{"guid": "f2b051db-bfaa-4376-a028-a02aab3fd5c6:26a84937-c6f5-4582-ad2d-9ce5b3cef025", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/52/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/52/2018 z 2. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júna 2020, sp. zn. 5Sžfk/52/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2", "identifikacne_cislo": "4017200234", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2020-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26a84937-c6f5-4582-ad2d-9ce5b3cef025", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/52/2018\n4017200234\n02. 06. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:4017200234.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobcu: AJCOR\nRECYCLING spol. s r.o., Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, IČO: 36 614 262, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe z 3. marca 2017, proti rozhodnutiu\nžalovaného č. 104477300/2016 z 13. decembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/36/2017-209 z 23. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn.\n11S/36/2017-209 z 23. mája 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/36/2017-209 z 23. mája 2018 podľa §\n191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104477300/2016 z 13. decembra 2016 ako i rozhodnutie\nDaňového úradu Nitra č. 103460363/2016 zo 7. júla 2016 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie\nkonanie. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 104477300/2016 z 13. decembra 2016 žalovaný rozhodol tak,\nže dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil. Rozhodnutím správcu dane bol podľa ust.\n§ 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 158 397,50 € na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009, s tým, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný\nodpočet v sume 739,78 € a daňovou kontrolou bola zistená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume\n157 657,72 €, čo je rozdiel dane v sume 158 397,50 €.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako súd vecne a\nmiestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust.\n§ 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.12.2016 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016\nako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie\n\nžalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie\nkonanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa\nust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.\n4. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní\no vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 158 397,50\n€ (rozdiel medzi nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty uplatneným žalobcom v daňovom\npriznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 739,78 € a vlastnou daňovou povinnosťou\nžalobcu zistenou správcom dane v sume 157 657,72 €) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej\nveci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol\nnárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 158 397,50 € pri ôsmych faktúrach od dodávateľa\nAlCu METAL, spol. s r.o. (č. 2009043 zo dňa 07.10.2009, č. 2009044 zo dňa 07.10.2009, č. 2009045\nzo dňa 14.10.2009, č. 2009046 zo dňa 14.10.2009, č. 2009047 zo dňa 22.10.2009 a č. 2009048 zo dňa\n22.10.2009, č. 2009049 zo dňa 29.10.2009 a č. 2009050 zo dňa 29.10.2009), predmetom ktorých mala\nbyť dodávka tovaru označeného ako „Cu katod Grade A“.\n5. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci\nprioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly\nza zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom preverovania\nv rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie október 2009. V tejto súvislosti je potrebné\nzo strany správneho súdu uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanej žalobe citoval\nustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú trvania, resp. prerušenia daňovej kontroly. Tento\nprocesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie nie je možné aplikovať,\na to s poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia.\n6. Správny súd považoval za potrebné uvedomiť si, že daňová kontrola u žalobcu začala 2. marca 2011\na do 31. decembra 2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení\ns ustanoveniami § 165b ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že zákonodarca\ndôrazne rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého sa\ndaňová kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, t.j. do 31.12.2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie po daňovej kontrole\nzačatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa aplikuje zákon č. 511/1992 Z.z. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov až do\nukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly, resp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú\nčasovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne pre účely procesu pri výkone daňovej kontroly\nzačatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. a pre účely vyrubovacieho konania po\ndaňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou, zákonodarca ponechal, keďže zákonom\nč. 440/2012 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok, prechodným ustanovením § 165b ods. 1\na 2 s účinnosťou od 30. decembra 2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v § 165\nods. 4 a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového poriadku, teda zákona č. 563/2009\nZ.z. odlišne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/76/2016, sp.zn. 3Sžf/46/2015).\n38. Predmetná daňová kontrola sa teda začala u žalobcu 02. marca 2011 a bola ukončená 29. júna\n2016 prerokovaním protokolu z 31. mája 2016 z daňovej kontroly. Nasledujúci deň, t.j. dňa 30.06.2016\nsa začalo vyrubovacie konanie podľa ust. § 44 zákona č. 511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v zmysle ust. §\n15 ods. 13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe daňovej kontroly začatej a\nneukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda konštatovať, že správca dane\nna daňovú kontrolu a nasledujúci úsek daňového konania, t.j. vyrubovacie konanie (ust. § 165 ods.\n5 daňového poriadku) aplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Z.z. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.