{"guid": "af5c5754-59ef-4ae9-849b-2aaba7f6ac20:c35607dc-a8fc-40ba-a6f1-9af7e76ccad1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/64/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/64/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1", "identifikacne_cislo": "3018200235", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-221", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c35607dc-a8fc-40ba-a6f1-9af7e76ccad1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/64/2019\n3018200235\n25. 11. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:3018200235.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nžalobcu: R. R., bytom R. Y. XX/X, Q. D., právne zastúpeného: JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom\nSmetanova 1655/7, Trenčín, IČO: 51 123 592, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom\nBratislava, 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 41179-3/2018-BA zo\ndňa 22.5.2018 a č. 32277-3/2018-BA zo dňa 23.5.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 18Sa/24/2018-85 zo dňa 28. februára 2019, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 18Sa/24/2018-85 zo dňa 28. februára 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 18Sa/24/2018-85 zo dňa 28. februára 2019 podľa ust. § 190\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 41179-3/2018-BA zo dňa 22.5.2018, ktorým\nzamietla odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica\nč. 700-0910127518-GC04/18 zo dňa 23.1.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu\nkonania zo dňa 22.1.2018 ako i rozhodnutia č. 32277-3/2018-BA zo dňa 23.5.2018, ktorým žalovaná\nzamietla odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č.\n700-0912578717-GC04/17 zo dňa 28.12.2017 o predpísaní penále žalobcovi za obdobie od júla 2009 do\nseptembra 2012 v sume 3.259,32 Eur, vypočítaného z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,\npoistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol krajský súd podľa ust. § 168 SSP tak, že žalovanej napriek úspechu v konaní nepriznal právo\nna náhradu trov konania, nakoľko ich neuplatnila a na ich priznanie nezistil spravodlivý dôvod.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovanej krajský súd zistil, že žalobca bol na základe\nživnostenského listu č. OŽP-C/2007-03792-00002 oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú\nčinnosť od 1.1.2008 do 8.2.2017. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica\nč. 289-50/2017-PB zo dňa 2.5.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.\n43855-3/2017-BA zo dňa 27.10.2017 bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej\n\nosobe vzniklo povinné sociálne poistenie dňa 1.7.2009. Jeho zánik bol deklarovaný v právoplatnom\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 31057-1/2017-PB zo dňa 2.5.2017.\n3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0912471817-GC04/17 zo dňa\n7.12.2017 bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie\na poistné do rezervného fondu solidarity, v celkovej výške 3.267,99 Eur za obdobie od júla 2009 do\nseptembra 2012, za ktoré poistné nebolo zaplatené vôbec. Rozhodnutie o predpísaní poistného žalobca\nnenapadol odvolaním.\n4. Žalobca doručil 22.1.2018 Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica návrh na obnovu konania,\nv ktorom bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 3.267,99 Eur za obdobie od júla 2009 do septembra\n2012. Dôvodom mali byť nové, správnemu orgánu skôr neznáme skutočnosti, alebo dôkazy a odlišné\nposúdenie predbežnej otázky. V návrhu poukázal na okolnosť, že za rok 2008 bolo jeho podnikanie\nstratové a podľa výzvy prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.5.2012 mu zaniklo povinné sociálne\npoistenie dňa 30.10.2010.\n5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0910127518-GC04/18 zo dňa\n23.1.2018 bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania. Prvostupňový správny orgán konštatoval,\nže neboli splnené zákonné podmienky podľa § 221 ods. 1. Žalobca rozhodnutie o zamietnutí obnovy\nkonania napadol odvolaním, v ktorom poukázal na dodatočné daňové priznania za roky 2008 až\n2010, ktoré v roku 2012 doručil daňovému úradu, a ktoré svedčia, že za uvedené roky nedosiahol\npríjem vyšší ako zákonom stanovená hranica zdaniteľného príjmu z podnikania alebo inej samostatne\nzárobkovej činnosti, resp. za rok 2008 bol v strate. Daňový úrad Trenčín v podaní zo dňa 12.3.2018\noznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že žalobca nepodal žiadne dodatočné daňové priznania\nk dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2008 až 2010. Žalovaná rozhodnutím\nč. 41179-3/2018-BA zo dňa 22.5.2018 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0910127518-GC04/18 zo dňa 23.1.2018, ktorým bol\nzamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania. Z odôvodnenia vyplynulo, že správny orgán vychádzal\nz podkladov Finančného riaditeľstva SR, podľa ktorých príjem žalobcu podľa daňových priznaní za\nroky 2008 až 2010 presiahol zákonnú hranicu a nebolo preukázané predloženie dodatočných daňových\npriznaní žalobcom za uvedené zdaňovacie obdobia. