{"guid": "4776cacb-2725-489a-801a-1ded3eaace65:854013f8-a9db-4bf8-b456-dcd485e2341f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1", "spisova_znacka": "7Sk/45/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/45/2019 z 30. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 7Sk/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1", "identifikacne_cislo": "3019200182", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2020-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "nazov": "§ 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/854013f8-a9db-4bf8-b456-dcd485e2341f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/45/2019\n3019200182\n30. 09. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:3019200182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: G. D., bytom G., právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Tatranská\n300/8, Považská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63\nBratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX\nX zo dňa 21.02.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n14. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/16/2019-57\nzo dňa 30. júla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 25Sa/16/2019-57 zo dňa 30. júla 2019 z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 25Sa/16/2019-57 zo dňa 30. júla 2019 zrušil\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 a rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a\nrozhodnutie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že zaviazal žalovaného k náhrade trov konania\nžalobcu.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 v celom rozsahu zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 14.08.2018, ktorým bola podľa § 65 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len ,,zákon č. 461/2003\nZ. z.“) a § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie\n(ES) č. 883/2004“) zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 27.05.2015.\n3. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žiadosťou spísanou dňa 09.07.2018\nžalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27.05.2015. Žalobca pracoval u zamestnávateľa\nOKD, a.s., Ostrava - Důl Čs. armády, o.z. Karviná ako baník od 01.01.1982 do 05.01.1998, kedy\npracovný pomer ukončil z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti (najvyššia prípustná expozícia 100 %).\n\nZ Dohody o uvoľnení zamestnanca od menovaného zamestnávateľa zo dňa 16.01.1998 vyplýva, že\nžalobca pracoval pod zemou v baníctve a v I. AA kategórii má odpracovaných cca 16 rokov. Z potvrdenia\nvydaného podľa § 4 nariadenia vlády č. 363/2009 Sb. (v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1\npísm. a) zákona č. 100/1988 Sb. v znení účinnom do 31.12.1995) vyplýva, že žalobca zamestnanie\nv baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach u menovaného zamestnávateľa\nzískal v období od 01.01.1993 do 05.01.1998, celkovo 1.057 zmien. Dňa 09.04.2018 žalobca požiadal\no priznanie starobného dôchodku aj v Českej republike, kde Česká správa sociálneho zabezpečenia\nrozhodnutím č. R-6.6.2018-428/561 127 7144 zo dňa 06.06.2018 priznala žalobcovi podľa § 29 zákona\nč. 155/1995 Sb., § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 363/2009 Sb. a čl. 6 a 52 ods. 1 písm. b)\nnariadenia (ES) č. 883/2004 od 27.05.2015 starobný dôchodok, ktorý bol žalobcovi priznaný vo veku\n58 rokov a 6 mesiacov, teda vek dôchodku bol nižší o 5 rokov, ako by bol dôchodkový vek stanovený\npodľa § 32 zákona č. 155/1995 Sb. V predmetnom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca v období pred\n01.01.1993 získal 3.958 kalendárnych dní v 1. AA pracovnej kategórii. Po vynásobení koeficientom 0,6\na po zaokrúhlení smerom hore získal 2.375 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. V období od 01.01.1993\ndo 31.12.2008 získal 1.057 zmien v 1. AA pracovnej kategórii. Zamestnanie žalobcu skončilo z dôvodu\nnajvyššej prípustnej expozície a tak celkovo získal pred 01.01.2009 počet 3.432 zmien v 1. AA pracovnej\nkategórii. V predmetnom rozhodnutí sa konštatuje, že v zmysle článku 6 nariadenia č. 883/2004 Z. z.\nje potrebné prihliadnuť tam, kde je to nutné, k dobám poistenia získaným podľa právnych predpisov\niných členských štátov Európskej únie. Doba poistenia stanovená pre nárok na dôchodok bola splnená s\nprihliadnutím na článok 6 nariadenia č. 883/2004 a pre výšku dôchodku bola započítaná doba poistenia\n9.258 dní v českom dôchodkovom poistení a 3.036 dní v slovenskom dôchodkovom poistení, celkovo\n12.294 dní.