\n\n39. I keď žalobca v podanej žalobe nesprávne a nedôvodne citoval príslušné ustanovenia procesného\ndaňového predpisu - zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú dĺžky daňovej kontroly, resp. jej\nprerušenia, teda citoval právny predpis, ktorý na predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie\nnebolo možné aplikovať a správca dane ho ani neaplikoval, podľa názoru súdu je podstatné to,\nže žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016, pričom bola\nsprávcom dane dvakrát prerušená (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane taktiež\npožiadal žalovaného o jej predĺženie.\n40. Správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím z 18. júla 2011 z dôvodu, že sa\nzačalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí z 28.\njúna 2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdŕžania\nodpovede na predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa\njedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V\npredloženom administratívnom spise sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná rakúskej finančnej\nspráve týkajúca sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG, pričom odpoveď na ňu bola doručená\nsprávcovi dane 5. marca 2013. V podaní zo 17. apríla 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že 5. marca\n2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.\n41. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.06.2013 z dôvodu,\nže sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 7 žiadostí\nzo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia (26.06.2013) do obdŕžania odpovede na predmetné žiadosti. Ani v\nodôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa\nžiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V predloženom administratívnom spise\nsa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS\nKft., ktorá bola viackrát urgovaná a dňa 15.01.2016 zaslaná v novom formulári, pričom odpoveď na ňu\nbola doručená správcovi dane dňa 30.03.2016.\n42. Od 12.12.2013 (kedy bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové\nsubjekty zo dňa 09.12.2013 na dožiadanie zo dňa 17.06.2013) až do 31.03.2016 nie je v predloženom\nadministratívnom spise zadokumentovaný žiadny úkon správcu dane (okrem urgencií na medzinárodnú\nvýmenu informácií o daňovom subjekte MARTIN METALS Kft.). Jedná sa však o obdobie, keď bola\ndaňová kontrola u žalobcu prerušená na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26.06.2013, ale\nvzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií a ani odpovede na ne, nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť jej prerušenia.\nV podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre\nktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.\n43. V administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácií a dvoch odpovedí na ne, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10) nenachádzajú a\ntaktiež ani odpovede na tieto žiadosti. Nebolo preto možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí o\nmedzinárodnú výmenu informácií, komu boli žiadosti adresované, ktorých subjektov sa tieto žiadosti\ntýkali, v akom vzťahu boli tieto subjekty k žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane zisťoval,\nresp. potreboval zistiť. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly\ntrvajúcej od 02.03.2011 do 29.06.2016 potom nebolo možné posúdiť, či v tomto prípade boli splnené\nzákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová\nkontrola rozhodnutím správcu dane zo dňa 26.06.2013.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2017 uviedol, že originály predkladaných dokumentov sa\nnachádzajú v administratívnom spise, ktorý predložil tunajšiemu súdu k spisu vedenému pod sp.zn.\n26S/4/2017 (týka sa zdaňovacieho obdobia január 2010). Predmetný spis zn. 26S/4/2016 si súd pripojil\na z neho zistil, že v administratívnom spise, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia január 2010 sa\nnenachádzajú žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a ani odpovede na ne.\n44. Z odôvodnenia správneho súdu ďalej vyplýva, že v predloženom administratívnom spise a ani\nv administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod\nsp.zn. 26S/4/2017 sa teda nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede\n\nna ne (čo by ešte bolo možné napraviť výzvou správneho súdu pre žalovaného na doplnenie a\nskompletizovanie administratívneho spisu), ale podstatné je to, žalobca nebol v priebehu daňovej\nkontroly s týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený s výsledkami dokazovania a\nnemohol sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietal. Správca dane výzvou (v rozsahu 46 strán)\nzo dňa 18.04.2016 žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov k výkonu daňovej kontroly, resp.\nna predloženie písomného vyjadrenia k jednotlivým kontrolovaným zdaňovacím obdobiam v zmysle\notázok, ktoré boli vo výzve formulované. Vo výzve je pri zdaňovacom období december 2010 uvedené,\nže správca dane žiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií žiadosťou zo dňa 11.06.2013, a\nto finančnú správu v Poľskej republike ohľadne spoločnosti ROXI 2010 SPÓLKA Z ORGANIZCONA\nODPOWIEDZIALNOSCIA, pričom odpoveď mu bola doručená dňa 28.10.2013 (v predloženom spise sa\nnenachádza, preto nie je možné preveriť, či obsah oznámenia súhlasí s odpoveďou poľskej finančnej\nsprávy) a s obsahom odpovede bol žalobca oboznámený.\nŽalobca ale nebol v tejto výzve informovaný o skutočnostiach zistených na základe ďalších 9 žiadostí\no medzinárodnú výmenu daňových informácií.\nRovnako tak v protokole zo dňa 31.05.2016 z daňovej kontroly sú uvedené pri zdaňovacom období\njúl 2010 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce dodávateľa z Rumunska a Maďarska\n(MARTIN METALS Kft.) a odpovede na tieto žiadosti, pričom práve odpoveď z Maďarska mala byť\ndoručená správcovi dane dňa 30.03.2016, čo z administratívneho spisu aj vyplýva. V tejto súvislosti je\npotrebné uviesť, že v predmetnom protokole, v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2010\nje okrem iného uvedené, že boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa\n09.06.2011 (s uvedením čísiel týchto žiadostí), nie sú to však žiadosti (podľa čísiel), ktoré boli uvedené\nv rozhodnutiach o prerušení konania zo dňa 18.07.2011 a zo dňa 26.06.2013 a tieto žiadosti sa zrejme\ntýkajú daňovej kontroly iného daňového subjektu.