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (do 31. decembra 2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) účastník konania, ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjmy zo živnosti za rok 2008 v sume 108 012,00 Sk\n(daňové priznanie podané 31. marca 2009), za rok 2009 v sume 4 721,90 EUR (daňové priznanie podané\n31. marca 2010) a za rok 2010 v sume 4 545,89 EUR (daňové priznanie podané 30. marca 2011), t. j.\nvyššie, ako zákonom ustanovená suma pre rok 2008 (106 827,00 Sk), pre rok 2009 (3 834,96 EUR) a\npre rok 2010 (3 948,72 EUR).\n6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0912578717-GC04/17 zo\ndňa 28.12.2017 bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie od júla 2009 do septembra 2012 v\nsume 3.259,32 Eur vypočítaného z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistné na\nstarobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. V odvolaní proti rozhodnutiu o predpísaní\npenále žalobca dôvodil predčasnosťou jeho vydania, nakoľko penále ešte nie je možné vyčísliť, pokiaľ\npoistné, ktoré bolo predpísané nezákonne, nebolo uhradené. Rozhodnutím č. 32277-3/2018-BA zo dňa\n23.5.2018 žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutie o predpísaní penále. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedla, že penále je právnym následkom omeškania s platením poistného a vzniká až\nmomentom jeho predpísania. Výška penále bola ustálená ku dňu začatia kontroly. Pre predpísanie\npenále boli rozhodujúce rozhodnutia o vzniku poistenia a predpísaní poistného. Nakoľko žalobcovi na\njeho žiadosť neboli povolené splátky dlžného poistného, nebola daná prekážka pre predpis penále.\n7. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, citujúc právnu úpravu ustanovenú\nv § 5 písm. b) v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010, § 5 v znení účinnom do 31.1.2013, § 14 ods.\n1 písm. b) zákona účinného od 1.1.2008 do 31.12.2012, § 15 ods. 1 písm. b), § 221 ods. 1, § 240 ods. 1,\n2, 3 postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti prvej a tretej hlavy Správneho súdneho\nporiadku a dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutí, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v\nnáležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.\n\n8. Krajský súd sa zameral na posúdenie spornosti existencie dôvodov na obnovu konania o predpísaní\npovinného sociálneho poistenia vzhľadom na tvrdené podanie dodatočných daňových priznaní za roky\n2008 až 2010, podľa ktorých žalobca nedosiahol príjem zakladajúci účasť na povinnom sociálnom\npoistení.\n9. Krajský súd poukázal na právoplatné rozhodnutia o vzniku povinného sociálneho poistenia dňa\n1.7.2009 a jeho zániku dňa 30.9.2012, ktoré neboli napadnuté žalobou a ktoré boli podkladom pre\nvydanie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovanej preto považoval za správny, keď ku dňu začatia\nkontroly na základe zistení, že žalobca za obdobie od júla 2009 do septembra 2012 nezaplatil žiadne\npoistné, mu predpísala dlžné poistné v celkovej sume 3.267,99 Eur. Uviedol, že správna žaloba\nsmerovala prioritne voči rozhodnutiam o návrhu na obnovu konania, ktorým sa žalobca domáhal obnovy\nkonania o predpísaní poistného z dôvodov uvedených vyššie. Podstatou celej obrany žalobcu bolo\ntvrdenie o predložení dodatočných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia 2008 a 2010. Podľa\nnich žalobca nedosiahol taký príjem za roky 2008 až 2010, ktorý by podmieňoval vznik povinného\nsociálneho poistenia. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Trenčín zo dňa zo dňa 12.3.2018, však žalobca\nnepodal žiadne dodatočné daňové priznania k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov\n2008 až 2010. Rovnakú odpoveď Daňový úrad Trenčín zaslal aj správnemu súdu, ktorý preveroval\nuvedené skutočnosti, nakoľko mal za to, že ide o rozhodujúcu skutočnosť na posúdenie dôvodnosti\nžalobných námietok. Vzhľadom na jednoznačnú a nemennú odpoveď správcu dane mal správny súd\nza preukázané, že rozhodnutia správnych orgánoch o návrhu žalobcu na obnovu konania sú zákonné\na vecne správne. Preskúmavané rozhodnutia týkajúce sa obnovy konania majú oporu v obstaraných\ndôkazných prostriedkoch, ktoré jasne potvrdzujú, že za zdaňovacie obdobie rokov 2008 až 2010\ndosiahol žalobca príjem, ktorý presiahol zákonnú hranicu na vznik povinného sociálneho poistenia.