{"guid": "551388b4-bfdf-4ab7-a21a-ad4872718e0c:618e15aa-f3b7-47db-a160-d06524c9faa3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1", "spisova_znacka": "8Cdo/197/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/197/2020 z 23. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. septembra 2020, sp. zn. 8Cdo/197/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1", "identifikacne_cislo": "3513209876", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2020-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 218/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "datum": "2021-08-04", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/618e15aa-f3b7-47db-a160-d06524c9faa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/197/2020\n3513209876\n23. 09. 2020\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2020:3513209876.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. I., bývajúceho v C. B. C. A., O. W. XXX/X,\nzastúpeného JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom v Trenčíne, Brnianska 1K, proti žalovaným 1/\nM.. A. I., 2/ B. I., obom bývajúcim v C. B. C. A., O. W. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/252/2013, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. júla 2019 sp. zn. 17Co/312/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. júla 2018\nč. k. 6C/252/2013-336 žalobu zamietol (I.), žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov\nkonania (II.) a štátu priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov štátu vo výške 100 % (III.). Na\nodôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho manželka, ktorá pôvodne v konaní vystupovala\nako žalobkyňa 2/, sa podanou žalobou domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k\nšpecifikovaným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania spôsobom uvedeným v žalobe. Vo veci nariadil\nznalecké dokazovanie Y.. K. I., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odvetvie\nodhad hodnoty nehnuteľnosti, pričom znalkyňa mala za úlohu posúdiť možnosť reálneho rozdelenia\nrodinného domu a určiť výšku predpokladaných nákladov potrebných na reálnu deľbu nehnuteľnosti. Z\nvypracovaného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa rozobrala tri alternatívne riešenia rozdelenia\nstavby vyplynulo, že stavbu nie je možné reálne rozdeliť, pričom znalkyňa ďalšiu alternatívu rozdelenia\nstavby nevidela. Náklady, ktoré by boli spojené s reálnym rozdelením nehnuteľnosti sú podľa znalkyne\nneprimerané, čo potvrdilo aj vyjadrenie samotných žalovaných, ktorí s takýmito nákladmi nesúhlasili. K\notázke rozdelenia stavby na dve samostatné bytové jednotky súd uviedol, že v danom prípade by stavba\nrozdelená na dva byty nespĺňala podmienky bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), a preto ju nie je\nmožné reálne rozdeliť na jednotlivé byty v rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva\nstrán sporu. Do úvahy by následne prichádzala druhá a tretia zákonná možnosť zrušenia a vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva, a to prikázanie spoločnej veci za primeranú náhradu jednému alebo\nviacerým spoluvlastníkom, resp. predaj nehnuteľnosti, avšak žalovaní nesúhlasili ani s jednou z týchto\nmožností. Dospel k záveru, že v prejednávanom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre\nktoré neprichádza do úvahy ani druhá a tretia zákonná možnosť zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva strán sporu. V tejto súvislosti poukázal na samotný vek žalovaných, dĺžku bývania a\nužívania dotknutej nehnuteľnosti, sociálnu situáciu žalovaných vrátane ich súčasného príjmu, reálnosť\nvloženia nemalých finančných prostriedkov do tejto nehnuteľnosti a nevyhnutnosť zaistenia dôstojného\nbývania v ich pokročilom veku. Uzavrel, že žalovaní by si mali v dôchodcovskom veku užívať to, na\nzveľaďovaní čoho sa podieľali počas života, teda aj spoločné bývanie v nehnuteľnosti, na ktorú sú\nnaviazaní. Dodal, že možným riešením konfliktných vzťahov strán sporu by bola úprava hospodárenia\n\nso spoločnou vecou. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 142 Občianskeho zákonníka. O\nnáhrade trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) s tým, že žalovaní si náhradu trov konania výslovne neuplatnili, a tak žiadnej zo strán\nnáhradu trov konania nepriznal. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 470 ods. 1, 2 CSP a § 148\nods. 1 OSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. júla 2019 sp.\nzn. 17Co/312/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I.) a žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal (II.). Záver súdu prvej inštancie, ktorý v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka žalobu zamietol, považoval za vecne správny, a preto jeho rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.\n1 CSP. Vo vzťahu k možnosti reálneho rozdelenia veci v odôvodnení rozhodnutia poukázal na judikáty\nR 61/1968, R 45/1991, R 108/1967 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2MCdo/3/2004. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne Y.. K. I. vyplynulo, že\nreálne rozdelenie stavby (vertikálne alebo horizontálne) nie je možné. Strany sporu tiež uviedli, že nie\nsú ochotné financovať nevyhnutné stavebné úpravy, a preto aj z tohto hľadiska treba považovať stavbu\nza reálne nedeliteľnú. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné ani reálne rozdelenie\nspornej nehnuteľnosti na samostatné bytové jednotky. Tento záver odôvodnil výpoveďou znalkyne na\npojednávaní 22. júna 2016, poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a českú judikatúru\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/559/2004). Skonštatoval, že v preskúmavanej veci\nsú vzťahy medzi stranami sporu značne konfliktné, a preto reálne nie je možné do budúcnosti\nrozdeliť spoločnú nehnuteľnosť na dve samostatné bytové jednotky a ponechať spoluvlastníctvo k\nostatným spoločným priestorom, pretože takéto riešenie by konflikty medzi spoluvlastníkmi ešte zhoršilo.\nSkúmal tiež možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním spoločnej veci\nza primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a za týmto účelom nariadil odvolacie\npojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie. Žalobca v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že sa zo\nspornej nehnuteľnosti nikdy neodsťahuje, chce v nej dožiť a že nesúhlasí s tým, aby nehnuteľnosť bola\nprikázaná žalovaným. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie zároveň vyplynulo, že\nžalobca nedisponuje potrebnými finančnými prostriedkami na výplatu žalovaných v prípade prikázania\nich spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Po osobnom kontakte so stranami sporu dospel k záveru, že\nprikázanie veci žalovaným a následné nútené vysťahovanie žalobcu z rodinného domu, v ktorom chce\ndožiť a v ktorom prežil väčšiu časť svojho života, s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, vek a sociálnu\nsituáciu, ako aj osobné väzby na nehnuteľnosť, by mohlo mať dopad na jeho psychický aj zdravotný stav\na mohlo by viesť k nezvratným následkom. Obdobná situácia je aj na strane žalovaných, ktorí sú taktiež\nvo vyššom veku, rovnako v spornej nehnuteľnosti prežili celý svoj manželský život (žalovaný 1/ takmer\ncelý svoj život), majú silné osobné väzby na nehnuteľnosť, do ktorej investovali finančné prostriedky a\nnemajú inú možnosť bývania, keď bývanie v rekreačnej chalupe nemôže slúžiť na stále bývanie, pričom\nžalobca ani nedisponuje finančnými prostriedkami na ich vyplatenie. Uzavrel, že na oboch stranách strán\nsporu existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je na mieste aplikovať § 142 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezrušiť a nevyporiadať prikázaním\nveci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. O nároku na náhradu trov odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a\njeho prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Tvrdil, že v posudzovanom spore rozhodnutie\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či je nehnuteľnosť reálne deliteľná. Túto otázku podľa jeho\nnázoru vyriešili oba súdy nižších inštancií nesprávne. Za správne vyriešenie danej otázky považoval\nprávny záver, že „ak nehnuteľnosť pozostáva z dvoch alebo troch bytových jednotiek, ktoré spĺňajú\nstavebno-technické požiadavky, možno stavbu rozdeliť a vytvoriť i dom s dvomi alebo tromi bytovými\njednotkami.“ Namietal, že úvahy oboch súdov sú v rozpore s judikatúrou (napr. R 46/1991), podľa\nktorej k výnimočnému nevyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka môže dôjsť iba vtedy, ak spoločná vec nie je reálne deliteľná.\n4. Žalovaní navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť podľa § 448 CSP. Mali za to, že uplatnený\ndovolací dôvod nie je daný, resp. dovolateľom riadne vymedzený. Súdy nižších inštancií náležite zistili\nskutkový stav veci, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili.\n\n5. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že v dovolaní jasne vymedzil právnu otázku, od vyriešenia\nktorej závisí rozhodnutie súdu v danej veci, a to či je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná.\n6. Žalovaní v ďalšom vyjadrení zotrvali na svojom stanovisku o neopodstatnenosti podaného dovolania.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá\nCSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n8. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou\nprávnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má\nv systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj\npodľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými\nstranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012).\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Podľa §\n419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n13. V danom prípade dovolateľ podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom, pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n14. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n15. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\nskutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).\n16. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\n\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n17. Dovolateľ tvrdil, že v prejednávanom spore rozhodnutie súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, či je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná. Dovolací súd zastáva názor, že určenie, či\nkonkrétna nehnuteľnosť patriaca do podielového spoluvlastníctva strán sporu je reálne deliteľná,\nje otázkou skutkovou a jej riešenie vychádza zo skutkových zistení zodpovedajúcich tomu-ktorému\nprípadu. Zodpovedanie tejto otázky je výsledkom vykonaného dokazovania v danom spore. Dovolateľ\nargumentoval, že rozdeleniu spornej nehnuteľnosti na dve alebo tri bytové jednotky nebráni žiadna\nprávna ani skutková prekážka, čím vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu a v podstate\nspochybňuje jeho skutkové závery. Uvedené odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a samotná polemika dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu však\nnepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení\ns § 432 ods. 2 CSP. K tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením\nveci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného\nskutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové,\npreto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením\nskutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto\nnámietky dovolateľa týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov boli právne\nnevýznamné. Navyše, úlohou dovolacieho súdu v rámci dovolacieho konania nie je riešenie skutkových\notázok, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n18. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP, pretože\nv dovolaní nie je dovolací dôvod vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n19. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo\nim žiadne preukázané trovy tohto konania nevznikli.\n20. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 218/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "datum": "2021-08-04", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/312/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "b2b48cb1-a373-4b8f-a391-003b9a5daa40:403a636b-e4ed-49d0-aa3f-d37cf27cfcb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616208452.3", "spisova_znacka": "17Co/312/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/312/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616208452.3"}], "citovane_v": []}