{"guid": "6948fd49-df1e-4cd9-9403-ef878e92af2e:e9384766-5735-4bcf-8dc1-95ccc4172498", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1", "spisova_znacka": "2Tdo/20/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/20/2020 z 7. 4. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. apríla 2020, sp. zn. 2Tdo/20/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1", "identifikacne_cislo": "3116011890", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2020-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-334.odsek-4", "nazov": "§ 334 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-334.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-334"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-369"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-334", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-369"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9384766-5735-4bcf-8dc1-95ccc4172498", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/20/2020\n3116011890\n07. 04. 2020\nJUDr. Peter Paluda\nECLI:SK:NSSR:2020:3116011890.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov\nJUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného M. G. pre zločin lúpeže\npodľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. apríla\n2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného M. G. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.\njanuára 2017, sp. zn. 2T/150/2016, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. G. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie predchádzajúce dovolaniu\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 12. januára 2017, sp. zn. 2T/150/2016, podľa § 334 ods. 4 Trestného\nporiadku schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín\na obvineným M. G., nar. XX. O. XXXX, podľa ktorej obvinený M. G. uznal vinu zo zločinu lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona\nspolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že\ndňa 30. júla 2016 v čase okolo 16.20 hod. v obchodnom dome Tesco Dubnica nad Váhom pri vychádzaní\nz obchodného domu v medzipriestore medzi dvomi samootváracími dverami spoločne s obvineným O.\nN. uchopili spoločne za ruky a ramená poškodeného Š. C., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom W. D. S., H.\nč. XXX/XX, ktorý vychádzal z obchodného domu, silne ním triasli a obvinený M. G. mu z vrecka košele\nnásilím odcudzil finančnú hotovosť v presne nezistenej výške, približne 100,- eur, pričom mu toto vrecko\nnatrhol, následne poškodeného odsotili a z miesta činu ušli smerom von z obchodného domu.\nZa to mu bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36\npísm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v\ntrvaní 25 rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nII.\nDovolanie\na vyjadrenie k nemu\n\nProti citovanému rozsudku Okresného súdu Trenčín podal obvinený M. G. dovolanie vlastným písomným\npodaním z 10. júna 2019, následne aj prostredníctvom ustanovenej obhajkyne Mgr. Andrey Trokanovej,\nz dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nVo vlastnom písomne podanom dovolaní obvinený M. G. uviedol, že dôvodom jeho dovolania je\nporušenie práv na obhajobu zásadným spôsobom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ďalej\nuviedol, že rozsudok napáda v plnom rozsahu, tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste.\nV dovolaní podanom prostredníctvom obhajkyne obvinený uviedol, že nakoľko nemal finančné\nprostriedky na obhajobu, nemohol si zvoliť obhajcu podľa svojho rozhodnutia, obhajkyňa JUDr. Danica\nOkrucká mu bola ustanovená. Podľa jeho názoru obhajkyňa vykonávala jeho obhajobu len formálne\na nedostatočne hájila jeho práva a záujmy, pretože nenavrhovala žiadne dôkazy v jeho prospech,\nneuvádzala žiadne poľahčujúce okolnosti ani nenamietala právnu kvalifikáciu skutku. Obvinený pritom\nvo svojej výpovedi opisoval priebeh skutku odlišne od poškodeného, od začiatku popieral použitie násilia\nproti poškodenému, trasenie ním, sácanie, ako aj roztrhnutie vrecka košele. Obvinený taktiež uvádzal,\nže odcudzené peniaze boli v hodnote cca 10,- eur, nie 100,- eur, ako tvrdil poškodený. Obhajkyňa\nobvineného nenavrhovala ani dokazovanie formou konfrontácie medzi obvineným a poškodeným, aby\nboli odstránené rozpory v ich výpovediach. Samotný priebeh skutku mohol mať podľa obvineného vplyv\naj na právnu kvalifikáciu, pretože skutok tak ako ho vo svojej výpovedi opísal a ku ktorému sa priznal,\nmal byť kvalifikovaný ako trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona.\nObvinený je toho názoru, že v predmetnej veci orgány činné v trestnom konaní nepostupovali podľa\n§ 2 ods. 10 Trestného poriadku, ale zamerali sa len na získanie dôkazov v jeho neprospech, pričom\nnevykonali žiadne dokazovanie na odstránenie rozporov a pochybností a rovnako tak aj jeho obhajkyňa\nbola v tomto smere nečinná. Obhajkyňa mu neposkytla potrebné právne rady a dostatočne mu\nnevysvetlila jeho právnu situáciu a možnosti obhajoby, predovšetkým ho neupozornila na možnosť\npoužitia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, ani na skutočnosť, že právna\nkvalifikácia skutku je v tejto súvislosti podstatná.\nObhajkyňa ho vôbec nenavštívila a pred samotným konaním o dohode o vine a treste na prokuratúre\nmu nevysvetlila jeho situáciu a neposkytla mu právne rady, preto bol zaskočený, keď dostal na výber 25\nrokov odňatia slobody alebo doživotie. Počas tohto konania obhajkyňa neuviedla nič na jeho obhajobu,\nnenamietala právnu kvalifikáciu ani použitie zásady trikrát a dosť, hoci ju o to obvinený žiadal. Navyše,\nprokurátor na neho vyvíjal nátlak tým, že mu hovoril, že ak nebude súhlasiť s dohodou vo výške 25 rokov,\nna pojednávaní bude určite odsúdený na doživotie, takže z obavy pred doživotným trestom odňatia\nslobody nakoniec súhlasil s dohodou o vine a treste. S odstupom času je však presvedčený o tom, že\nsa mal obhajovať pred súdom a trvať na tom, že skutok sa stal tak, ako o ňom vypovedal.