{"guid": "b8719ef0-52b0-4ea9-9c62-d66711ddfada:f9ed1e0c-7b14-4d0f-97b5-ef56cd6732d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1", "spisova_znacka": "1Sžk/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/17/2019 z 8. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 1Sžk/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1", "identifikacne_cislo": "4016200747", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9ed1e0c-7b14-4d0f-97b5-ef56cd6732d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/17/2019\n4016200747\n08. 12. 2020\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2020:4016200747.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľa): K. M., nar. XX. XX.\nXXXX, Š. V.. XX, X., zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému:\nMinisterstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti\nspoločnosti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpenej: JUDr. Allan\nBöhm,, advokátska kancelária BŐHM & Partners, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2016-175 zo dňa 31. januára 2019 v konaní\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa\n01. 06. 2016, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/199/2016-175 zo dňa 31.\njanuára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1.Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/017366-013 dňa 15.04.2016 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie\" ) Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán\") vylúčil\nžalobcu z konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu \"Príprava strategického parku Nitra\"\nv rozsahu stavebných objektov SO651 preložka OK Orange NR-TO, SO 65 2 Preložka OK Orange NRTT, SO653 Preložka OK T-COM NR-PP, SO 654 Preložka MTS T-COM NR-PP, podanej spoločnosťou\nMH Invest, s.r.o., zastúpenou spoločnosťou PROMT, s.r.o., vedenej na stavebnom úrade pod č. OU-NROVBP2-2016/017366, postupom podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") v spojení s § 59 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon\").\n2. Na žalobcovo odvolanie žalovaný rozhodnutím č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol.\n3. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že odvolateľ je vlastníkom pozemkov, ktoré podľa žiadosti\no vydanie stavebného povolenia nebudú zastavané objektmi stavby, a ani nie sú susednými pozemkami.\nNa základe uvedenej skutočnosti dospel žalovaný k záveru, že správny orgán správne vylúčil žalobcu\nz okruhu účastníkov stavebného konania. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou smerujúcou k\npostaveniu žalobcu ako účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, pretože\nžalobca bol účastníkom zisťovacieho konania projektu „Automotive Nitra Project\", avšak povoľované\nobjekty sú súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra\", ktorá nebola predmetom posudzovania\nvplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania a preto žalobcovi neprináleží postavenie\núčastníka konania.\n\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd\") uznesením č. k. 11S/199/2016-175 z 31. januára 2019\nžalobu odmietol postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.\"), keďže dospel k záveru, že žalobca mohol využiť iný právny prostriedok na ochranu\nsvojich práv.\n5. Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická osoba alebo právnická\nosoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do jej\npráv, právom chránených záujmov a povinností. Podľa názoru krajského súdu súdna prax pripustila\nmožnosť preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, kladie však požiadavku, že musí ísť o procesné\nrozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o\nnepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. Krajský súd zaujal názor, že ak\nbolo vo veci samej v správnom konaní právoplatne rozhodnuté, nemôže už osoba, ktorá sa domáha\npostavenia účastníka v tomto správnom konaní, realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže\nvykonávať len v prípade, ak správne konanie prebieha.\n6. Vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov krajský súd uviedol, že žalobca mal zvoliť iný právny\nprostriedok na ochranu jeho práv, a to vzhľadom na už vydané stavebné povolenie. Podľa názoru\nkrajského súdu by bol postup žalobcu v správnom konaní namieste len v prípade, ak by bolo možné\nrozhodnutím súdu ovplyvniť okruh účastníkov už právoplatne ukončeného stavebného konania. Keďže\nv prerokúvanej veci bolo krátko pred podaním žaloby vydané stavebné povolenie, zanikla možnosť\nžalobcu vstúpiť do stavebného konania ako účastník konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský\nsúd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o podanej žalobe a v čase podania žaloby neboli splnené\npodmienky na to, aby rozhodnutie žalovaného nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom\nsúdnictve.