nposkytnúť správcovi dane potrebné informácie, a to najneskôr 3 mesiace po dni prijatia, tak ako je\nuvedené v čl. 10 nariadenia č. 904/2010, pričom z čl. 12 nariadenia vyplýva povinnosť žiadaného\nsubjektu, pokiaľ nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informovať\nsprávcu dane o dôvodoch, prečo tak neurobil a uviesť, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať\nna položené otázky, ktoré sú obsahom medzinárodnej výmeny informácií. Čl. 9 bod 1 upravuje, že na\nžiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa\nalebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných\ndokumentov alebo ich overených fotokópii alebo výpisov z nich. Priamo nariadenie upravuje lehotu, v\nktorej žiadaný orgán je povinný vec vybaviť ako aj postup tohto orgánu v prípade, že nie je schopný\nv stanovenej lehote 3 mesiacov žiadosť o poskytnutie informácií a zistení vybaviť. Zo strany daňových\norgánov je povinnosť urgovať vybavenie žiadostí, ktoré neboli vybavené v súlade s úpravou nariadenia\ntak, aby odpovede z medzinárodnej výmeny informácie boli zaslané daňovému orgánu v čo najkratšom\nreálnom čase, čo však závisí vždy od individuálnosti každej jednotlivej skúmanej daňovej veci týkajúcej\nsa konkrétneho daňového subjektu.\n59. Len takýmto postupom správcu dane, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu, podľa\nkasačného súdu, je možné, aby správny súd vyhodnotil zákonnosť daňovej kontroly vo väzbe na\nvyhodnotenie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly, hodnotenej z hľadiska primeranosti trvania doby\nprerušenia daňovej kontroly.\n60. Z obsahu administratívneho spisu, ani z dôvodov rozhodnutia žalovaného nevyplývajú všetky\nskutkové dôvody prerušenia daňovej kontroly. V administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti\nsprávcu dane o poskytnutí informácie, ich odpovede, prípadné urgencie vybavenia žiadosti tak, aby\nbolo možné objektívne posúdiť, či dĺžka prerušenia daňovej kontroly v celom rozsahu, ale aj čiastočne,\nnakoľko došlo k prerušeniu daňovej kontroly dvakrát, vychádzala z objektívnych skutočností, ktoré\nsprávca dane, napriek vyvinutiu maximálneho možného úsilia, nemohol objektívne reálne ovplyvniť\n(reálne ovplyvniť prácu daňového subjektu v zahraničí). Keďže súčasťou administratívneho spisu\nneboli všetky žiadosti, všetky odpovede na ne, ani prípadne existujúce urgencie vybavenia žiadostí v\nlehotách stanovených nariadením, nie je možné, podľa kasačného súdu, v tomto štádiu vyhodnotiť,\n\nči bolo potrebné tieto informácie od zahraničného daňového orgánu žiadať a či „nepostačovali\" na\nrozhodnutie správneho orgánu vo veci len existujúce podklady, bez podkladov získaných a žiadaných\nod zahraničných daňových orgánov.\n61. Kasačný súd nesúhlasí s výkladom ustanovenia 25a zákona č. 501/1992 Zb. krajským súdom.\nVychádzajúc z gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia, pri slovnom spojení „najmä\" ide len\no demonštratívny výpočet konaní, ktoré môžu byť dôvodom pre prerušenie konania a ktoré zákonodarca\ndemonštratívnym vymedzením slova „najmä\" považuje za dôvod na prerušenie konania.\n62. Otázkou zákonnosti kontroly je povinný žalovaný sa zaoberať z úradnej povinnosti, bez ohľadu\nna námietky daňového subjektu, podané v daňovom konaní. Daňový orgán v prejednávanej veci mal\nvedomosť, že daňová kontrola prekročila zákonom stanovený časový moment a že dĺžka prerušenia\ndaňovej kontroly presahovala, v každom prípade prerušenia, dĺžku viac ako o 1 rok. Už z týchto\nskutočností mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviesť, a v\nadministratívnom spise mali byť podklady preukazujúce, že nielenže došlo k prerušeniu daňovej kontroly\nprocesným rozhodnutím, ktoré je súčasťou obsahu administratívneho spisu, ale mal správny orgán v\ndôvodoch rozhodnutia o prerušení daňového konania uviesť, z akých dôvodov k prerušeniu daňovej\nkontroly išlo, nielen uvedením identifikačných údajov žiadosti o poskytnutie medzinárodnej výmeny\ninformácií, resp. mal preukázať, aké skutočnosti sú medzinárodnou výmenou informácie potrebné\npre riadne zistenie skutkového stavu veci a vydanie zákonného rozhodnutia. Tieto skutočnosti nie sú\nobsahom odôvodnenia preskúmavaných správnych rozhodnutí, ani rozhodnutí o prerušení konania a\nnie sú komplexne ani súčasťou predloženého administratívneho spisu. Z tohto dôvodu nie je možné\npreskúmať v súdnom prieskume vyjadrenia správnych orgánov, ktoré nie sú subsumované do dôvodov\npreskúmavaných správnych rozhodnutí a ktorých podklady nie sú súčasťou administratívneho spisu, z\nktorého správne orgány vychádzali. Preto nie je možné v tomto smere hodnotiť skutočnosti a prílohy,\nktoré sťažovateľ pripojil ku kasačnej sťažnosti. Bez relevancie je tvrdenie žalovaného, že formuláre\nžiadostí a odpovedí sú formálnymi tlačivami pre konania. Pre posúdenie postupu správnych orgánov je\npodstatný obsah týchto žiadostí, čo žiadosťami správne orgány chceli zistiť a skúmať vo veci daňového\nsubjektu a kontrolovanej veci, aké skutkové okolnosti týkajúce sa obchodnej činnosti daňového subjektu\nv zahraničí dožiadaný orgán