Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 z 26. 10. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2020, sp. zn. 10Sžk/38/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4016201061.2 Najvyšší súd | 10Sžk/38/2019 | ECLI:SK:NSSR:2020:4016201061.2 | 2020-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 99 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c4ee4e0-7908-44e3-979e-f8d6c19a1b89 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016201061.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/38/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201061
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4016201061.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Q. L., narodený dňa
XX.XX.XXXX, Š. R. XX, H., právne zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za
účasti spoločnosti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530 (pribratý účastník),
právne zastúpenej: JUDr. Allan Böhm, advokát, AK Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek zo
dňa 10.10.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/279/2016-205 zo dňa 27.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa 27.
marca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako orgán verejnej správy prvej inštancie
rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-010 zo dňa 30.08.2016 podľa ustanovenia § 14 ods. 1,
§ 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s
ustanovením § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
„stavebný zákon“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu navrhovateľa MH Invest, s.r.o. na vydania
kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL
plynovodu“ v k. ú. Z., v k. ú. F. a v k. ú. T. v okrese Nitra.

2. O žalobcovom odvolaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
24338/2016/B625-SV/62456/Pek zo dňa 10.10.2016 tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho
poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie potvrdil
dôvodiac, že v danom prípade žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania.

II. Konanie na krajskom súde

3. Krajský súd napadnutým uznesením podľa ustanovenia § 99 ods. 1 písm. g) v spojení s ustanovením §
97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“ alebo „Správny súdny poriadok“)
zastavil konanie, nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v § 99
ods. 1 písm. c) a d). Náhradu trov konania žalovanému ako i pribratému účastníkovi konania nepriznal.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z kolaudačného konania, a ktoré treba
považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e/ S. s. p. vylúčené zo súdneho
prieskumu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR v konaní sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa



30.01.2013, v zmysle ktorého súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-240/09 zo dňa 09.03.2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí,
predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske
združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak
mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (napr. rozsudky NS SR v konaní pod
sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009).

5. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická osoba alebo právnická osoba je alebo
nie je účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu
a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti
takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré
v čase preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho
konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia
vo veci samej totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania -
rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania stráca povahu „konečného
rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do
správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v
správnom konaní vo veci samej (teda v merite veci) totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v
správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade,
ak správne konanie aktuálne prebieha.

6. Z uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že bolo potrebné, aby správny súd v každom konkrétnom
konaní, zisťoval stav správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby, či
právnickej osoby zo správneho konania, teda je potrebné zisťovať, či sa nejedná o právoplatne skončenú
vec. V prípade zistenia, že správne konanie (v tomto prípade kolaudačné konanie) bolo v priebehu
súdneho konania právoplatne skončené, je potrebné konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného vo
veci vylúčenia z tohto konania zastaviť podľa § 99 ods. 1 písm. g) S. s. p., nakoľko odpadol dôvod na
pokračovanie v konaní.

7. Dodal, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad si v predmetnej veci
najskôr právoplatne vyriešil otázku účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní a potom ako nadobudlo
právoplatnosť jeho rozhodnutie zo dňa 30.08.2016 o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia (podľa vyznačenia dňa 14.10.2016), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného dňa 10.10.2016, vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024 zo dňa 19.01.2017,
ktorým povolil užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL
plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov SO 701.1 Prekládka VTL plynovodu DN 300 a SO 701.2
Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, pre ktorú bolo Okresným úradom Nitra, odborom výstavby
a bytovej politiky vydané stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015,
právoplatné dňa 01.02.2016. Ako vyplýva z predmetného rozhodnutia o povolení užívania stavby zo dňa
19.01.2017 toto podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017.