\n4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť\nžalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 27.05.2015 s odôvodnením, že žalobca nespĺňa\npodmienku nároku na starobný dôchodok v súlade s § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.,\npretože podľa osobného listu dôchodkového poistenia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa\n20.11.2015 ku dňu 5. januára 1998 už nevykonával zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej\nkategórie podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 100/1988 Zb. Pretože pracovné kategórie boli podľa\nprávnych predpisov v Českej republike zrušené 1. januára 1993, vo formulári P5000 zo dňa 07.09.2015\na v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 20.11.2015 Česká správa sociálneho zabezpečenia\nnepotvrdila obdobie získané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej\npracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu správny orgán I. stupňa konštatoval, že nie je možné hodnotiť\nobdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania vo zvýhodnenej\nkategórii. Správny orgán I. stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca v 1. AA pracovnej\nkategórii podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 3.958 dní a v 1. pracovnej\nkategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. odpracoval 35 dní, čo je úhrnom 3.993 dní,\nt.j. 10 rokov a 343 dní. Teda ku dňu 27.05.2015 žalobca nezískal v 1. AA pracovnej kategórii najmenej\n15 rokov a nezískal ani najmenej 20 rokov v 1. pracovnej kategórii, preto nespĺňa podmienky nároku na\nstarobný dôchodok v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 100/1988 Zb., a preto jeho žiadosť\no priznanie starobného dôchodku k 27.05.2015 bola zamietnutá. Zároveň správny orgán I. stupňa určil,\nže dôchodkový vek podľa právnych predpisov SR dosiahne žalobca vo veku 62 rokov a 139 dní, t.j.\n15.04.2019. Prílohou rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018\nbol Osobný list dôchodkového poistenia žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca bol celkovo dôchodkovo\npoistený 12.294 dní, t.j. 33 rokov a 249 dní.\n5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil a podané odvolanie v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že o nároku žalobcu na starobný\ndôchodok ku dňu 27.05.2015 bolo rozhodnuté správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom\npoistení/zabezpečení a nariadením (ES) č. 883/2004. Uviedol, že podľa rozhodnutia Českej správy\nsociálneho zabezpečenia zo dňa 06.06.2018 účastník konania získal do 31.12.1992 vo zvýhodnenej I.\nAA pracovnej kategórii 3.958 dní, t.j. 10 rokov a 308 dní (§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Sb.).\nVýkon zamestnania v 1. AA pracovnej kategórie trval do 31.12.1992, nakoľko zaraďovanie zamestnania\ndo pracovných kategórií bolo od 01.01.1993 v Českej republike zrušené. Pretože žalobca nezískal\npotrebnú dobu zamestnania v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2. písm. a) v I. AA pracovnej kategórii\nnajmenej 12 rokov a ani najmenej 11 rokov, ktorá by trvala k 31.12.1999, nesplnil podmienky nároku\nna starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového veku 58 rokov resp. 59 rokov ani podľa\n\n§ 174 zákona č. 100/1988 Zb. O tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré\nsú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky, je oprávnená posúdiť a rozhodnúť\nvýlučne Česká správa sociálneho poistenia, čo žalovaný nevie ovplyvniť. V zmysle čl. 1 písm. t)\nnariadenia (ES) č. 883/2004 doby poistenia oznámené jedným členským štátom Európskej únie majú\nbyť akceptované prijímajúcim členským štátom Európskej únie bez spochybňovania ich kvality. Pretože\npracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené 01.01.1993, vo formulári\nEÚ zo dna 07.09.2015 a v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 20.11.2015 Česká správa\nsociálneho zabezpečenia žalobcovi nepotvrdila obdobie získané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu\npoistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné\nza účelom splnenia podmienky potrebného počtu rokov doby zamestnania zaradeného do 1 pracovnej\nkategórie alebo do 1. AA pracovnej kategórie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zohľadniť dobu\nzamestnania získanú v Českej republike od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu zamestnania zaradenú\nv I. pracovnej kategórii alebo v I. AA pracovnej kategórii.