\nV časti protokolu týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia december 2010 je uvedená žiadosť o medzinárodnú\nvýmenu informácií adresovanú rakúskej finančnej správe ohľadne spoločnosti MONTANWERKE\nBRIXLEGG AG a odpoveď na ňu, ktorá mala byť správcovi dane doručená dňa 29.02.2012 (podľa\nprezentačnej pečiatky správcu dane sa tak mal ostať dňa 05.03.2013 a tento dátum uvádza správca dane\ni v oznámení zo dňa 17.04.2013, ktorým žalobcovi oznamoval, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky,\npre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu prerušená).\nSprávca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.07.2016 (dodatočný platobný výmer) uvádza, že požiadal\no medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarskú daňovú správu, pričom v rozhodnutí sú uvedené\no otázky, na ktoré mal Csaba Oláh (konateľ spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o., ktorá mala byť\ndodávateľom žalobcu), ako osoba s trvalým pobytom v Maďarsku odpovedať, pričom ani jedna sa netýka\nobchodov so žalobcom, pretože žiadosť o výmenu daňových informácií bola realizovaná v rámci daňovej\nkontroly v spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o.\n45. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a námietky žalobcu\nv podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly, ktorá u žalobcu trvala od 2. marca 2011 do 29.\njúna 2016 (pričom bola dvakrát prerušená), kedy bol s konateľom žalobcu prerokovaný protokol z tejto\ndaňovej kontroly, je potrebné konštatovať, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach\ndĺžkou daňovej kontroly nezaoberali, napriek tomu, že s dvoma prerušeniami trvala viac ako päť rokov.\nVzhľadom na to, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácii a odpovede na ne, nebolo možné, aby súd preskúmal a posúdil žalobcom\nvznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.\n46. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne)\nz administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu správcom dane pri prerušení\ndaňovej kontroly u žalobcu a opätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín nebolo\nmožné preveriť.\n47. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že bolo porušené jeho právo vyjadrovať sa ku\nskutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. Toto právo žalobcu ako daňového subjektu vyplýva\nz ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého\nsa vykonáva daňová kontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k\nnim (ust. § 15 ods. 5 písm. f/ vyššie citovaného zákona). Uvedené znamená, že žalobca, ak by chcel\nnavrhnúť, aby boli jeho vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v\n\nprotokole, logicky by musel byť najskôr s týmito skutočnosťami oboznámený, čo sa v predmetnej veci\nnestalo, resp. to nie je v administratívnom spise zadokumentované.\n48. Taktiež žalobca v podanej žalobe namietal nevykonanie výsluchov ním navrhovaných svedkov. Tu je\npotrebné uviesť, že žalobca v podanom doplnení odvolania zo dňa 27.09.2016 proti rozhodnutiu správcu\ndane zo dňa 07.07.2016 opakovane uvádzal, že ak mal správca dane nejasnosti, resp. pochybnosti\nohľadne obstarania tovaru, mal vykonať výsluch svedkov, (ktorých mená uviedol). K výpovediam už\nvypočutých svedkov uviedol, že správca dane ho neupovedomil o vykonaní výsluchu svedkov. Správny\nsúd v súvislosti s touto námietkou žalobcu uvádza, že v rámci daňovej kontroly u žalobcu správca dane\npoužil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti AlCu METAL, spol. s\nr.o. (iný daňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno spochybniť, nakoľko vyplýva priamo\nz ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov. Nebolo povinnosťou správcu dane upovedomiť\nžalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu. Správca\ndane bol však povinný s takto získaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobcu a dať mu priestor, aby\nsa k tomuto dôkazu (protokolu z daňovej kontroly u iného daňového subjektu) vyjadril, resp. navrhol\ndoplnenie dokazovania, a to ešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu.\nTáto povinnosť správcu dane korešponduje s právom žalobcu ako daňového subjektu v zmysle ust. § 15\nods. 5 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,\nk spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia k nim.\n49. Správny súd bol toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov\n(ktoré v predmetnej veci sú), je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie\nhodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť\nmu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy\naj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov (napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi\ntvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že podľa\nnázoru daňových orgánov je najdôležitejšia výpoveď Csabu Oláha (ktorý vypočutý nebol) a ostatné\nsvedecké výpovede nemôžu suplovať výpoveď tohto svedka.\n50. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil,\nnapriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové\norgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená\numožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, aby bol\noboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl. 38 ods. 22\nListiny základných práv a slobôd). V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by\nto v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového\norgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n51. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho\ndaňového orgánu zo dňa 13.12.2016 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016 (čoho sa\nžalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom\nkonaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods.\n1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nĎalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci už súd nezaoberal, aby\nneprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov.\n52. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP).\nSprávca dane v priebehu ďalšieho konania skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií, ktoré realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu a odpovede\nna ne, príp. i ďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom\nzdaňovacom období), dôsledne vypočuje štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za\nzdaňovacie obdobie október 2009, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty,\npríp. ním označené osoby ako svedkov, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy,\nktorými disponuje. Je vecou žalobcu, že podľa jeho tvrdenia sa pre neplatenie nájomného nemôže dostať\nk niektorým svojim účtovným dokladom.