{"guid": "5c19f974-3091-4021-809f-05bb16a675da:ddc6a40d-f022-4f0b-aee8-dff52a5087d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/16/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/16/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 5Sžfk/16/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2", "identifikacne_cislo": "4015200858", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddc6a40d-f022-4f0b-aee8-dff52a5087d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/16/2019\n4015200858\n10. 09. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:4015200858.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): C. B., Y. XXX/XX, E. O.S. - J., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária,\ns.r.o., Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 820644/2015 zo\ndňa 10. júna 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.\n11S/191/2015-134 zo dňa 26. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč.k. 11S/191/2015-134 zo dňa 26. októbra 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/191/2015-134\nzo dňa 26. októbra 2016 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 820644/2015 zo dňa 10.06.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 S.s.p.\ntak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 820644/2015 zo dňa 10.06.2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.\no správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/5196430/2014/\nGes zo dňa 26.11.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2012 v sume 3 312,- €.\n3. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane dňa 10.10.2013 začal u\nžalobcu s výkonom daňovej kontroly (poverenie zo dňa 11.09.2013), predmetom ktorej bola daň z\npridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)\nza zdaňovacie obdobie január - december 2012. Daňová kontrola bola súbežne začatá i v spoločnosti\nLanfer, s.r.o., v ktorej je C. B. jediným konateľom. Daňová kontrola bola začatá na základe výsledkov\nšetrení z medzinárodnej výmeny informácií s preverením nadobudnutia tovaru u daňového subjektu\nRo - Truck, s.r.o. so sídlom Náměstí T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, DIK.cz 29274052, v ktorej\nje C. B. konateľom. V ten istý deň bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n9414401/5/45926/22/2013/Ges., v ktorej uviedol, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti\nv kontrolovanom období boli prepravné služby, mal 25 zamestnancov na pracovnú zmluvu, úhrady\nza nákup tovarov a služieb súvisiacich s predmetom podnikania vykonával väčšinou bezhotovostne.\n\nĎalej uviedol, že mal dodávateľov i odberateľov z tuzemska i štátov v rámci Európskej únie (Rakúsko,\nTaliansko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko).\n4. Správny súd taktiež zistil, že v priebehu daňovej kontroly bolo vykonané dokazovanie týkajúce sa,\nokrem iného i zdaňovacieho obdobia január 2012, a to dožiadaním na Daňový úrad Trenčín za účelom\npreverenia faktúry (vykonanie stavebných prác) od daňového subjektu NAROKO s.r.o., na základe\nktorých si uplatnil odpočítanie DPH. Daňový úrad Trenčín doručil správcovi dane odpoveď na jeho\ndožiadanie dňa 21.11.2013, v ktorom mu oznámil, že miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti\nNAROKO s.r.o. (M. R. Štefánika 373/11, Trenčín) bolo zistené, že daňový subjekt tu reálne nesídli.\nNa uvedenej adrese mu bolo poskytované registračné sídlo a korešpondenčná adresa na základe\npodnájomnej zmluvy zo dňa 17.08.2011 uzavretej s poskytovateľom ZALOŽENIE-PREDAJ-S.R.O.,\ns.r.o.. Písomnosti správcu dane zasielané poštou daňovému subjektu NAROKO s.r.o. sa vracajú späť\ns poznámkou pošty „adresát neznámy“.\n5. Daňový úrad Trenčín na dožiadanie správcu dane oznámil, že z iného konania zistil, že súčasná\nkonateľka tejto spoločnosti Ing. I. C. nie je konateľkou spoločnosti NAROKO s.r.o. a na zmenu konateľa\nbol zneužitý jej občiansky preukaz, ktorý jej bol odcudzený v apríli 2012. Z uvedených dôvodov Daňový\núrad Trenčín nevedel zabezpečiť doklady spoločnosti NAROKO s.r.o. a preveriť požadované skutočnosti\nna základe dožiadania správcu dane.\n6. K odpovedi na dožiadanie boli pripojené listinné doklady - potvrdenie OO PZ Sereď o oznámení\nkrádeže občianskeho preukazu Ing. I. C. zo dňa 13.04.2012, trestné oznámenie zo dňa 13.08.2012\npodané Ing. I. C., v ktorom uviedla, že po krádeži dokladov zistila, že je vedená ako konateľka spoločnosti\nNAROKO s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra, pričom nikdy nepodpisovala a nedala podnet na\nvytvorenie takejto spoločnosti. Doterajším majiteľom mal byť P. T., ktorého nikdy nevidela a žiadne\ndoklady o prevode spoločnosti nepodpisovala. Ing. I. C. bola vypočutá dňa 26.11.2012 Daňovým úradom\nTrenčín, uviedla, že nie je konateľkou spoločnosti NAROKO s.r.o. ani jej spoločníčkou. Jej doklady boli\nzneužité na prepis spoločnosti.