\n6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 65 ods. 1, § 65 ods. 2, § 274\nods. 1 v znení zák. č. 140/2015 Z. z., v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 100/1988 Zb.,\ncitujúc právnu normu § 14 ods. 2 písm. a/, § 21 ods. 1 písm. a), v spojení s právnou úpravou ustanovenou\nv nariadení (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, citujúc čl. 6, čl. 1 písm. t),\npostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nupravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej\nsprávnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\n7. Krajský súd považoval za sporné posúdenie otázky, či postup správnych orgánov, ktoré žalobcovi\nnezapočítali obdobie dôchodkového poistenia od 1.1.1993 do 5.1.1998 ako dobu zamestnania vo\nzvýhodnenej pracovnej kategórii 1. AA, bol správny, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že\nČeská správa sociálneho zabezpečenia Praha túto dobu poistenia v 1. AA pracovnej kategórii žalobcovi\nzohľadnila a nárok na skorší starobný dôchodok vo veku 58 rokov a 6 mesiacov mu priznala.\n8. Krajský súd uviedol, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený\nnajmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento\nzákon neustanovuje inak (§ 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len\npre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods. 4 až 8 cit. zákona a pre poistencov, ktorí\ndo 31.12.2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. a II. pracovnej kategórii (§ 274 cit. zákona).\nPodľa prechodného ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zachovávajú nároky vyplývajúce\nzo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa priznávajú podľa právnych predpisov\núčinných do 31.12.2003. Nároky vyplývajúce z výkonu služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 cit.\nzákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného\nzamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností. Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení\nvekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok a pri určení dôchodkového veku postupuje\npodľa § 21, resp. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. V prejednávanom prípade je sporná aplikácia § 21\nods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré ustanovenie nepripúšťa možnosť znížiť dôchodkový vek\nna nárok na starobný dôchodok, ak žiadateľ získal v zamestnaní v baníctve v I. AA pracovnej kategórii\nmenej ako 15 rokov.\n9. V danej veci mal krajský súd za preukázané, že žalobca v spornom období od 01.01.1993 do\n05.01.1998 pracoval v Českej republike u zamestnávateľa OKD, a.s., Ostrava - Důl Čs. armády, o.z.\nKarviná v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných doloch. Nakoľko ide o dobu poistenia\nzískanú v inom členskom štáte Európskej únie, túto treba posúdiť podľa koordinačných nariadení. V\nsúlade s nariadením (ES) č. 883/2004 bolo pre potreby priznania dôchodkovej dávky potrebné zaoberať\nsa skutočnosťou, či uvedené obdobie dôchodkového poistenia uznáva príslušný štát, t. j. v danom\nprípade Česká republika. O tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú dobami\npoistenia podľa právnych predpisov Českej republiky, je oprávnená posúdiť a rozhodnúť výlučne Česká\nspráva sociálneho poistenia.\n10. Krajský súd skonštatoval, že v danej veci Česká správa sociálneho zabezpečenia v rozhodnutí č. A.\nzo dňa 06.06.2018, v ktorom priznala žalobcovi od 27.05.2015 skorší starobný dôchodok, jednoznačne\nuviedla, že žalobca v období od 01.01.1993 do 31.12.2008 získal 1.057 zmien v 1. AA pracovnej\n\nkategórii. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že Česká správa sociálneho zabezpečenia obdobie\ndôchodkového poistenia žalobcu od 01.01.1993 do 05.01.1998 započítala ako dobu zamestnania vo\nzvýhodnenej 1. AA pracovnej kategórii.\n11. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného prezentovanom v odôvodnení rozhodnutia, že\nv súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie je potrebné prihliadnuť na doby poistenia\nzískané podľa právnych predpisov iného členského štátu, ako aj to, že iba Česká správa sociálneho\nzabezpečenia je oprávnená posúdiť a rozhodnúť o tom, v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné\nčinnosti, ktoré sú dobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky. Napriek uvedeným\nzáverom správne orgány v rozpore s rozhodnutím Českej správny sociálneho zabezpečenia zo dňa\n06.06.2018 prihliadali iba na dobu zamestnania žalobcu vo zvýhodnenej 1. AA pracovnej kategórii\npred 31.12.1992 - t.j. 3.958 dní a na obdobie po 01.01.1993, t.j. v danom prípade od 01.01.1993 do\n05.01.1998, kedy žalobca vykonával zamestnanie naďalej vo zvýhodnenej 1. AA pracovnej kategórii,\nneprihliadali. Správne orgány pri posudzovaní započítania uvedeného obdobia vychádzali z formulára\nP5000 zo dňa 07.09.2015 a zo starého listu osobného dôchodkového poistenia zo dňa 20.11.2015, v\nktorých Česká správa sociálneho zabezpečenia žalobcovi uvedené obdobie 01.01.1993 do 05.01.2008\nnezapočítala. Od tejto doby však bolo vydané nové, vyššie uvedené rozhodnutie Českej správy\nsociálneho zabezpečenia zo dňa 06.06.2018, so závermi ktorého sa žiadnym spôsobom správne orgány\nnevysporiadali a tieto nebrali do úvahy.\n12. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2016\nzo dňa 23.08.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie tunajšieho krajského súdu č. k. 15Sd/209/2015-38 zo\ndňa 30.05.2016. Tunajší súd v danej veci potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorým\nbola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 07.07.2012, nakoľko žalobca\nnesplnil zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok. V danej veci žalobca rovnako, ako v\nprejednávanom prípade namietal, že žalovaná mu nezapočítala dobu poistenia v I. AA pracovnej\nkategórii od 01.01.1993 do 05.01.1998, kedy pracoval ako baník v Českej republike. Žalovaná v\nuvedenom prípade vychádzala z formulára P5000 zo dňa 07.09.2015 a z osobného listu dôchodkového\npoistenia z 20.11.2015, v ktorých Česká správa sociálneho zabezpečenia nepotvrdila žalobcovi obdobie\nzískané od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.\nNajvyšší súd v danej veci konštatoval, že pre žalovanú sú tieto doklady záväzné a nemôže predmetné\nobdobie poistenia posúdiť podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Iné rozhodnutie by mohla\nvydať iba v prípade, že Česká správa sociálneho zabezpečenia zmení svoje stanovisko, a preto aj\nkrajský súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že ak by žalobca v budúcnosti preukázal nové\nrelevantné skutočnosti, žalovaná by bola povinná vo veci konať a vydať zmenové rozhodnutie.\n13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd aj s prihliadnutím na záver Najvyššieho súdu\nvyslovený v predmetnom rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2016 zo dňa 23.08.2017 skonštatoval, že\nv prejednávanom prípade Česká správa sociálneho zabezpečenia zmenila svoje predchádzajúce\nstanovisko, keď žalobcovi obdobie od 01.01.1993 do 05.01.1998 ako dobu poistenia získanú vo\nzvýhodnenej pracovnej kategórii nepotvrdila. V novom rozhodnutí zo dňa 06.06.2018 Česká správa\nsociálneho zabezpečenia sporné obdobie od 01.01.1993 do 05.01.1998 už ako dobu zamestnania vo\nzvýhodnenej kategórii 1. AA žalobcovi jednoznačne, s prihliadnutím na koordinačné nariadenie (ES)\nč. 883/2004 započítala. Považoval za dôvodné, aby uvedené skutočnosti správne orgány zohľadnili\nv žalobou napadnutých rozhodnutiach, v ktorých rozhodovali o opakovanej žiadosti žalobcu o skorší\nstarobný dôchodok.\n14. Krajský súd sa ďalej nestotožnil s konštatovaním správnych orgánov, že nakoľko pracovné kategórie\nboli podľa právnych predpisov v Českej republike od 01.01.1993 zrušené, Sociálna poisťovňa nemôže\nzhodnotiť doby poistenia po 1. januári 1993 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. V súlade s čl. 1 písm.\nt) nariadenia (ES) č. 883/2004 doby poistenia oznámené jedným členským štátom Európskej únie majú\nbyť akceptované prijímajúcim členským štátom Európskej únie bez spochybňovania ich kvality, a preto\nbolo potrebné podľa názoru krajského súdu zohľadniť pri rozhodovaní správnych orgánov o nároku\nžalobcu na skorší starobný dôchodok aj dobu poistenia žalobcu v období od 01.01.1993 do 05.01.1998,\nv ktorom období Česká správa sociálneho zabezpečenia uznala žalobcovi výkon zamestnania v 1. AA\npracovnej kategórii. Česká správa sociálneho zabezpečenia, rešpektujúc Európsku judikatúru, zahrnula\nv súlade s právnymi predpismi Českej republiky (podľa zákona č. 155/1995 Sb. a nariadenia vlády č.