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia\nA)\n7. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. f/, g/, h/ a j/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") a navrhol, aby\nkasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že názor správneho súdu je prekvapivý a je v absolútnom\nrozpore s právnou úpravou, konkrétne s ustanovením § 7 písm. e) S.s.p. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia považoval za zjavne zmätočné v tom smere, že správny súd v zásade uznáva súdny prieskum\nprocesného správneho rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, avšak si vytvoril ničím\nnepodloženú výnimku vylučujúcu súdny prieskum ukončených administratívnych konaní.\n9. Sťažovateľ dodal, že nie súdna prax pripustila možnosť preskúmania procesných administratívnych\nrozhodnutí, ale samotný zákon pripúšťa preskúmanie uvedeného typu rozhodnutia, pričom práve\nuvádzaná právna norma vo svojom obsahu neobsahuje žiadnu podmienku spočívajúcu v nutnosti\nneskončeného správneho konania.\n10. Predmetný právny názor krajského súdu považoval sťažovateľ za scestný, účelový a absolútne\npotláčajúci jeho právo na prístup k súdu a domnieval sa, že pri takomto prístupe by prakticky nikdy\nnemohlo dôjsť k súdnemu prieskumu rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, o ktorom\nsprávny súd hovorí, že v zásade sa súdny prieskum takéhoto typu rozhodnutia pripúšťa, pretože žiadne\nsúdne konanie sa neskončí skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie, na ktoré zákon\nstanovuje zákonné lehoty.\n11. V tejto súvislosti sťažovateľ upozornil na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C\n-240/09 z 08.03.2011, kde súd pripustil aj súdny prieskum takýchto rozhodnutí a pre sťažovateľa bolo\nnepochopiteľné, z akého dôvodu správny súd neprihliadal na prax Súdneho dvora Európskej únie,\n\nktorá jasne profiluje, že skončenie samotného administratívneho konania nevylučuje možnosť takéhoto\nsúdneho prieskumu.\n12. V záverečnej časti kasačných námietok sťažovateľ uviedol, že správny súd vec zjavne nesprávne\nposúdil, keď odmietol jeho žalobu vo veci súvisiacej s právom na ochranu životného prostredia, v\nktorej sa sťažovateľ odvolával aj na Aarhuský dohovor, ktorého cieľom je zabezpečiť preskúmanie\naktov orgánov verejnej moci a vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia i voči takému typu\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré je síce procesnej povahy, avšak z jeho povahy je zrejmé, že mohlo\nmat' za následok ujmu na jeho subjektívnych právach ako účastníka administratívneho konania.\nB)\n13. Žalovaný sa v reakcii ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným\nv kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí a žiadal, aby kasačný súd sťažnosť zamietol.\n14. V súvislosti s kasačnými námietkami sťažovateľa žalovaný poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.: 5Sžp/31/2012, sp. zn.: 2Sžp/8/2012, 6Sžp/6/2012 a\nuviedol, že žalobca sa síce v kasačnej sťažnosti odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie o nepriznaní postavenie účastníka, neuvádza však žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré by\npredmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo svojom rozhodnutí reflektovalo.\n15. K sťažnostnej námietke týkajúcej sa postavenia sťažovateľa ako účastníka stavebného konania\nžalovaný uviedol, že v zmysle § 59 ods. 1 stavebného zákona žalobcovi neprináleží postavenie účastníka\nkonania, pričom okruh účastníkov stavebného konania nemožno rozšíriť ani aplikáciou ustanovenia §\n14 ods. 1 správneho poriadku z dôvodu, že stavebný zákon je špeciálnou právnou normou vo vzťahu\nk správnemu poriadku.\nC)\n16. K sťažnostným námietkam sa písomne vyjadril i ďalší účastník konania, pričom navrhol kasačnú\nsťažnosť zamietnuť v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia sťažnostných bodov.\n17. K sťažnostnej námietke vo veci nesprávneho posúdenia uviedol, že sťažovateľovi nesvedčí\npostavenie účastníka konania a preto nie je možné, aby sa domáhal porušenia práva na súdnu ochranu.\n18. Ďalší účastník konania nesúhlasil ani s námietkou odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\nžalovaného a správneho orgánu a poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžp/8/2012 z 30. januára 2013.\n19. Záverom vyjadrenia sa nestotožnil ani s námietkou nezákonného odmietnutia podania, keďže k\nnaplneniu tohto kasačného dôvodu môže podľa jeho názoru dôjsť iba v prípade odmietnutia podania\npodľa § 59 ods. 1 S.s.p.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „Najvyšší súd\" alebo „kasačný súd\")\npreskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Najvyšší súd konštatuje, že o predmete kasačného konania v obdobnej veci toho istého sťažovateľa\nproti žalovanému už rozhodol kasačný súd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, sp. zn. 10Sžk/14/2019 z 26. mája 2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020 z 15.