{"guid": "3ba4ce2a-dc47-49d5-a2db-6adc873470cf:c85282d4-d64b-4896-952e-fa03123c5aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1", "spisova_znacka": "3Asan/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/6/2020 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 3Asan/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1", "identifikacne_cislo": "3019200170", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c85282d4-d64b-4896-952e-fa03123c5aa5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/6/2020\n3019200170\n08. 07. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:3019200170.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): FeMaDa, s.r.o., Papradno 511, IČO: 36 301 469, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS, Jesenského 6431, Trenčín, IČO: 52 471 420, proti\nžalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PO/BEZ/2019/2627 O-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 v spojení s rozhodnutím\nInšpektorátu práce Trenčín č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/ROZ/2018/740 zo dňa 3. decembra 2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/75/2019-203\nzo dňa 10. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/75/2019-203 zo dňa 10. decembra 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2019/2627\nO-37/2019 zo dňa 21. februára 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím\nInšpektorátu práce Trenčín (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 096/2017/1.2/S, IPTN/KHIP/\nROZ/2018/740 zo dňa 3. decembra 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie,\nktorým bola žalobcovi za porušenie povinností v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na\nustanovenie § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o\nminimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej\nlen ,,nariadenie č. 392/2006 Z. z.“), čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 125/2006\nZ. z.“) a bola mu uložená pokuta vo výške 33 000,- eur. Porušenia sa mal dopustiť na tom skutkovom\nzáklade, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovný\nprostriedok na opracovanie dreva - cinkovacia fréza typ JOINT 2520 E (ďalej aj len ,,fréza“), umiestnený\nna pracovisku KVH hranolov na adrese jeho sídla, neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov.\nDňa 29. septembra 02016 o 13:00 hod. v čase vzniku závažného pracovného úrazu zamestnanca Z.\nK., nar. XX. W. XXXX žalobca prevádzkoval uvedený pracovný prostriedok, ktorý obsluhoval poverený\nzamestnanec p. K., a to bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva\n\npohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr,\nako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zariadenie zabraňujúce otvorenie krytu počas chodu\nnástrojov (fréz) bolo v rozhodnom čase na uvedenom pracovnom prostriedku zdemontované a vodiče\nna pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené, v dôsledku čoho zamestnanec p. K. utrpel\nv uvedený deň 29. septembra 2016 v čase 13:00 hod. počas obsluhy tohto pracovného prostriedku,\nktorou bol poverený, úraz, klasifikovaný dňa 30. septembra 2016 ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví.\n3. Krajský súd uviedol, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a následne aj\nnapadnutého rozhodnutia je Protokol č. ITN-03-12-2.2/P-J2-17 zo dňa 27. februára 2017 (ďalej\naj len ,,protokol“) o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu. Odmietol námietku, že vydaniu\nrozhodnutí predchádzal nesprávny procesný postup vo vzťahu k podanej žalobe o nezákonnosť\nprotokolu, ktorú Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 11S/58/2017-131 zo dňa 12. júna 2018\nzamietol a následne podanej kasačnej sťažnosti voči tejto žalobe. Procesný postup, kedy prvostupňový\norgán správne konanie prerušil a následne oznámil žalobcovi, že odo dňa 5. novembra 2018 konanie\npokračuje, keďže nadriadený orgán vyslovil, že prerušenie správneho konania z dôvodu prebiehajúceho\nsúdneho konania týkajúceho sa preskúmavania zákonnosti protokolu má za následok spočívanie\nplynutia len procesnoprávnych lehôt ustanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom\nlehoty ustanovené v § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho\norgánu a ich uplynutie má za následok zánik práva správneho orgánu sankcionovať účastníka konania,\npovažoval krajský súd za správny. Súčasne uviedol, že rozhodnutie o kasačnej sťažnosti nie je v danom\nprípade predbežnou otázkou, keďže protokol je len jedným z podkladov napadnutých rozhodnutí.\n4. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že správny orgán nezohľadnil, že žalobca §\n6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenie č. 392/2006\nZ. z. splnil tým, že ako spôsob ochrany si zvolil kryt, ktorý bráni prístupu do zóny nebezpečenstva\ns tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézovačkami, krajský súd\nzdôraznil, že prvostupňový orgán bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca porušil svoje\npovinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď na dotknutej fréze nebolo ochranné\nzariadenie, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz)\nalebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne a vstúpi do zóny\nnebezpečenstva. Krajský súd poukázal na to, že dotknutá fréza bola od výrobcu navrhnutá s ochranným\nkrytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládajúcim systémom stroja tak, aby splnil tieto\núlohy: a) nebezpečná funkcia stroja pod ochranným krytom sa nemôže začať vykonávať kým je kryt\notvorený; b) ak je ochranný kryt otvorený počas nebezpečnej funkcie stroja, vydá sa príkaz na jej\nzastavenie; c) ak je ochranný kryt zatvorený (v ochrannej polohe), stroj môže vykonávať nebezpečnú\nfunkciu pod ochranným krytom. Samotný výrobca teda stanovil spôsob ochrany pred vniknutím obsluhy\ndo nebezpečného priestoru a to nie len krytom, ale aj blokovacím zariadením, ktoré je s ním spojené.\nKrajský súd uviedol, že námietka žalobcu, že ako spôsob ochrany zvolil kryt, ktorý bráni prístupu a\nosobitne poučil zamestnancov neobstojí, pretože spôsob ochrany nezáleží na svojvôli žalobcu, ale\nbol predpísaným spôsobom stanovený výrobcom. S poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia č. 392/2006\nZ. z. pripomenul, že zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok\nposkytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri\njeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. S ohľadom na uvedené mal\nza preukázané porušenie povinností žalobcu, keď fréza nebola vybavená ochranným krytom spojeným\ns blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom stroja, ktorý bráni vniknutiu do nebezpečného\npracovného priestoru a udržiava ochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu\nvyplývajúce z nebezpečných funkcii strojového zariadenia. Koncové snímače polohy krytov frézy a píly,\nktoré boli výrobcom nainštalované a ktoré slúžili na zabránenie prístupu k točivým častiam pracovného\nstroja boli v danom prípade zdemontované a vodiče k nim vedené boli zapojené s prístrojmi na vypnutie\nenergie S0, S7 (trvalo prepojené), čím bola funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci značne znefunkčnená.\n5. K námietke, že poškodený zamestnanec porušil pracovný postup, kedy nerešpektoval zákaz\nzasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom, krajský súd uviedol, že v\nprejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej sa účastník konania\nnemôže zbaviť, a ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, keďže ide o zodpovednosť za výsledok.\nUloženie pokuty bolo odôvodnené porušením, resp. neplnením povinností žalobcu v oblasti bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci. S ohľadom na uvedené a charakter zodpovednosti krajský súd konštatoval,\n\nže v správnom a následne ani súdnom konaní nemá relevanciu zisťovanie zákonných podmienok\nrozhodujúcich pre posúdenie zavinenia a pre účely zistenia zodpovednosti zamestnávateľa (žalobcu)\nza škodu, vzniknutú pri pracovnom úraze. Nemožno aplikovať ustanovenia o čiastočnej liberalizácii\npodľa § 196 Zákonníka práce, keďže uvedené možno aplikovať len v civilnom konaní o zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V tejto súvislosti je tak žalobca povinný\nznášať zodpovednosť za následky, vrátane sankcie za nedodržanie príslušných zákonných povinností,\nv dôsledku ktorých došlo k pracovnému úrazu, pričom zákona č. 124/2006 Z. z. neobsahuje liberačné\ndôvody. Krajský súd poukázal na § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého je zamestnávateľ\noprávnený prevádzkovať pracovné prostriedky, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti\na ochrany zdravia pri práci, pričom je neprípustné, aby zamestnanci pri výkone pracovnej činnosti\nkompenzovali svojím správaním nedostatky strojového zariadenia. Žalobca nevykonal opatrenia na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozil\nzdravie zamestnancov.\n6. Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu výsluchu J. G., krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán\nuviedol, že vypočul p. G. dňa 13. októbra 2016, o čom spísal zápisnicu o podaní informácie. Súčasne\nuviedol, že mal za preukázané, že zistenie skutkového stavu veci je dostačujúce na riadne posúdenie\nveci, a z tohto dôvodu sa rozhodol nepristúpiť k vykonaniu navrhnutého dôkazu spočívajúceho v\npredmetnom výsluchu. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8\nSžo/52/2014 zo dňa 22. októbra 2015. Vo vzťahu k uloženej pokute uviedol, že ide zákonom stanovenú\nspodnú hranicu a nebolo by možné uložiť túto v nižšej sume, pričom ani správny súd nie je oprávnený\nvyužiť v tomto prípade moderačné oprávnenie. S ohľadom na skutkové zistenia považoval uloženie\npokuty v najmenšej možnej výške 33.000,- eur za dôvodné. Takto uložená pokuta spĺňa požiadavku\npreventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bola riadne odôvodnená.\n7. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie alebo, aby zrušil\nrozhodnutie žalovaného a sťažovateľovi priznal náhradu trov konania. Namietal nedostatočne zistený\nskutkový stav, nejasnú formuláciu výroku rozhodnutia, nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorým bol\nvýsluch p. G. a nedostatočnosť a nezákonnosť odôvodnenia najmä v časti nevykonania uvedeného\nnavrhovaného výsluchu. K nedostatkom výroku uviedol, že prvostupňový orgán konštatoval porušenie\n§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia\nč. 392/2006 Z. z. tým, že sťažovateľ prevádzkoval pracovný prostriedok, ktorý obsluhoval poverený\nzamestnanec p. K., a to bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva\npohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré zastaví pohybujúce sa časti skôr, ako\nsa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Uvedené považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho\nposúdenia veci, kedy nebolo zohľadnené, že sťažovateľ povinnosť splnil tým, že ako spôsob ochrany\nsi zvolil kryt, s tým, že osobitne poučil zamestnancov o nebezpečenstve pri práci s frézami a o zákaze\nzasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim pracovným nástrojom. Pracovný postup bol tak porušený\nzo strany poškodeného zamestnanca a to bez ohľadu na odstránenie krytu. Vo výroku bola použitá\nneurčitá formulácia, kedy použitím slova ,,alebo“ nie je jednoznačná povaha ochranného zariadenia,\nktoré mal pracovný nástroj mať. K nedostatkom odôvodnenia uviedol, že v rámci odôvodnenia nebolo\nprihliadané na to, že k porušeniu prišlo zo strany zamestnanca v príčinnej súvislosti s jeho pracovným\núrazom. Za nepravdivé považoval, že fréza rotovala zotrvačnosťou, pretože podľa jeho názoru bola v\nplne automatickom cykle a pri plných otáčkach a poškodený zamestnanec ju zastavil tým, že do nej\nvložil pravú ruku. Správne orgány sa nevysporiadali s námietkami sťažovateľa, nakoľko nezohľadnili\njeho tvrdenia a to najmä skutočnosť, že poškodený zamestnanec bol poučený o zákaze demontovať\nresp. iným spôsobom odstraňovať kryt a taktiež priblížiť sa a zasiahnuť do nebezpečnej zóny k rotujúcim\npracovným nástrojom. Uviedol, že správny orgán si protirečil v odôvodnení, kedy uviedol, že poškodený\nzamestnanec neporušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a následne uviedol,\nže nedodržal pracovný postup, pričom však nemal v úmysle konať nezodpovedne. K nevykonaniu\nvýsluchu p. G. uviedol, že prvostupňový orgán považoval tvrdenie p. G. a rozporuplné, v dôsledku čoho\nodmietol vykonať jeho výsluch. Tvrdenie poškodeného zamestnanca proti tvrdeniu p. G. neoveril ďalším\ndokazovaním, čím neobjasnil spochybňované skutočnosti v súlade so zásadou materiálnej pravdy.\nOkrem uvedeného namietol, že skutočnosti ohľadom činnosti stroja posúdil na základe správnej úvahy,\nbez toho aby tieto posúdil znalec v odbore strojárstva.\n\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd zamietol a sťažovateľovi\nnepriznal náhradu trov konania. K námietke nejasného výroku poukázal na to, že použitie spojky ,,alebo“\nvo výroku bolo adekvátne a jej použitie súvisí iba s popisom typov ochranných zariadení, ktoré sťažovateľ\nnepoužil. Zdôraznil, že sťažovateľ zvolil ochranné opatrenia v rozpore s určením výrobcu. Nedodržanie\npracovného postupu zo strany poškodeného zamestnanca nebolo príčinou vzniku jeho pracovného\núrazu, keďže príčinou bolo, že na pracovnom prostriedku nebolo dostatočné ochranné zariadenie.\nPredmetom vedeného správneho konania bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany sťažovateľa\na toto neslnenie bolo príčinou úrazu poškodeného zamestnanca, pričom na uvedenom by nič nemenilo,\nani pokiaľ by bolo zistené porušenie zo strany iných osôb. K námietke ohľadom nevykonania výsluchu\npoukázal na § 34 ods. 4 správneho poriadku a uviedol, že správne orgány sa domnievali, že vypočutie\nďalších svedkov nebolo potrebné na ozrejmenie zisteného skutkového stavu.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n10. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci aj v spojení s obsahom kasačnej sťažnosti\nbolo relevantným posúdenie otázky, či sťažovateľ konaním (omisívnej formy) naplnil skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.