8. V ďalšom krajský súd uviedol, že s poukazom na uvedené mal správny súd za to, že vydaním
rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024 zo dňa 19.01.2017 (právoplatné dňa 20.02.2017),
ktorým povolil užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL
plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov SO 701.1 Prekládka VTL plynovodu DN 300 a SO 701.2
Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, pre ktorú bolo Okresným úradom Nitra, odborom výstavby
a bytovej politiky vydané stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015,
právoplatné dňa 01.02.2016, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia k vyššie opísanej stavbe. Nemožno poprieť dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 30.08.2016 a následne rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu zo
dňa 10.10.2016 o tom, že žalobca bol vylúčený z kolaudačného konania a právo žalobcu na preskúmanie
týchto rozhodnutí na základe žaloby v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste len v prípade,
kedy ešte rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov kolaudačného konania.
Podľa názoru súdu žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného ukrátenia
na jeho právach, a to s poukazom na už vydané rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024 zo
dňa 19.01.2017.



9. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe
odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, a preto súd v zmysle § 99 ods. 1 písm. g) S. s. p. konanie
zastavil.

10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 171 ods. 1 S. s. p. tak, že žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to z toho dôvodu, že i keď žalobca zavinil zastavenie konania,
žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, a preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal
náhradu trov konania podľa § 169 S. s. p., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie
náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením č. k. 11S/279/2016-64 zo dňa 30.03.2017
pribral do súdneho konania MH Invest, s.r.o. s odôvodnením, že bol účastníkom administratívneho
konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Uznesenie napadol sťažovateľ v celom rozsahu kasačnou sťažnosťou, pretože napádané uznesenie
je contra legem dôvodiac, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p); krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S. s. p.); krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S. s. p.).

12. Vyslovil, že názor správneho súdu, ktorý ho viedol k vydaniu napádaného uznesenia o
zastavení konania o jeho správnej žalobe, je značne prekvapivý a mal za to, že je v absolútnom
rozpore so zákonom. Predsa to, že procesné rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka
administratívneho konania je napadnuté žalobou a medzičasom dôjde k vydaniu meritórneho
rozhodnutia v administratívnom konaní už bez toho účastníka, nemôže byť naplnením uvádzaného
zákonného dôvodu na zastavenie konania v súdnom prieskume predmetného procesného rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Uvádzaný dôvod na zastavenie súdneho konania v rámci správneho súdnictva
podľa § 99 ods. 1 písm. g) S. s. p. je daný vtedy, keď dôjde k tomu, že je už bezpredmetné, aby súd
preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku toho, že toto rozhodnutie už nespôsobuje
žiadne právne účinky a následky a je pre žalobcu vlastne zbytočné, aby zo strany správneho súdu
došlo ku konštatovaniu nezákonnosti ním napadnutého správneho rozhodnutia. V danom prípade práve
v prípade zrušenia takéhoto procesného rozhodnutia súdom by mohlo administratívne konanie ďalej
pokračovať najmä v podobe možnosti takýmto pôvodne vylúčeným účastníkom konania podať opravný
prostriedok.

13. Vyslovil, že takýto názor správneho súdu je scestný, účelový a absolútne potláčajúci právo
sťažovateľa na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Sťažovateľ mal za to, že
z logiky veci je zrejmé, že pri takomto prístupe, ktorý zvolil správny súd, by prakticky nikdy nemohlo
dôjsť k súdnemu prieskumu rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, o ktorom správny
súd hovorí, že v zásade sa súdny prieskum takéhoto typu rozhodnutia pripúšťa, nakoľko je zrejmé, že
žiadne súdne konanie sa neskončí skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie, na ktoré zákon
stanovuje zákonné lehoty 30, resp. 60 dní.

14. Uviedol, že v jeho prípade ani len nedošlo k ukončeniu predmetného kolaudačného konania takou
formou, že by sa vec dostala do odvolacieho konania, prvostupňové rozhodnutie (kolaudačné povolenie)
tu formálne nadobudlo právoplatnosť tým, že sťažovateľ v dôsledku jeho vylúčenia nemohol podať voči
nemu odvolanie a žiaden iný z účastníkov kolaudačného konania sa neodvolal.

