{"guid": "906b6e27-1048-419e-bdb4-caea1e17dda4:f663faf1-15a5-4d8f-87bb-f7c58e4d8616", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/22/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/22/2018 z 21. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2020, sp. zn. 1Sžrk/22/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1", "identifikacne_cislo": "4016200318", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f663faf1-15a5-4d8f-87bb-f7c58e4d8616", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžrk/22/2018\n4016200318\n21. 01. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:4016200318.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne :\nB. W., bytom Ž. XXXX/X, Z., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž\n3/223, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská\nprokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ Š. M., nar. XX. XX. XXXX, L. XXX/XXX, Y., zastúpený\nprávnym zástupcom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., Podzámska 18, Nitra, o správnej\nžalobe zo dňa 07.04.2016 proti rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003196-5\nUPo 30/2015-5 zo dňa 18.01.2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP\n57/2015-7 zo dňa 30.10.2015, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/77/2016-119 zo 7. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/77/2016-119 zo 07.02.2018 podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) Správneho súdneho poriadku zrušil oznámenie žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003196-5 UPo\n30/2015-5 zo dňa 18.01.2016 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie\") a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Žalobu v časti o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č.\nUP 57/2015-7 zo dňa 30.10.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie\") krajský súd odmietol podľa\n§ 98 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že\núčastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím - oznámením o vybavení podania žalovaný, ako druhostupňový\nsprávny orgán, vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyhovení\nprotestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a zrušení protestom napadnutého rozhodnutia zo dňa\n31.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne,\nbolo podané oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na to,\nže prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\") právne doručené dňa 16.11.2015\nfikciou doručenia (nevyzdvihnutím zásielky do troch dní od uloženia), aj keď si ho táto prevzala následne\naj fyzicky dňa 25.11.2015. Lehota na podanie odvolania tak podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa\n\n01.12.2015 (utorok), kedy bolo najneskôr možné podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však odovzdala\nsvoje odvolanie na poštovú prepravu až v pondelok dňa 07.12.2015.\n3. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne posúdil odvolanie žalobkyne ako oneskorene\npodané. V odôvodnení rozsudku uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručované\ndo vlastných rúk s opakovaným doručovaním prvýkrát dňa 10.11.2015. Z pripojenej doručenky ďalej\nvyplýva, že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované doručenie\" a pri predtlači pod bodom\n3. „deň uloženia zásielky\" je jedna dátumová pečiatka s dátumom 11.11.2015. Žalobkyňa si zásielku\ns prvostupňovým rozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015, čo potvrdila svojim podpisom a na\npredmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia právoplatnosti dňom 01.12.2015.\n1. Krajský súd poukázal na to, že z novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.\nseptembra 2013, sp. zn. 4Sžo/67/2014 zo 6. októbra 2015, sp. zn. 4Sžo/85/2015 z 1. marca 2016, sp.\nzn. 3Sžo/101/2015 z 30. marca 2016, sp. zn. 6Sžo/81/2015 z 25. januára 2017, sp. zn. 3Sžo/245/2015\nz 25. apríla 2017) vyplýva, že faktické doručenie zásielky je uprednostnené pred jej fiktívnym doručením\nv zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2017, a to s akcentom na princíp\nprávnej istoty. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje\nsúčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma.\nŽalovaný pochybil, keď posúdil odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané a nevzal do úvahy reálne\nprevzatie prvostupňového rozhodnutia žalobkyňou dňa 25.11.2015.\n2. K návrhu žalobkyne na preskúmanie a zrušenie prvostupňového rozhodnutia krajský súd uviedol, že\nna preskúmanie tohto prvostupňového rozhodnutia nie sú splnené zákonom stanovené podmienky a\nžaloba bola v tejto časti podaná predčasne. Uvedené rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, v\ndôsledku čoho žaloba v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho\nprieskumu.