\nSprávny súd taktiež súhlasil s právnym výkladom správnych orgánov, podľa ktorých pre posúdenie\nvzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia u žalobcu ako samostatne zárobkovej činnosti sú\npodstatné jedine dosiahnuté zdaniteľné príjmy z podnikania alebo inej samostatne vykonávanej činnosti\nbez ohľadu na zdaniteľné výdavky vynaložené na podnikateľskú činnosť. Preto v zhode s názorom\nžalovaného ani správny súd nemal za preukázané, že by v danej veci existovali dôvody (nové skutočnosti\nalebo nové, resp. nepravdivé dôkazy) obnovy konania podľa § 221 ods. 1 písm. a) a d) zákona o\nsociálnom poistení.\n10. Vo vzťahu k namietanému predpísaniu penále, správny súd nezistil žiadne pochybenie majúce za\nnásledok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správne orgány vychádzali z rovnakého predpokladu,\nresp. podkladov ako pri predpísaní samotného poistného, ktorým je dosiahnutie kvalifikovaného\nzdaniteľného príjmu žalobcom prevyšujúceho zákonnú hranicu potrebnú na vznik sociálneho poistenia.\nMali teda záväzne určený začiatok a koniec obdobia povinného sociálneho poistenia, za ktoré žalobca\nvôbec nezaplatil poistné, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s platením povinného poistného. V\nsúlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol správca poistného následne povinný predpísať\npoistné ako obligatórny následok nesplnenia odvodovej povinnosti. Na predpis penále pritom nemal\nvplyv ani fakt, že nie je známy termín úhrady omeškaného poistného, pretože podľa § 240 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení je možné penále vyčísliť ku dňu začatia kontroly dlžného poistného.\n11. Žalobcom navrhnutá moderácia výšky predpísaných penále podľa krajského súdu nemala oporu v\nustanovení § 198 ods. 1 a 2 SSP. Krajský súd uviedol, že zákonná úprava dovoľuje správnemu súdu\nznížiť sumu penále alebo ich odpustiť len za podmienky, že rovnaké oprávnenie mal aj správny orgán,\nktorého rozhodnutie sa preskúmava. Ustanovenie § 240 však správnemu orgánu nepriznáva oprávnenie\nrozhodnúť o odpustení penále alebo ich znížení, čím je vylúčená moderácia vo vzťahu k uloženým\npenále.\n12. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych\norgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n\n13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší\nsúd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu\ntrov konania.\n14. Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) ako i z dôvodu, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n15. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu uvedeným v bode 33 odôvodnenia rozsudku a i naďalej\nzotrval na názore, že dôvody obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) a d) zákona o sociálnom\npoistení v danej veci existovali a žalovaný nebol oprávnený zamietnuť návrh žalobcu na obnovu konania.\nŽalobca poukázal na to, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť, a teda riadne a vierohodne preukázal, že\nsprávcovi dane boli doručené dodatočné daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2008\naž 2010, a to práve predložením dodatočných daňových priznaní, a zároveň predložením podacieho\nlístku, ktorý sa k dodatočným daňovým priznaniam vzťahoval. Vytýkal krajskému súdu, že ten pri prijatí\nzáveru, že žalobca podanie dodatočných daňových priznaní nepreukázal, vychádzal výlučne z odpovede\nsprávcu dane, ktorá však nebola podložená žiadnymi relevantnými faktami, ktoré by vierohodne a\nnepochybne potvrdzovali tvrdenie správcu dane. Uviedol, že podanie dodatočných daňových priznaní\nžalobca preukázal predložením podacieho lístka. Krajský súd sa predmetným podacím lístkom vôbec\nnezaoberal a ani ho ako dôkaz nevyhodnocoval.\n16. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 21 ods. 1 ako i ust. § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení,\nz ktorých mal za zrejmé, že status povinne poistenej osoby na účely sociálneho poistenia sa odvádza\nod dosiahnutých príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zákon teda podľa\njeho názoru nehovorí o príjmoch uvedených v daňovom priznaní, ale o skutočných príjmov konkrétnej\nsamostatne zárobkovej činnej osoby dosiahnutých za určitý kalendárny rok. Žalobca mal za to, že krajský\nsúd zásadne pochybil, ak skutkový stav hodnotil len na základe toho, či bolo alebo nebolo podané\ndodatočné daňové priznanie, a ak takéto daňové priznanie podané bolo, aby žalobca preukázal že\npodané skutočne bolo a že ho správca dane eviduje. Vytýkal krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal\ntou otázkou, či sťažovateľ dosiahol alebo nedosiahol kvalifikovaný príjem v rozhodujúcom období,\nnakoľko práve táto otázka je rozhodujúca pre posúdenie, či žalovaný bol alebo nebol oprávnený\npredpísať poistné, pričom ak žalobca nedosiahol kvalifikovaný príjem, existuje dôvod na obnovu konania\nv zmysle zákona o sociálnom poistení a zamietavé rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vydané\nv rámci návrhu na obnovu konania sú nezákonné. Zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení neviaže\nmoment vzniku sociálneho poistenia na podanie daňového priznania a údajov v nich uvedených, ale na\ncelkovú výšku dosiahnutých príjmov zo samostatne zárobkovej činnosti v určitom kalendárnom roku.