\n\nNásledne správca dane podrobne oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s dôkazmi, ktoré získal\na použil z inej daňovej kontroly, t.j. z daňovej kontroly v spoločnosti AlCu METAL spol. s r.o., s\nodpoveďami na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré mu boli doručené v rámci daňovej\nkontroly vykonávanej u žalobcu a vyzve žalobcu, aby sa k nim vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V\nprípade, ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane zváži, či z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie\ndokazovanie, resp. dokazovanie doplniť a v kladnom prípade dokazovanie doplní, resp. zdôvodní, prečo\nďalšie dokazovanie nevykonal.\nNakoľko súdu nie je známy obsah žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane\nrealizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu a obsah odpovedí na tieto žiadosti (v administratívnom\nspise sa tieto žiadosti a odpovede na ne nenachádzajú a takisto odpovede nie sú uvedené ani v\nprotokole z tejto daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane a v rozhodnutí žalovaného), je potrebné\ndať do pozornosti správcu dane, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 07.07.2016 (v ktorom\ncituje otázky pre Csabu Oláha, o vypočutie ktorého žiadal maďarskú finančnú správu v rámci daňovej\nkontroly v spoločnosti AlCu METAL spol. s r.o.) vyplýva, že maďarská finančná správa nebola žiadaná o\npreverenie obchodov spoločnosti AlCu METAL spol. s r.o. ako dodávateľa so žalobcom ako odberateľom\nv zdaňovacom období október 2009. Podľa názoru súdu nie je preto možné sa odvolávať na odpoveď\nmaďarskej finančnej správy v rámci daňovej kontroly v spoločnosti AlCu METAL spol. s r.o. a na\nnemožnosť vypočutia Csabu Oláha ako konateľa tejto spoločnosti.\nV prípade, ak o preverenie týchto obchodov, resp. o výsluch Csabu Oláha nebola maďarská finančná\nspráva žiadaná ani v rámci daňovej kontroly u žalobcu, bude potrebné zvážiť vykonanie tohto výsluchu\na v prípade jeho realizovania bude potrebné o tom upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt a umožniť\nmu, aby mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Pokiaľ bude potrebné pred\nsprávcom dane vypočuť osoby, ktoré sú štátnymi občanmi iného štátu a slovenský jazyk neovládajú,\ndaňové orgány prijmú také opatrenia, aby ich výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom. V prípade, že\nsa štátni občania iného štátu na základe predvolania nedostavia na výsluch k správcovi dane, tento zváži\nmožnosť využitia medzinárodnej spolupráce (v prípade, ak doposiaľ nebola realizovaná) s príslušným\nštátom, o občanov ktorého sa jedná, resp. na území ktorého majú títo občania bydlisko, resp. sa tu\nzdržujú.\nŽalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že správca dane daňovou kontrolou u žalobcu\na jeho dodávateľa zistil, že „tovar uvedený na predmetných faktúrach mal byť dodávaný v obchodnom\nreťazci: pôvodca tovaru neznámy - AlCu METAL spol. s r.o. - daňový subjekt - odberatelia SD spoločnosť s.r.o. - Credit Group Hungária Kereskeldemi“ . Z rozhodnutia správcu dane však zistenie\ntakéhoto reťazca, resp. jeho existencia nevyplýva.\n53. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý\nje vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť\ndbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je\nv žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle\ntoho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu\naplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia\ndaňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov\nv daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj\nprocesné).\nAko už správny súd konštatoval vyššie, správne orgány nepostupovali pri vykonávaní daňovej kontroly\ntak, aby dôsledne dbali na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu a to najmä\ntým, že ho neinformovali o výsledkoch zistení, ktoré získali prostredníctvom medzinárodnej výmeny\ninformácií. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol informovaný o tom, kedy odpadla prekážka\nprerušenia daňovej kontroly, ale nebol informovaný o obsahu odpovedí na žiadosti správcu dane o\nmedzinárodnú výmenu daňových informácií, a teda nemohol ani vedieť, aký vplyv majú jednotlivé\nzistenia na posúdenie jeho nároku z hľadiska dane z pridanej hodnoty, čím nepochybne došlo k\nporušeniu práv žalobcu. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú dané dôvody\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane založené na porušení procesných\npráv žalobcu.\n54. Záverom správny súd považoval za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správcu\ndane, ktoré obsahuje odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,\n\naké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPokiaľ správca dane túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že\nnie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správcu dane.\nII.\n55. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na\nďalšie konanie a posúdenie veci.\n56. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci s ohľadom na znenie ustanovení § 25a, § 15, § 29, § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.\na § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z..\n57. Sťažovateľ ďalej namietal, že žalobca námietku týkajúcu sa medzinárodných dožiadaní a ich vplyvu\nna prerušenie daňovej kontroly nevzniesol ani v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu odvolacieho\nkonania. Uvedenú námietku vzniesol až v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. Z tohto dôvodu\nsprávca dane vo svojom rozhodnutí uviedol iba chronologický priebeh výkonu daňovej kontroly, pričom\njasne definoval kedy bola daňová kontrola začatá, kedy bola ukončená a v akom období bola prerušená.\nNakoľko informácie získané medzinárodnými žiadosťami nemali vplyv na výrok rozhodnutia a výšku\nvyrubenej dane, nebolo podľa žalovaného dôvodné ani efektívne, aby sa k nim správca dane vo svojom\nrozhodnutí podrobne vyjadroval.\n58. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s názorom správneho súdu, že preskúmať a posúdiť zákonnosť\nprerušenia daňovej kontroly a vysporiadať sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly\nnie je možné, pretože v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií a odpovede na ne. Podľa sťažovateľa na základe žiadostí a odpovedí\npredložených krajskému súdu bolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly.\nKonštatoval, že považoval za neefektívne predkladať správnemu súdu množstvo dokladov nemajúcich\nvplyv a vypovedaciu hodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou.\n59. Ku konštatovaniu správneho súdu o dôvodnosti námietky žalobcu, že nebol oboznámený s\nvýsledkami dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť sťažovateľ uviedol, že žalobca sa k danému mohol\nvyjadriť vo vyjadrení k zaslanému protokolu, avšak svoje právo nevyužil, zdôrazňujúc, že informácie\nzískané z medzinárodnej výmeny daňových informácií nemali žiadny vplyv na výšku vyrubenej dane.\n60. Sťažovateľ bol toho názoru, že správnym súdom uvedený rozsudok najvyššieho súdu sp.zn.\n5Sžf/14/2016 nie je aplikovateľný na tento prípad, pretože uvedený rozsudok riešil situáciu, kedy\nFinančné riaditeľstvo SR nepredložilo žiadne doklady o zaslaní medzinárodných dožiadaní a obdŕžaní\nodpovedí, na základe ktorých prerušil daňovú kontrolu. Avšak v tomto prípade žalovaný zdokumentoval\nprerušenie daňovej kontroly.\nIII.\n61. Žalobca napriek riadnej výzve správneho súdu, svoje právo nevyužil a ku kasačnej sťažnosti sa\nnevyjadril.\nIV.\n62. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n\n63. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok správneho súdu č. k.\n11S/36/2017-209 z 23. mája 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n104477300/2016 z 13. decembra 2016 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103460363/2016 zo\n7. júla 2016 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.\n64. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n65. Podľa § 165 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01.01.2012, právne úkony a ich\núčinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n66. Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n67. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších\npredpisov.\n68. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa\nvykoná podľa doterajších predpisov.\n69. Podľa § 165 ods. 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01.03.2012, daňové konania začaté\na právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov;\nsankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak\nskutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt\npriaznivejšie.\n70. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného\nzákona v znení účinnom od 30.12.2012, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa\ndokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.\n71. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2011, v daňovom konaní\nsa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a\ndbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných\nosôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPrávom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v\ndaňovom konaní.\n72. Podľa § 15 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa\nzisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo\n\nvznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, o účel kontroly vyžaduje; pri správe\ndaní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec\nsprávcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného\nsprávcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie\núčelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola\noprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného\nzákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) (ods.\n1)\nDaňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má\nvo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a/ na predloženie služobného preukazu zamestnancom\nsprávcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b/ byť\nprítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice\nz miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou\nvykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom\npojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných\ndokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (ods. 5)\nKontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť\npoverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a\npodmienky na vykonanie daňovej kontroly, c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou\nosobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady\nv písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo\nsprávcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu\ndaňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety, f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho\nprevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci\nmimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy,\nprípadne kópie (§ 14 ods. 3). (ods. 6)\nO výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec\nsprávcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania\nprotokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie\nkontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený\npísomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k\nprotokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve\nna prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového\nsubjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve\nnemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane\nje oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného\npodnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným\ndaňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu\npodľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k\nprotokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (ods. 10)\nProtokol musí obsahovať a/ názov a sídlo správcu dane, b/ číslo konania, c/ meno, priezvisko, adresu\ntrvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného\ndaňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného\ndaňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované\nzdaňovacie obdobie, e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,\nf/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g/ súpis kontrolovaných\ndokladov, h/ preukázané kontrolné zistenia, i/ dátum vypracovania protokolu, j/ dátum prerokovania\nprotokolu, k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l/\nvlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (ods. 11)\nPo prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a\nzamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho\nzástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu\n\nznámy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému\nsubjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak\nkontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa\nsám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za\ndeň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.