\n4. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni a žalovanému správny súd náhradu\ntrov konania nepriznal (§ 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku), nakoľko pomer ich úspechu a neúspechu v konaní bol rovnaký (žalobkyňa bola úspešná v\nčasti zrušenia oznámenia žalovaného o vybavení podania a žalovaný bol úspešný v časti odmietnutia\nžaloby o zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru). Ďalšiemu účastníkovi\nkonania Š. M. krajský súd nepriznal náhradu trov konania, pretože mu po jeho pribratí do konania neuložil\nžiadnu povinnosť, pri plnení ktorej by mu trovy konania vznikli (§ 169 Správneho súdneho poriadku).\nNáhradu trov konania nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra, nakoľko v súvislosti s týmto konaním\nprokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n5. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a podľa povahy\nveci vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastavil s poukazom na § 462 ods.\n1 SSP. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n6. K judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazoval krajský súd,\nžalovaný uviedol, že päť zo siedmych menovaných rozsudkov nebolo vynesených v čase vydania\npreskúmavaného oznámenia žalovaného. Tiež poukázal na to, že aj samotný najvyšší súd vo svojich\nrozhodnutiach konštatoval, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v\nzmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku jednotná.\n7. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžd/5/2013, v ktorom\nsa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil so záverom krajského súdu, že pokiaľ žalobca zásielku\nreálne prevzal, nie je možné aplikovať fikciu doručenia. Žalovaný tiež poukázal na názor Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4As/67/2005 zo dňa 30. novembra 2006,\n\npodľa ktorého citované ustanovenie správneho poriadku spája vznik danej fikcie s márnym uplynutím\ntrojdňovej lehoty, behom ktorej nedôjde k vyzdvihnutiu zásielky, a nie s nevyzdvihnutím si zásielky vôbec.\n8. Žalovaný uviedol, že úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca sledoval cieľ a účel odstrániť\nurčité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť\nsnahám spôsobiť prieťahy v konaní. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie\npredpísaného postupu doručovateľom, a to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v\nmieste doručenia zdržiaval. Žalobkyňa nenamietala, že by sa v mieste doručenia v čase doručovania\nnezdržiavala, preto táto skutočnosť nie je v tomto konaní sporná.\n9. Žalovaný zdôraznil, že k legislatívnej zmene v znení § 24 ods. 2 správneho poriadku ohľadom fikcie\ndoručenia, tak aby bol plne zohľadnený skutočný deň prevzatia uloženej písomnosti na pošte, došlo\naž novelou zákonom č. 149/2017 Z.z. s účinnosťou od 1. júla 2017. V dôvodovej správe k uvedenému\nzákonu sa uvádza, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom\nSlovenskej republiky - ako adresátom písomností správnych orgánov - nespravodlivá, a to najmä z\ndôvodu, že v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napr. 18. deň od uloženia, má sa\nprávne za to, že mu bola písomnosť doručená už tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej\nodvolacej lehoty podľa správneho poriadku v dĺžke 15 dní mu vlastne plynie v správnom konaní posledný\ndeň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Ďalej bolo v\ndôvodovej správe uvedené, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za\ndeň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa pred novelou po troch dňoch od\nuloženia u občanov nezohľadňovalo, a to aj v prípade, ak si adresát zásielku počas uloženia na pošte\nprevzal).\n10. Ku konštatovaniu krajského súdu, že vo veci neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie\ndoručenia, nakoľko na doručenke nie je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania a\nosobitne dátum uloženia zásielky, žalovaný poukázal na bod 5.2.2. ods. 2 Poštových podmienok\na uviedol, že deň neúspešného opakovaného doručenia je totožný s dňom uloženia zásielky, preto\nnemožno konštatovať, že k opakovanému pokusu o doručenie nedošlo len z dôvodu, že ten istý dátum\nje uvedený na doručenke cez oba riadky.\n11. Žalovaný vytkol krajskému súdu nevysporiadanie sa so skutočnosťou, že žalobkyňa (bez\nvysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa) nebola pri spísaní a podaní správnej žaloby\nzastúpená advokátom v zmysle § 49 ods. 1 SSP.\n12. Nepribratie súčasného vlastníka dotknutých nehnuteľností do konania a konštatovanie, že zrušením\noznámenia a vrátením veci na ďalšie konanie nemôžu byť dotknuté jeho práva napĺňa pochybenie podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.