\n11. Kasačný súd mal preukázaný skutkový stav, tak ako bol zistený prvostupňovým orgánom. V\ntejto súvislosti je pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1\npísm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. potrebné upriamiť pozornosť najmä na nasledujúce skutočnosti\n- poškodený zamestnanec utrpel pracovný úraz, ktorému predchádzala manipulácia s frézou, ktorá\nna podklade dôkazov zabezpečených správnymi orgánmi, celkom jednoznačne nespĺňala ,,technický\nštandard“ navrhnutý priamo výrobcom. Tento spočíval v tom, že pracovný prostriedok (fréza) bol\nvýrobcom navrhnutý s ochranným opatrením v podobe ochranného krytu, ktorý je spojený s blokovacím\nzariadením spolu s ovládajúcim systémom stroja tak, aby bolo zabezpečené, že nebezpečná funkcia\nstroja pod ochranným krytom sa nemôže začať vykonávať kým je kryt otvorený; ďalej ak je tento kryt\notvorený počas nebezpečnej funkcie, vydá sa príkaz na jej zastavenie, pričom ak je naopak tento\nkryt zatvorený (v ochrannej polohe), stroj môže vykonávať nebezpečnú funkciu, pod týmto krytom. Zo\nznenia protokolu vyplynulo, že pracovný nástroj (fréza) bol v rozhodnom čase zo strany sťažovateľa ako\nzamestnávateľa prevádzkovaný bez zariadenia zabraňujúceho otvorenie krytu počas chodu nástrojov\n(fréz), ktoré bolo zdemontované a vodiče na pripojenie ochranného zariadenia boli priamo prepojené.\nFréza teda nebola vybavená ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím\nsystémom stroja, ktorý bráni vniknutiu obsluhy do nebezpečného pracovného priestoru, a ktorý udržiava\nochranný kryt zatvorený a zablokovaný, až kým nepominie riziko úrazu. Koncové snímače polohy\nkrytov frézy a píly, inštalované výrobcom a slúžiace na zabránenie prístupu obsluhy k točivým častiam\nfrézy boli zdemontované a vodiče k nim vedené boli zapojené s prístrojmi na vypnutie energie S0, S7\n(trvalo prepojené), čím bola funkcia ochrany z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci značne\nznefunkčnená. Možno sa tak stotožniť so závermi správnych orgánov, že zo strany sťažovateľa bol v\nrozhodnom čase prevádzkovaný pracovný nástroj (fréza) bez ochranného zariadenia, ktoré by zabránilo\nprístupu do zóny nebezpečenstva pohybujúcich sa nástrojov (fréz) alebo bez takého zariadenia, ktoré\nzastaví pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne a vstúpi do zóny nebezpečenstva. Relevantnou je aj\nskutočnosť, že sťažovateľ mal vedomosť o vyššie zmienenom technickom nedostatku frézy, tak ako\nvyplýva zo Správy z odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického pracovného stroja podľa STN\nEN 60204-1, STN EN 60445, (pravidelná) č. správy 1/2016 zo dňa 30. augusta 2016 a Správy o\nodstránení nedostatkov zariadenia zistených pri OPaOS dňa 30. augusta 2016 (ďalej aj len ,,správa\no odstránení nedostatkov“) a podania informácie revízneho technika Y. D., ktorý predmetné správy\nvypracoval a uviedol, že prevádzkovateľ bol upozornený na stav pracovného nástroja a zároveň si u\nneho objednal odstránenie závad.\n12. Kasačný súd sa plne stotožňuje so závermi krajského súdu v bodoch 22 až 26 napadnutého\nrozsudku.\n13. Kasačný súd sa aj v nadväznosti na relevantné skutkové okolnosti stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, ktorý s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. zdôraznil, že zamestnávateľ\npovinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie\n\nbol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť\na ochrana zdravia zamestnanca. Keďže výrobca ustanovil spôsob ochrany pred vniknutím obsluhy\ndo nebezpečného priestoru krytom spojeným s blokovacím zariadením sťažovateľ nemôže svojvoľne\nmanipulovať týmto ochranným zariadením takým spôsobom, že zdemontuje jeho časti, keďže sa\ndomnieva, že kryt sám o sebe je postačujúcim ochranným zariadením. Na túto skutočnosť nemá vplyv\nani to, že osobitne poučil zamestnancov, pretože takéto poučenie nie je spôsobilé nahradiť, alebo doplniť\nnedostatky vo vzťahu k splneniu si povinnosti uvedenej v § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.,\nktorou je povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky,\nmateriály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce\nneohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a\nopravy.\n14. Vychádzajúc zo znenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený\nuložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných\npredpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory\npracovného prostredia až do 100 000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz,\nktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000,- eur. V danom prípade bolo\njednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalobcu podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 126/2006\nZ. z. v spojení s § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia č. 392/2006 Z. z., keď pracovný nástroj\nnebol vybavený ochranným krytom spojeným s blokovacím zariadením spolu s ovládacím systémom\nstroja a pracovný nástroj bol v neadekvátnom technickom stave, čím bola funkcia ochrany z hľadiska\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znefunkčnená.