\n7. Dňa 17.08.2011 bola uzavretá podnájomná zmluva medzi poskytovateľom: ZALOŽENIE-PREDAJS.R.O., s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 373/11, Trenčín a objednávateľom - spoločnosťou NAROKO\ns.r.o. s rovnakým sídlom. Predmetom zmluvy bolo oprávnenie objednávateľa využívať služby dodávané\nposkytovateľom, ktoré zahrňujú poskytovanie registračného sídla a korešpondenčnej adresy na ul. M.R.\nŠtefánika 373/11, Trenčín. Za spoločnosť NAROKO s.r.o. bola zmluva podpísaná konateľom P. T. na\ndobu 12 mesiacov.\n8. Správca dane vypočul dňa 25.02.2014 na ústnom pojednávaní svedka Tomáša Kozinku, bývalého\nkonateľa spoločnosti NAROKO s.r.o., a to k priebehu zdaniteľných obchodov spoločnosti NAROKO\ns.r.o. so žalobcom. Svedkovi boli predložené k nahliadnutiu konkrétne faktúry (ich čísla sú jednotlivo\nuvedené v zápisnici). Potvrdil, že faktúry vystavil, opečiatkoval a podpísal. Uviedol, že účtovníctvo viedol\non, spoločnosť bola platcom DPH. Všetky obchody zabezpečoval sám, nemal žiadnych zamestnancov,\nvšetko sa riešilo zmluvami o dielo. Nevedel sa vyjadriť, aká bola prevažujúca podnikateľská činnosť\nspoločnosti, aké nákupy spoločnosť realizovala. Potvrdil, že za daňový subjekt - žalobcu vystupoval\nosobne C. B.. Svedok sa nevedel vyjadriť k podrobnostiam obchodov so žalobcom, odkiaľ tovar\nobjedávali, nevedel doložiť žiadne doklady. Uviedol, že spoločnosť predal Ing. I. C..\n9. S výsledkami daňovej kontroly bol žalobca oboznámený dňa 16.07.2014, o čom bola spísaná\nzápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. C. J., ktorá uviedla,\nže sa k zisteným skutočnostiam budú vedieť vyjadriť bližšie po nahliadnutí do spisu a doložia doklady k\nspoločnosti NAROKO s.r.o. (faktúru k vykonaným stavebným prácam). Nevedel sa vyjadriť, kto vykonal\nstavebné práce za dodávateľa, koľko ľudí tam bolo, dôvod objednávky. Uviedol iba to, že dostal dobrú\ncenovú ponuku. Písomné objednávky neboli, tieto boli realizované iba telefonicky, od dodávateľa má\niba faktúru. Daňový subjekt predložil správcovi dane požadované doklady elektronicky dňa 07.08.2014.\nDôkazy o tom, kto skutočne vystavil faktúru, kto stavebné práce skutočne vykonal, kto prijal úhradu za\nslužbu, komu vznikla daňová povinnosť, neboli počas kontroly predložené. Správca dane skonštatoval,\nže na základe šetrení zistil, že z predložených dokladov a vyjadrenia žalobcu nie je dodanie tovaru a\nvykonanie stavebných prác preukázané.\n\n10. Dňa 12.09.2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané vykonané\ndokazovanie správcu dane vo vzťahu k spoločnosti NAROKO s.r.o. tak, ako je uvedené vyššie. Daňový\nsubjekt počas výkonu daňovej kontroly nepreukázal, či tovar skutočne dodala spoločnosť, ktorá je\nuvedená na faktúrach ako dodávateľ a teda, či tovar dodal platiteľ DPH, čiže nebola splnená podmienka\npráva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2, písm. a/ zákona o DPH , kedy platiteľ môže\nodpočítať daň, ak je daň uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú\nbyť platiteľovi dodané.\n11. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 12.09.2014, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z\ndaňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 26.09.2014), na čo reagoval podaním zo dňa\n16.10.2014, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým dodávkam a dodávateľom od rôznych spoločností, ktoré\nboli predmetom daňovej kontroly (Garax, s.r.o, MC Gold, s.r.o.). K dodávkam od spoločnosti NAROKO\ns.r.o. žalobca uviedol, že od tejto spoločnosti nakúpili náhradné diely, Destu, stavebný materiál, motorovú\nnaftu a prijali služby zemné práce, ktoré sú uvedené na faktúrach uvedených v protokole o daňovej\nkontrole. Ku každej dodávke vystavila spoločnosť NAROKO s.r.o. dodacie listy a na základe ktorých\naj vystavila faktúry a žalobca vystavené faktúry uhradil v hotovosti alebo prevodom na bankový účet\ndodávateľa. Správca dane mal k dispozícii všetku dokumentáciu k predmetným dodávkam od tejto\nspoločnosti.\n12. Správca dane dňa 25.11.2014 vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania\npripomienok k protokolu č. 9414401/5/4209204/2014, tohto sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená\nosoba Ing. C. J.. K obchodnom so spoločnosťou NAROKO s.r.o. zopakovala rovnaké tvrdenia, aké boli\nuvedené v písomnom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.