{"guid": "8a8d54d6-b379-4f8d-8c6b-d835c12e4ac3:429805be-d6fc-490e-a330-c1702bd257c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1", "spisova_znacka": "3Sžk/52/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/52/2019 z 15. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2020, sp. zn. 3Sžk/52/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1", "identifikacne_cislo": "4016200746", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-10-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/429805be-d6fc-490e-a330-c1702bd257c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/52/2019\n4016200746\n15. 10. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:4016200746.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu):\nF. Y., nar. XX. XX. XXXX, S., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti\nžalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za\núčasti ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, 2/ Jaguar Land Rover\nSlovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, právne zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,\nadvokáti, v.o.s., advokátska kancelária, Na Poříčí 1079/3a, Praha, za ktorú koná organizačná zložka:\nCMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 6,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo\ndňa 06. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.\nk. 11S/198/2016-235 zo dňa 29. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/198/2016-316 zo dňa 5. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/198/2016-235 zo dňa 29.\noktóbra 2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/198/2016-316 zo dňa\n5. septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 16031/2016/B625-SV/36260/Ra zo dňa\n06. 06. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové procesné rozhodnutie\nOkresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-008 zo dňa\n15. 04. 2016. Žalobca sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z konania\nvo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Prekládka distribučného plynovodu pre obec Drážovce“,\nktorú podala spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava.\n2. Ďalší účastník 1/ požiadal o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku\nNitra“, stavebný objekt SO 704 Prekládka distribučného plynovodu pre obec Drážovce. Prvostupňový\norgán ako stavebný úrad vydal pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-002 dňa 21. 03. 2016 formou\nverejnej vyhlášky oznámenie o začatí stavebného konania. V podaní zo dňa 12. 04. 2016 podal žalobca\nnámietky k oznámeniu o začatí stavebného konania. Následne prvostupňový orgán vydal prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým žalobcu ako účastníka konania vylúčil z predmetného stavebného konania, pričom\nuvedené prvostupňové rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil a zamietol odvolanie\nžalobcu. Po právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia dňa 13. 06. 2016 následne prvostupňový orgán\nvydal formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/017364-012 zo dňa 23. 06. 2016,\nktorým povolil dotknutú stavbu (ďalej aj len ,,stavebné povolenie“). Proti stavebnému povoleniu žalobca\npodal odvolanie, na ktoré žalovaný reagoval oznámením, že žalobca nie je v zmysle právoplatného\nprvostupňového rozhodnutia účastníkom konania a teda nemôže podať odvolanie voči stavebnému\npovoleniu.\n\n3. Krajský súd konštatoval, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nprocesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Krajský súd s\npoukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30. 01. 2013 v spojení\ns rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. 03. 2011 uviedol, že tieto\nrozhodnutia pripúšťajú súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí v oblasti ochrany životného\nprostredia vo vzťahu k tomu, aby boli občianske združenia zamerané na ochranu životného prostredia,\npovažované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj\nsúdneho konania. Krajský súd pripustil, že rozhodnutie správneho orgánu ohľadom účastníctva je\nspôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu a preto v\nzáujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy\nSR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Poukázal však na\nto, že pre uvedený prieskum je nevyhnutné splnenie požiadavky, že musí ísť o správne konanie, ktoré\nv čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania\nžalobcovi trvá. V prípade jeho skončenia totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva\nspôsobilý predmet konania a rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu konečného\nrozhodnutia. Pokiaľ je totiž vec právoplatne skončená dotknutý subjekt už nemôže realizovať svoje\nprocesné oprávnenia. Krajský súd uviedol, že v prípade právoplatného skončenia je potrebné žalobu\nodmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú.\n4. Krajský súd s poukazom na obsah administratívneho spisu poukázal na to, že stavebné konanie,\nz ktorého bol žalobca právoplatne vylúčený bolo právoplatne skončené dňa 27. 07. 2016, teda ešte\npredtým ako žalobca dňa 17. 08. 2016 podal žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia o jeho vylúčení a napadnutého rozhodnutia.