\n13. Žalovaný tiež namietal, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so zrejmou\nskutočnosťou, že vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie je nevykonateľné z dôvodu, že aktuálnym\nvlastníkom predmetných nehnuteľností je už spoločnosť MH Invest, s.r.o.\n14. Žalovaný rovnako tak v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne označenie žalovaného v napadnutom\nrozsudku. Správne mal byť žalovaný označený ako Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,\nreferát katastra nehnuteľností, nakoľko štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo\norganizačný útvar odboru okresného úradu.\n15. Žalobkyňa sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila so závermi napadnutého rozsudku\na navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jej názoru účelom zákonnej úpravy\nfikcie doručenia bolo okrem iného zabrániť prípadom bezdôvodného nepreberania zásielok adresátom.\nSťažovateľ však musel mať zo svojej činnosti vedomosť, že u žalobkyne sa o takýto prípad nejedná,\nnakoľko vo väčšine prípadov došlo k prevzatiu rozhodnutí a voči nim boli podané opravné prostriedky.\nŽalobkyňa poukázala na potrebu ústavne konformného výkladu zákonov, pričom výklad a interpretácia\nprávnej normy musí byť v súlade s jej zmyslom a účelom.\n\n16. Krajská prokuratúra Nitra sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s námietkou žalovaného\nako sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa\nsi v správnom konaní nevyzdvihla zásielku uloženú na pošte do troch dní od jej uloženia, s poukazom\nna § 24 ods. 2 správneho poriadku sa posledný deň tejto trojdňovej lehoty považuje za deň doručenia.\nOdvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej\nlehoty.\n17. Podľa jej názoru z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa podala\nodvolanie oneskorene. Tvrdenie, že v jej poštovej schránke nebola zanechaná výzva s upozornením\ndoručovateľa, že jej v určenom čase príde opakovane doručiť úradnú zásielku, označila za účelové. Ak\nby žalobkyňa nemala doručené upovedomenie o uložení zásielky na pošte, logicky by sa o tomto uložení\nnedozvedela a nemohla by si zásielku na pošte prevziať dňa 25.11.2015.\n18. Záverom sa stotožnila s dôvodmi kasačnej sťažnosti, spočívajúcimi v nevysporiadaní sa s námietkou\nnevykonateľnosti zrušujúceho rozsudku a so skutočnosťou, že žalobkyňa nebola pri spísaní žaloby\nzastúpená advokátom, ako aj v postupe krajského súdu, ktorý nepribral do konania aktuálneho vlastníka\ndotknutých pozemkov.\n\nIII.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) sa najprv zaoberal\nformálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas (§\n443 ods. 2 písm. a/ SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje všetky zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).\n20. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk, podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že Okresný úrad Nitra,\nkatastrálny odbor rozhodnutím č. UP 57/2015-7 zo dňa 30.10.2015 vyhovel protestu prokurátora\nOkresnej prokuratúry Nitra a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.07.2015 o povolení\nvkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Prvostupňové rozhodnutie\nbolo doručované žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním, keď oba pokusy o\ndoručenie (dňa 10.11.2015 a 11.11.2015) boli neúspešné. Po druhom neúspešnom pokuse o doručenie\nbola zásielka s rozhodnutím uložená dňa 11.11.2015 na pošte. Žalobkyňa si zásielku s predmetným\nrozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015, čo potvrdila na doručenke svojím vlastnoručným\npodpisom. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 07.12.2015 odvolanie.\n22. Napadnutým oznámením žalovaný vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie bolo podané oneskorene,\npo márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný v oznámení poukázal na to, že napadnuté\nrozhodnutie jej bolo v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku právne doručené dňa 16.11.2015 fikciou\ndoručenia (nevyzdvihnutím zásielky do troch dní od uloženia), aj keď si ho prevzala následne aj fyzicky\ndňa 25.11.2015. Lehota na podanie odvolania podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa 01.12.2015,\nkedy bolo najneskôr možné podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však odovzdala svoje odvolanie na\npoštovú prepravu až v dňa 07.12.2015. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Nitre napadnutým\nrozsudkom zrušil napadnuté oznámenie z vyššie uvedených dôvodov a vec vrátil na ďalšie konanie.