{"guid": "9a1539b9-92df-4c76-a694-9c46e6335966:948fc1d9-5bc5-44b1-8f59-6b73b14cf915", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1", "spisova_znacka": "1Cdo/183/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/183/2018 z 25. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2020, sp. zn. 1Cdo/183/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1", "identifikacne_cislo": "3816207497", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Cisárová", "sudca_id": 219, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-cisarova-219", "datum_vydania": "2020-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/948fc1d9-5bc5-44b1-8f59-6b73b14cf915", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/183/2018\n3816207497\n25. 02. 2020\nJUDr. Janka Cisárová\nECLI:SK:NSSR:2020:3816207497.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Cisárovej a\nčlenov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jána Šikutu, PhD. v spore žalobcu L., bývajúceho v P.,\nzastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému\nBNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard Haussmann 75009 Paríž, Francúzsko,\nzapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území\nSlovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej\nbanky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.\nr. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 2 917,80 € s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 17 C 54/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 27. septembra 2017, sp. zn. 17 Co 493/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11.\njúla 2016 č. k. 17 C 54/2016-72 zamietol žalobu, na základe ktorej sa žalobca voči predchodcovi\nžalovaného CETELEM SLOVENSKO a. s. domáhal zaplatenia 2 917,80 € s príslušenstvom; žalobcovi\nuložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel s\npredchodcom žalovaného zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru 25. januára 2010 (ďalej tiež\n„Zmluva“) na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 4 000 €, že žalobca sa v zmluve zaviazal\nvrátiť úver žalovanému v 72 mesačných splátkach po 92,81 € vždy k 15. dňu mesiaca, pričom v\nzmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 20,38 %, priemerná ročná percentuálna\nmiera nákladov 18,45 %, ročná úroková sadzba 15,99 %, a tiež, že prvá splátka bude 15. januára\n2010. Takéto dojednanie podľa súdu prvej inštancie je v súlade s § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej tiež „zákon o\nspotrebiteľských úveroch“); požiadavka o vyjadrenie dátumu konečnej splatnosti úveru z textu zákona\nnevyplýva, nevyplýva z neho ani požiadavka, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká\nna splatenie úroku. Rovnako mal za to, že z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch žiadnym\nspôsobom nevyplýva, že poistné by malo byť zahrnuté do výpočtu RPMN, teda, že by išlo o náklad\nspojený s úverom; v súvislosti s poistným uviedol, že poistenie schopnosti splácať úver bolo dojednané\nmimo obsah úverovej zmluvy. V tejto spojitosti uviedol, že poistné nemožno považovať za náklad spojený\ns úverom, ale za náklad spojený s poistením, ktorého základom je iný zmluvný vzťah s iným subjektom.\nVychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že poskytnutý úver nemožno podľa § 2 ods. 3 druhá veta\nzákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobu preto zamietol. O\nnáhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. septembra\n2017 sp. zn. 17 Co 493/2016: I./ rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom CETELEM\nSLOVENSKO, a to so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 Boulevard\nHaussmann 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č.\n542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, II./\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, III./ rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdenie\nprvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 387 CSP), stotožňujúc sa i s jeho\nodôvodnením. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na právne závery vyplývajúce\nz rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,\na.s., proti Kláre Bírovej, z ktorého vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala\nsplatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú\nspotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Uviedol, že vo svetle\nuvedeného rozhodnutia je potrebné obdobne postupovať pri posudzovaní náležitostí o výške, počte a\ntermínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001\nZ.z. Podľa odvolacieho súdu úverová zmluva z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti obsahu spotrebiteľskej\nzmluvy zodpovedá zákonu o spotrebiteľských úveroch a ani jeden zo žalobcom tvrdených predpokladov\núveru ako bezúročný a bez poplatkov naplnený nebol.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z §\n421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázkach doteraz\nneriešených v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Podľa žalobcu za otázku doteraz nevyriešenú v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu považoval právnu otázku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, v kontexte aj prípadného zohľadnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a jeho\nvplyvu na posudzovanie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä v smere\nmožného priznania, či nepriznania nepriameho účinku smernici o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.\nV súvislosti s nesprávnym právnym posúdením zo strany odvolacieho súdu poukázal na nesprávne\nprávne posúdenie otázky prítomnosti a dostatočnosti vymedzenia jednotlivých častí Zmluvy, a to a/\nročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským\núverom, b/ konečnej splatnosti úveru a c/ výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,\nopakujúc identické argumenty, aké uviedol vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.