\n363/2009 Sb.) výkon práce v zmenách I. AA pracovnej kategórie až do roku 2009, pričom zahrnula\n\nkoeficient nárastu a vydala o tom žalobcovi rozhodnutie. Práve na túto okolnosť poukazoval Najvyšší\nsúd SR v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2016 zo dňa 23.08.2017, a teda, že ak by sa\nzmenili okolnosti a česká strana by zahrnula tieto odpracované doby, mohol by sa žalobca opätovne\ndomáhať novou žiadosťou svojho nároku.\n15. Po zohľadnení doby zamestnania žalobcu získanej v Českej republike od 01.01.1993 do 05.01.1998\nako doby zamestnania získanej vo zvýhodnenej pracovnej kategórii 1. AA, tak podľa názoru krajského\nsúdu žalobca splnil podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. pre zníženie\ndôchodkového veku a tým na vznik nároku na skorší starobný dôchodok, keďže v konaní bolo\npreukázané, že žalobca získal v zamestnaní v baníctve v I. AA pracovnej kategórii najmenej 15 rokov (t.j.\ncelkovo od 01.01.1982 do 05.01.1998), pričom skutočnosť, že žalobca bol celkovo zamestnaný najmenej\n25 rokov, nebola v konaní sporná.\n16. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu\nI. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n17. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého správny súd prizná\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,\nak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu\n18. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 25Sa/16/2019-57 zo dňa 30. júla 2019 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci.\n19. Žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu. Uviedol, že v konaní\no nároku na starobný dôchodok bolo preukázané, že žalobca k 27. máju 2015 získal 33 rokov a 249 dní\nobdobia dôchodkového poistenia, z nich podľa právnych predpisov Českej republiky 3 958 dní, t.j. 10\nrokov a 308 dní poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v zamestnaní vykonávanom v baníctve so\nstálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach (§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.). Podľa\nrozhodnutia Českej správny sociálneho zabezpečenia zo dňa 6. júna 2018 účastník konania získalo\ndo 31. decembra 1992 vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii 3 958 dní, t.j. 10 rokov a 308 dní (§\n14 ods. 2 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb.). Výkon zamestnania v I. AA pracovnej kategórie trval do 31.\ndecembra 1992, nakoľko zaradovanie zamestnaní do pracovných kategórii bolo od 1. januára 1993 v\nČeskej republike zrušené. Poukázal na to, že nárok žalobcu posúdil v súlade s § 274 zák. č. 461/2003\nZ. z. v znení zák. č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a\nII. pracovnej kategórie sa zachovávajú pre starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok a invalidný\ndôchodok. Keďže žalobca nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.\n2 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb., t. j. v I. AA pracovnej kategórii, ale iba 10 rokov a 308 dní, nesplnil\npodmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č.\n100/1988 Zb. Zdôraznil, že podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov\npodmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii\nalebo služba v I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto\núčely považujú i náhradné doby a doby uvedené v ust. § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády\nČeskoslovenskej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Keďže účastník konania nezískal potrebnú\ndobu zamestnania v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej\nkategórii, t.j. I. AA pracovnej kategórii, najmenej 12 rokov a ani najmenej 11 rokov, ktorá by trvala k 31.\ndecembru 1999, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením zníženého dôchodkového\nveku 58 rokov resp. 59 rokov ani podľa ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.\n20. Ďalej poukázal na to, že o tom v akom rozsahu možno hodnotiť pracovné činnosti, ktoré sú\ndobami poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky je oprávnená posúdiť a rozhodnúť\nvýlučne Česká správa sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázal na čl. 1 písm. t) nariadenia\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v\nznení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 a rozhodnutie Správnej komisie\n\npre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo 16. decembra 2010. Skonštatoval, že\nv súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie je na účely vzniku nároku na dôchodok z\ndôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie v\ntakom rozsahu, v akom ich na formulári EÚ potvrdila príslušná inštitúcia sociálneho poistenia tohto štátu\npodľa vnútroštátnych právnych predpisov.