\n13. Správca dane vydal dňa 26.11.2014 rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku,\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3 312,- € za zdaňovacie obdobie január 2012\nako rozdiel medzi daňou vyrubenou daňový priznaním a daňou zistenou správcom dane a nepriznal\ndaňovému subjektu uplatnený nadmerný odpočet v sume 3 312,- € z predloženej faktúry. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Rozhodnutím č. 820644/2015 zo dňa 10.06.2015 žalovaný ako\nodvolací orgán potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 26.11.2014.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že formálne doloženie faktúr a dokladov o úhrade bez preukázania\nskutočného nadobudnutia tovaru nie je pre daňové účely dostačujúce. Za účelom preverenia dodania\ntovaru uvedeného na faktúre správca dane vykonal šetrenie cestou miestne príslušného správcu dane\nspoločnosti NAROKO s.r.o., Daňového úradu Trenčín a dospel k záveru, že u daňového subjektu nebola\nsplnená podmienka práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.\na/ zákona o DPH, a konštatoval, že platiteľ si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným\nplatiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Ďalej žalovaný\nuviedol, že platiteľ dane má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť\nsvoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú podaním vyplneného daňového\npriznania a predložením príjmových dokladov. V prípade, že správca dane v priebehu daňovej kontroly\ndokazovaním vedeným v zmysle § 24 Daňového poriadku, preverením predložených listinných dôkazov\na dokladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, dôkazná povinnosť\nopäť prechádza na daňový subjekt, ktorý predložením alebo navrhnutím dôkazov vyvráti spochybnenie\njeho pôvodných dôkazov správcom dane. Námietky žalobcu, vzhľadom na výsledky daňovej kontroly,\npovažoval za neopodstatnené.\n14. Krajský súd v preskúmavanej veci považoval za potrebné uviesť, že uskutočnenie zdaniteľných\nplnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej\nhodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý\na obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo\nžalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná\nlen z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Faktúry a dodacie listy, ktoré predložil žalobca obsahovali popis\nzdaniteľného plnenia (stavebné práce, náhradné diely na auto, pohonné hmoty a pod.), ktoré je však\nnepreskúmateľné bez predloženia napríklad dokladov o vykonaní stavebných prác, kto ich vykonával,\nkedy, či ich vykonával deklarovaný dodávateľ alebo jeho subdodávateľ a ktorý a pod. Tieto dôkazy\nsa odvíjajú od druhu poskytnutej služby (tovaru) a konkrétneho dodávateľa. Jednoznačne však treba\n\npričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa.\nOverovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový\nsubjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade\nnepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade,\nkeď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným\ndodávateľom.\n15. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho a výlučne\njednostranného hodnotenia dôkazov, ak správca dane prijatie zdaniteľných plnení od spoločnosti\nNAROKO s.r.o. neuznal. Poukazoval pritom na to, že správcovi dane predložil všetky dôkazy o prijatých\nzdaniteľných obchodoch od spoločnosti NAROKO s.r.o., a to faktúry, dodacie listy a výpisy z účtu o\nzaplatení faktúr. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a v zmysle\noprávnení mu daných Daňovým poriadkom, preveroval všetky daňové transakcie, t.j. dodanie služby\n(tovaru) u žalobcom deklarovaného dodávateľa, ktoré boli predmetom kontrolovaného zdaňovacieho\nobdobia podľa Protokolu, a to jednak dožiadaním na Daňový úrad Trenčín, ktorým bolo zistené, že\nspoločnosť NAROKO s.r.o. nie je v mieste sídla kontaktná. Súčasná konateľka Ing. Majerníková, ktorú\nsprávca dane vypočul ako svedka, uviedla a aj listinnými dôkazmi preukázala, že jej bol odcudzený\nobčiansky preukaz, čo oznámila na polícii (dňa 13.04.2012) a následne zistila, že je zapísaná ako\nkonateľka spoločnosti NAROKO s.r.o., a to v dôsledku zneužitia jej občianskeho preukazu. Bývalý\nkonateľ P. T. síce potvrdil dodanie tovaru a služieb žalobcovi, vystavenie faktúr a ich zaplatenie, ale bližšie\nsa k spolupráci vyjadriť nevedel. Okrem toho P. T. sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť, kedy a ako\nboli stavebné práce pre žalobcu vykonané, nevedel predložiť žiadne dôkazy o obchodoch so žalobcom,\nkde sa kontaktoval s p. B., s ktorým mal jednať. Odvolával sa iba na to, že všetko je v papieroch, ktoré\nodovzdal Ing. C. a na podrobnosti obchodov si nepamätal. Správca dane uskutočnil v priebehu daňovej\nkontroly so žalobcom pojednávanie dňa 28.05.2014, na ktorom ho vyzval, aby sa vyjadril k dokladom\nvystaveným zo strany dodávateľských spoločností a ku konkrétnym obchodom s týmito spoločnosťami.