\n(ods. 12)\nDaňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo\njeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu\ns daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania\nzápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu\nalebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína\nvyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,\nže daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b)\nza kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku\n12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie\norgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\n(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. (ods. 13)\nAk sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň\nspísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia\nodsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej\nvety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.\nAk sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o\nvykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v\nupovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované\nzdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej\nkontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú\nustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo\ndodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej\nkontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. (ods. 14)\nSprávca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie\nnadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím\nprimerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých\nosôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.\nAk vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je\nministerstvo. (ods. 17)\nAk správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov\nodo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov\npísomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. (ods. 18)\n73. Podľa § 25 ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak\nsa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\nSprávca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\nSprávca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo\npominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.\nPokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\nAk je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n74. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý\nvedie daňové konanie.\n\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nAko dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy\nsprávcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových\nkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi\na doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n75. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov účinnom do 30. 04. 2010, dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna\nhodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným\nkurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)\nv deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,\n76. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby\nvzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\n54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa §\n49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nPlatiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom\nobdobí, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období\nkalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad\npodľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/\nalebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie\nkalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom\nzdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ\nvykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na\nodpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom\nprávo na odpočítanie dane vzniklo.\n77. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n78. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu.\n79. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n80. Kasačný súd v tomto prípade odkazuje podľa § 464 ods. 1 SSP na právne závery vyslovené\nv nedávnom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Sžfk/34/2019 z 21. apríla 2020,\n\ntýkajúceho sa tých istých v účastníkov konania, vychádzajúceho zo skutkových zistení tej istej daňovej\nkontroly, v ktorom uvádza nasledovné:\nK názoru sťažovateľa o neefektívnosti predkladania množstva dokladov nemajúcich vplyv a vypovedaciu\nhodnotu v súvislosti s prejednávanou vecou správnemu súdu kasačný súd zdôrazňuje svoje stotožnenie\nsa s názorom krajského súdu, že dôvodu nepredloženia väčšiny žiadostí, ktoré mali byť hlavným\ndôvodom prerušenia daňového konania správcom dane a teda nemožnosti zistenia ich obsahu a účelu\nnebolo a nie je možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly vo vzťahu k žalobcom\nnamietanej neprimeranej dĺžke daňového konania. V administratívnom spise sa skutočne nenachádzajú\nvšetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a odpovede na ne, čo nerozporoval\nani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, žiadosti o výmenu daňových informácií sú špecifikované v\nrozhodnutiach o prerušení kontroly číslom a dátumom, pričom v spise sa z celkového počtu údajne\nzaslaných 10 žiadostí nachádzajú iba dve a dve odpovede na ne (žiadosť č. 621/320/42013/11/\nŠer zo dňa 28.06.2011 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa 05.03.2013 a žiadosť č.\n9410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 a odpoveď na ňu doručená správcovi dane dňa\n30.03.2016). O danej námietke žalobcu by si súd mohol urobiť úsudok iba v prípade, ak by mal k\ndispozícii všetky podklady preukazujúce odôvodnenosť prerušenia daňovej kontroly či predĺženia lehoty\nna jej vykonanie.