\n21. Žalovaný uviedol, že pracovné kategórie boli podľa právnych predpisov Českej republiky zrušené\n1. januára 1993, vo formulári EU zo dňa 7. septembra 2015 a v osobnom liste dôchodkového poistenia\nzo dňa 20. novembra 2015 Česká správa sociálneho zabezpečenia žalobcovi nepotvrdila obdobie\nzískané od 1. januára 1993 do 5. januára 1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej\nkategórii. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil, že nie je možné za účelom splnenia\npodmienky potrebného počtu rokov doby zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I.\nAA pracovnej kategórie na nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov, t.j. podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zohľadniť dobu zamestnania\nzískanú v Českej republike od 1. januára 1993 do 5. januára 1998 ako dobu zamestnania zaradenú do\nI. pracovnej kategórie alebo I. AA pracovnej kategórie.\n22. Skonštatoval, že k 27. máju 2015 žalobca dovŕšil vek 58 rokov a k uvedenému dňu nezískal v\nI. AA pracovnej kategórii najmenej 15 rokov, nezískal ani najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii,\na preto podľa názoru žalovaného nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21\nods. 1 písm. a) a c) zák. č. 100/1988 Zb., žalobca nezískal najmenej 12 rokov v zamestnaní v I. AA\npracovnej kategórii a zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo k 31. decembru 1999,\na preto žalobca nespĺňa ani podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) zák.\nč. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.\n23. Rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov a 6\nmesiacov v Českej republike podľa predpisov platných v Českej republike nie je právne významnou\nskutočnosťou pre zmenu rozhodnutia žalovanej, nakoľko sa jedná o právny predpis, účinný na území\nČeskej republiky. Hoci sa jedná o právny predpis krajiny Európskej únie tento je platný len na území\ntohto jedného členského štátu a pokiaľ nositeľ poistenia Českej republiky, Česká správa sociálneho\nzabezpečenia nepotvrdí na určených európskych formulároch (P5000) a osobným listom dôchodkového\nzabezpečenia zmenu v získanom období dôchodkového poistenia na území Českej republiky, žalovaná\nnemá zákonný podklad na prehodnotenie jej rozhodnutia.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n24. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 25.10.2019. Nestotožnil sa s\nobsahom kasačnej sťažnosti žalovaného a rozhodnutie krajského súdu považoval za správne. Žalobca\nnavrhol, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Uplatnil si náhradu\ntrov konania.\n25. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná strana nebrala v úvahu nové rozhodnutie Českej\nsprávy sociálneho zabezpečenia zo dňa 6.6.2018. Taktiež poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 10So/59/2016 zo dňa 23.8.2017, kde v podstate aj najvyšší súd konštatoval, že ak nastanú\nnové skutočnosti a žalobca preukáže svoj nárok je žalovaná strana povinná rozhodnúť v súlade so\nzáujmom žalobcu a vydať zmenové rozhodnutie. Tvrdil, že aj napriek tomu, že došlo k zmene situácie,\nžalobca predložil potrebné potvrdenia, žalovaná akoby tento záver najvyššieho súdu nerešpektovala.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453\nods. 2 S.s.p.), v rozsahu námietok žalovaného uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n27. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 25Sa/16/2019-57 zo dňa 30. júla 2019, ktorým krajský súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/,d/ a e/\nzákona S.s.p. rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019 a rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n28. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n29. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa\nžalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2019, ktorý v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX\nXXXX X zo dňa 14.08.2018, ktorým bola podľa § 65 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 ods. 1 a § 174 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b)\nnariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z. z. o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku ku dňu 27.05.2015.\n30. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).\n31. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\n\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n32. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nvykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 100/1988 Zb., a v spojení s právnou úpravou ustanovenou v nariadení (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia postupom podľa Správneho súdneho\nporiadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.\n33. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii\nzákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k\nzhodnému záveru ako krajský súd o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd vyhodnotil\nrozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\npo tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalovaného\nuvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia správneho súdu najvyšší súd uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n34. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n35. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n36. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n37. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n38. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\n\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n39. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť k námietke sťažovateľa - žalovaného, ktorými\nnamietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p. Žalovaný i naďalej zotrval na svojich záveroch vyplývajúcich z jeho rozhodnutí, pričom\nmal za preukázané, že žalobca k 27. máju 2015 získal 33 rokov a 249 dní obdobia dôchodkového\npoistenia, z nich podľa právnych predpisov Českej republiky 3 958 dní, t.j. 10 rokov a 308 dní poistenia\nvo zvýhodnenej pracovnej kategórii, v zamestnaní vykonávanom v baníctve so stálym pracoviskom pod\nzemou v hlbinných baniach (§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.). Dôvodil, že podľa rozhodnutia\nČeskej správny sociálneho zabezpečenia zo dňa 6. júna 2018 účastník konania získal do 31. decembra\n1992 vo zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii 3 958 dní, t.j. 10 rokov a 308 dní (§ 14 ods. 2 písm.\na) zák. č. 100/1988 Zb.). Výkon zamestnania v I. AA pracovnej kategórie trval do 31. decembra 1992,\nnakoľko zaradovanie zamestnaní do pracovných kategórii bolo od 1. januára 1993 v Českej republike\nzrušené. Vo formulári EU zo dňa 7. septembra 2015 a v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa\n20. novembra 2015 Česká správa sociálneho zabezpečenia žalobcovi nepotvrdila obdobie získané od\n1. januára 1993 do 5. januára 1998 ako dobu poistenia získanú vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.\nTrval na svojom názore, že k 27. máju 2015 žalobca dovŕšil vek 58 rokov a k uvedenému dňu nezískal\nv I. AA pracovnej kategórii najmenej 15 rokov, nezískal ani najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii,\na preto nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 písm. a) a c) zák.\nč. 100/1988 Zb., žalobca nezískal najmenej 12 rokov v zamestnaní v I. AA pracovnej kategórii a\nzamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo k 31. decembru 1999, a preto žalobca nespĺňa\nani podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov. Napriek rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 6.6.2018 č.\nA., zastával žalovaný názor, že pokiaľ Česká správa sociálneho zabezpečenia nepotvrdí na určených\neurópskych formulároch (P5000) a osobnom liste dôchodkového zabezpečenia zmenu v získanom\nobdobí dôchodkového poistenia na území Českej republiky, nemá zákonný podklad na prehodnotenie\nrozhodnutia.\n40. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový\nspis žalovaného potvrdzujú, že žalobca požiadal o starobný dôchodok žiadosťou u Sociálnej poisťovni od\n27.5.2015. Sporným i naďalej zostalo, či žalobca ku dňu 27.5.2015, kedy dovŕšil 58 rokov a 6 mesiacov\nspĺňal podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získal potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre\nskorší vznik nároku na starobný dôchodok.\n41. Krajský súd správne konštatoval, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v období od\n1.1.1993 do 5.1.1998 pracoval v Českej republike u zamestnávateľa OKD, a.s. Ostrava - Důl Čs.