{"guid": "e28f7873-4eae-480c-9e10-6fa6854fd063:313919d1-b137-47b6-b6c3-f35659b440e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/41/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/41/2018 z 8. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 2Sžfk/41/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1", "identifikacne_cislo": "4016201064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/313919d1-b137-47b6-b6c3-f35659b440e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/41/2018\n4016201064\n08. 12. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:4016201064.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: N.U. U.,\ntrvale bytom M. XXX, IČO: 30 893 674, právne zastúpený: JUDr. Anetta Árvayová, advokátka, so\nsídlom Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104012448/2016\nzo dňa 30.09.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n26S/28/2016-140 zo dňa 11. januára 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 104012448/2016\nzo dňa 30.09.2016 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103383407/2016 zo dňa\n22.06.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) správca dane vyrubil\nrozdiel v sume 1.521,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že medzi účastníkmi konania bolo sporné,\nči žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie apríl 2014 pri ním tvrdenej dodávke služieb od deklarovaného dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o.\npodľa predložených faktúr, za ktoré žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie apríl 2014 uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.162,89 Eur.\n3. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2014 sa u\nžalobcu začala na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 20951684/2015 zo dňa 07.10.2015. V\npriebehu daňovej kontroly správca dane dňa 05.02.2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov za\núčelom preukázania úhrady dodávateľských faktúr, uvedenia konkrétneho miesta výkonu pomocných\nprác pri jednotlivých faktúrach, uvedenia konkrétnej pomocnej práce, ktorá bola vykonaná a priradiť\nju k jednotlivým dodávateľským faktúram, uvedenia, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, mená\nosôb, ktoré práce vykonali, či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce (dochádzka), preukázania\n\nodovzdania a prevzatia prác preberacími a odovzdávacími protokolmi, komu boli práce ďalej fakturované\na tiež preukázania úhrady odberateľských faktúr. Dňa 25.02.2016 sa žalobca dostavil k správcovi\ndane a vyjadril sa k jednotlivým bodom výzvy zo dňa 05.02.2016, o čom bola spísaná zápisnica\no ústnom pojednávaní. Žalobca ku kontrole predložil dodávateľské faktúry, výdavkové pokladničné\ndoklady, uviedol miesta výkonu prác a odberateľa, pre ktorého boli práce vykonané a predložil tiež\nodberateľské faktúry týkajúce sa spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, 077 01 Kráľovský\nChlmec, IČO: 36 606 499.\n4. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly zaslal dožiadanie na Daňový úrad Košice z dôvodu\npreverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení - pomocných stavebných prác a ich zaúčtovania v\núčtovníctve spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o. Odpoveď na dožiadanie bola správcovi dane doručená\ndňa 17.03.2016. Z odpovede vyplynulo, že sídlo tohto daňového subjektu je totožné s adresou konateľa\nspoločnosti H. D. a nachádza sa v rodinnom dome, ktorý bol v čase miestneho zisťovania neobývaný,\njavil známky schátrania a nachádza sa na spoločnom dvore s tromi nehnuteľnosťami, pričom majiteľ\nobývanej nehnuteľnosti uviedol, že H. D. sa už niekoľko rokov po smrti otca na tejto adrese nezdržiava\na nevedel uviesť, kde pôsobí. Na bráne a ani na nehnuteľnosti sa nenachádzalo označenie spoločnosti\nobchodným menom a nenachádzala sa tam ani poštová schránka. Na Mestskom úrade Kráľovský\nChlmec, oddelenie organizačnej a vnútornej správy, zamestnanci Daňového úradu Košice následne\nosobne zistili, že H. D., nar. XX.XX.XXXX, je od 28.10.2008 prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. XXX/\nXX, X. O., pričom spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. na tejto adrese neohlásila svoje sídlo, rodinný dom je\nodpojený od elektrickej energie a je neobývaný.\n5. Ďalším šetrením bolo zistené, že daňový subjekt DRUŽBA SK, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje,\ndaňové priznania na DPH nepodáva, posledné daňové priznanie na DPH podal za 4. štvrťrok\n2012. Z odpovede teda vyplynulo, že spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. uskutočnenie pomocných prác\nnepriznala, keďže nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, nebolo\npreukázané uskutočnenie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a\ndôkazmi, nepreukázala ich zaúčtovanie, daň z uvedených faktúr nepriznala a neodviedla, sídlo\nspoločnosti je fiktívne, so správcom dane nekomunikuje. Keďže žalobca a dodávateľ DRUŽBA SK, s.r.o.\nv zmysle § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 2 písm. c/, d/ a e/ daňového poriadku dostatočne\nnepreukázali dodanie služby a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, správca dane žalobcovi neuznal\nodpočítanie dane za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 1.521,-Eur.\n6. Správny súd uviedol, že z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca počas\ndaňovej kontroly nepredložil požadované doklady a neposkytol požadované informácie a vysvetlenia,\nčím nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Nepreukázanie skutočnej realizácie\nzdaniteľných obchodov za mesiac apríl 2014 prostredníctvom overiteľných dôkazov má za následok\nnesplnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej len ,,zákona o DPH“). Uvedené podmienky sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže\nnárok na odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť, pričom zákon ich preukázanie vyžaduje a dôkazné\nbremeno je v tomto prípade na daňovom subjekte, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.