\nVo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých úsekov daňového konania sa môžu\nvyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa\npovahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom\nkonaní. V tejto súvislosti dáva zákon správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti zastaviť konanie\naj možnosť konanie prerušiť.\nV prípade prerušenia podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. je daňová kontrola prerušená dňom uvedeným\nv rozhodnutí o jej prerušení. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu\nalebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo\nkonanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová\nkontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový\ninterval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka\nuskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako\njeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek absencii stanovenia\nkonkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu\nmožnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v\nsúvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie § 15 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je\nnevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by\nnemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu,\naby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a\nspôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti\na účelnosti. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania\nvyjadrenou v § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorej správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň a § 30a v zmysle ktorého je správca dane povinný konať bezodkladne, resp. v lehote 30,\npríp. 60 dní.\nMedzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov\nbola realizovaná medzi daňovými orgánmi v zmysle nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra\n2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pričom\nžiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni\nprijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite\ninformuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne\nschopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904 /2010).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú\nkontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a\nprimeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto\nsmere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane\npovinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly,\n\nako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej\nvýmeny informácií.\nOpierajúc sa o vyššie uvedené východiská kasačný súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly\nmusí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie\ntakých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú\nrelevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.\nVýkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne\nvýznamný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla\nspojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti\na procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu\nnevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné\nčasovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a\ntak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a\nzodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly\nnemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe\nsystematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr.\nrozhodnutie NSS ČR vo veci sp.zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004).\nV kontexte vyššie uvedeného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne stotožnil so závermi\nuvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby\nv prípade prerušenia daňovej kontroly, z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány\nnáležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na\nkonečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú,\nmožno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 30 ods. 3 zákona\no správe daní a poplatkov a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky označuje za podstatnú skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí\ndaňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a\nk medzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s ktorými disponoval už v čase\nprerušenia daňovej kontroly. Žalovaný bol povinný dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri\nmedzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom viac ako štyri roky trvajúceho prerušenia daňovej\nkontroly. Najvyšší súd zastáva názor, že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly,\nnie je dostatočne efektívne prerušenie konania na takú dlhú dobu. Popri účelnosti a odôvodnenosti\nprerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj\nprimeranosť dĺžky predmetného prerušenia, ktorú nebolo a ani nie je možné posúdiť, vzhľadom na\nabsenciu dotknutých žiadostí o medzinárodnú spoluprácu v administratívnom spise a existujúcich\nurgencií žiadostí zo strany daňových orgánov.\nSkúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým\nz dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania\nzákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej sféry\ndaňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť\ndôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom\nzamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste zdôrazňuje, že v prejednávanej veci trvalo druhé\nprerušenie daňového konania správcom dane viac ako dva roky, počas ktorých žalovaný konal\nminimálne (opätovné zaslanie žiadosti o medzinárodnú spoluprácu na novom formulári po viac ako\ndvoch rokoch od prerušenia kontroly). Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu nevyhnutnosť\nnáležitého odôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej\nu žalobcu ešte viac zintenzívňuje.\nNakoľko sa kasačný súd plne stotožnil s hlavným dôvodom zrušenia žalobou dotknutých rozhodnutí\na vrátením veci správcovi dane pre nemožnosť preskúmať ich zákonnosť z dôvodu nekompletnosti\npodkladov, ktoré by toto preskúmanie umožňovali, k ostatným kasačným námietkam žalovaného\nkasačný súd iba okrajovo dodáva, že z administratívneho spisu vyplynulo, tak ako uviedol v kasačnej\nsťažnosti sťažovateľ, že žalovaný žalobcu vyzval na vyjadrenie k zaslanému protokolu výzvou z\n31.05.2016. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a podkladom, z ktorých\nboli skutočnosti zistené. Jeho vyjadrenia žalovaný vyhodnotil v kontexte ostatných faktov vo vzájomnej\nsúvislosti.\nV súvislosti s informáciami získanými z medzinárodnej výmeny daňových informácií a ich neoznámenie\nžalobcovi bude v ďalšom konaní potrebné, aby správca dane oboznámil daňový subjekt so všetkými\n\nskutočnosťami tvoriacimi podklad rozhodnutí vydaných v daňovom konaní bez ohľadu na to v akej forme\nich správca dane uchováva.\nK potrebe vytvoriť daňovému subjektu priestor na preukázanie hodnovernosti predložených účtovných\ndokladov je z administratívneho spisu zrejmé, že správca dane výzvou zo dňa 18.04.2016 vyzval\nžalobcu na vyjadrenie a predloženie relevantných dokladov a dôkazov. Žalobcovu reakciu na výzvu však\nsťažovateľ vyhodnotil ako všeobecnú a bez skutočnej snahy objasniť skutkový stav keďže uviedol, že\ndôkazy preukazujúce vykonané obchodné operácie sú uložené v skladovacích priestoroch, ktoré mal\nžalobca prenajaté, avšak z dôvodu neplatenia nájomného nemá k nim prístup. Je zrejmé, že v priebehu\ndaňovej kontroly, ktorá trvala dostatočne dlhý čas, mal žalobca možnosť kedykoľvek predložiť ďalšie\ndôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Kasačný súd zdôrazňujúc, že žalobca namieta nezákonne dlhý čas\nvýkonu kontroly, konštatuje, že nebolo možné aby správca dane čakal, či žalobca bude v budúcnosti\nschopný zabezpečiť si dôkazy svedčiace v jeho prospech. Správca dane ako dôkaz, ktorým možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti použil protokol o určení dane\npodľa pomôcok č. 9410401/5/4517458/14/Šer zo dňa 06.10.2014 vyhotovený z inej daňovej kontroly\nDPH, v rámci ktorej správca dane vykonal u dodávateľa žalobcu podrobné šetrenie, z ktorého zistil, že\nv nijakom zdaňovacom období nebolo potvrdené dodanie tovaru pre žalobcu, pričom správcom dane\nbol opakovane predvolávaný konateľ dodávateľa, tento však podľa jeho neho vedome žiadne vyjadrenie\nneposkytol.\nV súvislosti s návrhom žalobcu na vypočutie svedkov bolo na správnej úvahe žalovaného orgánu\nvyhodnotiť, či by svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť, vzhľadom na svoje pracovné zaradenie\nmohli alebo nemohli v danej veci poskytnúť dôkaz odôvodňujúci zmenu výroku rozhodnutia správcu\ndane. Akúkoľvek správnu úvahu bol však žalovaný povinný riadne odôvodniť v konečnom rozhodnutí.\nOtázkou zákonnosti kontroly bol žalovaný povinný zaoberať sa z úradnej povinnosti, bez ohľadu na\nnámietky daňového subjektu, podané v daňovom konaní. Daňový orgán v prejednávanej veci mal\nvedomosť o tom, že daňová kontrola prekročila zákonom stanovený časový moment, a že dĺžka\nprerušenia daňovej kontroly presahuje, v každom prípade prerušenia, dĺžku viac ako o 1 rok. Už\nna základe týchto skutočností mal žalovaný a prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia\nuviesť a v rámci administratívneho spisu predložiť podklady preukazujúce, že nielenže došlo k\nprerušeniu daňovej kontroly procesným rozhodnutím, ktoré je súčasťou obsahu administratívneho spisu,\nale mal buď v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňového konania uviesť, z akých dôvodov k\nprerušeniu daňovej kontroly došlo, a to nielen uvedením identifikačných údajov žiadosti o poskytnutie\nmedzinárodnej výmeny informácií, alebo mal preukázať, aké skutočnosti je vo vzťahu k daňovému\nsubjektu a priebehu daňovej kontroly potrebné, pre riadne zistenie skutkového stavu veci a vydanie\nzákonného rozhodnutia v primeranom čase, medzinárodnou výmenou informácií zabezpečiť. Tieto\nskutočnosti nie sú obsahom odôvodnenia preskúmavaných správnych rozhodnutí, ani rozhodnutí o\nprerušení konania a nie sú komplexne ani súčasťou predloženého administratívneho spisu. Z tohto\ndôvodu nie je možné preskúmať v súdnom prieskume vyjadrenia správnych orgánov, pretože nie sú\nsubsumované do dôvodov preskúmavaných správnych rozhodnutí a súčasťou administratívneho spisu\nnie sú ani podklady rozhodnutí, z ktorých pri rozhodovaní správne orgány vychádzali. Preto nie je\nmožné v tomto smere hodnotiť skutočnosti, a prílohy, ktoré sťažovateľ pripojil ku kasačnej sťažnosti.\nBez relevancie je aj tvrdenie žalovaného, že formuláre žiadostí a odpovedí, sú formálnymi tlačivami. Pre\nposúdenie postupu správnych orgánov je obsah týchto listín - žiadostí podstatný, konkrétne je dôležité,\nčo žiadosťami správne orgány chceli zistiť a skúmať, aké skutkové okolnosti týkajúce sa obchodnej\nčinnosti daňového subjektu v zahraničí dožiadaný orgán zistil a pod. Navyše, nepredloženie týchto\nžiadostí a ich absencia v administratívnom spise spôsobuje, že nie je možné ich obsah vyhodnotiť, nie je\nmožné zistiť, kedy boli odoslané, urgované, kedy boli doručené odpovede na ne, a to vo vzťahu ku každej\njednotlivej žiadosti, keď v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí o prerušení\nkonania je uvedené, že sa malo jednať celkovo o desať žiadostí, z ktorých iba jedna je súčasťou\nadministratívneho spisu, vo vzťahu ku ktorej bola doručená aj odpoveď. V tomto smere kasačný súd,\nrovnako ako správny súd, dospel k záveru, že ďalšími žalobnými dôvodmi sa nebolo potrebné zaoberať,\nkeďže nebolo preukázané, či v preskúmavanej veci dĺžka daňovej kontroly, predchádzajúcej vydaniu\npreskúmavaných rozhodnutí, bola vzhľadom na jej časový rozsah primeraná a teda či daňová kontrola\nbola zákonná.“\n81. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nsprávneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd\nkonštatuje, že dôvod na to, aby vyhovel kasačnej sťažnosti nezistil.\n\n82. Kasačný súd má za to, že správny súd postupoval vecne správne, keď rozhodnutie žalovaného i\nprvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní\nbude sťažovateľ viazaný právnym názorom správneho súdu.\n83. Vzhľadom na vyššie uvedené a na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú\nsťažnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n84. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods.\n1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal,\npreto mu právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku krajský súd samostatným uznesením.\n85. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §\n139 ods. 4 SSP).\n86. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}