{"guid": "63ae24f3-f33f-4e13-8046-ed634c6e0c2f:2db429ef-6fea-4cfc-b727-8df37c3dce94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1", "spisova_znacka": "3Sžk/29/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/29/2019 z 5. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2020, sp. zn. 3Sžk/29/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1", "identifikacne_cislo": "3018200116", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-7b.odsek-1", "nazov": "§ 7b ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-7b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-7b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-7b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2db429ef-6fea-4cfc-b727-8df37c3dce94", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/29/2019\n3018200116\n05. 08. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:3018200116.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Greenwood Investments s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 50\n755 676, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho\n29, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,\nodbor štátnej správy ochrany prírody, Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka\nkonania: Lesy Slovenskej republiky, š.p. odštepný závod Trenčín, Hodžova 38, Trenčín, právne\nzastúpený: A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36 735 311, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 981/2018-6.3 zo dňa 13. februára 2018 a rozhodnutia Okresného\núradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP1-2017/012878-11/Ďu zo dňa\n17. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 11S/39/2018-141 zo dňa 26. marca 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/39/2018-141 zo dňa 26. marca 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí\nžalovaného č. 981/2018-6.3 zo dňa 13. februára 2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) a\nOkresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“)\nč. OU-TN-OSZP1-2017/012878-11/Ďu zo dňa 17. mája 2017 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“)\na vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi - ako žiadateľovi vydal nesúhlas so\nsadením a pestovaním nepôvodného druhu rastliny - hybridu dreviny Paulownia Shan Tong mimo\nzastavaného územia obce na pozemku KN-E parc. č. 2102 v katastrálnom území R., v území s prvým\nstupňom ochrany.\n2. Prvostupňovému orgánu bola postúpená žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu na výsadbu a pestovanie\nnepôvodného druhu rastliny-hybridu dreviny Paulownia Shan Tong mimo zastavaného územia obce v\nkatastrálnom území R., pričom pestovanie dotknutej rastliny bolo na produkciu biomasy a predpokladaná\ndoba jedného pestovateľského cyklu sú 3 roky. Štátna ochrana prírody SR, správa chránenej krajinnej\noblasti Ponitrie (ďalej aj len ,,ŠOP“) v odbornom stanovisku navrhla vydať nesúhlas s podanou žiadosťou\ns využitím princípu predbežnej opatrnosti, pričom poukázala na nedostatočné sledovanie správania\nsa tohto druhu vo voľnej krajine a krátkej existencie kríženca a s rizikom spojeným s blízkosťou\n\nbiotopu národného významu Ls 1.2. dubovo-hrabové lesy karpatské. Uviedla, že predmetný kríženec je\nschopný vegetatívneho rozmnožovania a preto existuje možnosť nekontrolovateľného šírenia do okolitej\nprírody. Národné lesnícke centrum (ďalej aj len ,,NLC“) uviedlo, že doterajšie poznatky neumožňujú\nbez testovania spoľahlivo vylúčiť riziká invázneho správania sa jednotlivých klonov dotknutej rastliny v\npodmienkach Slovenskej republiky a preto pestovanie odporučilo len na účely testovania.\n3. Krajský súd poukázal na § 7b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj\nlen ,,zákon č. 543/2002 Z. z.