{"guid": "97371ac4-5f61-4ff9-8415-5cf93106e990:ab986d13-cc5e-49c7-81c7-2f791dbe08d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1", "spisova_znacka": "3Sžk/23/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/23/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 3Sžk/23/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1", "identifikacne_cislo": "4015200349", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "nazov": "§ 6 ods. 4 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-6.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/532#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab986d13-cc5e-49c7-81c7-2f791dbe08d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/23/2019\n4015200349\n10. 09. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:4015200349.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci sťažovateľky (pôvodne žalobkyne): Bc. O. H., nar. XX.XX.XXXX, N., právne zastúpená:\nJUDr. Dáša Hitková Valachová, advokátka, R. Jašíka 158/8, Partizánske, proti žalovanému: Okresný\núrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1/ Q. J., nar. XX. XX. XXXX, N., 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, N., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008 zo dňa 05. februára 2015, v konaní o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/65/2015-124 zo dňa\n14. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky (pôvodne žalobkyne) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/65/2015-124 zo dňa 14. novembra 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-NR-OVBP2-2015/002396-008 zo dňa 05. februára 2015, ktorým zamietol samostatné\nodvolanie žalobkyne a spoločné odvolanie E. D. a K. D. a potvrdil rozhodnutie Obce Solčany č. 941/Výst.\n- 273/2013 III. zo dňa 20. októbra 2014 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový\norgán stavebníkom dodatočne povolil stavbu pôvodne uskutočnenú v rozpore s vydaným stavebným\npovolením a určil v ňom podmienky pre dokončenie tejto rozostavanej stavby.\n2. Pôvodní stavebníci A. N. a manželka X. podali dňa 08. augusta 2013 na stavebný úrad žiadosť o\nvydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „prestavba a prístavba starého rodinného domu\nsúp. č. XXX“ na parc. č. 4/31 v katastrálnom území I.. Podľa LV č. XXXX zo dňa 30. júla 2013 pre\nkatastrálne územie I. boli vlastníkmi parc. č. 4/30 a 4/31 A. N. a X. N. v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX zo\ndňa 13. augusta 2013 v katastrálnom území I. je vlastníkom susedných parc. č. 4/32, 4/33 a 4/66 O. H.,\nrod. D. v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy so zapísaným vecným bremenom\n- bezplatné doživotné právo bývania a užívania v prospech E. D. a K. rod. S.. Vydaniu prvostupňového\nrozhodnutia špecifikovaného v bode 1 predchádzali dve administratívne konania, kedy žalovaný zrušil\na vrátil prvostupňovému orgánu jeho rozhodnutia.\n\n3. Ďalší účastníci 1/ a 2/ (právni nástupcovia pôvodných stavebníkov) boli podľa § 32 SSP do konania\npre krajským súdom pribratí uznesením krajského súdu zo dňa 29. júna 2018 č. k. 11S/65/2015-91,\nkeďže títo sa stali novými vlastníkmi nehnuteľností podľa oznámenia pôvodnej stavebníčky X. N., že jej\nmanžel A. zomrel a nehnuteľnosť predali.\n4. Krajský súd mal preukázané, že stavebníci mali vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu\na poukázal na závery Orgánu štátneho stavebného dohľadu, podľa ktorých stavebníci odstránili starú\nstavbu rodinného domu a postavili úplne novú základovú konštrukciu, zvýšili pôvodnú podlahu v prízemí\nstarého domu cca o 500 mm, vybudovali obvodové murivo o hr. 300mm z Porothermu, stavba bola pred\nrealizáciou stropnej konštrukcie, obvodové murivá boli vykonané do výšky cca 2,80 m. Rozmery stavby\nsú 7,0 m x 16,0 m + 1,4 m (aj so stĺpom) začatá vstupná chodba. Celá stavba oproti pôvodnej výške vo\ndvore bola zdvihnutá o uvedených 500 mm. Stavebníci dňa 08. augusta 2013 podali žiadosť o vydanie\ndodatočného stavebného povolenia, ku ktorej pripojili potrebné doklady a stanoviská podľa § 140a ods.\n1 písm. a) stavebného zákona dotknutých orgánov, a to orgánov verejnej správy, chrániace záujmy\nuvedené v § 126 ods. 1 stavebného zákona, a ktorých konanie a pôsobnosť sú upravené osobitnými\npredpismi. Následne príslušný stavebný úrad z vlastného podnetu začal konanie o dodatočnom povolení\nstavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona.\n5. Krajský súd s poukazom na záznam zo dňa 02. septembra 2013, obsahujúci námietky vznesené\nžalobkyňou, že stavebníci vedome a úmyselne začali stavať novú stavbu, ktorú sa snažia legalizovať.\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že trvá na dodržaní vzdialeností od susediacich pozemkov tak, aby nedošlo\nk porušeniu práv majiteľov susediacich pozemkov a žiada stavbu odstrániť a navrhla, aby stavebný\núrad povolil stavebníkovi stavbu, ako to určuje UPN Solčany v časti parcely č. 4/30. Namietala aj iné\nskutočnosti, napr. že konanie stavebníka jasne dokazuje, že sa pokúša postaviť priemyselný objekt v\nrozpore s UPN Solčany, a že dodatočným povolením stavby stavebný úrad poruší zákon, keďže tým\nznemožní akúkoľvek budúcu prístavbu - nadstavbu cca 105 ročného domu žalobkyne.\n6. Krajský súd konštatoval, že ide o novú stavbu postavenú na základoch pôvodného rodinného\ndomu, kde vzdialenosť medzi touto stavbou a stavbou žalobkyne bola daná už existenciou pôvodnej\nstavby, a preto nebolo možné aplikovať § 6 ods. 2, 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických\npožiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj\nlen ,,vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). Zo situačných nákresov a GO plánu č. 255/2013, vyhotoveného\nautorizovaným geodetom vyplýva, že ide o stiesnené územné podmienky podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č.\n532/2002 Z. z. Odmietol tieto námietky žalobkyne, keďže išlo o novostavbu postavenú bez stavebného\npovolenia pred jej realizáciou, avšak na pôvodných základoch. Námietku ohľadom narúšania pohody\nbývania krajský súd odmietol s tým, že stavebníci realizovali stavbu podľa dodatočného stavebného\npovolenia a podmienok stanovených v rozhodnutí stavebného úradu a projektovej dokumentácie,\npodľa ktorej žiadne okná novostavby nie sú umiestnené na pozemok žalobkyne, čo nemôže narúšať\npohodu bývania žalobkyne, ktorá naviac tiež má umiestnenú svoju stavbu (hospodárska budova) v\nbezprostrednej blízkosti novostavby stavebníkov (bez dodržania vzdialeností upravených stavebným\nzákonom a vykonávacou vyhláškou).\n7. Sťažovateľka zastúpená advokátom podala včas kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku.\nNamietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušuje, vec mu vracia na ďalšie konanie a priznáva sťažovateľke úplnú náhradu\ntrov konania. Uviedla, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich\noporu. Námietku ohľadom odstupových vzdialeností uplatnila už 02. septembra 2013, čo vyplýva aj\nzo záznamu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Nezákonnosť rozhodnutia sťažovateľka videla\nv tom, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, v ktorom boli stavebníkom pre dokončenie\nstavby stanovené podmienky vo vzťahu k vzdialenosti stavby od hranice susednej parcely a susedného\nrodinného domu a vo vzťahu k dokončeniu stavby a to aj čo do jej výšky. Sťažovateľka namietala\nuž počas stavebného konania tieto podmienky a uviedla, že nie sú v súlade so stavebným zákonom\na § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keďže napadnuté rozhodnutie nerešpektuje odstupy\nstavieb stanovené § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a prvostupňový orgán sa vyjadril, že v prejednávanej\nveci ide o ,,stiesnené územné podmienky“, avšak bez toho, aby zisťoval, či preveroval ich existenciu.\nStiesnené územné podmienky tak neboli správnym orgánom preukázané a krajský súd neuviedol,\n\nna základe čoho posúdil, že ide o stiesnené podmienky. Sťažovateľka namietala, že žalovaný svojim\nrozhodnutím zvýhodnil stavebníkov, čím bol porušený princíp právnej istoty, princíp predvídateľnosti,\nako aj princíp rovnosti pred zákonom. Sťažovateľka sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že\nnemožno aplikovať § 6 ods. 2 a 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. z dôvodu, že novostavba je postavená na\nzákladoch pôvodnej stavby a teda vzdialenosť medzi touto stavbou a stavbou žalobkyne bola daná už\nexistenciou pôvodnej stavby.\n8. Sťažovateľka ďalej namietala, že vydaním kolaudačného rozhodnutia pri nevybudovaní protipožiarnej\nzábrany deklarovanej v dodatočnom stavebnom povolení oba správne orgány porušili zákony a\nnesprávnym postupom krajský súd umožnil vznik protiprávneho stavu a môže dôjsť k priamemu\nohrozeniu na zdraví a životoch. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd sa ohľadom kolaudačného\nrozhodnutia uspokojil s tvrdením ďalších účastníkov 1/ a 2/, pričom si toto nevyžiadal. Následne uvádza,\nže predmetné kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. októbra 2016, avšak predmetná\nstavba doposiaľ nebola dokončená podľa overenej projektovej dokumentácie a podľa kolaudačného\nrozhodnutia. Následkom vzniku tohto nezákonného stavu je žiadosť ďalších účastníkov 1/ a 2/ o\nodstránenie hospodárskej budovy sťažovateľky, keďže je táto opretá o obvodový múr domu ďalších\núčastníkov 1/ a 2/ a títo nemôžu dokončiť úpravu tohto obvodového múru zo susednej strany.\n9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n10. Ďalší účastníci 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.04.2019 ku kasačnej sťažnosti uviedli, že dotknutá\nstavba je na tom istom mieste, ako bol pôvodná stavba, pričom rozdielom oproti tomu pôvodnému je, že\nje o 40cm vyšší. Pokiaľ ide o tienenie, bol vykonaný diagram presvetlenia, ktorý nepreukázal problém.\nUviedli, že o ich stavbu je opretá technicky stará hospodárska budova, ktorá im ho poškodzuje, pričom\nstojí aj na ich pozemku. Navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 461 SSP zamietol.\n12. Kasačný súd zistil, že spor je poznačený skutočnosťou, že ide o dodatočné povolenie stavby, ktorým\nbol odstránený protiprávny stav vyvolaný činnosťou pôvodného stavebníka. Je potrebné uviesť, že\nplatná právna úprava stavebného zákona umožňuje dodatočné povolenie stavby a v tých prípadoch\numiestnenie stavby je dané už faktickou situáciou (nevydáva sa tu územné rozhodnutie).\n13. Kasačný súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu (body 24 až 34) a konštatuje,\nže krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil\nsprávne skutkové a právne závery.\n14. Pokiaľ ide o námietku ohľadom nerešpektovania odstupov stavieb v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002\nZ. z. a tvrdené nepreukázanie záveru, že v prejednávanej veci ide o ,,stiesnené územné podmienky“\nkasačný súd uvádza, že v danom prípade ide o stiesnené územné podmienky, pretože podľa kópie z\nkatastrálnej mapy, mapový list č. IX -17/12. kat. úz. I. (čl. 53) aj rodinný dom žalobkyne i ďalšie rodinné\ndomy sú postavené na hranici pozemku s tým, že dvor a nezastavaná plocha sa nachádzajú v protiľahlej\nčasti. Faktický stav bolo potrebné vziať do úvahy. Existencia stiesnených územných podmienok vyplýva\nz umiestnenia pôvodného rodinného domu, ktorým už v minulosti určili vzdialenosť medzi susedným\npozemkom, t.j. medzi dodatočne povolenou stavbou a rodinným domom sťažovateľky, čo vyplýva i zo\nsituačných nákresov a GO plánu č. 255/2013, vyhotoveného autorizovaným geodetom, ako odborne\nspôsobilou osobou, čo v odôvodnení (bod 29) uviedol aj krajský súd. S ohľadom na vyššie uvedené sa\nkasačný súd stotožňuje so záverom krajského súdu, ako aj jeho dostatočným odôvodnením (bod 29),\npodľa ktorého nie je možné na tento prípad aplikovať § 6 ods. 2, 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a zároveň\nsa nestotožňuje s námietkou sťažovateľky, že došlo k nesprávnej aplikácii § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.\nz. a, že krajský súd dostatočne neodôvodnil tvrdenie o stiesnených územných podmienkach.\n\n15. K námietkam vzťahujúcim sa ku kolaudačnému rozhodnutiu kasačný súd dáva do pozornosti §\n8lb písm. c) stavebného zákona, podľa ktorého sa kolaudačné rozhodnutie nevydá, ak nie je zaistená\nbezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený\núčel, najmä ak nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby\na na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na\nprípustnú mieru. Právni nástupcovia pôvodných stavebníkov uviedli, že novostavba je skolaudovaná a\nriadne ju užívajú, teda disponujú kolaudačným rozhodnutím k tejto stavbe a môžu ju riadne užívať. Z\nadministratívneho spisu a najmä prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad konanie o\ndodatočnom povolení stavby nebolo spojené s kolaudačným konaním.\n16. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže\nim nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nK § 88a stavebného zákona v spojení s § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.\nPotreba určenia, že ide o stiesnené územné podmienky a s tým spojeného preukazovania tejto\nskutočnosti má svoje opodstatnenie za predpokladu, že by v konaní išlo o umiestňovanie stavby, t.j.\nv územnom konaní, avšak nie v konaní o dodatočnom povolení stavby, kedy je táto skutočnosť daná\nfaktickým umiestnením dotknutých stavieb.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/65/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}