\nk. III. US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemožno mu oprávnene uznať nárok na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011.\n7. Podľa správneho súdu žalobca v posudzovanej veci jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a\nnevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o deklarovaných zdaniteľných plneniach, pri ktorých\nsi uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly jasne\nuviedol, čo žiada od žalobcu preukázať a označil doklady, ktoré môže na podporu svojich tvrdení\npredložiť. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal, že sa ním deklarovaný zdaniteľný obchod\naj reálne uskutočnil. Nepredloženie dôkazov zo strany daňového subjektu však nezbavuje správcu dane\npovinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. O\nuvedené sa správca dane pokúšal prostredníctvom iného správcu dane, ktorého žiadal o preverenie\npožadovaných skutočností. V tomto smere podľa správneho súdu absolútne neobstojí námietka žalobcu,\nže zistenie skutkového stavu nezákonne v danom prípade vykonal iný daňový úrad - Daňový úrad\n\nKošice, pričom takéto zistenia si mal podľa jeho názoru uskutočniť sám žalovaný. Žalovaný postupom\npopísaným v odseku 3 a 5 tohto odôvodnenia iba využil zákonný inštitút dožiadania zakotvený v §\n21 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), ktorý umožňuje požiadať o vykonanie\njednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane z dôvodu ekonomiky konania.\n8. V priebehu daňovej kontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods.\n1 daňového poriadku a poskytol mu aj dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré\nby mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil a požadované doklady napriek výzve\nsprávcu dane nepredložil. Správny súd nie je skutkovým súdom a na návrh účastníkov vykonáva\ndokazovanie len za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto\nnevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom až na pojednávaní (výsluch svedka). Výsluch svedka\nnavrhnutého žalobcom až v priebehu súdneho konania správny súd nepovažoval v zmysle § 119 a §\n120 písm. a) SSP za nevyhnutný na rozhodnutie vo veci, preto ani nevyužil možnosť (nie povinnosť)\ntakýto dôkaz vykonať. Z čestného prehlásenia žalobcom navrhovaného svedka, ktoré žalobca predložil\nna pojednávaní, naviac nie je možné dospieť k záveru, že by tento svedok disponoval informáciami\nspôsobilými spochybniť alebo zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane. Napokon je potrebné\nzdôrazniť, že žalobca mal povinnosť výsluch predmetného svedka navrhnúť v zmysle § 45 ods. 1 písm.\nc) daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly, a to najneskôr do jej ukončenia.\n9. Správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa\n22.06.2016 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.521,- Eur,\nčo je rozdiel medzi daňou uvedenou žalobcom v podanom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie\nobdobie v sume 3.162,89 Eur a daňou zistenou správcom dane v sume 4.683,89 Eur. Rovnako správny\nbol aj postup žalovaného, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane svojím rozhodnutím č.\n104012448/2016 zo dňa 30.09.2016 potvrdil.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n10. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP z dôvodu uvedeného v § 440\nods. 1 písm. f/, g/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.\n11. V kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí so žalovaným, ktorý svoje preverovanie zameral iba na\nzisťovanie u dodávateľa služby. Dodal, že nie je jeho povinnosťou a nemal ani kompetencie preverovať,\nči spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. podávala daňové priznania a či predložila ku kontrole účtovné doklady.\n12. Namietal, že absentovalo podrobnejšie právne posúdenie žalobných námietok v bode I. žaloby v\nodôvodnení rozsudku. Správny súd sa nevyjadril, akým spôsobom mal žalobca zistiť, či dodávateľská\nspoločnosť podávala daňové priznania, pokiaľ sa nachádza na Obchodnom registri okresného\nsúdu Košice. Správny súd nevzal do úvahy ani námietku, že spoločnosť DRUŽBA SK s.r.o.\nmala zamestnancov a žalovaný prostredníctvom evidencie v Sociálnej poisťovni mohol zistiť mená\nzamestnancov.\n13. Ďalej argumentoval, že došetrovanie skutkového stavu bolo na nepríslušnom daňovom úrade,\npričom správny súd nevzal do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/9/2012 zo dňa 19.09.2012. S poukazom na citovanú judikatúru (sp. zn. 5Sžf/14/2015,\n8Sžo/230/2010) mal za to, že správny súd presne nevymedzil, v čom konkrétne došlo zo strany\nsťažovateľa k porušeniu zákona. Pripomenul, že správnemu súdu navrhol vypočuť svedka p. Z.. T. R.,\navšak správny súd, nakoľko bol tento výsluch navrhnutý až v priebehu súdneho konania, v zmysle §\n119 a § 120 písm. a) SSP nevyhovel.\n14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.06.2018, v ktorom uviedol, že kasačná\nsťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril, a preto sa pridržiava\nsvojho písomného vyjadrenia, ktoré podal k žalobe.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/28/2016-140 zo\ndňa 11. januára 2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016.\n17. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu\ndaňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2014 na základe oznámenia č.\n20951684/2015 zo dňa 07.10.2015, ktorá bola začatá dňa 30.10.2015.\n18. Daňový úrad Nitra kontrolu dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu ukončil protokolom č.\n103120889/2016 zo dňa 11.05.2016, v ktorom opísal priebeh daňovej kontroly a na základe zistených\nskutočností vyslovil záver, že aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt predložil ku kontrole\nfaktúry, konkretizoval miesta výkonu prác a identifikoval odberateľa, pre ktorého práce boli vykonané,\ndostatočným spôsobom nepreukázal, že fakturované pomocné práce boli vykonané dodávateľom,\nspoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o. (za zdaňovacie obdobie apríl 2014).