“), ktorý zavádza na úseku ochrany a prírody tzv. princíp predbežnej\nopatrnosti, ktorý slúži na preventívnu ochranu životného prostredia pred možnými negatívnymi vplyvmi\npestovania nepôvodných druhov rastlín na pôvodné druhy a ich biotopy. Tomu zodpovedá aj normatívna\nformulácia, ktorá podmieňuje vydanie súhlasu jednoznačným preukázaním, že nepôvodný druh nebude\nmať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy. Ďalej konštatoval, že správne orgány rozhodli v súlade s\ntýmto účelom, keď vychádzali zo stanoviska ŠOP, ktorá je oprávnená spracúvať odborné stanoviská\npre rozhodovaciu činnosť orgánov ochrany prírody. Žalobca v priebehu tak správneho, ako aj súdneho\nkonania nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne svedčili o tom, že sadenie a pestovanie nepôvodného\ndruhu rastliny - hybridu dreviny Paulownia Shan Tong mimo zastavaného územia obce nebude mať\nnegatívne dopady na pôvodné druhy rastlín a ich biotopy. Krajský súd odmietol argumentáciu o\nsterilnosti semien sporného hybridu, pričom poukázal na to, že žalobca ignoroval základný argument\nsprávnych orgánov o možnosti vegetatívneho rozmnožovania dreviny Paulownia Shan Tong. Krajský\nsúd konštatoval, že žalobca sám nepriamo pripustil možnosť vegetatívneho vplyvu rozmnožovania\ndotknutej rastliny a poprel svoje názory o bezpečnom pestovaní tejto dreviny, keď v rozpore s logikou\njeho vlastných tvrdení navrhol zriadenie ochranného pásma medzi produkčnou parcelou na jednej strane\na biotopom národného významu Ls 2.1. dubovo-hrabové lesy karpatské a blízkym vodným tokom na\nstrane druhej.\n4. Krajský súd uviedol, že prihliadnuc na princíp preventívnej opatrnosti bolo primárnou povinnosťou\nžalobcu preukázať, že dotknutá rastlina nemá nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy. Nesúhlasil\npreto s tvrdením, že správne orgány nepreukázali, že rozšírenie klonu dotknutej rastliny bude mať\nnepriaznivý vplyv na životné prostredie. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Podľa krajského\nsúdu však správne orgány, na podklade odborných stanovísk vlastným dokazovaním preukázali možné\nriziko vyplývajúce z pestovania sporného hybridu, s ktorého pestovaním v klimatických podmienkach\nSlovenskej republiky nie sú žiadne skúsenosti. Námietku, že pestovanie klonov Paulownie je realizované\nv Srbsku alebo v Španielsku vyhodnotil krajský súd ako irelevantnú, keďže v oboch prípadoch\nide o pestovanie iných druhov Paulownie. Krajský súd prijal záver, že existuje riziko z možného\nnekontrolovateľného vegetatívneho rozšírenia dotknutej rastliny.\n5. Krajský súd konštatoval, že skutočnosť, že dotknutá rastlina nie je zaradená medzi invázne rastliny,\nnič nemení na tom, že sa považuje za nepôvodný druh, ktorého pestovanie za hranicami zastavaného\núzemia obce podlieha právnej úprave podľa § 7b ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a vyžaduje súhlas\norgánu ochrany prírody. Pokiaľ žalobca nadobudol pestovateľský pozemok a sadenice nepôvodnej\nrastliny v mesiacoch marec a apríl 2017 (t.j. po nadobudnutí účinnosti dotknutého § 7b ods. 1 zákona č.\n543/2002 Z. z.), bolo jeho povinnosťou dopredu preskúmať zákonné podmienky jej sadenia a pestovania\nv zmysle citovaného zákona. Krajský súd odmietol námietku diskrimimácie, keď z vyjadrenia žalovaného\njasne vyplynulo, že na Slovensku nebol udelený žiaden súhlas s pestovaním rastliny klonu Paulownie.\nS ohľadom na uvedené preto krajský súd vyhodnotil krajský súd skutkový stav za dostatočne zistený a\nnapadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov považoval za súladné so zákonom, a preto žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n6. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu včas kasačnú\nsťažnosť. Namietal závery krajského súdu smerujúce k tomu, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu\nk preukázaniu toho, že dotknutá rastlina nemá nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy, keďže túto splnil\nvyužitím všetkých možností, ktoré mal k dispozícii. Opätovne odmietol záver, že môže dochádzať k\nnekontrolovateľnému šíreniu dotknutej rastliny do okolitej krajiny, pričom v tomto smer poukázal na časť\nodborného stanoviska ŠOP, podľa ktorej je dotknutá rastlina umelo pestovaný hybridný organizmus\npestovaný v laboratóriách. Z uvedeného vyplýva, že ide o ,,sterilný“ klon, ktorý má neklíčivé semená.\nRozmnožuje sa len v laboratórnych podmienkach a podľa výrobcu nie je možné jej voľné rozmnožovanie\nv prírode, pričom ako dôkaz predložil potvrdenie výrobcu s touto informáciou, ktoré príslušný správny\norgán žiadnym spôsobom nevyvrátil. Argumentuje, že dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na\n\nsprávnom orgáne, pokiaľ ide o existenciu rizika vegetatívneho rozmnožovania dotknutej rastliny. Uviedol,\nže má vedomosť o pestovaní dotknutej rastliny v Slovenskej republike, čo však nevie preukázať. Navrhol,\naby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia prvostupňového\norgánu a žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne v oboch prípadoch priznal sťažovateľovi\núplnú náhradu trov konania.