{"guid": "c755545a-1385-4476-b3ba-5d6498052439:007c69b5-3c9a-4bdb-a0fb-a8c1ea798803", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1", "spisova_znacka": "2Sžrk/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/11/2018 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 2Sžrk/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1", "identifikacne_cislo": "4016200402", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/007c69b5-3c9a-4bdb-a0fb-a8c1ea798803", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžrk/11/2018\n4016200402\n08. 07. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:4016200402.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: C. I.,\nnarodená XX. I. XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou\nLawService s.r.o. so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen. IČO: 36 861 723, v mene ktorej koná JUDr.\nPavol Konečný, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,\nreferát katastra nehnuteľností, o sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: N. M., narodená\nXX. I. XXXX, trvale bytom T. 5, XXX XX T., právne zastúpená JUDr. Petrer Havlík advokátska kancelária\ns.r.o., Damborského 13, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 30/2016-3/Br:\nOU-NR-OOP5-2016/017484-3/Br k: V 5651/2015 zo dňa 24. marca 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/100/2016-94 zo dňa 24. januára 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nIII. Účastníčke N. M. nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/100/2016-94 zo dňa 24.01.2018\n(ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 30/2016-3/\nBr: OU-NR-OOP5-2016/017484-3/Br k: V 5651/2015 zo dňa 24.03.2016 (ďalej aj len „preskúmavané\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníka správneho konania a\npotvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5651/2015-13 zo dňa 17.02.2016\n(ďalej aj len „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán zastavil podľa ustanovenia § 31b ods.\n1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S., evidovaným ako parcela registra E vedenej\npôvodne na LV č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX), parc. č. XXXX - trvalé trávnaté\nporasty o výmere 1 054 m2, v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/13/Draž/1010 zo dňa\n13.07.2015 uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a N. M. (pribratá účastníčka konania) ako\npredávajúcou, a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd náhradu trov konania priznal\nžalobkyni a nepriznal pribratému účastníkovi.\n2. Dôvodom zastavenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola\nskutočnosť, že účastníci konania v určenej lehote nepreukázali potrebné skutočnosti v súvislosti so\nvznikom zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniklo v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona\n\nč. 175/1999 Z.z. dňom 08.07.2015, kedy bol uznesením vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie\nosvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“, vzťahujúci\nsa aj k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet kúpnej zmluvy a nepreukázaním, že štát svoje predkupné\nprávo nevyužil.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci v otázke uplatnenia predkupného práva štátu k prevádzaným nehnuteľnostiam a z\ndôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) SSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (nepribratie aktuálneho vlastníka predmetnej nehnuteľnosti do konania).\nSťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie alebo konanie zastavil. Sťažnostné body sa týkali viazanosti súdu dôvodmi správnej\nžaloby, správnosti postupu správnych orgánov (s argumentáciou uvedenou v súvisiacich protestoch\nprokurátora), problému s vykonateľnosťou napadnutého rozsudku, nepribratím aktuálneho vlastníka\ndotknutých nehnuteľností do súdneho konania, a odôvodnenosti priznania náhrady trov konania\nžalobkyni.\n4. K podanej kasačnej sťažnosti sa nevyjadrila ani žalobkyňa, ani pribratá účastníčka konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ SSP v spojení\ns ustanovením § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas\n(ustanovenie § 443 SSP a ustanovenie § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(ustanovenie § 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1\nSSP a ustanovenie § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 SSP, ustanovenia § 441 SSP a ustanovenia §\n453 SSP a postupom podľa ustanovenia § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením §\n452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (ustanovenie § 137 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením\n§ 452 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalovaného je potrebné zamietnuť.\n6. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti\nžalovaným orgánom verejnej správy proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil\nrozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. Vo 30/2016-3/Br: OU-NR-OOP5-2016/017484-3/\nBr k: V 5651/2015 zo dňa 24.03.2016, ktorým Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov,\nReferát katastra nehnuteľností zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobkyne v konaní\npred správnym súdom) a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, Katastrálneho odboru č. V\n5651/2015-13 zo dňa 17.02.2016, ktorým Okresný úrad Nitra, Katastrálny odbor zastavil v súlade s\nustanovením § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z.z. konanie o návrhu na vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/13/Draž/1010 zo dňa 13.07.2015\nuzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a N. M. (pribratá účastníčka konania) ako predávajúcou,\nktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcela registra E vedenej pôvodne na\nLV č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX), parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere\n1 054 m2, v podiele 1/1 a vrátil vec prvoinštančnému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n7. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej\nveci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n8. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom vo veciach sp. zn. 4Sžrk/19/2018, sp. zn. 8Sžrk/9/2018, sp.\nzn. 5Sžrk/13/2018, sp. zn. 8Sžrk/10/2018 a sp. zn. 8Sžrk/12/2018, v rámci ktorých kasačný súd zhodne\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje, že\nargumentácia žalovaného orgánu verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho žalobu a ďalej uvádza prevzatú časť obdobného\nrozhodnutia sp. zn. 4Sžrk/19/2018 z 15. januára 2019.\n\n9. 42. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje\nrozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, ako správny orgán, na základe predložených\npísomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli\nmať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu\nalebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona).\n43. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností na základe\nzmluvy v predmetnom prípade bolo splnenie podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho\nzákona, v zmysle ktorého okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti\npríslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať\ns nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza\nalebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na\npovolenie vkladu.\n44. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dňa\n02.07.2015 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/A46, uzavretej dňa 18.06.2015 medzi\npredávajúcim p. N. H. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností bližšie\nšpecifikovaných v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzároveň považoval za nesporné, že dňa 08.07.2015 bol uznesením vlády SR č. 401 schválený návrh\nna vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“,\npričom dňom 08.07.2015 vzniklo v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z zákonné\npredkupné právo štátu, ktoré sa okrem iného vzťahovalo aj k nehnuteľnostiam, tvoriacim predmet kúpnej\nzmluvy zo dňa 18.06.2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015. Dňa 22.07.2015 bola správnemu\norgánu prvého stupňa doručená žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva\nhospodárstva SR, zaevidovaná pod č. Z 5113/2015. Dňa 27.07.2015 žalobca doložil k predmetnej kúpnej\nzmluve Dodatok č. 1 zo dňa 17.07.2015.\n45. Na základe vyššie uvedených skutočností mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané,\nže správny orgán prvého stupňa v čase svojho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva\nk vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam (28.07.2015) disponoval informáciou o vzniku predkupného\npráva štátu vo vzťahu k predmetným pozemkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň v tejto\nsúvislosti konštatuje, že zastáva obdobný názor, ako Krajský súd v Nitre, a to, že vychádzajúc zo znenia\nustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, bolo povinnosťou správneho orgánu, rozhodujúceho o\npovolení vkladu vlastníckeho práva, obligatórne prihliadať na existenciu zákonného predkupného práva\nštátu, ako aj skúmať skutočnosť, či štát predkupné právo uplatnil.\n46. Predmetný záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo\nsvojich rozhodnutiach opakovane zhodne konštatoval, že správny orgán je pri rozhodovaní o návrhu\nna vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný prihliadať aj na existenciu predkupného\npráva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na\npovolenie vkladu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla\n2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn.\n1Sžr/103/2012 zo dňa 09.apríla 2013).\n47. „Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.,\nobmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode\ndotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného\nsúdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho\nzákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá\nje predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy\ndo rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018).