\n19. Správca dane doručil daňovému subjektu protokol spolu s výzvou zo dňa 12.05.2016, ktorou vyzval\nsťažovateľa na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Sťažovateľ doručil dňa 10.06.2016\nvyjadrenie k protokolu.\n20. Následne dňa 22.06.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 103383407/2016, ktorým vyrubil\nsťažovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.521,- Eur.\n21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal. O odvolaniach bolo rozhodnuté\npreskúmavanými rozhodnutiami žalovaného tak, že vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutia boli\npotvrdené.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n24. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\n25. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n26. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n29. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek\nelektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,\nc) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nd) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,\ne) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača\ns využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.\n30. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n33. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n34. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku.\n38. Pre vydanie napadnutých rozhodnutí daňových orgánov bolo podstatné zistenie, že žalobca si v\nkontrolovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr\n- č. 0216 zo dňa 29.4.2014 v celkovej sume 4 193 eur, základ dane v sume 3.494,17 eur, a DPH 20%\nv sume 698,83 eur\n- č. 0217 zo dňa 30.4.2014 v celkovej sume 4 933 eur, základ dane v sume 4 110,83 eur, a DPH 20%\nv sume 822,17 eur\nza dodané služby (pomocné práce na HM TESCO) od dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o. Kráľovský\nChlmec, pričom v priebehu celého konania sa nepodarilo preukázať reálne dodanie služieb tvrdeným\ndodávateľom.\n39. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n40. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n41. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n42. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na\nsvojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n43. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n44. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17\n\nzo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona\nč. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený...“\n45. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n46. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n47. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie.\nIde o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym\ntitulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej\ntransakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n48. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že je povinnosťou\nsťažovateľa, na ktorom leží dôkazné bremeno, predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia o existencii dodávky služby, o okolnostiach uskutočnenia dodávky od\ndeklarovaného dodávateľa. Takéto doklady o realizácii obchodného vzťahu sa musia dať preveriť resp.\nosvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom. Správca dane sa snažil zabezpečiť účtovné doklady\nvystavené spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o. pre sťažovateľa a tiež vyjadrenie konateľa spoločnosti, čo\nsa mu nepodarilo, pretože na adrese sídla a konateľa spoločnosti sa nik nenachádzal, rodinný dom\nbol neobývaný. Správca dane preverením zistil, že spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. so správcom dane\nnekomunikuje a nepodáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty. Posledné daňové priznanie k\ndani z pridanej hodnoty podala za 4. štvrťrok 2012.\n49. Kasačný súd nemôže prisvedčiť námietke sťažovateľa, že správca dane sa zameriaval iba na\nzisťovanie služby u dodávateľa, pretože z daňového spisu vyplýva, že správca dane vyzval sťažovateľa\nvýzvou č. 102503992/2016 zo dňa 05.02.2016 na preukázanie jeho tvrdení, predloženie relevantných\ndôkazov preukazujúcich dodanie prác, úhradu faktúr, uviedol mená osôb vykonávajúcich práce, ktoré by\npotvrdili svojimi svedeckými výpoveďami dodanie prác a aby predložil preberací a odovzdávací protokol,\nktorým by preukázal dodanie prác. Sťažovateľ sa dostavil ku správcovi dane, ale nevedel preukázať\nmená osôb, ktoré prácu vykonávali, nevedel preukázať či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce\na nemal žiaden preberací protokol.\n\n50. Ak si sťažovateľ vybral za obchodného partnera spoločnosť, u ktorej sa nedá preveriť vykonanie\nslužby, nemôže sa potom správca dane stotožniť s dodaním služby tak, ako deklarujú faktúry. Zákon o\nDPH ponecháva na vlastnom zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí splnenie\npodmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.\n51. K navrhovanému vypočutiu svedka Z.. T. R., prvý krát na vrhnutému na pojednávaní 14.12.2017\nkasačný súd uvádza, že meniť rozsah a dôvody žaloby môže žalobca len do uplynutia lehoty určenej\nzákonom na podanie žaloby.\n52. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre, boli totožné so žalobnými námietkami, ktoré už sťažovateľ\nnamietal v konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánom a s ktorými sa\ntak krajský súd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Nitre.\n53. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n54. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n55. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre bol vydaný v súlade so zákon\na nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú,\nzamietnuť.\n56. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26S/28/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}