{"guid": "3b33971b-9c68-4d8e-9566-68d7bb9a51bc:6d5981a0-57bf-40fe-be71-5e4832eb1648", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2019 z 29. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 1Obdo/47/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1", "identifikacne_cislo": "3116221841", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d5981a0-57bf-40fe-be71-5e4832eb1648", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/47/2019\n3116221841\n29. 07. 2020\nJUDr. Miroslava Janečkova\nECLI:SK:NSSR:2020:3116221841.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v spore žalobcu Zámecké\nvinařství Bzenec s.r.o., Zámecká 1508, Bzenec, Česká republika, IČO: 47 683 295 proti žalovanej N..\nT. G., nar. XX. T. XXXX, J. XXX/XX, J. B. P., zastúpenej LAW FIRM s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, o\nurčenie neúčinnosti popretia pohľadávky a iné, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 16CoKR/4/2018-175 z 23. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej z a m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 37Cbi/35/2016-123\nzo 14. septembra 2017 určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi,\nobchodnej spoločnosti AMARO, s.r.o. v konkurze, so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad\nVáhom, IČO: 35 785 543 (ďalej len „úpadca“), vo výške 331.881,50 eur, prihlásenej do konkurzného\nkonania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/31/2016, prihláškou č. 1, z kúpnej\nzmluvy, priznanej žalobcovi právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.\nzn. 39Cb/87/2011 zo dňa 10.03.2016 a zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Ostrave\nsp. zn. 32Cm/263/2010 zo dňa 09.09.2010, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 8, ktorá je\nzabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom\npráve k nehnuteľnému majetku zo dňa 02.02.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J. B. P., k. ú.\nL., list vlastníctva č. XXXX a to budova - sklad so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra\nS. XXX/XX, pozemky - parcela registra S. XXX/XX o výmere 352 m2 - zastavané plochy a nádvoria a\nparcela registra S. XXX/XXX o výmere 1.114 m2 - ostatné plochy, s poradím zabezpečovacieho práva\npre uspokojenie prvým, uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom,\nktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o\nzáložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 02.02.2007 k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J.\nB. P., k. ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to pozemky - parcela registra S. XXX/XXX o výmere 246\nm2 - orná pôda, parcela registra S. XXX/XXX o výmere 10 285 m2 - orná pôda, parcela registra S.\nXXX/XXX o výmere 38 m2 - orná pôda a parcela registra S. XXX/XXX o výmere 103 m2 - orná pôda,\ns poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým a k nehnuteľnostiam v okrese N., obec J.\nB. P., k. ú. L., list vlastníctva č. XXXX a to budova - rodinný dom, súpisné číslo XXX postavená na\npozemku registra S. XXX, pozemky - parcela registra S. XXX o výmere 452 m2 - zastavané plochy a\nnádvoria a parcela registra S. XXX o výmere 420 m2 - záhrady, s poradím zabezpečovacieho práva pre\nuspokojenie druhým uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, N.. T. G., nar. XX.XX.XXXX\nako záložcom a úpadcom ako dlžníkom a ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej\n\nvýške, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 02.02.2007\nk nehnuteľnostiam v okrese N., obec Z., k. ú. Z. list vlastníctva č. XXX a to pozemky - parcela registra\nS. XXX o výmere 203 m2 - zastavané plochy a nádvoria, s poradím zabezpečovacieho práva pre\nuspokojenie prvým uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom, N.. T. G., nar. XX.XX.XXXX\na N.. Y. G., nar. XX.XX.XXXX ako záložcami a úpadcom ako dlžníkom, vo zvyšku žalobu zamietol a\nrozhodol, že žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti, ktorou sa\nžalobca domáhal určenia neúčinnosti popretia prihlásenej pohľadávky poukázal na ustanovenie § 137\npísm. d/ CSP, ktoré pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z\nprávneho