\nPoužitie zásady trikrát a dosť podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona považuje obvinený za nespravodlivé\na uloženie trestu je podľa jeho názoru vysoko nad rámec trestnej sadzby stanovenej v osobitnej\nčasti Trestného zákona, keďže predchádzajúce trestné činy, ktoré sa brali do úvahy, spáchal v čase,\nkeď takéto ustanovenie v Trestnom zákone neexistovalo. Navyše, za predchádzajúce trestné činy bol\nprávoplatne odsúdený a uložené tresty riadne vykonal, avšak de facto za ne bol odsúdený a potrestaný\ndruhýkrát. Takýto spôsob ukladania trestu považuje za protiústavný a v rozpore so zásadou ne bis in\nidem.\nObvinený taktiež poukázal na to, že je plne invalidný, jeho zdravotný stav sa vo výkone trestu značne\nzhoršil, je takmer nevidiaci a lekári mu nedávajú nádej na zlepšenie zraku. Vo výkone trestu by tak bol\ndo značnej miery odkázaný na pomoc spoluväzňov, čo podmienky jeho trestu neprimerane zhoršuje.\nNevie, či mu vek a zdravotný stav umožnia dožiť sa konca tak vysokého trestu a prepustenia na slobodu.\nObvinený je toho názoru, že ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mal súd pri ukladaní\ntrestu brať do úvahy.\nS poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že bol porušený zákon\nv jeho neprospech, zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec Okresnému súdu Trenčín, aby\nju znova prejednal a rozhodol.\n\nK dovolaniu obvineného sa podaním z 11. februára 2020 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry\nTrenčín (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že obvinenému M. G. bolo\nuznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Trenčín\nz 31. júla 2016, ČVS: ORP-671/1-VYS-TN-2016, podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené\nobvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na\nustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.\nNakoľko bol 13-krát súdne trestaný, prevažne za násilnú trestnú činnosť, hrozilo mu pri aplikácii § 47 ods.\n2 Trestného zákona uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, na základe čoho mu bola opatrením\nOkresného súdu Trenčín z 31. júla 2016, sp. zn. 3Tp/20/2016, z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku ustanovená obhajkyňa JUDr. Danica Okrucká.\nZ uvedeného je podľa prokurátorky zrejmé, že odsúdený mal obhajcu už od momentu vznesenia\nobvinenia. V priebehu prípravného konania sa k spáchaniu skutku priznal, uznal svoju vinu a z tohto\ndôvodu bolo pristúpené ku konaniu o dohode o vine a treste, ktoré sa uskutočnilo 20. decembra 2016.\nObvinený bol v priebehu konania o dohode o vine a treste oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon\ndovoľuje uložiť pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom\nna ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného\nzákona a rovnako tak mu bola vysvetlená aj aplikácia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona.\nZa prítomnosti obhajkyne súhlasil s trestom navrhovaným v rámci konania o dohode o vine a treste,\nčo verifikoval svojím podpisom. Na základe toho sa 12. januára 2017 uskutočnilo na Okresnom súde\nTrenčín verejné zasadnutie, na ktorom bola podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku schválená dohoda\no vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a obvineným M. G. za\nprítomnosti obhajkyne JUDr. Danice Okruckej.\nProkurátorka má za to, že v predmetnej veci bol vedený zákonný a spravodlivý proces zohľadňujúci a\nrešpektujúci všetky práva obvineného, ktoré mu zákon v súvislosti s výkonom jeho obhajoby priznáva.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol,\npretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nSpis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 2. apríla 2020.\nIII.\nKonanie pred dovolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo\npodané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370\nods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), s uvedením\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané\ndovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.\nPodľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom,\nktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c).\nPodľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister\nspravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie\ndovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.\nPodľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže\npodať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\nUstanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími\nustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372\n\nods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu\no vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku) môže dovolanie podať len minister spravodlivosti, a\nto na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods.\n1 Trestného poriadku] - porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016,\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12,\nroč. 2017.\nZnamená to, že aj keď v § 334 ods. 4 Trestného poriadku nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému\nprislúcha právo na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku proti rozsudku,\nktorým súd schválil dohodu o vine a treste, treba ho vykladať v spojení s § 369 ods. 1 Trestného\nporiadku. Z toho vyplýva, že oprávnenou osobou na podanie dovolania v tomto prípade je len minister\nspravodlivosti, a to z dôvodu, že ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa (na rozdiel od obvineného a\ngenerálneho prokurátora, ktorí sú podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku oprávnenými osobami na\npodanie dovolania len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa).\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd uzatvára, že proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 12.\njanuára 2017, sp. zn. 2T/150/2016, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi\nprokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a obvineným M. G., môže ako oprávnená osoba podať\ndovolanie len minister spravodlivosti Slovenskej republiky, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\nKeďže v posudzovanom prípade bolo dovolanie podané neoprávnenou osobou (obvineným), dovolací\nsúd ho na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, podľa § 382 písm. b) Trestného\nporiadku odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}