{"guid": "8a31b99d-0f9e-4470-bcaf-fd99fe1cee06:8d202280-5abf-4b04-b859-3560b4574142", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1", "spisova_znacka": "7Sžk/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/2/2020 z 9. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2020, sp. zn. 7Sžk/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1", "identifikacne_cislo": "3018200323", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d202280-5abf-4b04-b859-3560b4574142", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/2/2020\n3018200323\n09. 09. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:3018200323.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresné správcovské bytové družstvo\nPrievidza, so sídlom Prievidza, Stavbárov 6, IČO: 00 173 801, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.\nEckmann, s.r.o., so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,\nodbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002/Ka zo dňa 4. decembra 2015 a o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S 103/2018- 42 zo dňa 13. augusta\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 11S 103/2018- 42 zo dňa 13. augusta 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením č. k.\n11S 103/2018-42 zo dňa 13. augusta 2019 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia, žiadajúc jeho zrušenie\na vrátenie veci na nové konanie. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu mal preukázané nasledovný skutkový stav. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom krajskom\nsúde dňa 10.02.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002Kazo zo dňa 4. decembra 2015 a vrátenia mu veci na nové konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nzmenil prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 2.4.2-02-6428-2014 (3939-2015) zo dňa 18.\nseptembra 2015 tak, že časť výroku prvostupňového rozhodnutia v znení ,,Podľa ustanovenia § 30 ods.\n1 písm. d) zák. č. 71/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a ust. § 35 ods. 2, § 62 ods. 2 písm. c)\nzák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov konanie k návrhu na vydanie stavebného povolenia v\nspojenom územnom a stavebnom konaní zastavuje.“ nahradil znením ,,Podľa ust. § 60 ods. 2 písm. c)\nzák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. d) zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia zastavuje, pretože\nnedoplnil žiadosť v určenej lehote a bol na následok nedoplnenia, ktorým je zastavenie konania, vopred\nupozornený.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.\n\n3. Krajský súd v Trenčíne citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 491 ods. 1, 2, § 97, § 98 ods. 1, písm.\nd/, § 181 ods. 1, § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej aj zákon č. 182/1993 Z.z.) uviedol,\nže skúmal splnenie zákonných podmienok v súlade s § 97 SSP, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.\nPre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené v\nsúlade so zákonom a či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia\nrozhodnutia (§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP).\n4. Krajský súd prvýkrát vo veci rozhodol uznesením č.k. 11S/44/2016-38 z 2.11.2016 tak, že žalobu\nodmietol. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia s poukazom na § 491 ods. 1, 2 Správneho poriadku v\nspojení s § 97 SSP, s § 98 ods. 1 písm. d) SSP, s § 181 ods. 1 SSP a § 194 ods. 2 SSP dospel k záveru,\nže žalobca podal žalobu až po uplynutí 2. mesačnej zákonom stanovenej lehoty.\n5. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu proti uvedenému uzneseniu krajského súdu Najvyšší súd SR v\nkonaní č. 7Sžk/20/2017 uznesenie krajského súdu č. k. 11S/44/2016-38 zo dňa 02.11.2016 zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd odmietol žalobu bez toho, aby mu bol predložený\núplný spisový materiál administratívneho konania.\n6. Krajský súd v Trenčíne v ďalšom konaní postupom v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR si vyžiadal od žalovaného spisový materiál administratívneho konania vo veci žiadosti stavebníka\nna vydanie stavebného povolenia. Krajský súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade\nžaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002/Ka zo dňa 4.\ndecembra 2015. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č.\n2.4.2-02-6428-2014, 2.4.2-02-3939-2015 zo dňa 18.9.2015 o zastavení konania tak, že výroková časť\nrozhodnutia prvého stupňa bola preformulovaná čo do použitých zákonných ustanovení s následkom\nzastavenia konania o návrhu stavebníka Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu E.. D.\nX-XX, U. - P. Č.. XXXX v zastúpení OSBD Prievidza, Ul. Stavbárov č. 6 splnomocnený zástupca I.. Q. Š.\n- SP, U. W. Č.. XXX/X, A. na vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní\nstavby „Alternatívny zdroj bytového domu E.. D. X,X,X,X,X, XX, U..\n7. Z obsahu spisového materiálu mal krajský súd preukázané, že na základe čl. III bod 1. Zmluvy\no výkone správy zo dňa 18.12.2009, uzavretej medzi žalobcom - Okresným správcovským bytovým\ndružstvom Prievidza a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ul. D. F. U. ako stavebníkom (ďalej\nlen ,,Vlastníci bytov a nebytových priestorov“), je žalobca oprávnený za Vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov konať pred súdom, a teda je oprávnený podať aj správnu žalobu a vystupovať v tomto konaní\nako žalobca. Uvedené oprávnenie v čase podania žaloby bolo upravené v ustanovení § 8b ods. 1 veta\nprvá zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v\nmene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe\ndomu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.