\n15. Pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 125/2006 Z. z. je potrebné vysporiadať sa taktiež s námietkou žalobcu smerujúcej k otázke zavinenia\nzo strany poškodeného zamestnanca. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so závermi krajského\nsúdu uvedenými v bode 23 rozsudku, kedy krajský súd jednoznačne poukázal na skutočnosť, že v\ntomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie a v správnom\nkonaní a následne ani v súdnom prieskumnom konaní nebolo právne relevantné zisťovanie zákonných\npodmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia a pre účely zistenia zodpovednosti zamestnávateľa\nza škodu, vzniknutú pri pracovnom úraze. V tejto súvislosti je potrebné v prejednávanej veci vylúčiť\naplikáciu ustanovení o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu\nspôsobenú pracovným úrazom podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predmetom\nsprávneho konania bolo totiž posúdenie porušenia povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov a\nostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s tým spojené naplnenie\nskutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. V dotknutej\nprávnej úprave nie sú ustanovené liberačné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti. Keďže sa\nv posudzovanom prípade jedná o druh zodpovednosti za správny delikt, ktorý zákonodarca koncipoval\nako objektívnu zodpovednosť, sťažovateľ v postavení zamestnávateľa sa stáva zodpovedným za\nporušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo\nnezavinené konanie či opomenutie a to či už z jeho strany, alebo zo strany tretej osoby (prípadné\nporušenie predpisov zamestnancom). Zjednodušene povedané, pre správny orgán je relevantná\nlen existencia protiprávneho stavu a z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti\nsťažovateľa-zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých\nokolností, zavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.\n16. Kasačný súd na základe toho konštatuje, že zamestnávateľ podlieha objektívnej zodpovednosti\nza správny delikt spočívajúci v porušení povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia podľa § 19 ods. 1 písm.\na) zákona č. 125/2006 Z. z. Zavinenie zamestnanca nie je relevantnou okolnosťou vo vzťahu k\ndeliktuálnej zodpovednosti zamestnávateľa. Prípadnú relevanciu môže mať iba vo vzťahu ku náhrade\nškody, ktorá sa skúma v inom konaní. Prejavuje sa to aj v procesnej oblasti, pretože poškodený\nzamestnanec nie je účastníkom konania o správnom delikte zamestnávateľa v časti deliktuálnej\nzodpovednosti. Prejudikatúru tvorí rozsudok najvyššieho súdu SR 1 Sžo/130/2008 zo dňa 22.09.2009,\nASPI JUD34614SK podľa ktorého „ pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za\nsprávny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. správny súd nemôže prihliadať na\nnámietky žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie\n\n§ 196 Zákonníka práce“. Uvedený právny názor predstavuje konštatnú judikatúru, ktorú senát v tomto\nprípade nasledoval.\n17. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného výsluchu p. G., kasačný súd sa\nstotožňuje s odôvodnením krajského súdu v bode 25 napadnutého rozsudku. Prvostupňový orgán spísal\nzápisnicu o podaní informácie zo strany p. G. , z čoho je zrejmé, že informácie od osoby p. G. bral\npri rozhodovaní do úvahy, zaoberal sa nimi a vyhodnotil ich. Súčasne riadne odôvodnil nevykonanie\nnavrhovaného výsluchu, kedy uviedol, že zistenie skutkového stavu veci je dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, a z tohto dôvodu sa rozhodol nepristúpiť k vykonaniu tohto navrhnutého dôkazu.\n18. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, právo na ich náhradu podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. nepriznal\na žalovanému ich nepriznal, pretože mu právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne\nneprináleží.\n19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\n§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z.\nZamestnávateľ podlieha objektívnej zodpovednosti za správny delikt spočívajúci v porušení povinností\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného\nprostredia podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z.\nZavinenie zamestnanca pri správnom delikte nie je relevantnou okolnosťou vo vzťahu k deliktuálnej\nzodpovednosti zamestnávateľa. Prípadnú relevanciu môže mať iba vo vzťahu ku náhrade škody, ktorá\nsa skúma v inom konaní. Prejavuje sa to aj v procesnej oblasti, pretože poškodený zamestnanec nie je\núčastníkom konania o správnom delikte zamestnávateľa v časti deliktuálnej zodpovednosti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}