\nPodľa presvedčenia žalobcu zmluva o spotrebiteľskom úvere nezodpovedá ustanoveniam zákona o\nspotrebiteľských úveroch, lebo skutočná výška RPMN nezohľadňuje sumu poistného, ktoré bolo v\nskutočnosti podmienkou poskytnutia úveru, v zmluve sa nenachádza žiadne také dojednanie, z ktorého\nby bolo spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy zrejmé, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky\nbude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov,\nani konkrétna dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že k výkladu požiadavky\nslovenského zákona o spotrebiteľských úveroch - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných\npoplatkov, a tiež konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru zaujali právny názor krajské súdy. Ako\npríklad uviedol rozsudky Krajského súdu v Žiline z 25. júla 2017 sp. zn. 11 Co 183/2017, z 28. júna\n2017 sp. zn. 7 Co 99/2017, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2016 sp. zn. 16\nCo 267/2015, z 20. decembra 2012 sp. zn. 16 Co 315/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 8.\nseptembra 2014 sp. zn. 23 Co 311/2013 z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že spotrebiteľ pri podpise\nzmluvy má vedieť aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká\nčasť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. S poukazom na uvedené žiadal, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd vec správne právne\nposúdil. Navrhol preto jeho dovolanie zamietnuť.\n5. Okresný súd o podanom vyjadrení žalovaného k dovolaniu upovedomil žalobcu, ktorý prostredníctvom\npodania z 11. apríla 2018 využil svoje oprávnenie vyjadriť sa k nemu, osobitne k tvrdeniam žalovaného\ntýkajúcich sa RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.\nZdôraznil, že ak chcel získať úver, čo aj chcel, musel prijať niektorý z vopred určených druhov poistenia\nv bode D/ zmluvy o úvere, pretože text zmluvy žalovaného bol takýmto spôsobom konštruovaný. Závery\nžalovaného ako aj odvolacieho súdu považoval za nesprávne, trval na podanom dovolaní.\n\n6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zaslal 23. apríla 2018 vyjadrenie v ktorom zotrval na tom, že zmluva o\nspotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti; uvedené potvrdzujú aj závery\nodvolacieho súdu skonštatované v predmetnej veci. Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru,\nžalobca podpisom Prihlášky k poisteniu prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, zaoberal sa bez nariadenia\npojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné len v časti, ale\nnie je dôvodné a v časti je procesne neprípustné. Vychádzal pritom z týchto záverov:\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n9. Žalobca tvrdí, že prípustnosť jeho dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Naplnenie tohto\ndôvodu spravidla vyžaduje vyriešenie otázky hmotného, ale aj procesného charakteru, ktorá doposiaľ\nnebola dovolacím súdom vyriešená. Treba však zdôrazniť, že aj v tomto prípade ide o adresné vyriešenie\nprávnej otázky, teda riešenie na dovolacom súde. Pod vyriešením však nie je možné rozumieť, že daný\nprávny problém, ktorý treba vyriešiť ešte nebol dovolacím súdom nikdy riešený, ale ide o stav, ak riešeniu\nprávnej otázky nezodpovedá ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu alebo nejde o prax, ktorá je\ndovolacím súdom posudzovaná rozdielne.\n10. Dovolateľ, posudzujúc jeho dovolanie podľa obsahu, v podstate brojí proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu v otázke nesprávneho posúdenia prítomnosti a dostatočnosti vymedzenia jednotlivých náležitosti\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov a celkové\nnáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\nvýšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V podstatnom argumentoval tým, že\nnapadnuté rozhodnutie záviselo predovšetkým od vyriešenia právnej otázky, či zmluva č. XXXX XXX\nXXX XXXX z 25.01.2010 spĺňala náležitostné predpoklady vyžadované podľa § 4 ods. 2 zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n258/2001 Z.z.).\n11. Právne účinky dovolania nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku; prípustnosť\ndovolania treba preto posudzovať podľa stavu v čase jeho podania. V danom prípade žalobca v\ndovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinoval relevantnú právnu otázku, ktorá v čase podania\ndovolania (15. februára 2018) skutočne ešte nebola dovolacím súdom riešená. Dospel preto k záveru,\nže dovolanie podané žalobcom treba považovať za prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom\nnič na tom nemení skutočnosť, že žalobcom nastolená dovolacia otázka bola medzičasom vyriešená.\n12. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere\nza právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné\nprostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť\na zaplatiť úroky.\n13. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva\no spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov.\n14. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy\nak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j),\nk) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\n15. Podľa § 2 písm. c) bod 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy\ncelkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a\npoplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za poistenie\n\nalebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti,\ninvalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková\nvýška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka\nposkytnutia spotrebiteľského úveru.\n16. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla\n2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“)\nzmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne\nporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými\nsadzbami úveru na účely splatenia.\n17. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade\namortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z\núčtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy\no úvere. V tomto ustanovení smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa\nmajú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky\ns uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i\ndodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere\nmôžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné\nlen do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o\núvere. Článok 10 ods. 3 smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/\nsmernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne\na kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.