predpisu. Vyslovil názor, že zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnosť podania\nžaloby o určenie neúčinnosti popretia pohľadávky popierajúcim veriteľom, tak ako sa toho domáha\nžalobca. Konštatoval, že ani Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) uvedenú situáciu\nnerieši, teda ani žalobcovi neumožňuje podať uvedený typ určovacej žaloby. So zreteľom na uvedené\nnemal súd prvej inštancie splnenú ani len základnú podmienku na to, aby sa podanou žalobou v tejto\nčasti mohol zaoberať. Pokiaľ ide o žalobcom požadované určenie popretej pohľadávky mal súd prvej\ninštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 32 ZoKR, zákonnú podmienku a to existenciu právneho záujmu\nna požadovanom určení, za splnenú. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané,\nže si žalobca v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku ku dňu 28. septembru 2016 t. j. v základnej\nlehote na prihlasovanie pohľadávok, táto lehota plynula od 21. augusta 2016 do 4. októbra 2016, správca\nprihlásenú pohľadávku poprel dňa 2. novembra 2016 a veriteľ, žalovaný dňa 28. októbra 2016 (lehota\nna popieranie pohľadávok plynula od 5. októbra 2016 do 3. novembra 2016) a žalobca podal určovaciu\nžalobu na súde dňa 2. decembra 2016 (posledný deň tejto lehoty uplynul dňa 7. decembra 2016). So\nzreteľom na uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri\npopretí pohľadávky správcom aj žalovaným ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky\nboli dodržané zákonom stanovené prekluzívne lehoty, na skutočnosť ktorú je povinný prihliadať ex offo.\nV odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku\nčo do výšky, právneho dôvodu, zabezpečovacieho práva a poradia zabezpečovacieho práva, a že\nrovnako čiastočne poprel prihlásenú pohľadávku správca, avšak proti nemu určovacia žaloba podaná\nnebola. Za medzi stranami nesporné považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že si žalovaný prihlásil\ndo konkurzu svoju pohľadávku, že k jej prihláseniu došlo po základnej prihlasovacej lehote a ani to,\nže ide o pohľadávku podmienenú. V súvislosti s postavením žalovaného, ako veriteľa, súd uviedol,\nže všetky práva v konkurze, ktoré patria veriteľovi prihlásenej pohľadávky, sú viazané na prihlásenú\npohľadávku. Pre vznik postavenia veriteľa je podstatné iba to, že si žalovaný prihlásil do konkurzu svoju\npohľadávku, a to bez ohľadu na to, o akú pohľadávku ide. Zákon nevylučuje, práve naopak predpokladá\n(§ 28 ods. 5, § 29 ods. 3 ZoKR) prihlásenie do konkurzu aj osôb, ktoré v čase prihlásenia reálne nie\nsú veriteľmi, nakoľko ich pohľadávky ešte neexistujú, avšak je možné, že im v budúcnosti vzniknú.\nZdôraznil, že aj tieto osoby sú považované v zmysle ZoKR za veriteľov, avšak s určitými zákonnými\nobmedzeniami, podobne ako veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili po základnej prihlasovacej\nlehote. Poukazujúc na ustanovenie § 28 ods. 3 ZoKR, konštatoval, že zákon vylučuje veriteľa, ktorý\nsi prihlásil svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote z výkonu takmer všetkých práv, ktoré\nby mu tým, že si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, inak patrili, keby k prihláseniu pohľadávky\ndošlo v základnej prihlasovacej lehote. Uviedol, že uvedené ustanovenie bolo zaradené do ZoKR s\núčinnosťou od 1. januára 2012, čím sa zmiernila pôvodná právna úprava, ktorá prihlasovanie pohľadávok\nmimo zákonom určenej lehoty neumožňovala. Uvedené však obsahuje určité obmedzenie pre veriteľa,\nktorý základnú lehotu „nestihne“ a to v tom, že je obmedzený vo výkone svojich veriteľských práv, s\nvýnimkou uspokojenia prihlásenej pohľadávky. V súvislosti s odkazom žalovanej na dôvodovú správu\nk novele ZoKR účinnej od 1. januára 2012, konkrétne bod 33 dôvodovej správy, súd prvej inštancie\nvyslovil názor, že ak bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu obmedziť veriteľa, ktorý si prihlásil svoju\npohľadávku po zákonnej prihlasovacej lehote iba v časti hlasovacích práv, tak sa tento úmysel nedostal\ndo konečného textu zákona, resp. zákonodarca od tohto úmyslu upustil. Poukazujúc na znenie § 28\nods. 3 ZoKR, konštatoval, že je z neho jednoznačne