\noktóbra 2020, pričom uznesenie krajského súdu o odmietnutí žaloby bolo zrušené a vec bola krajskému\nsúdu vrátená na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu už kasačný súd nebude opakovať pre účastníkov\nkonania známe skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p.\nodkazuje na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/14/2019 z 26. mája 2020, ktorého relevantnú\nčasť odôvodnenia v doslovnom znení preberá:\n\n„31. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce ustálil, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je\nnepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov a povinnosti dotknutého subjektu\n(teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve) jedným dychom však\ndodal, že súčasne musí byť splnená podmienka, aby predmetné rozhodnutie o nepriznaní postavenia\núčastníka správneho konania bolo vydané v správnom konaní, ktoré trvá v čase preskúmavania\nprocesného rozhodnutia. Nakoľko z odpovede orgánu verejnej správy prvej inštancie č. OU-NROVBP2-2018/044375-002 zo dňa 03.12.2018 mal krajský súd za preukázané, že predmetné kolaudačné\nkonanie bolo ukončené vydaním kolaudačného rozhodnutia č. OU-NR-OVBP2-2018/0155/0-15 zo\ndňa 21.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018, žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní odmietol, keďže neexistuje spôsobilý\npredmet prieskumu. Dodal, že sťažovateľovi vzniklo právo podať správnu žalobu opomenutého\núčastníka podľa § 179 S.s.p.\n32. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu\nuvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom\npreskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým\nbolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného\nkonania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne\nstanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili sťažovateľa z\nadministratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné\nkonanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu\nna posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n33. Kasačný súd považuje za dôležité dať do pozornosti, že nesúhlasí s právnym názorom krajského\nsúdu, podľa ktorého sťažovateľovi po tom, čo kolaudačné konanie nadobudlo právoplatnosť, vzniklo\nprávo podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania podľa § 179 Správneho súdneho\nkonania a prostredníctvom nej sa domáhať preskúmania, či sa ním malo konať ako s účastníkom\nadministratívneho konania.\n34. Je nepochybné, že už orgán verejnej správy prvej inštancie bol v kolaudačnom konaní oslovený\nsťažovateľom, že spĺňa podmienky pre účastníctvo v kolaudačnom konaní (podanie „Urgentná žiadosť\naj v zmysle Aarhuského dohovoru\"), s tým, že tomuto orgánu boli zo strany sťažovateľa doručené aj\nnámietky, pripomienky a stanoviská, ktoré spochybňovali zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia\n(podanie zo dňa 11.04.2018). Počas kolaudačného konania bolo taktiež vydané parciálne rozhodnutie,\nktorým postavenie účastníka v konaní nebolo sťažovateľovi priznané. Práve tieto skutočnosti bránia\nsťažovateľovi, aby na svoj vstup do kolaudačného konania využil ustanovenie § 179 S.s.p., nakoľko\nuvedené ustanovenie je použiteľné len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom správnom\nkonaní nevedel a z uvedeného objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania nemohol\ndomáhať pribratia do konania ako účastník.\n35. Podľa názoru kasačného súdu konajúci správny súd vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď\nodmietol správnu žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že neexistuje spôsobilý predmet prieskumu bez\ntoho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej\nžaloby.\n36. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd.\nĎalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody\nvyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zrušenia\nuznesenia krajského súdu.\"\n22. Na základe uvedených právnych skutočností rozhodol kasačný súd tak, že uznesenie krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa §\n469 S.s.p. viazaný právnym názorom kasačného súdu vo vyššie načrtnutom smere tak, že vyhodnotí\nvšetky žalobné námietky sťažovateľa a bude sa zaoberať jeho procesným postavením účastníka\nadministratívneho konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že bolo skončené konanie, v ktorom sa\nsťažovateľ domáhal postavenia účastníka konania.\n23. O nároku účastníkov konania na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa §\n467 ods. 3 S.s.p.\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/199/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}