\n18. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,\na. s., proti Kláre Bíróovej konštatoval, že:\n18.1. článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby\nzmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ\npodmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto\nsplátok (bod 50 rozsudku),\n18.2. článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu\nsplátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným\nzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozsudku),\n18.3. z článku 10 ods. 2 písm. i/ smernice a článku 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť\nspotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis\nvo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku); pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do\nzmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky,\n18.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným\nstranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované\nustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozsudku),\n18.5. článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu\nurčitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej\ntabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia\nv spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej\nvnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku).\n19. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,\naby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.\nČlenský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti\na určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť\nnespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi\njednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu\nnormu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy\núčinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie\nzákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada\nkonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k\nriešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie\nrozsudok ESD C-212/07, bod 110).\n\n20. V preskúmavanej veci žalobca opodstatnene namietal, že interpretácia ustanovenia § 4 ods. 2\npísm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nmedzi žalobcom a predchodcom žalovaného, nebola v čase rozhodovania odvolacieho súdu ani ním\npodaného dovolania vyriešená, následne však k jej riešeniu dovolacím súdom došlo, a to v uznesení\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. októbra 2019 sp. zn. 7 Cdo 112/2019. V uvedenom\nrozhodnutí najvyšší súd posudzoval náležitosti zmluvy vyžadované § 4 ods. 2 písm. i) najmä, či\npredmetný zákon ustanovuje v prípade absencie náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. i) sankciu v tom\nzmysle, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom konaní\nnajvyšší súd eurokonformným výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. dospel\nk záveru, že citované ustanovenie neukladá veriteľom povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných podľa\nzákona č. 258/2001 Z.z. [citované ustanovenie obsahovo zodpovedá neskoršiemu § 9 ods. 2 písm. l),\nresp. písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý zákon nahradil zákon č. 258/2001 Z.z., pozn.] uvádzali\npresný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\nPodľa súdu pokiaľ je teda v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. uvedené „výška, počet\na termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné\nuvedené ustanovenie vykladať tak, že len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa. Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 17. októbra 2019 sp. zn. 7 Cdo 112/2019 vzhľadom na skutkový stav, ktorý\nbol podkladom rozhodnutia, je možné bez ďalšieho považovať za určujúce aj v prejednávanom prípade.\nVec prejednávajúci senát 1 C sa s týmto záverom ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou\ntento záver stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie označeného rozhodnutia. I podľa\njeho názoru, vychádzajúc z účelu právnej úpravy a vychádzajúc z účelu a obsahu smernice 2008/48/\nES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z.z. žiadať, aby v\nnich uvádzali presný rozpis vnútornej skladby jednotlivých splátok, teda číselné vyjadrenie toho, aká\nčasť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky;\núčelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii\ntakúto informáciu. Pokiaľ ustanovenie ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza\n„výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno za použitia eurokonformného\nvýkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa; požiadavka o\nvyjadrenie dátumu konečnej splatnosti úveru z textu zákona nevyplýva.\n21. Vzhľadom na neopodstatnenosť námietky žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom\núvere vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.), ktorá je podkladom pre\nzáver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001\nZ.z.) najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu odôvodnené § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je dôvodné.\nNajvyšší súd preto nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.