zrejmé, že zákonodarca obmedzil veriteľa, ktorý\nsi prihlásil svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote ako v hlasovacích právach, tak aj v\nďalších právach spojených s prihlásenou pohľadávkou, pričom výslovne len špecifikoval jediné právo,\nktoré mu po obmedzení zostáva, a to právo na uspokojenie. Uzavrel, že nakoľko dôvodová správa\nnezodpovedá textu zákona, nie je podľa názoru súdu možné z nej doslovne vychádzať. Text zákona\nv tomto smere označil za jasný, nevyvolávajúci potrebu jeho výkladu. Ak zákon hovorí o hlasovacích\nprávach a ďalších právach v spojení s prihlásenou pohľadávkou, mal súd prvej inštancie za to, že mal\n\nna mysli celý „balík“ práv, t. j. všetky práva, ktoré veriteľovi prihlásenej pohľadávky v zmysle ZoKR\npatria. Uzavrel, že do týchto „ďalších práv spojených s prihlásenou pohľadávkou“ je potrebné zaradiť\naj právo na popieranie prihlásených pohľadávok iných veriteľov. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na\nto, že medzi stranami nebolo sporné, že k vzniku pohľadávky ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nedošlo, a\nže v čase uskutočnenia popieracieho prejavu žalovanej pohľadávka reálne nevznikla. Keďže sú práva\nveriteľa viazané na jeho pohľadávku, tak do momentu, kým táto pohľadávka reálne nevznikne a jej\nvznik nie je správcovi riadne preukázaný, takýto veriteľ nemá v zmysle ZoKR vlastne žiadne práva,\nt. j. veriteľ podmienenej pohľadávky nemá ani právo popierať pohľadávky iného veriteľa. Na podporu\nsprávnosti jeho záverov poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/31/2016-172 zo\ndňa 14. novembra 2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/14/02016 zo dňa 23.\njúna 2016. Ďalej vyslovil názor, že to, či ten ktorý veriteľ je oprávnený v zmysle ZoKR (teda či nie je\nz popierania pohľadávok vylúčený podľa § 28 ods. 3, 5) je súd povinný skúmať pri každom popretí\nuskutočnenom iným veriteľom. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že\nžalovaná ako veriteľ si prihlásila svoju pohľadávku až po uplynutí zákonnej prihlasovacej lehoty a ako\npodmienenú pohľadávku. Konštatoval, že už len naplnením jedného z dôvodov, sú veriteľove práva\nspojené s prihlásenou pohľadávkou zákonom obmedzené. Ak takémuto veriteľovi nepatrí v zmysle § 28\nods. 3 ZoKR hlasovacie právo a ani ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, tak potom mu\nnepatrí ani právo pohľadávku iného veriteľa poprieť. Nakoľko ZoKR uvedenú situáciu výslovne nerieši\na tento úkon popretia nepovažuje za neúčinný, iba ukladá veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá,\npodanie určovacej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR, súd vzhľadom na to, že k popretiu pohľadávky\ndošlo subjektom, ktorý na to nebol oprávnený, žalobe bez ďalšieho v plnom rozsahu vyhovel. O náhrade\ntrov konania rozhodol s poukazom na §§ 255 a 262 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal.\n3.\nNa odvolanie žalovanej proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd\nv Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 16CoKR/4/2018-175 z 23. októbra 2018 rozsudok\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny\npotvrdil a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n4.\nS odkazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil s tým, že ho označil za zodpovedajúce\nv plnom rozsahu požiadavke presvedčivosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Len na zdôvodnenie vecnej\nsprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že\nsa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si\nprihlásil do konkurzu pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote, že žalovaná si prihlásila do konkurzu\nsvoju podmienenú pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, že správca v konkurze a\nveriteľ N.. T. G. pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu popreli. Správca v konkurze poprel poradie\nzabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. úz. L., J. B. P. - rodinný\ndom s pozemkami a správca preradil pohľadávku pre účely poradia. Zhodne so súdom prvej inštancie\nkonštatoval, že s oneskorene podanou prihláškou nie sú spojené všetky práva, ktoré zákon priznáva\nveriteľom zistených pohľadávok prihlásených v základnej prihlasovacej lehote. Zdôraznil, že ZoKR v\nrámci ustanovení o prihlasovaní a popieraní pohľadávok presne stanovil právne postavenie veriteľa po\njeho vstupe do konkurzu v ďalšej prihlasovacej lehote s tým, že takémuto veriteľovi nepriznal práva v\nkonkurze s výnimkou základného práva na uspokojenie jeho pohľadávky pri naplnení účelu konkurzného\nkonania s výnimkou základného práva na uspokojenie jeho pohľadávky pri naplnení účelu konkurzného\nkonania definovanému v § 1 ZoKR. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že ustanovenie § 32 ods. 2\nveta prvá ZoKR má charakter špeciality vo vzťahu k § 28 ods. 3 ZoKR. Vyslovil názor, že ustanovenie\n§ 32 ods. 2 ZoKR je potrebné vykladať tak, že prihlásenú pohľadávku je oprávnený okrem správcu\npoprieť aj veriteľ prihlásenej pohľadávky, pričom musí ísť o veriteľa, ktorý svoju pohľadávku prihlásil\nv základnej prihlasovacej lehote a jeho pohľadávka bola v konkurze zistená. Konštatoval, že sa súd\nprvej inštancie v odsekoch 18, 19, 21 a 24 odôvodnenia podrobne zaoberal postavením žalovanej v\nkonkurze z hľadiska aplikácie § 24 ods. 1, § 28 ods. 3 a § 32 ods. 2 ZoKR a oprávnenia žalovanej poprieť\npohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu a správne uzavrel, že žalovanej právo poprieť pohľadávku\nžalobcu nepatrí. Odvolací súd sa stotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. Pl ÚS 14/2010 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/2004, na ktoré\npoukazovala žalovaná, súčasne však vyslovil názor, že aplikáciou a výkladom právnych predpisov, pod\nktoré súd prvej inštancie podradil skutkový stav sporu, nedošlo k obmedzeniu práv žalovanej na súdnu\nochranu. Ustanovenie § 32 ods. 2 veta prvá ZoKR nepredstavuje vo vzťahu k veriteľom, ktorí prihlásili\n\nsvoju pohľadávku do konkurzu v ďalšej prihlasovacej lehote medzeru v právnej úprave. Žalovanej žiadne\nustanovenie ZoKR nebráni v reálnom uplatnení práva na súdnu ochranu a je len k dispozícii žalovanej,\naby svoje práva riadne, včas a za zákonných podmienok uplatnila tak, aby mohla tieto práva v konkurze,\nvrátane práva poprieť pohľadávku iného veriteľa, realizovať.\n5.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP, navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola vyriešená právna otázka, či aj veriteľ, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po\nuplynutí základnej prihlasovacej lehoty je oprávnený pohľadávku iného veriteľa poprieť a tiež otázka či\naj veriteľ, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku ako podmienenú je oprávnený pohľadávku iného veriteľa\npoprieť. Dovolateľka uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie ako i odvolacieho\nsúdu, že nemohla poprieť pohľadávku žalobcu z dôvodu, že žalovaná prihlásila svoju pohľadávku po\nuplynutí základnej prihlasovacej lehoty a že pohľadávka žalovanej reálne nevznikla. Namietala, že z\ncitovaného ustanovenia je zrejmé, že pohľadávku veriteľa je oprávnený poprieť ktorýkoľvek iný veriteľ\nprihlásenej pohľadávky, ktorým žalovaná nepochybne je. Na podporu správnosti jej názoru poukázala\nna rozhodnutie ÚS ČR Pl. ÚS 14/2010 ako aj nález ÚS SR II. ÚS 31/2004. Konštatovala, že interpretácia\npertraktovaných ustanovení ZoKR uvádzaná súdom prvej inštancie ako i odvolacím súdom pre žalovanú\nznamená, že nemá žiadnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde, a to za situácie, keď sám\núpadca vo vyjadrení k prihláseným pohľadávkam požiadal správcu o popretie pohľadávky žalobcu, a\ntento uvedenej žiadosti nevyhovel. Zotrvala na názore, že ustanovenie § 32 ods. 2 veta prvá ZoKR má k\nustanoveniam § 28 ods. 3 a 5 charakter špeciality. Vyjadrila nesúhlas aj so záverom súdu prvej inštancie\nv súvislosti s bodom 33 dôvodovej správy k novele ZoKR účinnej od 1. januára 2012. Poukázala na\nto, že relevantné časti znenia návrhu novely ZoKR (§ 28, § 32 ods. 1 až 4 a 6 až 17 a 19, 20) prešli\nlegislatívnym procesom bez akejkoľvek zmeny a sú súčasťou zákona č. 348/2001 Z.z. (správne zákona\nč. 348/2011 - poznámka dovolacieho súdu), ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2012 mení ZoKR.\n6.\nŽalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť. Vyslovil názor,\nže právne otázky formulované žalovanou riešia samotné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. Uviedol,\nže zákon podľa jeho názoru dáva jednoznačnú odpoveď vo vzťahu k uplatňovaniu práv veriteľa, ktorý\nsi prihlásil pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, resp. ktorý si prihlásil podmienenú\npohľadávku. V súvislosti s odkazom žalovanej na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 14/2010 vyslovil\nnázor, že je presvedčený, že práva žalovanej ako popierajúceho veriteľa neboli ani porušené ani\nodopreté. Právo veriteľa v konkurznom konaní nie je absolútne, podlieha určitým obmedzeniam a to aj\nv záujme právnej istoty a riadneho výkonu práv všetkých veriteľov, v danom prípade, je právo žalovanej\npopierať pohľadávku iného veriteľa viazané na zákonné podmienky a to aj na splnenie podmienky podať\nsvoju prihlášku pohľadávky včas, t. j. v základnej prihlasovacej lehote.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“ alebo\n„NS SR“) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n9. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n10. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\n\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n12. Podľa ustanovenia § 432 ods. 2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n13. Podľa ustanovenia § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n14. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n15.\nZ obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ založil prípustnosť svojho dovolania na ustanovení\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n16.\nPokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a\nnáležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného\nprávneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp.\nzn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).\n17. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods.\n1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa\nako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená\nodvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku\nzásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám dospeje k\nzáveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej stránke zásadný\nvýznam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa. Nesprávne právne\nposúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého\nrozhodnutia.\n18. Žalovaná podľa názoru dovolacieho súdu síce právne otázky náležite konkretizovala, avšak z\nobsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie na\nobidvoch žalovanou nastolených otázkach. Jedna z dvoch žalovanou formulovaných otázok sa týkala\noprávnenia veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku ako podmienenú, poprieť pohľadávku iného\nveriteľa. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd však založili svoje rozhodnutie okrem iného na tom, že\npohľadávka žalovanej reálne nevznikla, teda, že žalovaná v zmysle § 28 ods. 5 ZoKR nepreukázala vznik\npodmienenej pohľadávky. Súdy teda konštatovali, že pre uplatnenie práva spojeného s podmienenou\npohľadávkou je rozhodujúci jej reálny vznik, nestačí len potencionálna možnosť jej vzniku v budúcnosti\nz titulu zabezpečovacieho práva. Teda vyriešenie dovolateľkou vymedzenej otázky podľa názoru\ndovolacieho súdu neviedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu.\n\n19. Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú označila žalovaná otázku, či aj veriteľ, ktorý si prihlásil\nsvoju pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty je oprávnený pohľadávku iného veriteľa\npoprieť. Žalovaná takto náležite konkretizovala právnu otázku riešenú odvolacím súdom. V ďalšom\nbolo potrebné posúdiť, či ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil. Najvyššiemu súdu nie sú známe\nžiadne rozhodnutia, stanoviská najvyššieho súdu, ktoré by dovolateľkou vymedzenú právnu otázku\nriešili. Ani žalobca netvrdil, že by takéto rozhodnutie v praxi už existovalo. So zreteľom na riadne\nnastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a v situácii, na ktorú\nsa vzťahuje toto ustanovenie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej je v danom prípade\nprocesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či skutočne ním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Žalovaná za podstatu\nnesprávnosti právneho záveru odvolacieho súdu považuje to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil\nprávo veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, poprieť\npohľadávku iného veriteľa.