\n48. Skutočnosť, že konajúci správny orgán sa v prejednávanej veci existenciou predkupného práva štátu,\nktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z.z. k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej\nzmluvy uzatvorenej medzi p. N. H. (predávajúcim) a žalobcom (kupujúcim), zaoberal, nebola sporná, čo\npotvrdil aj Krajský súd Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za nesprávnu považoval krajský súd formu\npreverovania vôle štátu využiť, resp. nevyužiť svoje zákonné predkupné právo, ktorú správny orgán\n\nzvolil, a to prostredníctvom požiadavky adresovanej účastníkom správneho konania na preukázanie\ntejto skutočnosti (predložením príslušných listín), ako aj následný procesný postup správneho orgánu,\nspočívajúci vo vydaní procesného rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na vklad podľa § 31b ods.\n1 písm. f/ katastrálneho zákona. Krajský súd považoval postup správneho orgánu prvého stupňa za\nchybný z dôvodu, že listinu s uvedeným obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť,\nkeďže listinou so žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, keďže neboli oprávnení\ntakúto listinu vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu.\n49. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tejto súvislosti za dôležité zdôrazniť, že správne\nkonanie (a vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods. 5 katastrálneho zákona aj konanie katastrálne)\nje ovládané zásadou materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že\nsprávny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce\nokolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), pričom musí zároveň zabezpečiť, aby skutkové\nzistenia, ktoré boli vyvodené z vykonaného prešetrenia, v čo najväčšej možnej miere zodpovedali\nskutočnosti (presnosť zistenia). Za účelom získania čo najkomplexnejšieho katalógu podkladov pre\nrozhodnutie, správny poriadok v ustanovení § 32 ods. 3 zakotvuje štátnym orgánom, orgánom územnej\nsamosprávy, fyzickým osobám a právnickým osobám explicitne povinnosť poskytnúť správnemu orgánu\nsúčinnosť pri získavaní potrebných informácií a podkladov.\n50. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo\npovinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať tak, aby bol skutočný stav veci zistený presne\na úplne, pričom za týmto účelom si mal správny orgán obstarať potrebné podklady pre svoje rozhodnutie,\nčo podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezrealizoval. Kasačný súd zdôrazňuje, že pod\núplnosťou zistenia podkladov pre rozhodnutie je potrebné rozumieť stav, kedy boli vykonané všetky\nprešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam, čo v predmetnom prípade nebolo\nnaplnené, pretože správny orgán sa uspokojil s konštatovaním, že účastníci konania nepreukázali\nlistinami skutočnosť, že štát svoje predkupné právo k pozemkom tvoriacim predmet kúpnej zmluvy zo\ndňa 18.06.2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2015 nevyužil a túto skutočnosť vyhodnotil ako\ndôvod na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona bez toho, aby vyvinul\nvlastnú iniciatívu v snahe zabezpečiť si náležité podklady pre svoje rozhodnutie (a to napriek existencii\nrozsiahlych kompetencií, ktoré mu zákon na tento účel priznáva).\n51. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených aspektov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk obdobnému záveru, ako krajský súd, a to, že správny orgán zvolil nesprávny procesný postup\npri preverovaní využitia, resp. nevyužitia predkupného práva za strany štátu, keď vyzval účastníkov\nkatastrálneho konania na predloženie listín preukazujúcich skutočnosť, že štát svoje predkupné právo\nnevyužil, pričom nepredloženie takejto listiny v stanovenej lehote vyhodnotil ako dôvod na postup\npodľa 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania z dôvodu neodstránenia\nnedostatkov návrhu na vklad v zmysle výzvy obsiahnutej v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa\nč. V 5241/2015-14 zo dňa 13.10.2015 o prerušení konania o návrhu na vklad práva do katastra\nnehnuteľností podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že správny orgán svojim postupom konal v rozpore\nso zásadou materiálnej pravdy, keď nerešpektoval zákonnú požiadavku zistiť skutočný stav veci čo\nnajúplnejšie a najpresnejšie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku.\n53. Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalovaného, podľa ktorej krajský súd v napadnutom rozsudku\nrozhodol nad rozsah a dôvody podanej správnej žaloby, čo bolo v rozpore s § 134 ods. 1, ods. 2\nSSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Je síce pravdou, že\nžalobca v podanej správnej žalobe namietal, resp. spochybňoval predovšetkým povinnosť správneho\norgánu prihliadať na existenciu predkupného práva štátu v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho\npráva a následné skúmanie jeho uplatnenia štátom, k čomu zaujal krajský súd protichodné stanovisko\nako žalobca, avšak napriek tejto skutočnosti nemožno spochybniť správnosť postupu krajského súdu,\nktorý danú vec skúmal a hodnotil komplexne a po zistení nesprávnosti procesného postupu v konaní\nsprávneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, toto zrušil. Uvedený\nzáver o vecnej správnosti rozsudku krajského súdu potvrdzuje aj samotný obsah podanej správnej\nžaloby, z ktorej vyplýva, že táto napáda jednak nezákonnosť rozhodnutia, ako aj nezákonnosť postupu\nsprávneho orgánu predchádzajúceho vydaniu tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označiť postup krajského súdu za rozporný so zásadou\niudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán).\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené možno vyhodnotiť ako neopodstatnenú taktiež námietku týkajúcu sa\npriznania práva na plnú náhradu trov konania žalobcovi, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že žalobca mal\n\nv konaní úspech len čo do žalobného petitu, pričom pokiaľ ide o žalobné dôvody, nemal žalobca úspech\nžiadny, preto podľa názoru žalovaného v danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na\nnepriznanie trov konania (príp. len ich čiastočné priznanie podľa § 167 ods. 3 SSP).\n55. Základná zásada, z ktorej súd vychádza pri rozhodovaní o náhrade trov správneho konania, je\nzásada úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a/ SSP pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania prichádza do úvahy v situáciách, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady\ntrov konania, avšak súd vyhodnotí, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré\nnáhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť\nmôže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri\nposudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové\na iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu\npráva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať osobitným\nokolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie\nnejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Po\nzvážení a následnom vyhodnotení okolností daného prípadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk názoru, že skutočnosť, že krajský súd zrušenie rozhodnutia odôvodnil nesprávnym procesným\npostupom správneho orgánu, pričom vo zvyšku žalobných dôvodov nedal žalobcovi za pravdu, nemožno\noznačiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov žalovanému.\n56. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalovaného obsiahnuté v podanej kasačnej sťažnosti, tieto vyhodnotil\nNajvyšší súd Slovenskej republiky taktiež ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku. K námietke týkajúcej sa nesúladu v označení žalovaného v záhlaví a vo výroku\nrozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že nejde o vadu, ktorá by mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú môže krajský\nsúd odstrániť postupom podľa § 143 SSP.\n57. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania vyšli najavo nové skutočnosti, majúce podstatný\nvplyv na prejednávanú vec, úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude spoľahlivo, presne a úplne\nzistiť skutočný stav veci, predmetnú vec následne opätovne posúdiť a rozhodnúť, pričom správny orgán\nbude povinný pri zaobstarávaní podkladov potrebných pre svoje rozhodnutie postupovať dôsledne s\nnáležitou starostlivosťou.\n58. Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel\nkasačnej sťažnosti žalovaného a preto ju zamietol.“\n10. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na závery a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 54/2018 podľa ktorých zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné\npredkupné právo štátu (ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach\ntýkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade\nich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu\nv konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu\ninštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu,\nje v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením\nzákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege\naž po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností.\n11. Námietky žalovaného orgánu verejnej správy vyhodnotil preto kasačný súd ako nespôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú\nsťažnosť žalovaného orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n12. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá mala\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči\nžalovanému orgánu verejnej správy (ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 167 ods.\n1 SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania\n\nnepriznal, keďže nebol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný a ani to nemožno spravodlivo požadovať\n(ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania\nkasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená\npovinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (ustanovenie § 467 ods. 1 SSP v\nspojení s ustanovením § 169 SSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}