\n5. Krajský súd pripustil dôležitosť práva žalobcu na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia a\nnapadnutého rozhodnutia na základe žaloby v správnom súdnictve. Uviedol však, že takýto postup\nmožno aplikovať len v prípade, kedy ešte rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh\núčastníkov stavebného konania, čo v predmetnej veci nemožno, keďže prípadná možnosť žalobcu\nvstúpiť ako účastník do stavebného konania zanikla krátko pred podaním správnej žaloby na súd,\nkeďže stavebné povolenie vydané v predmetnom stavebnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 27.\n07. 2016. Krajský súd konštatoval, že žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu\ntvrdeného ukrátenia na jeho právach, a to s poukazom na už vydané stavebné povolenie zo dňa 23.\n06. 2016.\n6. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal záver krajského súdu ohľadom\nnesplnenia podmienky, spočívajúcej v tom, že administratívne konanie musí pretrvávať v čase\npreskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedené považuje za potlačenie práva na prístup\nsúdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj vzhľadom na dĺžku súdnych konaní by totiž podľa\nsťažovateľa takto zvoleným prístupom nikdy nemohlo dôjsť k súdnemu prieskumu rozhodnutia o\nnepriznaní postavenia účastníka, keďže zrejme žiadne súdne konanie sa neskončí skôr, ako sa skončí\nsamotné administratívne konanie, pri ktorom sú ustanovené lehoty pre rozhodnutie v trvaní 30, resp. 60\ndní. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že v zákone, v časti upravujúcej lehoty na podanie žaloby nie\nje osobitne upravená lehota, v rámci ktorej je potrebné podať žalobu, ktorej predmetom je preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka. Sťažovateľ považuje uvedené za denegatio\njustitiae a výklad § 7 písm. e) SSP, ktorý použil krajský súd považuje za nesprávny, kedy poukazuje na to,\nže práve citované ustanovenie umožňuje súdny prieskum rozhodnutí predbežnej či procesnej povahy.\nS poukazom na komentár k § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nuviedol, že tento len potvrdzuje aprobovanosť súdneho prieskumu takýchto rozhodnutí. Sťažovateľ\nuviedol, že z povahy rozhodnutia o jeho vylúčení z konania je zrejmé, že takéto rozhodnutie mohlo mať\nza následok ujmu na jeho subjektívnych právach a teda mal by mať plné právo na jeho súdny prieskum.\n7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu.\nNestotožnil sa s tvrdením sťažovateľa, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil\nuskutočnenie jemu patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nkeďže toto nešpecifikoval a takéto porušenie sa má týkať procesných otázok, nie hmotnoprávnych\n\nnárokov. Uviedol, že sťažovateľ neuviedol, akým spôsobom mu nepriznanie postavenia účastníka\nkonania spôsobí ujmu na jeho subjektívnych právach.\n8. Ďalší účastník 1/ sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského\nsúdu. Uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za zmätočnú a nekonkrétnu. Poukázal na to, že vzhľadom\nna skutočnosť, že sťažovateľ nie je majiteľom pozemkov, na ktorých bola realizovaná dotknutá stavba,\nani susediacich pozemkov, nesvedčí mu hmotné právo a teda nemohlo mu byť porušené ani právo\nna spravodlivý proces. Pokiaľ ide o otázku podmienky súdneho prieskumu, spočívajúcej v trvaní\nadministratívneho konania, poukázal na to, že krajský súd pri tejto vychádzal z uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté\nuznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 462\nods. 1 SSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Kasačný súd zistil, že o predmete konania v obdobných veciach rovnakých účastníkov už rozhodol\nkasačný súd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/31/2019 zo dňa\n18.12.2019, sp. zn 3Sžk/1/2020 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020, sp. zn.\n10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020.\n11. Kasačný súd v rámci svojho prieskumu prejednávanej veci v kontexte svojej vyššie uvedenej\nrozhodovacej činnosti sústredil pozornosť výlučne na ťažisko spočívajúce v procesnej stránke veci.\nTúto je potrebné v prejednávanom prípade vnímať izolovane resp. oddeliť od hmotnoprávneho rozmeru\nveci, ktorý sa síce javí ako súčasť prejednávanej veci, avšak v danom prípade nepredstavuje ťažisko,\nod ktorého závisí posúdenie otázky, či bolo správnym postupom práve odmietnutie žaloby krajským\nsúdom. Vzhľadom na skutočnosť, že doterajšia vyššie zmienená rozhodovacia činnosť kasačného súdu\nje vo výsledku odlišná, kasačný súd považuje za potrebné vysvetliť, že hoci zmena judikatúry môže\nvyvolávať konflikt medzi požiadavkou právnej istoty a požiadavkou materiálnej správnosti súdneho\nrozhodnutia, v aplikačnej praxi súdov je možná. Hoci je ustálená judikatúra považovaná za ,,želaný\nstav“, samotný Európsky súd pre ľudské práva právo na ustálenú judikatúru nesubsumoval pod obsah\npožiadavky právnej istoty, legitímneho očakávania (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Uvedené\nje dôsledkom toho, že judikatúra je dynamickým procesom a teda nemôže byť bez vývoja, pričom\nteda uvedené nevylučuje jej doplňovanie o nové interpretačné závery, ale aj jej zmeny. Uvedené je\ndôsledkom prirodzených zmien či už v oblasti spoločenských pomerov, alebo vývoja v právnej oblasti\nsmerujúceho napr. k dôslednejšej či širšej ochrane práv, alebo právom chránených záujmov subjektov\npráva. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24.03.2020 a sp. zn. 10Sžk/14/2019 zo dňa 26.05.2020 bol rozšírený prístup\núčastníkov konania k súdu, pričom takto nastavený štandard prístupu k súdu vyplývajúci z citovaných\nrozhodnutí nie je žiaduce znižovať.\n12. Podľa § 464 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti\nv obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n13. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že ako už vyššie uviedol, o predmete konania v obdobnej\nveci už rozhodol kasačný súd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020\nzo dňa 24.03.2020 v právnej veci rovnakých účastníkov. V citovanom rozhodnutí je osobitosťou\nskutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o vylúčenie sťažovateľa z kolaudačného konania, pričom\nv tejto prejednávanej veci ide o stavebné konanie. Keďže však kasačný súd preskúmava procesnú\nstránku len vo vzťahu k otázke odmietnutia žaloby a s tým spojeného odmietnutia súdneho prieskumu\nz dôvodu, že administratívne konanie už bolo právoplatne ukončené, možno vychádzať z právnych\nzáverov citovaného rozhodnutia. Pokiaľ teda kasačný súd v citovanom rozhodnutí pracoval s pojmom\nkolaudačné konanie, uvedené závery ohľadom procesného posúdenia odmietnutia žaloby sa budú\nrovnako vzťahovať aj na prejednávanú vec, hoci ide o stavebné konanie. Uznesenie krajského súdu\no zastavení konania vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného bolo citovaným rozhodnutím\nkasačného súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením:\n\n„41. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nuzneseniu Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisového\nmateriálu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 27.06.2018,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa, t.j. Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 27.04.2018, ktorým\nbol žalobca (sťažovateľ) vylúčený z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.\n43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že\nkolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03.10.2018,\nv dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby\nsťažovateľa zo dňa 21.09.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení\nsťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s\npoukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.\n44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné sa\nstotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou zo dňa\n21.09.2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.\n45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec\nmeritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t. j. či postup správnych orgánov,\nkeď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.\n46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou\nsprávneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj\npostupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní\nbolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným\npostavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal\nbyť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v\nNitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko\ntáto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani\nnebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.\n47. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy veci vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n48. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Nitre vo veci postupoval v rozpore so zákonom, keď\nzastavil konanie z dôvodu, že odpadol predmet súdneho prieskumu bez toho, aby venoval náležitú\npozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli predmetom správnej žaloby. Vzhľadom ku\nskutočnosti, že sa najvyšší súd nestotožnil s jeho právnymi závermi, jeho rozhodnutie s poukazom na\nvyššie cit. ust. § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude podľa ust. § 469\nSSP viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.“\n14. Senát 3S sa sústredil výlučne na posúdenie otázky zákonnosti postupu krajského súdu, ktorým\nbolo odmietnutie žaloby, pričom však posúdenie súvisiaceho hmotnoprávneho rozmeru, t.j. otázky\núčastníctva sťažovateľa v stavebnom konaní a s tým spojené preskúmanie zákonnosti prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým bol sťažovateľ z konania vylúčený a zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, bude závisieť od meritórneho prieskumu.\n15. Krajský súd v ďalšom konaní meritórne prejedná žalobu so zameraním sa na posúdenie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Krajský súd sa\ntak bude zaoberať námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, otázkou jeho procesného postavenia\nako účastníka administratívneho konania, a to bez ohľadu na to, že konanie, v ktorom sa domáhal byť\núčastníkom konania, bolo ukončené.\n\n16. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/198/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}