{"guid": "895ab262-f717-48d7-a09b-50904e5e6a2b:b179fbb4-a4b0-437a-b2f7-52c28b907e0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/2/2019 z 25. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2020, sp. zn. 1Sžrk/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1", "identifikacne_cislo": "4016200162", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/175", "nazov": "zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/175", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/175-1999"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b179fbb4-a4b0-437a-b2f7-52c28b907e0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžrk/2/2019\n4016200162\n25. 02. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:4016200162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci sťažovateľky\n(predtým žalobkyne): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sibírska 55, IČO: 44 138\n369, právne zastúpená: LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723,\nproti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát katastra nehnuteľností,\nso sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 69, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom v Nitre,\nDamborského 1455/1, 2/ U. L., nar. XX. XX. XXXX, M. W. XXX/X, C., zastúpený advokátskou kanceláriou\nBIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa\n25. 02. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo 34/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005710-4 k: Pd\n208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016 , o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/35/2016-176 z 24. januára 2018 v znení opravného uznesenia Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/35/2016-262 z 5. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č. k. 11S/35/2016-176 z 24. januára 2018 v\nznení opravného uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/35/2016-262 z 5. decembra 2018 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok\") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.\") zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. UPo 34/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005710-4\nk: Pd 208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\"),\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníka správneho konania a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Nitra, Katastrálneho odboru č. UP 49/2015-9 z 02. 11. 2015 V 5227/15 zo dňa 24. 07.\n2015 (ďalej len „prvostupňový orgán\" a „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým vyhovel protestu Okresnej\nprokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie č. V 5227/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o\npovolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území C.\n- pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere 937 m2, v prospech žalobkyne v\npodiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/3278 zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa\n17. 07. 2015. Krajský súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti napadnutému\nrozsudku kasačnú sťažnosť, v ktorej sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „kasačný súd\") zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie i\nprvostupňové rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\n3. Žalobkyňa napadla rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/\nS.s.p. - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440\nods. 1 písm. f/ S.s.p. - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(nepreskúmateľnosť rozhodnutia).\n4. Sťažovateľka najmä tvrdila, že krajský súd nesubsumoval skutkový stav pod relevantné právne normy;\nkrajský súd neposudzoval zákonnosť z hľadiska hmotnoprávnych predpisov a nepodal výklad právne\nneurčitého pojmu; pre nedostatok argumentov nie je možné posúdiť záver súdu o dôvodnosti protestu\nprokurátora; krajský súd rozhodol svojvoľne a arbitrárne; sťažovateľka poukázala aj na porušenie čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Ďalej akcentovala princíp právnej istoty; trvala na nemožnosti posudzovať platnosť kúpnej\nzmluvy podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad; spochybnila dôvodnosť protestu\nprokurátora. Namietala porušenie zásady rovnosti; poukázala na to, že rozhodnutie o povolení vkladu\nsa neodôvodňuje, preto mala za to, že prvostupňový orgán na predkupné právo prihliadal.\n5. K podanej kasačnej sťažnosti sa nesúhlasne vyjadril žalovaný listom z 13.09.2018 a Krajská\nprokuratúra Nitra listom zo 14.09.2018.\n6. Kasačný súd (§ 21 písm. a/ S.s.p. v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná riadne a včas (§ 443 S.s.p., § 444 S.s.p.), osobou oprávnenou na podanie kasačnej sťažnosti (§\n442 S.s.p.), že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), má\npredpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov\na v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 S.s.p., § 441 S.s.p., § 453 S.s.p.) postupom\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) (§\n137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 S.s.p. v\nspojení s ustanovením § 452 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je potrebné\nzamietnuť.\n7. Predmetom konania pred kasačným súdom bolo rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti napadnutému rozsudku, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a preskúmavaného rozhodnutia.\nTýmto rozhodnutí žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vyhovení protestu\nprokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra a zrušení rozhodnutia prvostupňového orgánu o povolení vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k dotknutému pozemku v prospech sťažovateľky.\n8. Prakticky identický skutkový stav a právne súvislosti boli a sú predmetom početných sporov medzi\nsťažovateľkou a žalovaným pred správnym súdom, a následne pred kasačným súdom, pričom aj\nargumentácia sťažovateľky v kasačných sťažnostiach je v podstate stereotypná. Zo svojej činnosti\nkasačný súd vie, že sťažovateľka uzavrela v rovnakom období a v rovnakej lokalite (ktorá bola zakrátko\ndotknutá rozhodnutím vlády SR o priznaní štatútu významnej investície) viacero kúpnych zmlúv, pričom\nmnohí predávajúci sa rozličnými právnymi prostriedkami domáhajú určenia ich neplatnosti, či dovolávajú\nsa nezákonnosti postupu a rozhodnutia katastrálnych orgánov vo vkladovom konaní, v úmysle dosiahnuť\nnenaplnenie týchto zmlúv. Zároveň je známe, že štát pri výkupe/vyvlastňovaní dotknutých pozemkov\nposkytoval zásadne vyššie protiplnenie, ako bola dohodnutá kúpna cena v zmluvách so sťažovateľkou\nako kupujúcou.