\n17. Žalobca vo vzťahu k predpísaniu penále sa taktiež nestotožnil s právnym záverom krajského súdu.\nVyslovil názor, že penále sú podľa právnej teórie peňažným postihom, resp. sankciou za nesplnenie\nzákonnej povinnosti, a preto nie je podľa jeho názoru možné nimi postihovať neuhradenie pohľadávky\n(istiny), ktorú podľa právneho poriadku subjekt nie je povinný plniť. Skonštatoval, že penále sa vzťahuje\nk existencii určitej pohľadávky, ktorá nebola zaplatená, avšak v danom prípade žalovaný vyrubil penále\nna základe pohľadávok, ktoré žalovaný predpísal bez právneho dôvodu. Uzavrel, že vzhľadom na to,\nže žalobca neprekročil kvalifikovaný príjem, v dôsledku čoho sa nikdy nemohol dostať do omeškania s\nplatením poistného, žalovaný nebol oprávnený predpísať penále.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu\nsúdu dňa 29.5.2019. V plnom rozsahu sa stotožnila s názorom krajského súdu. Navrhovala, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n19. Žalovaná mala za to, že žalobca neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutí\nSociálnej poisťovne, ústredie číslo 41179-3/2018-BA a číslo 32277-3/2018-BA. Žalovaná uviedla, že v\n\nnapadnutom rozhodnutí č. 41179-3/2018-BA, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 13. novembra 2018,\nktoré podala v predmetnej veci Krajskému súdu v Trenčíne, podrobne objasnila dôvody, pre ktoré bol\nnávrh žalobcu na povolenie obnovy konania zamietnutý. V napadnutom rozhodnutí č. 32277-3/2018-BA\na tiež vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. novembra 2018 žalovaná podrobne objasnila skutkový a\nprávny dôvod predpísania penále žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo\npoistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie júl 2009 až september 2012 v celkovej sume\n3 259,32 Eur. Žalovaná ku každej námietke žalobcu obsiahnutej v správnej žalobe zaujala stanovisko,\nktorého sa naďalej pridržiava.\n20. Žalovaná zdôraznila, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci predpísania poistného č.\n700-0912471817-GC04/17 zo dňa 7.12.2017 nie je predmetom tohto konania a navyše uvedené\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. V rámci konania\no návrhu na obnovu konania bola Sociálna poisťovňa povinná zaoberať sa len skutočnosťami, ktoré\nžalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, t.j. vyhodnotiť, či na základe tvrdení uvádzaných žalobcom,\nje daný dôvod na povolenie obnovy konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 461/2003\nZ. z. Skonštatovala, že žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol nové skutočnosti a taktiež\nnepredložil nové dôkazy. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu uviedla, že žalobca nepreukázal nepravdivosť\ndôkazov, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal pri predpísaní poistného rozhodnutím č.\n700-0912471817-GC04/17 zo dňa 7.12.2017, a preto nebolo možné obnovu konania podľa ust. § 221\nods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. povoliť. Žalovaná ďalej uviedla, že správca dane potvrdil, že\nžalobca dodatočné daňové priznanie fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2008, 2009 a 2010\nnepodal, nemožno spravodlivo žiadať od správcu dane, aby reálnu neexistenciu tejto právnej skutočnosti\npreukázal (negatívna dôkazná teória - neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne\nnepreukazuje (uznesenie NS SR sp. zn. Cdo 81/2010 zo dňa 31.5.2010)\n21. Námietky žalobcu týkajúce sa jeho odvodovej povinnosti v období od júla 2009 do septembra\n2012 považovala žalovaná za právne irelevantné, nakoľko predmetom súdneho preskúmania bolo\nrozhodnutie o obnove konania. Z rovnakého dôvodu považovala žalovaná za právne irelevantné\nnámietky žalobcu týkajúce sa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko právne postavenie žalobcu, ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom\nktorého boli právoplatné rozhodnutia.