\n23. Kasačný súd v prvom rade poznamenáva, že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, ktorý\npovažoval za vadu doručovania, keď na doručenke nebol osobitne vyznačený dátum opakovaného\ndoručovania a osobitne dátum uloženia zásielky. Skutočnosť, že na doručenke je v kolónkach\n„2 Opakované doručenie\" a „3 Deň uloženia zásielky\" len jedna pečiatka s dátumom 11.11.2015,\n\nnespôsobuje vadu doručovania a z doručenky je nepochybné, že v deň 11.11.2015 bol vykonaný\nopakovaný pokus o doručenie zásielky a zároveň bola v tento deň zásielka uložená na pošte.\n24. Spornou otázkou vo veci je posúdenie splnenia podmienok na vznik fikcie doručenia. Ako už bolo\nuvedené, napadnuté rozhodnutie bolo po opakovanom neúspešnom pokuse o doručenie (v dňoch\n10.11. a 11.11.2015) uložené dňa 11.11.2015 na pošte, pričom žalobkyňa si zásielku s predmetným\nrozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015. Žalobkyňa považuje za deň doručenia deň osobného\nprevzatia rozhodnutia na pošte, pričom tento deň je rozhodujúci pre začatie plynutia odvolacej lehoty.\nŽalovaný však za deň doručenia napadnutého rozhodnutia považuje tretí deň od uloženia zásielky na\npošte, nakoľko si žalobkyňa v tejto lehote rozhodnutie nevyzdvihla a v súlade s § 24 ods. 2 správneho\nporiadku nastala fikcia doručenia.\n25. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku účinného v čase doručovania napadnutého rozhodnutia, ak\nnebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia\nzdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený\ndeň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte\na adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní\nod uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení\nnedozvedel.\n26. Kasačný súd sa v otázke právneho posúdenia splnenia podmienok na vznik fikcie doručenia v zmysle\n§ 24 ods. 2 vety tretej správneho poriadku v prejednávanej veci stotožnil s názorom krajského súdu\nvyjadreným v napadnutom rozsudku.\n27. Citované ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku zakotvuje inštitút tzv. náhradného doručenia\ndo vlastných rúk. Predpokladom takéhoto postupu je však skutočnosť, že adresát písomnosti, ktorá\nsa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje a zároveň\nzanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ďalšie osobné doručenie\na druhé upovedomenie je oznámením o uložení zásielky. Oznámenie o ďalšom osobnom doručení musí\nobsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia. Obe upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom.\nPredpokladom však je skutočnosť, že adresát sa môže k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. V\ntakom prípade, pokiaľ si adresát zásielku do troch dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto\nlehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj za predpokladu, že sa adresát o uložení svojej zásielky\nnedozvedel.\n28. Kasačný súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik\nfikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného\npostupu bola zásielka nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte považovaná tretím dňom od\njej uloženia za doručenú. Avšak, v prejednávanej veci nemôže kasačný súd neprihliadnuť na novšiu\njudikatúru najvyššieho súdu tak, ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v\nzáujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že ak si adresát zásielku osobne prevezme na pošte\nv odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože takýto postup by bol v\nrozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.\n29. Uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, sp.\nzn. 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016, sp. zn. 3Sžo/101/2015\nzo dňa 30.03.2016, sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017)\nnajvyšší súd okrem vlastných vyslovených záverov oprel aj o nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS\n65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že „... Využitie fikcie doručenia podľa\nposlednej vety citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v\nprípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie\nskutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania\naj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa\npredmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež\npreukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných\nrúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do\nvlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom,\nako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok\n\nna uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník\nstanovísk, správ a rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak doručenka\nzásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis\npoštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti\n(C.H. BECK č. RNs C 155/2001). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením\nkonštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej\ndoby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou\nktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby\nz nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom\nfikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom\nvýnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho\nporiadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej\nistoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti\nsplnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu\nmoc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m.m. I. ÚS\n119/07).\"\n30. V neposlednom rade považuje kasačný súd za potrebné poukázať aj na zmenu legislatívnej úpravy,\nkeď fikcia doručenia nastávajúca tretím dňom uloženia zásielky na pošte bola nahradená úpravou,\nkeď písomnosť sa považuje za doručenú až dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu\n(ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas jej uloženia na pošte). Nová právna úprava (účinná od\n01.07.2017) teda zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Aj s\npoukazom na dôvodovú správu k uvedenej zmene ustanovenia § 24 správneho poriadku tak, ako z nej\ncitoval žalovaný v kasačnej sťažnosti, v ktorej sa výslovne konštatuje, že súčasná právna úprava fikcie\ndoručenia do vlastných rúk (teda právna úprava účinná do 30.06.2017) je voči občanom Slovenskej\nrepubliky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá, možno mať za to, že zmena\njudikatúry najvyššieho súdu v otázke posudzovania náhradného doručenia bola dôvodná.\n31. S poukazom na novšie ustálený právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého k aplikácii ustanovení\nnáhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, ktorý už bol\nvyslovený (v okrem vyššie uvedených rozhodnutiach) aj vo veciach totožných účastníkov o zhodných\nprávnych otázkach, a to v jeho rozsudkoch sp. zn. 10Sžrk/13/2018 a 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra\n2018, ako aj 10Sžrk/10/2018, 10Sžrk/5/2018 a 10Sžrk/4/2018 zo dňa 30. januára 2019, 3Sžrk/5/2018\nzo dňa 17. apríla 2019, 10Sžrk/22/2018 zo dňa 30. apríla 2019, 4Sžrk/8/2018 a 4Sžrk/11/2018 zo\ndňa 13. mája 2019, a s tým súvisiaci záujem na jednotnosti judikatúry považuje kasačný súd právny\nnázor vyslovený krajským súdom v napadnutom rozsudku za ústavne konformný a kasačnú sťažnosť\nžalovaného za nedôvodnú.\n32. V prejednávanom prípade je nepochybné, že v priebehu odbernej lehoty dňa 25.11.2015 si žalobkyňa\nzásielku, ktorej obsahom bolo napadnuté rozhodnutie, na pošte reálne prevzala. „V danom prípade\ndoručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z\ndoručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej\nlehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje\nsúčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma.\nNáhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia\nbyť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného\ndoručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné\npodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\" (z\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013).\n33. Kasačný súd dospel v súlade s názorom krajského súdu k záveru, že lehota 15 dní na podanie\nodvolania začala žalobkyni plynúť dňom 26.11.2015 a uplynula dňa 10.12.2015, a preto jej odvolanie,\nktoré podala na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 bolo podané včas a je povinnosťou žalovaného o\nňom meritórne rozhodnúť.\n34. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zásielku reálne prevzala, čo je pri posúdení doručenia skutočnosť\nmajúca prednosť pred uplatnením inštitútu náhradného doručenia, kasačný súd konštatuje, že v\nprejednávanej veci už nebol dôvod skúmať splnenie podmienok pre náhradné doručenie, a teda\n\ndodržanie zákonného postupu pri doručovaní písomnosti, keď žalobkyňa namietala, že doručovateľ po\nprvom neúspešnom pokuse o doručenie ju žiadnym spôsobom neupovedomil, že písomnosť príde\nznovu doručiť v určený deň a hodinu.\n35. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku krajského\nsúdu, pretože vlastníkom predmetných nehnuteľností je už spoločnosť MH Invest, s.r.o. Správne\nsúdnictvo je v zásade založené na prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré už nadobudli\nprávoplatnosť. Ich prieskum však nie je len deklaratórny, bez reálnej možnosti nápravy. Ak správny súd\ndospeje k záveru o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie zruší, správny\norgán sa musí vecou znova zaoberať. Konštrukcia žalovaného popiera účel správneho súdnictva.