\n9. Konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zvažoval, ako treba interpretovať sporné\nustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy\nvýznamných investícií v relevantnom znení. V celom spore je totiž napokon kľúčové posúdenie, či\npredkupné právo štátu podľa tohto ustanovenia zakladá prekážku prevodu vlastníckeho práva, teda\nobmedzuje dispozičné oprávnenie scudziteľa (predávajúceho; tu ním bola zúčastnená osoba v 2.\nrade); v okolnostiach prípadu osobitne či toto ustanovenie bráni vkladu vlastníckeho práva v prospech\nkupujúceho (sťažovateľky) aj z kúpnej zmluvy, ktorá bola platne a účinne uzavretá ešte skôr, než toto\npredkupné právo vzniklo.\n\n10. Inou možnou interpretáciou zákonného ustanovenia (čo žiada sťažovateľka) je, že toto predkupné\nprávo má principiálne rovnaké účinky ako predkupné právo podľa § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho\nzákonníka. V tom prípade by nič nebránilo tomu, aby prvostupňový orgán povolil vklad a protestu\nprokurátora by nebolo možné v súlade so zákonom vyhovieť. Štát by sa potom pri príprave investície\nvo verejnom záujme potom mohol pokúšať zákonným postupom kúpiť, prípadne vyvlastniť dotknuté\npozemky od nového vlastníka (sťažovateľky).\n11. Konajúci senát si je vedomý pochybností o tom, či je z hľadiska účelu zákona (č. 175/1999 Z.\nz.) nevyhnutné interpretovať zákonné predkupné právo tým spôsobom, že sa mu priznajú účinky\nobmedzujúce prevod vlastníckeho práva aj vo vzťahu ku kúpnym zmluvám, ktoré boli uzavreté a návrh\nna vklad vlastníckeho práva z nich bol podaný skôr, ako ono predkupné právo zo zákona vzniklo, čím\nsa významne zasahuje do zmluvnej autonómie a právnej istoty účastníkov kúpnej zmluvy, ktorá bola\nuzavretá v súlade so zákonom účinným v čase uzavretia zmluvy (ak zmluva nebola neplatná z iného\ndôvodu, napríklad kvôli rozporu s dobrými mravmi, či v dôsledku omylu vyvolaného jednou zo strán).\n12. Avšak zároveň konajúci senát nemohol neprihliadnuť na to, že kasačný súd vo všetkých vyššie\nuvedených sporoch, v ktorých už rozhodol, zakaždým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky, pričom\nako rozhodujúci argument predostrel to, že vznik predkupného práva podľa § 3 ods. 5 zákona č.\n175/1999 Z. z. je takou okolnosťou, na ktorú bolo v konaní o vklade potrebné prihliadať, a že toto\npredkupné právo bráni prevodu vlastníckeho práva aj v už začatých konaniach. Vzhľadom na potrebu\nrešpektovať princíp právnej istoty, ktorý sa tiahne ako významný postulát celým právnym poriadkom\na osobitne je formulovaný v základných princípoch civilného (čl. 2 C.s.p.) a správneho súdnictva\n(§ 5 S.s.p.), kasačný súd nepovažoval zákonný text (najmä § 3 ods. 5 citovaného zákona) za tak\njednoznačný, a teda argumenty podporujúce jeho pochybnosti za natoľko zásadné, aby sa odchýlil od\ntejto už ustálenej judikatúry kasačného súdu, resp. aby ich považoval za dôvod na postúpenie veci\nveľkému senátu.\n13. K tomuto postoju prispelo aj vedomie, že účastníkmi spomenutých obdobných konaní je\nnezanedbateľné množstvo osôb (najmä fyzických), ktorých práva a právom chránené záujmy vrátane\nprávnych vzťahov, ktoré medzičasom vznikli (zmena vlastníctva pozemkov), by pri náhlej zmene\njudikatúry pri prakticky nezmenených okolnostiach boli dotknuté a boli by tak narušené ich legitímne\nočakávania, že spory, ktoré sa ich týkajú, budú rozhodnuté v súlade so vzniknutou judikatúrou. Naopak,\npri osobe sťažovateľky, s ohľadom na nepopierateľne nezvyčajné okolnosti intenzívneho uzatvárania\nkúpnych zmlúv v oblasti, ktorá zakrátko bola dotknutá významnou investíciou, má kasačný súd\npochybnosť o tom, či jej situácia vyžaduje ňou presadzovaný judikatúrny zvrat. Preto sa aj konajúci senát\nnapokon priklonil k ustálenej judikatúre a rozhodol rovnako, ako rozhodol kasačný súd v obdobných\nveciach tej istej sťažovateľky.\n14. Podľa ustanovenia § 464 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej\nveci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe\nskoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením,\nďalšie dôvody už nemusí uvádzať.\n15. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených\nadministratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom vo veciach sp. zn. 3Sžrk/5/2017, sp. zn. 10Sžrk/8/2017,\nsp. zn. 3Sžrk/2/2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018 a sp. zn. 6Sžrk/4/2018. Vo vyššie\nuvedených veciach bol sťažovateľom rovnaký subjekt - žalobkyňa - spoločnosť Poľnohospodárska Pôda\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Sibírska 55, IČO : 44 138 369, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení\nrozhodnutia len poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a konštatuje, že\nargumentácia žalobkyne v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe\nktorých krajský súd zamietol jej žalobu.\n16. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na závery a rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. 54/2018 podľa ktorých zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže\nzákonné predkupné právo štátu (ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých\nopatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení\n\nneskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú\npovinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie\nkatastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra\nnehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú\nvoľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých\nopatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to\ni vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom\nkonania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.\n17. Napokon kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n05.02.2019 č.k. III. ÚS 51/2019-20, ktorým v spojenom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnené\nústavné sťažnosti žalobkyne proti trom z vyššie uvedených rozsudkov kasačného súdu. Ústavný súd\nuviedol, že kasačný súd sa v napadnutých rozsudkoch zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\naj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky. Tieto rozsudky ústavný súd nepovažoval za\nzjavne neodôvodnené či arbitrárne.\n18. Námietky sťažovateľky vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa\nustanovenia § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá\nnemala v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a contrario S.s.p.). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§\n467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im\ntrovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2V/5227/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b1f9b2ba-2956-4959-8134-a147a5d0bb5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.51.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 51/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 51/2019 z 5. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.51.2019.1"}], "citovane_v": []}