\n22. Vo vzťahu k predpísaniu penále žalobcovi, žalovaná skonštatovala, že za plnenie odvodových\npovinností v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. zodpovedá bezprostredne povinná osoba, pričom\npokiaľ by žalobca plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými\nustanoveniami citovaného zákona, nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie\npenále.\nIV.\nVyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej\n23. Žalobca vo svojom písomnom podaní k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v konaní pred správnym\nsúdom predložil podací lístok, ktorý podľa jeho názoru preukazuje, že splnomocnená účtovná kancelária\npodala dodatočné daňové priznania daňovému úradu. Skonštatoval, že sa k uvedenému dôkazu\nnevyjadrila žalovaná a napokon ani správny súd. Mal za to, že preukázal svoje tvrdenia a tieto aj\nvierohodne podložil relevantnými dôkazmi. Negatívna dôkazná teória, na ktorú poukazoval žalovaný\nje už podľa názoru žalobcu prekonaná, nakoľko aj pri negatívnych skutočnostiach je možné využiť\nnepriame dôkazy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3108/2010 zo dňa\n26.2.2013 ako i nález ÚS ČR I. ÚS 22/10. Vzhľadom na uvedené mal za to, že podaná kasačná sťažnosť\nje dôvodná.\nV.\nKonanie pred kasačným súdom\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 2 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.\n1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n25. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 18Sa/24/2018-85 zo dňa 28.2.2019, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovými\nsprávnymi rozhodnutiami.\n26. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 41179-3/2018-BA zo\ndňa 22.5.2018, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nPovažská Bystrica č. 700-0910127518-GC04/18 zo dňa 23.1.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu\nna obnovu konania zo dňa 22.1.2018 ako i rozhodnutie č. 32277-3/2018-BA zo dňa 23.5.2018, ktorým\nžalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská\nBystrica č. 700-0912578717-GC04/17 zo dňa 28.12.2017 o predpísaní penále žalobcovi za obdobie\nod júla 2009 do septembra 2012 v sume 3.259,32 Eur, vypočítaného z dlžnej sumy poistného na\nnemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.\n27. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n28. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n\n29. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu ako\nnedôvodnú zamietol, postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Kasačný súd po vykonaní súdneho\nprieskumu napadnutých rozhodnutí žalovanej v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami\na konaní im predchádzajúcich pri aplikácii relevantnej zákonnej úpravy postupom podľa Správneho\nsúdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n30. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n31. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n32. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval\nv právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie\nmateriálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade\nso zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n33. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n34. Z citovaného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n35. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím\nje záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen takzvanú\nformálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako\nmimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje náprava\nprávoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností,\nktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na\nobnovu konania, sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu\nkonania. Zákon o sociálnom poistení upravuje obnovu konania v ust. §§ 221 a nasl. tohto zákona.\n\n36. Podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nedávkové konanie pred organizačnou zložkou\nSociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví,\nak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a\nnemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie záviselo od\nposúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,\nc) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania\nodňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa\nnáprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako\nnepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.\n37. Podstatou konania o povolenie obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo\nveci na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale\nposúdenie, či bola splnená niektorá zo zákonných podmienok ustanovená v právnej norme § 221 ods.\n1 písm. a/ až d/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n38. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovanej, kasačný súd mal zhodne ako krajský súd preukázané, že z\nprekúmavaného rozhodnutia žalovanej vo veci povolenia obnovy konania je zrejmé, že žalovaná\nnezistila žiadny z taxatívne uvedených zákonných dôvodov na povolenie obnovy konania, nakoľko\núčastník konania nepredložil nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na\nrozhodnutie, resp. také dôkazy ktoré sa nemohli v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia\núčastníka konania. Taktiež právoplatné rozhodnutie nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky a\nani sa neopieralo o nepravdivý dôkaz a ani nebola účastníkovi odňatá možnosť zúčastniť sa na\nkonaní. Žalovaná taktiež nezistila, že by účastník konania podal dodatočné daňové priznania k dani z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2008 až 2010. Z týchto dôvodov nebola obnova\nkonania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. 700-0912481717-GC04/17 zo dňa 7.12.2017 vo veci\npredpísania poistného za obdobie júl 2009 až september 2012 žalovanou povolená.\n39. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia o povolení obnovy konania\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k zhodnému názoru ako žalovaná o absencii dôvodov\nvedúcich k povoleniu obnovy konania, z dôvodov v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu uvedených.\nŽalobca však i naďalej zotrval na názore, že dôvody na obnovu konania trvajú, pričom zdôraznil, že v\nkonaní predložil dôkaz o podaní dodatočných daňových priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobia\n2008 až 2010 - t.j. podací lístok. Vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal tou otázkou, či žalobca\ndosiahol alebo nedosiahol kvalifikovaný príjem v rozhodujúcom období, nakoľko túto otázku považoval\nza rozhodujúcu pre posúdenie, či žalovaná bola alebo nebola oprávnená predpísať poistné.\n40. Zo skutkových zistení daného prípadu kasačný súd tiež zistil, že žalovaná vydala rozhodnutie č.\n700-0912471817-GC04/17 zo dňa 7.12.2017 vo veci predpísania dlžného poistného, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2017, až potom, čo bol právoplatne upravený status žalobcu\nako SZČO, rozhodnutiami žalovanej č. 289-50/2017-PB zo dňa 2.5.2017 vo veci vzniku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 1.7.2009, v spojení s rozhodnutím č.\n43855-3/2017-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.11.2017 ako i rozhodnutím č.\n31057-1/2017-PB zo dňa 2.5.2017 vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia\ndňa 30.9.2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.6.2017. Z uvedeného\nvyplýva, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho\npoistenia, bolo vecou samostatného konania. Pre ozrejmenie kasačný súd uvádza, že pri posudzovaní\nvzniku, resp. trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v\nzmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je rozhodujúce, že\nfyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom\nroku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákona č. 595/2003\nZ. z.) (vznik, trvanie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho\nroka, ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania, pričom sa vychádza z príjmu\nz podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a\ns inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok\n\nbez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a\nzabezpečenie).\n41. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd konštatuje. Nebolo povinnosťou krajského súdu\nzaoberať sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej v konaní o povolení obnovy\nkonania skutočnosťami, či mal žalobca v spornom období príjem alebo nie, keďže táto otázka bola\nposudzovaná a právoplatne vyriešená v samostatnom konaní o vzniku povinného poistenia. Výška\npríjmu je jedno z kritérií pre vznik povinného poistenia. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné,\nz ktorých dôvodov žalovaná v ďalšom nadväzujúcom konaní nemala zákonné oprávnenie opätovne\nposudzovať otázky, ktoré boli už právoplatne vyriešené. Tvrdenie žalobcu o podaní dodatočných\ndaňových priznaní k dani z príjmu fyzických osôb, podložené podacím lístkom, nemožno považovať\nza dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na rozhodnutie žalovanej o predpísaní dlžného poistného,\nnakoľko v tomto konaní bolo rozhodujúce, či osoba povinná odvádzať poistné a príspevky tieto vôbec\nodviedla resp. odviedla v správnej výške. Podací lístok o doručovaní zásielky sám osebe bez ďalšieho\nnie je možné považovať za dôkaz, že doručovaná zásielka bola aj adresátovi skutočne