\n8. Krajský súd konštatoval, že z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že\nVlastníci bytov a nebytových priestorov si na schôdzi samosprávy uskutočnenej dňa 23.05.2013 zvolili\nsplnomocneného zástupcu I.. Q. Š. v súvislosti s výstavbou plynovej kotolne, ktorú skutočnosť možno\npodriadiť pod pojem správa domu v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom\ndo 30.6.2016. Z administratívneho spisu, konkrétne zo splnomocnenia Vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov zastúpených žalobcom udeleného advokátskej kancelárii JUDr. Eckemann, s.r.o. so sídlom\nMierové námestie č. 14, Trenčín ďalej vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. Eckemann, s.r.o. bola\nna základe uvedenej plnej moci splnomocnená len na vypracovanie odvolania proti rozhodnutiu Mesta\nPrievidza č. 2.4.2-02-6428-2014, 2.4.2-02-3939-2015 zo dňa 18.09.2015.\n9. Krajský súd z pripojenej doručenky mal preukázané, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nbolo Vlastníkom bytov a nebytových priestorov doručené dňa 09.12.2015 prostredníctvom ich\nsplnomocneného zástupcu I.. Q. Š., ktorý ich bol oprávnený zastupovať v správnom konaní o vydanie\nstavebného povolenia na stavbu „Alternatívny zdroj bytového domu E.. D. X,X,X,X,X, XX, U.. Žalobu,\nktorou sa žalobca - Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza v súlade s § 8b ods. 1 veta prvá v\nspojení s § 6 ods. 2 zákona domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného na súde, podal\nžalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu osobne na tunajšom správnom\nsúde dňa 10.02.2016.\n\n10. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo\nVlastníkom bytov a nebytových priestorov doručené dňa 09.12.2015, posledným dňom lehoty na\npodanie správnej žaloby bol deň 09.02.2016, ktorý pripadol na utorok. Keďže žaloba bola podaná dňa\n10.02.2016, s poukazom na zistené uvedené skutočnosti krajský súd považoval za zrejmé, že žalobca\npodal žalobu až po uplynutí 2-mesačnej zákonom stanovenej lehoty (§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 194\nods. 2 SSP). Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že aj po doplnení administratívneho\nspisu v súlade s pokynom NS SR bolo ustálené, že žaloba proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná\noneskorene. Krajský súd žalobu odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP.\n11. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, nakoľko žaloba bola\nodmietnutá.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu proti uzneseniu krajského súdu\n12. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S 103/2018- 42 zo dňa 13.\naugusta 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd postupom v konaní zasiahol do\njeho práva na súdnu ochranu a do jeho práva na prístup k súdu. Žalobca dôvodil, že jeho predchádzajúci\nprávny zástupca, ktorý vykonával advokátsku činnosť v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov\nako jediný spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musel byť dňa 9.2.2016 pri\nslužobnej ceste v Bratislave neplánovane urgentne lekársky ošetrený, z ktorých dôvodov v posledný\ndeň lehoty na podanie žaloby, t.j. 9.2.2016 nemohla byť žaloba v preskúmavanej veci podaná. Súčasne\nžalobca vyslovil názor, že súd prvej inštancie nedostatočne sa vysporiadal so závermi vyplývajúcimi\nz predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 7Sžk 20/2017 zo dňa 26.9.2018\nvo vzťahu k otázke vyhodnotenia oprávnenia I.. Q.V. prevziať za žalobcu napadnuté rozhodnutie,\nvoči ktorému správna žaloba žalobcu smerovala a teda začiatku plynutia lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti (zrejme žaloby). Tvrdil, že žalovaný napadnuté rozhodnutie nesprávne doručoval vyššie\nuvedenej fyzickej osobe, keďže toto mal doručovať pre nedostatok oprávnenia menovaného na prevzatie\nrozhodnutia v zmysle udelenej plnej moci priamo žalobcovi. Trval na tom, že príslušné rozhodnutie mu až\ndoposiaľ nebolo v podstate riadne doručené, a preto mu ani nemohla začať plynúť zákonná dvojmesačná\nlehota na podanie prípadnej správnej žaloby smerujúcej proti takémuto rozhodnutiu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n14. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12.11.2019. Žalovaný sa ku kasačnej\nsťažnosti žalobcu nevyjadril.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP), v rozsahu námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde v danej veci bolo uznesenie Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 11S 103/2018-42 zo dňa 13. augusta 2019, ktorým správny súd podľa § 98 ods. 1, písm.\nd/ SSP odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie\nveci na ďalšie konanie.\n\n17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n18. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu č. OU-TN-OVBP2-2015/030033-002-Ka zo dňa 4. decembra 2015, ktorým žalovaný\nprvostupňové rozhodnutie Mesta Prievidza č. 2.4.2-02-6428-2014 (3939-2015) zo dňa 18. septembra\n2015 zmenil tak, že konanie o žiadosti o vydanie stavebného povolenia zastavuje, pretože nedoplnil\nžiadosť v určenej lehote a bol na následok nedoplnenia, ktorým je zastavenie konania, vopred\nupozornený, ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené.\n19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP) Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\nAk nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia\ntohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. (§ 491\nods. 1, 2 SSP) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu\nv poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 250b ods. 1 OSP)\n20. Kasačný súd v danej veci zistil, že krajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho, keď\nnapadnutým uznesením žalobu odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene, postupoval v\nsúlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave druhej časti Správneho súdneho poriadku, v\nspojení s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n21. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre\nvšetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí\n\nkonať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho, a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu\nprezentoval v právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo\nmožno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú\npredmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13.\nnovembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného\nvyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu\nkonať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n24. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania ostala sporná\nzásadná otázka, a to, či žalobca, resp. jeho právny zástupca podal žalobu na súd v zákonnej lehote.\n25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu\nuvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. Najvyšší súd\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru správneho súdu uvádza.\n26. Najvyšší súd z predloženého spisu mal preukázané, že krajský súd odmietol žalobu z dôvodu, že\nžalobca, resp. jeho právny zástupca podal žalobu po uplynutí zákonnej lehoty.\n27. Podľa článku 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nsúdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.\n28. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n29. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku v spojení s právnou\núpravou ústavy, fyzická, ako aj právnická osoba má právo domáhať sa súdnej ochrany proti postupu,\nrozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej správy, avšak postupom a prostriedkami ustanovenými\nzákonom, ktorým je v oblasti správneho súdnictva Správny súdny poriadok, nadväzujúceho na právnu\núpravu správneho súdnictva ustanovenú v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n30. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu krajského súdu vyplýva, že v danej veci\nžalobca podal žalobu dňa 10.2.2016. Z uvedených dôvodov včasnosť podania žaloby sa posudzuje v\nzmysle § 491 ods. 2 SSP podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovenej v § 250b\nods. 1, v zmysle ktorej žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno\nodpustiť. Kasačný súd v danej súvislosti poznamenáva, že obdobnú právnu úpravu má aj Správny\nsúdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1, 4. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu\nsúčasne potvrdzujú, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca žalobou domáhal, bolo právnemu\nzástupcovi doručené dňa 09.12.2015. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou posledným dňom\nlehoty na podanie správnej žaloby bol deň 09.02.2016 (utorok). Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa\n\n10.2.2016, podal žalobu až po uplynutí 2-mesačnej zákonom stanovenej lehoty v zmysle § 250b ods. 1\nOSP v spojení s § 491 ods. 2 SSP; obdobne § 181 ods. 1 SSP.\n31. Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť postupu\nsprávneho súdu z dôvodu, že krajský súd mu svojím postupom v konaní zasiahol do jeho práva na\nsúdnu ochranu a do jeho práva na prístup k súdu. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje postup\nkrajského súdu, ktorým pristúpil k odmietnutiu žaloby po tom, ako mal preukázané, že žalobca podal\nžalobu po uplynutí zákonnej lehoty, bol súladný so zákonom, keďže skutkové zistenia vyplývajúce zo\nspisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného potvrdzujú, že žalobca podal\nžalobu po uplynutí zákonom predpokladanej lehoty a zákonodarca stanoví, že lehotu na podanie žaloby\nnie je možné odpustiť. Postup súdu nie je možné považovať ani za tvrdý voči žalobcovi vzhľadom\nna zdravotný stav jeho právneho zástupcu, keďže zákonodarca na podanie žaloby na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy ustanovuje lehotu dvoch mesiacov, počiatok\nktorej stanovuje okamihom od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, resp. doručenia, teda\nokamihom, keď rozhodnutie verejnej správy sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, ktorú skutočnosť\nžalobca ani v konaní nenamietal a uvedenú zákonnú lehotu je možné považovať aj z rozumného hľadiska\nza dostatočne dlhú na vykonanie procesného úkonu voči súdu.\n32. Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť\nrozhodnutia správneho súdu z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne sa vysporiadal so závermi\nvyplývajúcimi z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 7Sžk 20/2017\nzo dňa 26.9.2018 vo vzťahu k otázke vyhodnotenia oprávnenia I.. Q. Š.F.Č. prevziať za žalobcu\nnapadnuté rozhodnutie, voči ktorému správna žaloba žalobcu smerovala a teda začiatku plynutia lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. Krajský súd v ďalšom\nkonaní po vrátení spisu najvyšším súdom postupoval náležite v intenciách uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 7Sžk/20/2017 z 26.9.2018, keď si zadovážil administratívny spis žalovaného a vychádzajúc\nzo skutkových zistení z tohto spisu posudzoval včasnosť podania žaloby na súd aj vo vzťahu, či\nrozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou bolo doručené oprávnenej osobe. Správny súd náležite\nposudzoval zákonnosť právneho zastúpenia žalobcu v administratívnom konaní a svoje skutkové\nzistenia, ako aj svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležite uviedol v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich\nz administratívneho spisu žalovaného sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu vo vzťahu k\noprávneniu právneho zástupcu žalobcu na konanie v mene žalobcu v administratívnom konaní, a teda\ni na prevzatie správneho rozhodnutia žalovaného a podanie žaloby na súd, a preto v ďalšom na ňu len\npoukazuje.\n33. Z dôvodov uvedených vyššie, kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu, ktorými namietal\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu za nedôvodné. Najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nžalobcu v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/103/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}