zistil a pod. Naviac, nepredloženie týchto žiadostí a ich absencia v\nadministratívnom spise, spôsobuje, že nie je možné ich obsah vyhodnotiť, nie je možné zistiť, kedy boli\nodoslané, urgované, kedy boli doručené odpovede na ne, a to vo vzťahu ku každej jednotlivej žiadosti,\nkeď z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia o prerušení konania, je\nzrejmé že sa malo jednať celkovo o desať žiadostí, z ktorých iba jedna bola súčasťou administratívneho\nspisu, vo vzťahu ku ktorej bola doručená aj odpoveď. V tomto smere kasačný súd, rovnako ako\nsprávny súd, dospel k záveru, že nebolo potrebné sa ďalšími žalobnými dôvodmi zaoberať, keď nebolo\npreukázané (vzhľadom na dĺžku daňovej kontroly), že daňová kontrola, ktorá predchádzala vydaniu\npreskúmavaných rozhodnutí, bola zákonná (vzhľadom na jej časový rozsah).\n63. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) kasačný súd konštatuje, že právnym\nposúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne\nzávery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného\nskutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata\" tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj\nustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá\nÚstavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. Doterajšia\nustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod\nzakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako\nnesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený\nfaktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a\nv neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery.\n\n64. Kasačný súd dospel k záveru, že z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho\nrozhodnutia a ani z obsahu administratívneho spisu neboli preukázané dôvody (skutočnosti), ktoré by\nmali oporu v listinách, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov v inštančnom postupe.\nKasačný súd nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu z odseku 20 rozsudku a naň nadväzujúcich\nodsekov. kasačný súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že „správnosť rozhodnutia krajského\nsúdu sa týka v prvom rade jeho výroku, ale týka sa aj jeho odôvodnenia. Nie je pritom vylúčené, aby\nkasačný súd korigoval čiastkové nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ak rozhodnutie\nkrajského súdu obstojí ako celok. Miera tejto opory výroku je potom rozhodujúca pre úvahu kasačného\nsúdu, či je možné kasačnú sťažnosť zamietnuť a časť dôvodov nahradiť dôvodmi vlastnými alebo či\nje potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, s.1718.)\n65. Kasačný súd s ohľadom na rozhodujúce skutočnosti uvážil, že dôvody, na ktorých je rozhodnutie\nkrajského súdu založené, sú dostatočným podkladom pre výrok a prevažujú nad dôvodmi, ktoré\nneobstoja. Aj podľa názoru rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR, vyslovenom v uznesení\nzo dňa 14.04.2009 č.j. 8Afs/15/2005-75 „...Není na místě ani obava, že tímto postupem se vlastně\nžalobci „bere instance\", jestliže Nejvyšší správní soud poprvé vysloví právní názor, který se odchyluje\nod právního názoru přijatého krajským soudem. Správní soudnictví nestojí na zásadě dvojinstančnosti,\nkasační stížnost je mimořádným opravným prostředkem. Stěžovatel, který se na Nejvyšší správní soud\nobrátí s kasační stížností, činí tak právě proto, aby se domohl jiného právního názoru, než který byl\naplikován krajským soudem. Jiný závěr než krajský soud ostatně Nejvyšší správní soud může zaujmout\njak v rozhodnutí zrušujícím, tak i v zamítavém.\"\n66. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že záver krajského súdu vyslovený v nadväznosti na\nnámietku žalobcu obsiahnutú v žalobe, týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly je správny. Skutočne nebolo\nmožné posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli\ndôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 18.07.2011 a\nzo dňa 26.06.2013, nakoľko v administratívnom spise sa nenachádzali všetky žiadosti správcu dane\no medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posúdiť,\nčo bolo predmetom žiadostí, komu boli adresované, ktorých subjektov sa týkali, v akom vzťahu boli\nk žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane potreboval zistiť. Žalovaný ani správca dane sa vo\nsvojich rozhodnutiach dĺžkou daňovej kontroly nezaoberali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo\nmožné, aby správny súd mohol vecne preskúmať a posúdiť žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa\ndĺžky konania.\n67. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že dôvod na to, aby vyhovel kasačnej\nsťažnosti žalovaného nezistil. Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď rozhodnutie žalovaného i\nprvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n68. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,\npreto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti\nrozsudku, krajský súd samostatným uznesením.\n69. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §\n139 ods. 4 SSP).\n70. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}