\narmády, o.z. Karviná v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných doloch. V zmysle\nčl. 6 Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa zohľadňujú\nv potrebnom rozsahu doby poistenia, zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska,\ndosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby tieto doby boli\ndosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Z uvedeného tak vyplýva, že\npri rozhodovaní o nároku žalobcu v danom prípade bolo potrebné zohľadniť dobu poistenia žalobcu\n\nv období od 1.1.1993 do 5.1.1998, v ktorom období Česká správa sociálneho zabezpečenia uznala\nžalobcovi výkon zamestnania v 1. AA pracovnej kategórii. Žalovaný však nechal úplne bez povšimnutia\nskutočnosť, že Česká správa sociálneho zabezpečenia uznala žalobcovi v spornom období výkon\nzamestnania v 1. AA pracovnej kategórii, hoci predmetným rozhodnutím Českej správy sociálneho\nzabezpečenia zo dňa 6.6.2018 č. A. žalovaný disponoval. Z rozhodnutia Správnej komisie pre\nkoordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo 16.12.2010 síce vyplýva, že je potrebné\nzabezpečiť, aby pri uplatňovaní zásady sčítania dôb, ako je ustanovené v článku 6 nariadenia (ES) č.\n883/2004, doby poistenia ako také oznámené jedným členským štátom boli akceptované prijímajúcim\nčlenským štátom bez spochybňovania ich kvality, nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že\npokiaľ nositeľ poistenia Českej republiky, Česká správa sociálneho zabezpečenia nepotvrdí na určených\neurópskych formulároch (P5000) a osobným listom dôchodkového zabezpečenia zmenu v získanom\nobdobí dôchodkového poistenia na území Českej republiky, nemá zákonný podklad na prehodnotenie\nrozhodnutia. Žalovaný je povinný v súlade s ust. § 195 zákona o sociálnom poistení postupovať v\nkonaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady\nna rozhodnutie. Keďže sa pri posudzovaní nároku na dôchodok berú do úvahy aj obdobia poistenia\nv inom členskom štáte EÚ, ktoré sa započítajú, ako sa aj zohľadňujú pracovné kategórie, do ktorej\nbolo vykonávané zamestnanie zaradené, je potrebné za účelom výmeny informácii medzi jednotlivými\nčlenskými štátmi únie uvedené skutočnosti oznámiť a to na základe potvrdenia resp. tlačiva SED P5000.\nPotvrdenie sa vydá na základe žiadosti, či už samotnej fyzickej osoby, alebo správneho orgánu. Z\ndávkového spisu žalobcu je zrejmé, že žalovaný pri rozhodovaní o skoršej žiadosti žalobcu o priznanie\nstarobného dôchodku od Českej správy sociálneho zabezpečenia formulár SED P5000 dňa 28.7.2015\nžiadal, pričom formulár SED P 5000 (vystavený dňa 7.9.2015) ako i osobný list dôchodkového poistenia\n(vystavený dňa 7.9.2015 ako i dňa 20.11.2015) s vyznačenou dobou poistenia v preferovanej pracovnej\nkategórii žalovanému bol doručený. Žalovaný však napriek tomu, že disponoval novým rozhodnutím,\nz ktorého jednoznačne vyplynulo, že Česká správa sociálneho zabezpečenia uznala žalobcovi výkon\nzamestnania v 1. AA pracovnej kategórii v spornom období aj naďalej pri posudzovaní novej žiadosti\nžalobcu o priznanie starobného dôchodku vychádzal zo starého formulára SED P 5000 ako i osobného\nlistu dôchodkového poistenia bez toho, aby žiadal Českú správu sociálneho zabezpečenia o zaslanie\npotrebných informácii, ktoré by boli podkladom pre vydanie nového rozhodnutia. Postup žalovaného\nje nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale i princípmi dobrej\nverejnej správy vyjadrenými v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe.\nNepochybne je povinnosťou orgánu verejnej správy presadzovať verejný záujem, ten však nesmie ísť\nna úkor objektivity a nestrannosti. Podstatou princípu objektívnosti je, aby orgán verejnej správy pri\nrozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zistených všetkých skutkových a právnych okolností podstatných\npre daný prípad.\n42. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu, vyplývajúcich zo spisu krajského súdu,\npoukazom na závery uvedené vyššie, najvyšší súd námietku žalovaného, ktorou v kasačnej sťažnosti\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, považoval za nedôvodnú, ktorá nemohla\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu a jeho súladnosť so zákonom.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú podľa § 461 S.s.p.\nzamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,\nako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti nárok na náhradu trov tohto konania priznal\n(§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n44. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}