\n20. Žalovaná v dovolaní poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n31/2004 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 14/2010. Dovolací súd sa rovnako\nako súd odvolací stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil vo svojom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (nález sp. zn. II. ÚS 31/2004) ako aj Ústavný súd Českej republiky (nález sp. zn. Pl. ÚS\n14/2010), týkajúcimi sa jednak interpretácie zákonov ústavne súladným spôsobom a to predovšetkým\nv prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov pripúšťa viaceré výklady a\nvýsledky interpretácie a ďalej, že ak má každý podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd právo\ndomáhať sa ochrany svojich práv na súde alebo inom orgáne, pričom podmienky a pravidlá realizácie\ntohto práva stanoví zákon, potom takýto zákon vydaný na základe ústavného splnomocnenia, nemôže\nnárok každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde alebo inom orgáne, v tej ktorej situácii celkom\nnegovať, tým teda ústavne zaručené právo poprieť. Dovolací súd, tak ako súd odvolací je však toho\nnázoru, že interpretácia ustanovení ZoKR, uvádzaných súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom\nneznamená pre žalovanú, že nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Dovolateľke\nžiadne ustanovenie ZoKR nebráni v reálnom uplatňovaní práva na súdnu ochranu a je len v jej dispozícii,\naby svoje práva riadne, včas a za zákonných podmienok uplatnila tak, aby mohla tieto práva v konkurze,\nvrátane práva poprieť pohľadávku iného veriteľa, realizovať. Ak žalovaná zmeškala zákonnú lehotu, na\nzmeškanie ktorej viaže zákon stratu niektorých práv veriteľa, žalovaná si sama ako veriteľ privodila stratu\nsvojho práva na popieranie pohľadávok, a teda nemôže sa dovolávať skutočnosti, že jej ústavné práva\nboli porušené, pokiaľ sa týka jej práva popierať pohľadávky iných veriteľov. Je pravdou, že sa v bode 33\n(týka sa §§ 28 až 32 ZoKR) dôvodovej správy zák. č. 348/2011 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára\n2012 mení zák. č. 7/2005 Z.z. uvádza, že veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej\nprihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene\nprihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Zo znenia § 28 ods. 3 ZoKR, účinného od\n1. januára 2012, však nepochybne vyplýva, že neskoršie doručenie prihlášky správcovi má negatívny\ndopad nielen na hlasovacie právo, ale aj ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Veriteľovi,\nktorý prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote aj podľa názoru dovolacieho súdu\nzostáva iba právo byť uspokojený v rámci konkurzu, ale nemôže svojimi úkonmi aktívne ovplyvňovať\njeho priebeh. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka\nneopodstatnene tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení\nveci. Správny je právny záver odvolacieho súdu, že dovolateľka, ktorá si svoju pohľadávku neprihlásila\nv základnej prihlasovacej lehote, nebola oprávnená v zmysle § 32 ods. 2 ZoKR poprieť pohľadávku\nžalobcu. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej ako nedôvodné podľa § 448 CSP\nzamietol.\n21. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na\nnáhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n22. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16CoKR/4/2018", "guid": "07c6113e-81a1-47f2-bf43-e773a25c6dc0:94349192-adcc-49f7-85a4-7617651fb66b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "f4cd32b7-ab39-444c-9291-55f4dc47a2cd:e3d877ee-d10a-46e2-a905-0f783c976693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1", "spisova_znacka": "1Cdo/206/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1"}], "citovane_v": []}