{"guid": "6b5738ea-4007-46d6-8a9d-fab284071e7d:348e1618-5251-400b-bfbc-39f59da4c453", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1", "spisova_znacka": "3Sžk/41/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/41/2019 z 5. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2020, sp. zn. 3Sžk/41/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1", "identifikacne_cislo": "3019200185", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "nazov": "§ 140a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/348e1618-5251-400b-bfbc-39f59da4c453", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/41/2019\n3019200185\n05. 08. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:3019200185.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu):\nIng. Igor Smatlánek AUTOTRANSPORT, IČO: 17 560 551, J. Zemana 2355/59, Trenčín, zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, Piaristická 46/276, Trenčín, proti\nžalovanému: Mesto Trenčín, IČO: 00 312 037, Mierové námestie 2, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti\nopatrenia žalovaného č. UM/2019/33772/9633/ksl zo dňa 13. februára 2019, v konaní o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/81/2019-39 zo dňa 25. júna\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/81/2019-39 zo dňa 25. júna 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (,,SSP“) odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti opatrenia\nžalovaného č. UM/2019/33772/9633/ksl zo dňa 13. februára 2019, ktorým žalovaný podľa § 3 ods. 2,\n§ 16 a § 22 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej aj len ,,cestný\nzákon“), § 126 ods. 1, § 140a ods. 1 písm. a) a § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“), na základe predloženej\nprojektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, nesúhlasil s realizáciou stavby.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 7 písm. e) a § 140b stavebného\nzákona uviedol, že napadnuté opatrenie nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu\nzákonnosti na základe žaloby, keďže má predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v\nspojení s konečným rozhodnutím. Nejde o meritórne rozhodnutie/opatrenie, ktorým by boli založené,\nzmenené alebo zrušené konkrétne práva alebo povinnosti účastníka správneho konania, a teda nejde\nani o rozhodnutie/opatrenie, ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nsprávneho konania. Predmetné opatrenie predbežnej povahy by bolo preskúmateľné v spojení s\nrozhodnutím vo veci samej, ak mohlo mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci.\n3. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ zastúpený advokátkou včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nkasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovaného\nzaviazal k náhrade trov konania voči sťažovateľovi v plnom rozsahu. Kasačnú sťažnosť odôvodňoval\n§ 440 ods. 1 písm. f) až h) SSP.\n4. Namietal nesprávnosť záveru o predbežnej povahe dotknutého opatrenia a o tom, že jeho zákonnosť\nmôže byť skúmaná v spojení s meritórnym rozhodnutím, keďže v prejednávanej veci by takým\nrozhodnutím bolo rozhodnutie o odstránení stavby. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR v\nsúvislosti s tým, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom\n\nrozhodnutia, vydané príslušným orgánom verejnej správy ako predaplikačné akty správnych aktov\nuvedené v § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správy\nporiadok“). Aj keď sa na proces vydávania nevzťahuje citované ustanovenie správneho poriadku, platí,\nže sa primerane použije aj v prípade vydávania stanovísk. Namieta, že mu nebolo zaslané vyjadrenie\nžalovaného k žalobe pred vydaním napadnutého uznesenia, ktoré mu bolo zaslané až deň nasledujúci\npo vydaní napadnutého uznesenia. V závere poukázal na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého z\nprávomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nDotknuté opatrenie sa dotýkalo základných práv sťažovateľa (čl. 20 Ústavy SR) a preto krajský súd\nporušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a právo na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.\n5. Okrem uvedeného sa v sťažnosti vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe. K námietke zmeškania\nlehoty odôvodnenej dátumom prevzatia žalobcom uviedol, že v zmysle § 73 ods. 1 prvá veta SSP,\npokiaľ je účastník zastúpený, doručuje sa písomnosť len tomuto. Spochybnil argumentáciu žalovaného\nuznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 08.11.2017, keďže tento bol vydaný za\núčinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a teda bol už prekonaný a je neaplikovateľný\nza účinnosti SSP. Podľa sťažovateľa, žalovaný svojím vyjadrením ovplyvnil rozhodnutie krajského súdu.\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu. Opätovne poukázal na to, že záväzné stanovisko je opatrením predbežnej povahy a\npreskúmateľné bude až v spojení s meritórnym rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR. K sťažovateľovej argumentácii vo vzťahu k judikatúre Ústavného súdu SR v\nsúvislosti s tým, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom\nrozhodnutia uviedol, že ide o obsahovo a formálne iné opatrenia, ktoré majú odlišnú právnu povahu.\nS poukazom na § 106 ods. 1 SSP vo vzťahu k námietke nezaslania vyjadrenia uviedol, že krajský\nsúd nemal povinnosť oboznámiť sťažovateľa s obsahom vyjadrenia k žalobe, keďže meritórne rozhodol\no odmietnutí žaloby pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. K namietanému zásahu do práva\nvlastniť majetok uviedol, že sťažovateľ nekonkretizoval, akým spôsobom malo záväzné stanovisko\nzasiahnuť do tohto jeho páva. Vzhľadom na uvedené navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté\nuznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461\nSSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n8. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n9. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo\niný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je\nako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny\norgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými\nstanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal,\nracionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej\nmiere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a poukazuje na bod 5 napadnutého uznesenia,\nkde krajský súd správne konštatoval, že v danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia\n- záväzného stanoviska žalovaného ako cestného správneho orgánu k stavbe „Servis nákladných\nvozidiel“ Trenčín - Záblatie č. UM/2019/33772/9633/ksl zo dňa 13. februára 2019 vydaného podľa\nustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré je jedným z podkladov pre vydanie konečného\nrozhodnutia (územné rozhodnutie v územnom konaní, resp. stavebné povolenie v stavebnom konaní) a\ntak nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe žaloby.\n\n11. Kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť, v zmysle ktorej záväzné\nstanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo\ntrvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie\nvo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu\nprieskumu správnym súdom (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 8Sžk/4/2018,\n3Sžo/45/2014, 3Sžp/3/2012, 3Sžp/9/2011).\n12. K námietke nedodržania kontradiktórnosti z dôvodu nezaslania vyjadrenia žalovaného k žalobe\nkasačný súd uvádza, že túto v prejednávanej veci vyhodnotil ako nedôvodnú. V prvom rade je potrebné\nprihliadnuť na skutočnosť, že krajský súd napadnutým uznesením odmietol žalobu pre nespôsobilý\npredmet súdneho prieskumu a v tejto súvislosti je potrebné prihliadať na skutočnosť, že kontradiktórnosť\nnemá tzv. absolútny charakter. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len ,,ESĽP“) vo svojej judikatúre\npripúšťa, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže líšiť v závislosti od\nšpecifických okolností prejednávanej veci (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Čičmanec proti Slovenskej\nrepublike z 28. júna 2016, Vokoun proti Českej republike z 03. júla 2008). Podľa judikatúry ESĽP, v\nniektorých výnimočných prípadoch neposkytnutie písomného vyjadrenia alebo dokumentov v konaní\na nemožnosť sťažovateľa sa k nim vyjadriť nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces.\nUvedené prichádza do úvahy v prípade, keď priznanie tých práv a možností, ktorých bol sťažovateľ\nv skutočnosti pozbavený, by nemalo žiaden vplyv na výsledok konania, keďže zvolený právny prístup\nnedával priestor na ďalšiu diskusiu (rozsudok ESĽP vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike, bod\n60). Ide tiež o to, či sa sťažovateľ mohol alebo nemohol účinne brániť práve z toho dôvodu, že mu\nnebolo doručené uvedené vyjadrenie, to znamená, či by doručenie uvedeného vyjadrenia malo dopad\nna výsledok sporu alebo nie (rozsudok ESĽP vo veci Verdú proti Španielsku z 15. februára 2007, bod\n25). Uvedené závery vyplývajú aj z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. IV. ÚS 416/2018 zo dňa 17. januára 2019).\n13. Aplikujúc mutatis mutandis judikatúru uvedenú v bode 12 tohto uznesenia vo vzťahu k\nprejednávanej veci kasačný súd konštatuje, že vyjadrenie žalovaného k žalobe síce predstavovalo\nprávnu argumentáciu, avšak aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru viažucu sa k povahe a s tým\nspojenej nemožnosti súdneho prieskumu opatrenia, ktoré sťažovateľ napádal žalobou, právne závery,\nku ktorým krajský súd v napadnutom uznesení dospel, nemajú takú povahu, že by dávali priestor na\nďalšiu diskusiu. Stanovisko sťažovateľa k argumentácii uvedenej vo vyjadrení žalovaného by preto aj\ntak nemohlo mať zásadný vplyv na výsledok konania. V praxi by tak zrušenie napadnutého uznesenia\na vrátenie veci krajskému súdu bolo len výlučne formalistické a viedlo by k tomu istému výsledku - teda\nk odmietnutiu žaloby pre nespôsobilosť predmetu súdneho prieskumu.\n14. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\n„SSP“) pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie\nvychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie\nalebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán\nverejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom\nžalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\n15. Dôvodom, pre ktorý sa záväzné stanoviská podľa § 140b ods.1 stavebného zákona preskúmavajú\naž v spojení s konečným meritórnym rozhodnutím je skutočnosť, že samostatný prieskum každého zo\nzáväzných stanovísk v rámci stavebného, resp. územného konania by viedol k rozpadu (atomizácii)\nstavebného konania na množstvo parciálnych súdnych prieskumov zákonnosti. V danom prípade sa\nuskutočňuje súdny prieskum zákonnosti až v spojení s konečným rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.\n16. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nv kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nDôvodom, pre ktorý sa záväzné stanoviská podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona preskúmavajú\naž v spojení s konečným meritórnym rozhodnutím je skutočnosť, že samostatný prieskum každého zo\n\nzáväzných stanovísk v rámci stavebného, resp. územného konania by viedol k rozpadu (atomizácii)\nstavebného konania na množstvo parciálnych súdnych prieskumov zákonnosti. V danom prípade sa\nuskutočňuje súdny prieskum zákonnosti až v spojení s konečným rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/81/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}