15. V ďalšom sťažovateľ zdôraznil, že v každom prípade názor správneho súdu, ktorým sa riadil pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia o zastavení konania je vo flagrantnom rozpore s doktrinálnym
výkladom k S. s. p., konkrétne k ustanoveniu § 7 písm. e). podľa ktorého „Nóvum“ oproti pôvodnej
právnej úprave však predstavuje výnimka zakotvená v § 7 písm. e), ktorá umožňuje správnemu súdu
preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak mohli



mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Táto zmena
predstavuje jednu z možných výhod, ktorých účelom je zabezpečiť materiálnu ochranu práv v správnom
súdnictve. V praxi dochádza totiž aj k takým procesným momentom, keď priamy zásah do subjektívnych
práv je spojený ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia s
prijatím predbežného procesného alebo poriadkového rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy.
Príkladom sú rozhodnutia o prerušení vkladového konania, ktoré môže mať za následok obmedzenie
vlastníckeho práva - dispozičného práva k nehnuteľnosti, rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka
konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty atď.“

16. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd uznesením v zmysle ustanovenia § 462 ods. 1 S. s.
p. vzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 22.08.2019, v ktorom uviedol, že krajský
súd postupoval správne a sťažovateľ mohol uskutočniť všetky jemu patriace procesné práva.

18. K jednotlivým námietkam sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nezdôvodnil akého
nesprávneho procesného postupu sa krajský súd dopustil a aké procesné práva nemohol sťažovateľ
uplatniť. Sťažovateľ mal možnosť v rámci súdneho konania vykonať všetky úkony a mal riadnu možnosť
hájiť svoje práva.

19. K námietke sťažovateľa ohľadne možnosti preskúmať rozhodnutie procesnej povahy uviedol, že
rozhodnutie, ktoré bolo predmetnom preskúmania na krajskom súde, bolo rozhodnutím, ktorým nebolo
sťažovateľovi priznané právo účastníka v stavebnom konaní. Keďže stavebné konanie bolo právoplatne
skončené, sťažovateľ by si už nemohol uplatniť práva účastníka konania. Už by nemal možnosť vzniesť
námietky, vyjadriť sa, alebo podať odvolanie. Krajský súd by teda rozhodoval už o neexistujúcich
právach. Procesné rozhodnutie je rozhodnutie, ktorým správny orgán, alebo súd upravuje svoj postup,
ktorý smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Rozhodnutie vo veci samej následne predstavuje
výsledok celej činnosti správneho orgánu alebo súdu. Inkorporuje všetky dôkazy a námietky, ktoré boli
vznesené počas celého konania.

20. Taktiež žalovaný poukázal vo vyjadrení na to, že sťažovateľ v žiadnom podaní ani námietke
nepredložil jediné tvrdenie, aké subjektívne práva sú ohrozené postupom OU. Právna terminológia
rozlišuje pojmy „procesné práva“ a „subjektívne práva“. Procesné práva sú nástrojom na obranu
subjektívnych práv. Bez existencie konkrétneho subjektívneho práva, ktorému hrozí poškodenie, je
priznanie procesného práva len prázdna formalita. Sťažovateľ nepreukázal existenciu subjektívneho
práva, ktorá by mohla byť dotknutá nepriznaním procesného práva v stavebnom konaní.

21. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby kasačný súd v súlade s § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol.

III. Právny názor NS SR

22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§
442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť je dôvodná.

23. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým zastavil konanie vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek zo dňa
10.10.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej
inštancie č. OU-NR-OVBP2-2016/033157-010 zo dňa 30.08.2016, ktorým bol sťažovateľ Q. L. podľa
ustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavebníka účastníka
konania MH Invest, s.r.o. na kolaudáciu stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701



Prekládka VTL plynovodu“ v k. ú Z., v k. ú F. a v k. ú. T. v okrese Nitra, a preto primárne v medziach
kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal uznesenie krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné
námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského
súdu.

Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov
verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy,
ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 464 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby,
ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá
verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného
prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu
životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá
verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa
odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej
verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie občianska
iniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho
konania podľa tohto zákona.

24. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,
ktorý po tom ako zistil, že administratívne konanie, predmetom ktorého je rozhodnutie žalovaného o
vylúčení účastníka z kolaudačného konania bolo právoplatne skončené, zastavil konanie.

25. Súčasne kasačný súd dospel k zisteniu, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný
súd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 v právnej
veci sťažovateľa proti žalovanému, v ktorom bolo uznesenie krajského súdu o zastavení konania vo
veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s
nasledovným odôvodnením:
„41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového
materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým
bol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.