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 16.10.2014 poukázal na to, že správca dane mal pri\nvýkone daňovej kontroly k dispozícii všetku dokumentáciu a nesúhlasil s konštatovaním správcu dane,\nže neboli splnené podmienky práva na odpočítanie dane. Podľa krajského súdu niet pochýb o tom, že\nby žalobca nebol o týchto zisteniach a výsledkoch dokazovania oboznámený, čo vyplýva zo zápisnice\no ústnom pojednávaní zo dňa 16.07.2014 a správca dane vyslovil pochybnosti o predložení dokladov a\nkonštatoval, že neboli splnené podmienky práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na\n§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, pričom opätovne žalobcu vyzval, aby sa k zisteným skutočnostiam\nvyjadril, resp., aby svoje tvrdenia preukázal.\n16. Krajský súd ďalej poukázal na to, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada\nzákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie\npráv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom\nkonaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými\nprávomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3\nDaňového poriadku. O takýto prípad v danej veci išlo a správny súd nezistil pochybenie v postupe oboch\ndaňových orgánov, ani ich porušenie podľa Daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca\ndane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky,\nktorú treba riešiť, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému\npriznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval\ni správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov\na zabezpečil si dôkazy cestou dožiadaných daňových úradov a pod. na verifikáciu tvrdení žalobcu v\nsúvislosti s uplatneným nárokom na vyplatenie nadmerného odpočtu z deklarovaných listín viažucich sa\nna podané daňové priznanie v kontrolovanom zdaňovacom období.\n17. Správny súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z\njednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky,\npričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si\nžalobca uplatnil sám preto, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený\ntak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú\nreálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade (faktúra, doklady o úhrade a\n\npod.) a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel listinami preukázať, i keď\nho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. S poukazom a na výsledky\ndokazovania vykonaného správcom dane bol správny súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému\ndodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani\nžalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 v konaní pod sp.zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho rozsudok\nzo dňa 23.06.2010 v konaní pod sp.zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 23.02.2011 v konaní pod sp.zn. III. ÚS 78/2011. Preverovaním žalobcom tvrdenej\nobchodnej transakcie, ktorá však musí spĺňať i atribúty daňovej transakcie podľa podmienok zákona\no DPH, v mesiaci január 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a správne\nkonštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na faktúre,\nnakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených\ndokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného\ndodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si\nurobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty\npoužiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar\nbol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).\nObchodný prípad, ktorý žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil\ndoklady (faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení vystavených faktúr), nespĺňa atribúty daňovej\ntransakcie podľa zákona o DPH a žalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu podľa prezentovaného\nzámeru. Žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od\nNAROKO s.r.o.) a súd nemohol vyhovieť námietkam žalobcu uvedených v žalobe a vo vyjadrení zo\ndňa 22.01.2016, najmä s uvedením niekoľkých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a ESD, ktoré sa týkajú\nintrakomunitárneho dodania tovaru v rámci Spoločenstva. Žalobca napr. poukazoval na rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie C-354/03 Optigen,\nC-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a rozsudok Najvyššieho súdu SR (v konaní pod\nsp.zn. 3 Sžf 1/2011), bez bližšej špecifikácie podobnosti s jeho prípadom v prejednávanej veci a krajský\nsúd bol toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú\ntransakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery\ntýchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom\nzdaniteľnom období. K rozsudku SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11 - Mecsek-Gabona Kft proti\nNemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06.09.2012 (týka sa\noslobodenia od dane), na ktorý poukazoval žalobca správny súd uviedol , že z tohto rozsudku vyplýva\nzáver, že je úlohou členského štátu ustanoviť rozsah dôkazných prostriedkov na preukázanie realizácie\nzdaniteľného obchodu. Toto slovenský zákonodarca vykonal prostredníctvom ust. § 43 ods. 5 zákona o\nDPH, keď stanovil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, pričom žalobcom deklarovaného\ndodania tovaru do Českej republiky sa týka ust. § 43 ods. 5 písm. c/ tohto zákona, nakoľko prepravu\ntovaru podľa predložených dokladov mal vykonať odberateľ. Je nepochybné, že SD EÚ vo veci Mecsek\n- Gabona tiež uviedol, že „ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis\no DPH v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od DPH, nie je\nmožné mu priznať oslobodenie od dane. Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 138 ods. 1 smernice Rady\n2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie\npráva na oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v\noblasti dokazovania“. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia dane z pridanej hodnoty v konkrétnom\nprípade bolo neunesenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu a nie nekontaktnosť, resp. nespolupráca\nso správcom dane zo strany zahraničného daňového subjektu.\n18. K rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.09.2007 číslo C-409-04 vo veci Teleos plc.\nvs Commissioners of Customs & Excise krajský súd vyslovil zhodný názor, že uvedený rozsudok nie\nje možné aplikovať na preskúmavané konanie z dôvodu, že predmetom konania pred Európskym\nsúdnym dvorom bola prejudiciálna otázka podaná vnútroštátnym súdom Spojeného kráľovstva na\nzáklade podnetov ich daňových subjektov na vyriešenie podmienok oslobodenia od platenia DPH pri\nobchodoch realizovaných medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.\nUvedený rozsudok rieši prejudiciálnu otázku aplikácie vnútroštátneho práva Spojeného kráľovstva v\nnadväznosti na obchody - dodávky tovaru vnútri Spoločenstva, kedy podmienkou oslobodenia je fyzické\nopustenie územia členského štátu dodania preukázané dodávateľom a dôjde k nadobudnutiu práva\nnakladať s tovarom ako s vlastným na nadobúdateľa v inom členskom štáte Spoločenstva. Krajský súd\n\nbol toho názoru, že podmienky režimu vyššie uvedenej kauzy nemožno porovnávať s podmienkami\nvnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby platiteľovi DPH podľa § 49 zákona o DPH, kedy podľa podmienok\nstanovených vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť\ndaňových subjektov vyplývajúcej z ustanovenia § 24 Daňového poriadku a oprávnenosť nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ.\n19. K rozsudku ESD, ktorý tiež nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci, vo veci Mahagében\n(C-80/11 a C-142/11) správny súd uviedol, že v predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali\nz predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako\nto vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/\nES. V predmetnej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nebola\nteda splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében;\nzároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku\npráva na odpočet dane upravených v smernici 2006/112/ES. Členské štáty sú povinné overovať daňové\npriznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (rozsudky Súdneho\ndvora Európskej únie z 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko,\nC-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski,\nC-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64).\n20. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení správcu dane, správny súd vyslovil\nnázor, že z predloženého administratívneho spisu procesné pochybenia správcu dane nevyplývajú a s\ntýmito námietkami sa súd vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky (nevyhotovenie\núradného záznamu z telefonického hovoru, vyžiadanie si dokladov zamestnancom správcu dane, ktorý\nnebol poverený výkonom daňovej kontroly u žalobcu, nevrátenie dokladov, zhodnosť výpovedí svedkov\na zhodnosť protokolu v predmetnej veci s výpoveďami svedkov a protokolom vo veci daňovej kontroly\nu daňového subjektu Lanfer, s.r.o.) nemajú podľa názoru súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia\nsprávcu dane a žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu bolo znemožnené klásť svedkom\notázky o toto právo sa pripravil sám žalobca, ktorý bol vždy upovedomený o tom, že budú vykonané\nvýsluchy svedkov na pojednávaní, ale ani v jednom prípade sa týchto pojednávaní nezúčastnil. Z\npredloženého administratívneho spisu nie je možné zistiť, či dňa 22.01.2014 bola vykonaná ohliadka\npodnikateľských priestorov žalobcu (čo tvrdí žalobca v podanej žalobe), nakoľko sa o tom v spise\nnenachádza žiadny záznam a správca dane ani žalovaný na takýto dôkazný prostriedok ani nepoukazujú\na nezdôvodňujú ním svoje rozhodnutia. Žalobca ani neuviedol, aký vplyv má nevyhotovenie úradného\nzáznamu z vykonaného miestneho zisťovania (na ktoré sa ale daňové orgány ani neodvolávajú) na\nzákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. zákonnosť postupu, ktorý vydaniu tohto\nrozhodnutia predchádzal. Na doplnenie krajský súd uviedol, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej\nhodnoty v prípade dodávok stavebných prác, resp. nádrže na pohonné hmoty (iné zdaniteľné obdobie\npodľa rozhodnutia uvedeného v žalobe) správca dane neodôvodnil nevykonaním prác, resp. nedodaním\ntovaru, ale spochybnil žalobcom predložené doklady o dodaní prác a tovaru zo strany deklarovaných\ndodávateľov, čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u týchto dodávateľov a následne i s právom\nžalobcu na odpočítanie dane.\n21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozsudku krajského súdu a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie\nkrajského súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci - rozloženie dôkazného bremena,\nkeď ho súd v celom rozsahu určil sťažovateľovi. Mal za to, že nie je možné niesť zodpovednosť\nza skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu ako sťažovateľa a za ktoré zodpovedá iný\ndaňový subjekt (jeho dodávateľ). Uviedol, že nie je v rozpore s právom spoločenstva požadovať, aby\ndodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,\nktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Sťažovateľ v danom prípade prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho bolo rozumné požadovať. Sťažovateľ je subjektom súkromného práva\na nemá žiadne legálne nástroje na rozdiel od príslušného správneho orgánu na sledovanie výrobných\na obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť,\nže sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným\nbremenom správcu dane. Je nesporné, že dodávateľ bol v čase dodania plnení osobou registrovanou\nako platiteľ DPH, v tom čase so správcom dane komunikoval, na čo mal žalovaný prihliadať pri hodnotení\ndôkazov. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej odvodzoval, že k\n\nvyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňového subjektu dôjde, ak materiálne plnenie preukáže\nzodpovedajúcou faktúrou a preukázanie opaku spočíva na správcovi dane. Sťažovateľ v danom prípade\nnevedel ovplyvniť skutočnosti, ktoré od neho žalovaný požadoval preukázať a nie je povinný vyvracať\nskutočnosti, ktoré sa vymykajú jeho vplyvu. Podľa jeho názoru preukázanie práva na oslobodenie, resp.\nodpočet dane je podmienené len existenciou faktúry. V zmysle európskej legislatívy nemožno vyžadovať\nnič viac. Na základe uvedených skutočnosti mal za to, že objektívne preukázal splnenie povinností, ktoré\nmu boli uložené v oblasti dokazovania a vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť.\n22. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoje stanovisko prezentované v\nrozhodnutí zo dňa 10.06.2015 a vo vyjadrení k žalobe.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ S.s.p. v spojení s § 438\nods. 2 S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 S.s.p. a § 444\nS.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 S.s.p., § 441 S.s.p. a § 453 S.s.p. a postupom podľa § 455\nS.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.\n24. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou\nsa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových\norgánov vo veci vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2012.\n25. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n31. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n32. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\n\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n35. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných\nvoči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n37. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n38. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n39. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n40. Kasačný súd v tomto prípade, vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, odkazuje podľa § 464\nods. 1 S.s.p. na právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3Sžfk/15/2018 zo dňa 27. septembra 2018, v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom najvyšší súd\nrovnako poukázal na právne závery vyslovené v rozsudku sp.zn. 3Sžfk/32/2017 zo dňa 30. mája 2018,\nv ktorom na strane daňového subjektu vystupovala spoločnosť Lanfer s.r.o., IČO: 36 772 283, sídliaca\nna tom istom mieste ako sťažovateľ, ktorej konateľom je C. B. (účastník tohto konania), vychádzajúceho\nz obdobných skutkových zistení daňovej kontroly, a v ktorom reagoval na totožné námietky sťažovateľa,\nv ktorom sa uvádza:\n„47. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zistenia získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\n\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť záver\nvyplývajúci z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti\na dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n48. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009\nzo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z\npridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\n49. Najvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,\nako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca\ndane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne\na presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n51. Kasačný súd v danom prípade v plnom rozsahu odkazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44,\nv ktorom sa uvádza: „... zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane\nvyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j.\nvzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada\nza toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje\npred formou a právnym titulom, na základe, ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.“\n52. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nPreto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým\nspôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.\n53. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt\nprijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že\nplnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť\nopatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na\nodpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.\n54. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky prác ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ\nkontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa\nnijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Najvyšší súd na tomto mieste poukazuje\nnielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť,\nže súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny\norgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ\nnapĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj\no subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu\n\nobchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva\nv zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov\nuvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené.\n55. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí\ndaňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako\ndeklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti\nna realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch\na účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto\nspôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na\nstrane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť\nspochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,\nktoré povinne uvádza v priznaní.\n56. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca\nz dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,\npreukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou v na účtovnom doklade (§ 9\nzákona o DPH).\n57. Kasačný súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní opätovne pripomína, že dôkazné\nbremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,\npričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej\núnie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom\nzneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a\nC-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).