\nPodanie žaloby by vo svetle jeho argumentácie malo len čisto formálny charakter a nezákonný postup\nsprávneho orgánu by bol nepostihnuteľný či nenapraviteľný. Žalovaný je povinný rešpektovať zrušujúci\nrozsudok krajského súdu a rozhodnúť meritórne o podanom odvolaní žalobkyne. Krajský súd zrušil v\npodstate procesné rozhodnutie žalovaného nezaoberajúce sa meritom veci a vec sa vracia do štádia\nodvolacieho konania na správnom orgáne.\n36. Vo vzťahu k namietanému nepribratiu spoločnosti MH Invest, s.r.o. do konania, sa kasačný súd\nstotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade tohto subjektu, ako súčasného vlastníka dotknutých\nnehnuteľností, zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu sa môže priamo dotknúť jeho práv\nalebo právom chránených záujmov. Poukazoval na ust. § 33 SSP, podľa ktorého ak sa od začatia\nkonania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má\nkonať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka\nkonania. Z uvedeného ustanovenia logicky vyplýva, že za účastníka bude v zásade priberaný ten, komu\nby inak svedčilo účastníctvo v konaní podľa § 32 ods. 3 písm. a) a b) SSP, t. j. tým, ktorí boli účastníkmi\nadministratívneho konania a tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom\nalebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu. Avšak z\nobsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. nebola účastníkom\nsprávneho konania, ani v tomto konaní nemala postavenie zúčastnenej osoby, ktorej skutočnosti by\ninak ex offo zodpovedal postup súdu podľa § 33 resp. § 41 ods. 1 SSP. Vzhľadom na pozíciu vyššie\nuvedenej spoločnosti, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania, ani v ňom nemala postavenie\nzúčastnenej osoby, bolo jej oprávnením navrhnúť krajskému súdu, aby jej priznal postavenie osoby\nzúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP. Z obsahu súdneho spisu podanie takéhoto návrhu\noprávnenou osobou nevyplýva, preto kasačný súd vyhodnotil aj tento sťažnostný bod ako nedôvodný.\n37. Pokiaľ ide o označenie žalovaného v napadnutom rozsudku, kasačný súd sa stotožňuje s názorom\nkrajského súdu, že Okresný úrad Nitra má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne\nkonať pred súdom. Je miestnym orgánom štátnej správy tak, ako ho definuje zákon č. 180/2013\nZ. z. Rozhodnutia napadnuté žalobou podanou v tomto súdnom konaní boli vydané jednotlivými\norganizačnými útvarmi Okresného úradu Nitra, teda boli vydané uvedeným miestnym orgánom štátnej\nsprávy, ktorého pasívnu legitimáciu nemožno poprieť.\n38. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že krajský súd sa nevysporiadal so\nskutočnosťou, že žalobkyňa nebola pri spísaní a podaní správnej žaloby v predmetnej veci zastúpená\nadvokátom v zmysle § 49 ods. 1 SSP, kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo konanie začaté\ndňom doručenia žaloby Krajskému súdu v Nitre dňa 07.04.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 1 SSP nadväzuje na úpravu povinného\nprávneho zastúpenia, zakotvenú v Občianskom súdnom poriadku v § 250a, ktoré však nezakotvuje\npovinnosť, zavedenú až Správnym súdnym poriadkom, aby žaloba bola podaná (spísaná) už priamo\nadvokátom, resp. práva znalou osobou. Navyše žalobkyňa dňa 03.06.2016 predložila Krajskému súdu v\nNitre plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii Lawservice, s.r.o. na zastupovanie v predmetnom\nkonaní, čím splnila povinnosť obligatórneho právneho zastúpenia. Kasačný súd preto nepovažoval túto\nnámietku sťažovateľa za dôvodnú.\n39. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto\nju zamietol.\n40. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal. V prípade plne úspešnej žalobkyne mal kasačný súd za to,\n\nže vyjadrenie, ktoré bolo podané ku kasačnej sťažnosti, je prakticky totožné s tými, ktoré boli podané\nvo veciach vedených kasačným súdom pod sp. zn. 10Sžrk/22/2018, sp. zn. 10Sžrk/10/2018, sp. zn.\n4Sžrk/8/2018 a sp. zn. 3Sžrk/5/2018, kde bol žalobkyni priznaný nárok na plnú náhradu trov kasačného\nkonania. Účelom náhrady trov konania je kompenzovať náklady strany, ktoré jej vznikli v súvislosti s\nuplatňovaním alebo bránením práva. V tomto konaní bolo predložené len recyklované vyjadrenie, s\nktorým nie je reálne spojený vznik ďalších nákladov strany v konaní, a ktoré nemalo na rozhodnutie\nkasačného súdu zásadný význam, preto kasačný súd za aplikácie § 167 ods. 3 písm. a) v spojení s § 467\nods. 1 S.s.p. mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania žalobkyni\nnepriznal celkom. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal, keďže nebol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný (§ 168 v spojení s § 467 ods. 1\nS.s.p.). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože im\nv kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli\n(§ 169 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.).\n41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}