43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že
kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018,
v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby
sťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení
sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s
poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.
44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa
stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa
21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.
45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec
meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov,
keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.
46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou
správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj
postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní
bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným
postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal
byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v
Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani
nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.
47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď
zastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú
pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku
skutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na
vyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469
SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.“

26. Kasačný súd zo súdneho spisu ako i administratívneho spisu zistil, že krajský súd
preskúmavaným uznesením č. k. 11S/279/2016-205 zo dňa 27.03.2019 zastavil konanie vo veci
správnej žaloby sťažovateľa podľa § 99 ods. 1 písm. g) S. s. p., ktorá smerovala voči rozhodnutiu
žalovaného č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek zo dňa 10.10.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. OU-NR-
OVBP2-2016/033157-010 zo dňa 30.08.2016, ktorým bol sťažovateľ podľa ustanovenia § 14 ods. 1,
§ 46 a § 47 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona vylúčený z
konania o návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

27. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce ustálil, že rozhodnutie orgánu verejnej
správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je
nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov a povinnosti dotknutého subjektu
(teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve) jedným dychom však
dodal, že súčasne musí byť splnená podmienka, aby predmetné rozhodnutie o nepriznaní postavenia
účastníka správneho konania bolo vydané v správnom konaní, ktoré trvá v čase preskúmavania
procesného rozhodnutia. Nakoľko krajský súd mal za preukázané, že predmetné kolaudačné konanie
bolo ukončené vydaním rozhodnutia o povolení užívania stavby č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024
zo dňa 19.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017, konanie zastavil, keďže odpadol
dôvod na pokračovanie v konaní. Dodal, že sťažovateľ mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na
ochranu tvrdeného ukrátenia na jeho právach, a to s poukazom na už vydané rozhodnutie č. OU-NR-
OVBP2-2017/002791-024 zo dňa 19.01.2017.

28. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom
preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného



konania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne
stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili sťažovateľa z
administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné
konanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené, nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu
relevanciu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

29. Kasačný súd považuje za dôležité dať do pozornosti, že nesúhlasí s právnym názorom krajského
súdu, podľa ktorého sťažovateľovi po tom, čo kolaudačné konanie nadobudlo právoplatnosť, mal zvoliť
iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného ukrátenia na jeho právach.

30. Je nepochybné, že už orgán verejnej správy prvej inštancie bol v kolaudačnom konaní oslovený
sťažovateľom, že spĺňa podmienky pre účastníctvo v kolaudačnom konaní (podanie aj v zmysle
„Aarhuského dohovoru“), s tým, že tomuto orgánu boli zo strany sťažovateľa doručené aj námietky,
pripomienky a stanoviská, ktoré spochybňovali zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia (podanie
zo dňa 23.08.2016). Počas kolaudačného konania bolo taktiež vydané parciálne rozhodnutie, ktorým bol
ako účastník z toho konania vylúčený. Práve tieto skutočnosti bránia sťažovateľovi, aby na svoj vstup
do kolaudačného konania využil iný prostriedok ochrany, napríklad inštitút opomenutého účastníka,
nakoľko uvedené ustanovenie je použiteľné len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom
správnom konaní nevedel a z uvedeného objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania
nemohol domáhať pribratia do konania ako účastník.

31. Podľa názoru kasačného súdu konajúci správny súd vo veci postupoval v rozpore so zákonom,
keď zastavil konanie, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní bez toho, aby venoval náležitú
pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby.

32. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd.
Ďalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody
vyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zrušenia
uznesenia krajského súdu.

33. Na základe zisteného skutkového stavu a uvedených právnych skutočností rozhodol kasačný súd
tak, že uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom bude podľa § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

34. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie načrtnutej línii so zameraním
na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu žalovaného, ako aj orgánu verejnej
správy prvej inštancie. To znamená, zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe,
zaoberať sa jeho procesným postavením ako účastníka administratívneho konania, a to bez ohľadu na
to, že konanie, v ktorom sa domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené.

35. O nároku účastníkov konania na náhradu trov kasačného konania rozhodne kasačný súd podľa §
467 ods. 3 S.s.p.

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.