\n58. V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom\nsubjekte - sťažovateľovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a\ndôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal, (nielen formálnymi\ndokladmi). Sťažovateľ v daňovom konaní neobjasnil ako prebiehala komunikácia medzi ním a\ndodávateľom prác a tovaru, akým spôsobom došlo k špecifikácii požiadaviek súvisiacich s požadovanými\nprácami, odsúhlaseniu druhu, typu a hodnoty použitých materiálov a zariadení ako i cene za prepravu,\nktoré mali vplyv na cenu dodávky. Nezodpovedá totiž zásadám obvyklého konania podnikateľa, ak\nsa tento zaviaže uhradiť nešpecifikovanú cenu za dielo len na základe vyúčtovania dodávateľa, bez\npreukázania nákladov za zabudovaný materiál, bez toho, aby sa so zhotoviteľom vopred dohodol, aký\nmateriál a v akom cenovom rozsahu a akej kvalite môže byť použitý. Sťažovateľ teda nepreukázal, že\nvynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej\nčinnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude\nspochybnené.\n41. Najvyšší súd poukazuje na okolnosť, že okrem vystavených faktúr nevedel sťažovateľ žiadnym\niným spôsobom preukázať reálny základ pre ich vystavenie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly\npreveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli\nzdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to preverovaním vykonávaným v dodávateľskej spoločnosti.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených\ndôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že sťažovateľ zaplatil DPH z reálne prijatého plnenia od\nplatiteľa DPH, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.\n42. Spoločným znakom všetkých sťažovateľom deklarovaných transakcií, či už v postavení podnikateľa\n- fyzickej osoby alebo konateľa spoločnosti Lanfer s.r.o. je, že ich realizáciu sťažovateľ ako i vypočutí\nsvedkovia (bývalí konatelia dodávateľov) nevedeli preukázať inak, ako vystavenými faktúrami a\n\nvlastnými vyjadreniami. Ani jeden z obchodných partnerov sťažovateľa nevedel predložiť žiaden doklad\nsvedčiaci o pôvode tovaru, jeho preprave z dôvodu, že došlo k výmene konateľov, ktorí sú nekontaktní,\nresp. sú občanmi iného štátu, ktorých sa nedalo presne (okrem mena) identifikovať a skontaktovať,\nprípadne sa stali konateľom na základe odcudzenia občianskeho preukazu. Uvedené spoločné znaky sú\ndostatočným dôvodom na spochybnenie dôveryhodnosti a poctivosti podnikateľskej činnosti subjektov\nzapojených do skúmaného obchodného reťazca.\n43. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu správcu\ndane zaoberal vecou komplexne a v súlade so zásadami vyjadrenými v Daňovom poriadku. V\nnapadnutých rozhodnutiach žalovaného a správcu dane bol dostatočným spôsobom opísaný skutkový\nstav vyplývajúci z vykonaného dokazovania správcom dane, podľa ktorého nebolo preukázané splnenie\npodmienok na odpočítanie dane. Preto aj kasačný súd zastáva názor, že rozhodnutia správnych orgánov\nspĺňajú všetky atribúty zákonnosti.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne\nrelevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne\nvysporiadal. Najvyšší súd tiež nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre\nzrušenie rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu sa dostatočne podrobne zaoberá\nskutkovými zisteniami správneho orgánu a námietkami sťažovateľa. Kasačný súd preto kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\n45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario S.s.p.). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 S.s.p.).\n46. Záverom najvyšší súd poukazuje na to, že v kasačnom konaní pokračoval so sťažovateľom\nako fyzickou osobou nepodnikateľom, nakoľko sťažovateľ ako podnikateľský subjekt s prideleným\nIČO: 33 128 472 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na\ndokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 30. septembra 2017. V tejto súvislosti najvyšší súd\nuvádza, že v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom - živnostníkom,\nresp. zánikom jeho živnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho záväzky na fyzickú osobu,\nktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej živnostenské oprávnenia zaniklo. Nejde teda\no neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pretože zánik živnostenského oprávnenia sa na\noznačení účastníka konania prejavuje len vypustením dodatku k jeho obchodnému menu odlišujúceho\nosobu podnikateľa alebo druh podnikania, prípadne vypustením prideleného identifikačného čísla.\nKasačný súd v tejto súvislosti postupoval v súlade s názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obo/17/2011 zo dňa 15. novembra 2011 v zmysle ktorého v prípade\nukončenia podnikateľskej činnosti podľa živnostenského zákona, vstupuje fyzická osoba, ktorá bola\npredtým podnikateľom (živnostníkom), do práv a záväzkov doterajšieho účastníka - podnikateľa, nakoľko\nfyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Súd\nv takomto prípade len skonštatuje, že došlo k zmene a o tejto nerozhoduje.\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/191/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}