doručená. V\nposudzovanom prípade pokiaľ žalobca aj predložil podací lístok o doručovaní dodatočných daňových\npriznaní, nie je možné ho považovať za taký dôkaz, ktorý by nespochybiteľne preukazoval, že dodatočné\ndaňové priznania boli daňovému úradu aj doručené, keďže Daňový úrad Trenčín podanie dodatočných\ndaňových priznaní žalobcom nepotvrdil. Súčasne kasačný súd poukazuje tiež na to, že podací lístok je\nsíce určitým dôkazom o odosielaní zásielky adresátovi, pričom však nie je zrejmý jej obsah a pokiaľ\npríslušný daňový úrad neeviduje dodatočné daňové priznania žalobcu, nemožno hodnovernosť tých,\nktoré už eviduje spochybňovať. Vydanie rozhodnutia o predpísaní dlžného poisteného bolo výsledkom\nkontroly odvodu poistného a príspevkov, ktoré žalobca, ktorý mal túto zákonnú povinnosť, neplnil.\nNavyše žalobca informáciou o vyhotovení dodatočných daňových priznaní v čase predpísania dlžného\npoistného zo strany žalovanej rozhodnutím č. 700-0912471817-GC04/17 zo dňa 7.12.2017 disponoval,\nno voči rozhodnutiu odvolanie nepodal. Taktiež nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa\nrozhodnutie o predpísaní dlžného poistného opieralo o nepravdivé dôkazy. V konaní o povolení obnovy\nkonania dôkazné bremeno spočíva vždy na navrhovateľovi obnovy konania a to jednak pokiaľ ide o\npreukázanie dôvodov povolenia obnovy, ako aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu.\nŽalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nepravdivosť údajov obsiahnutých v daňových\npriznaniach, z ktorých žalovaná pri určovaní súm poistného vychádzala. Podanie dodatočných daňových\npodaní dani z príjmu fyzických osôb nebolo hodnoverne žalobcom preukázané. Vzhľadom na uvedené\nkasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k povoleniu obnovy konania za nedôvodné.\n42. Kasačný súd za nedôvodné považoval tiež námietky žalobcu, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal\nnezákonnosť rozhodnutí o vyrubení penále. Kasačný súd považoval právny záver krajského súdu vo\nvzťahu vyrubenia penále za správny a súladný so zákonom, a preto sa s ním v celom rozsahu stotožnil.\nK uvedenému kasačný súd dopĺňa. Žalobca bol osobou povinnou odvádzať poistné a príspevky,\npreukázateľne túto svoju zákonnú povinnosť si neplnil, z ktorých dôvodov žalovaná v súlade so zákonom\nrozhodnutím č.700-0912471817-GC04/17 zo dňa 7.12.2017 predpísala žalobcovi dlžné poistné za\nobdobie júl 2009 až september 2012, ktoré žalobca ku dňu vykonania kontroly správnosti a včasnosti\nodvodu poistného neuhradil. Následný postup žalovanej a vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí o\npredpísaní penále žalobcovi nachádza oporu v ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení\nzák. č. 2/2017 Z. z. účinnom od 1.4.2017 do 31.12.2017 a § 240 ods. 2 v znení zákona č. 579/2009 Z.\nz. účinnom od 1.1.2010 do 31.12.2017, v spojení s ust. § 142 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2013 a\nust. § 143 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2010. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym\nnásledkom nesplnenia odvodovej povinnosti a sociálna poisťovňa vychádza výlučne z ust. § 240 ods.\n1, 2 zákona o sociálnom poistení. Názor žalobcu, že nie je možné postihovať neuhradenie pohľadávky\npredpísaním penále, je subjektívny ničím nepodložený názor účastníka konania, ktorý nemá oporu\nv žiadnej právnej úprave a ani v zistenom skutkovom stave. Zákonný dôvod na predpísanie penále\nžalobcovi zo strany žalovanej bol daný a v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutiach žalovanou aj\nnáležite zdôvodnený.\n43. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s\nnámietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru,\nže v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého\n\nrozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia.\nNajvyšší súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadných otázkach\ntýkajúcich sa povolenia obnovy konania ako aj vyrubenia penále za správne a súladné so zákonom.\n44. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd vyhodnotil námietky žalobcu, vznesené v kasačnej\nsťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu z dôvodov, že krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP), a že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/\nSSP), ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu . Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti\nrozhodnutiu krajského súdu preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)\na žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s §\n168 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Sa/24/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}