\n22. Z obsahu dovolania je rovnako zrejmé, že žalobca vyčíta odvolaciemu súdu nesprávne vyriešenie\nprávnej otázky vo väzbe na celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V\nuvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že pri výklade akéhokoľvek ustanovenia o náležitostiach\nspotrebiteľskej zmluvy vo všeobecnosti je potrebné vychádzať zo zásady, že formulácia spotrebiteľskej\nzmluvy musí spotrebiteľovi umožniť bez ťažkostí identifikovať podmienky zmluvy. Vo vzťahu správnosti\núdaja o RPMN súdy nižšieho stupňa prijali skutkové zistenie, že poistenie schopnosti splácať úver bolo\ndojednané osobitne mimo obsah úverovej zmluvy, ktorá na existenciu takéhoto osobitného poistenia\niba odkazuje v individuálnej špecifikácii poskytnutého úveru, a neobsahuje povinnosť uzavrieť poistenia\nako podmienku poskytnutia úveru. Na predmetnú skutočnosť aj odvolací súd správne v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázal s konštatovaním, že poistenie tak nebolo podmienkou poskytnutia úveru\na v zmysle právnej úpravy § 2 písm. c/ bod 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nebol žalovaný ako veriteľ\npovinný zahrnúť náklady postenia do RPMN. V kontexte uvedeného i keď v úvode žalobca dovolanie\nformálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP, jeho dovolaciu argumentáciu nemožno označiť inak iba ako kamuflované\nspochybňovanie zisteného skutkového stavu, hodnotenia dôkazov a spochybňovanie záverov, ku\nktorým dospel pri tvorbe rozhodnutia súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd s ohľadom na\nvykonané dôkazy a zistený skutkový stav. Z uvedeného vyplýva, že žalobca na tomto mieste namieta\nnesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom; touto nesprávnosťou však\nnie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b/ CSP; len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia\n\ndôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní\nveci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP. So\nzreteľom na uvedené dovolací súd v tejto časti dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP.\n23. Záverom dovolací súd uvádza, že právnu otázku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere\na posudzovanie obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä v smere možného\npriznania, či nepriznania nepriameho účinku smernici o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, možno\npovažovať v súčasnosti za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 146/2017, 3\nCdo 45/2018, 4 Cdo 65/2018, 2 Cdo 186/2018, 6 Cdo 113/2018. Vo všetkých týchto rozhodnutiach\nnajvyšší súd posudzoval správnosť interpretácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010\nZ.z. (obsahovo zodpovedá skoršiemu ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.)\npričom gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k záveru, že nemožno od dodávateľov v\nzmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej\namortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky).\nRozhodnutia odvolacieho súdu, na ktoré poukázal žalobca v dovolaní nemožno zahrnúť do ustálenej\npraxe dovolacieho súdu (R 71/2018).\n24. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/493/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "50c2ec2f-fe51-4bd6-a48b-0eca6b3fa668:94d3a5c5-31cc-4333-a6f7-f0ac652b1a33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5917200834.1", "spisova_znacka": "7Cdo/112/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/112/2019 z 17. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-17", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5917200834.1"}, {"guid": "7058f0b7-e593-4634-a1b4-80858024f5ee:50441c82-9ead-42a1-984f-d70fdcd94a30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1", "spisova_znacka": "4Cdo/65/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/65/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1"}, {"guid": "727ffb48-8d99-4629-85db-b5972dbd70ca:45fd78c5-40d2-475b-9f18-df31fef29c76", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209200722.3", "spisova_znacka": "7Co/99/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/99/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209200722.3"}, {"guid": "b2fc7bde-6c7d-4989-9948-d4d07eb9f34b:b322e11c-73dd-4bdc-8659-35473f56e199", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5715214951.1", "spisova_znacka": "11Co/183/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/183/2017 z 24. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715214951.1"}, {"guid": "5b9ed61d-c6f4-4837-9609-5b8474e732f6:2f0d3965-10ae-49f9-a89c-fac6b7171478", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6114216688.1", "spisova_znacka": "16Co/267/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/267/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6114216688.1"}, {"guid": "87e1b21e-d7b1-47fe-98ac-6918e776cbd3:695fcc06-693e-4dad-a37b-905b42b28ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211216886.1", "spisova_znacka": "23Co/311/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/311/2013 z 7. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211216886.1"}, {"guid": "ad1283a6-da91-4357-97ee-08641d18c82a:19296cae-c00a-4704-af37-63981435190a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1", "spisova_znacka": "16Co/315/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012 z 19. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8db6a789-135e-4c38-81a0-6e532b89ce70:339b3864-7ae2-425f-a3ac-a1b2dbb2eb99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2025 z 22. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1"}, {"guid": "61ecf6e2-c65a-4da5-af73-b38379ff8f33:cde00ea1-8855-4cc0-92ba-71de5de794d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8716201452.1", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2022 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8716201452.1"}, {"guid": "4b19a304-e426-407c-9eaf-4e0c1d7b577d:763453b7-7f7f-4a55-ab9c-60171488b8d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8716201452.1", "spisova_znacka": "5Cdo/60/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/60/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8716201452.1"}, {"guid": "9b545775-3341-4e15-9e29-58bd7a35ea27:bf21e5cc-4314-407b-8681-f36bdf33c3b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1", "spisova_znacka": "2Cdo/69/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/69/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2517202101.1"}, {"guid": "d1797a3b-5e0c-4d87-83bc-5d209178cda8:d4f3124c-68e1-41bb-92b9-0cf2a340f85d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/13/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7523200093.1"}, {"guid": "b478f01b-e016-4f21-bef5-c08d74c49164:4cfb2847-5756-4ea6-a54b-6e7dbee3c55f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2517202101.1", "spisova_znacka": "21CoCsp/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoCsp/19/2024 z 30. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2517202101.1"}]}