\n7. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu. Uviedol, že správne orgány vychádzali najmä zo stanoviska ŠOP, podľa ktorého je dotknutá\nrastlina-Paulownia Shan Tong hybridom, ktorý vznikol krížením Paulownie tomentosa a Paulownie\nfortunei, pričom obe tieto dokážu produkovať veľké množstvo plodov a sú schopné aj vegetatívneho\nrozmnožovania (koreňovými odnožkami alebo odrezkami). Uvedené žalobca nedokázal vyvrátiť, pričom\nargumentácia potvrdením od dodávateľa smeruje len k rozmnožovaniu semenami. Súhlas s pestovaním\nnemožno vydať, pokiaľ sa v konaní nepreukáže, že rozšírenie nepôvodného druhu nebude mať\nnepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy. Poukázal na princíp predbežnej opatrnosti.\nNavrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa\n§ 461 SSP zamietol.\n9. Preskúmaním veci, kasačný súd zistil, že relevantným je predovšetkým posúdenie otázky, či bolo v\ndanej veci správne aplikované ustanovenie § 7b zákona č. 543/2002 Z. z. a to aj v spojení s otázkou\nunesenia dôkazného bremena.\n10. Kasačný súd konštatuje, že prijatím ustanovenia § 7b zákona č. 543/2002 Z. z. sa nanovo upravili\nustanovenia, týkajúce sa o.i. regulácie rozširovania nepôvodných druhov. Takto zavedená potreba\nprísnej kontroly introdukcie nepôvodných druhov vyplýva aj z medzinárodných záväzkov ako napr.\nz žalovaným zmieneného Dohovoru o biologickej diverzite, či z Dohovoru o ochrane voľne žijúcich\norganizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor). Okrem uvedeného dotknuté ustanovenie § 7b\nreflektuje záväzky vyplývajúce z práva Európskej únie, in concreto čl. 22 písm. b) smernice Rady 92/43/\nEHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne\nvydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2). Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie\ndochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v celkovom charaktere prírody a\nkrajiny. Človek svojimi aktivitami prispieva nielen k redukcii druhového bohatstva, ale podieľa sa tiež\nna šírení nepôvodných druhov. Mnohé z týchto druhov predstavujú vážne nebezpečenstvo vzhľadom\nna svoje expanzívne vlastnosti a schopnosť rýchlo sa šíriť a osídľovať stále nové a nové stanovištia.\nNajagresívnejšie z týchto druhov sú schopné úplne zmeniť a vytlačiť zo stanovíšť domáce biocenózy a\nnahradiť ich novými sekundárnymi spoločenstvami vyznačujúcimi sa nízkou druhovou diverzitou.\n11. Prihliadajúc na formuláciu normatívneho textu, ako aj účel predmetného ustanovenia sa kasačný\nsúd stotožňuje so závermi krajského súdu v bodoch 23 a 25 napadnutého rozsudku, že ustanovenie\n§ 7b zákona č. 543/2002 Z. z. zavádza na úseku ochrany a prírody tzv. princíp predbežnej opatrnosti,\nktorý slúži na preventívnu ochranu životného prostredia pred možnými negatívnymi vplyvmi pestovania\nnepôvodných druhov rastlín na pôvodné druhy a ich biotopy. Dotknuté ustanovenie teda reflektuje\njednu zo zásad ochrany životného prostredia, ktorou je predbežná opatrnosť explicitne vymedzená v\n§ 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. V tomto smere je tak vydanie súhlasu so sadením\nalebo pestovaním podmienené jednoznačným preukázaním, že dotknutý nepôvodný druh nebude mať\nnepriaznivý vplyv na pôvodné druhy. V tejto súvislosti sa kasačný súd plne stotožňuje s názorom\nkrajského súdu a žalovaného, že dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa, ktorý je v postavení žiadateľa.\nTento je povinný hodnoverne preukázať, že pestovanie dotknutej rastliny nebude mať nepriaznivý vplyv\nna pôvodné druhy alebo ich biotopy. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že správne orgány vykonajú\nvlastné dokazovanie, ktorého výsledkom má byť zistenie úplného a presného skutkového stavu, v rámci\nktorého má byť zohľadnená aj argumentácia samotného žiadateľa (sťažovateľa).\n\n12. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu (bod 25) o preukázaní existencie rizika\nvyplývajúceho z pestovania dotknutej rastliny. Uvedené je plne v súlade s podstatou princípu predbežnej\nopatrnosti, obsiahnutej v § 7b ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorá spočíva v tom, že pokiaľ nie je v rámci\nkonania k dispozícii dostatočné množstvo presných a jednoznačných informácií o možných dôsledkoch\npre životné prostredie v prípade kladného rozhodnutia voči žiadateľovi, je potrebné rozhodnúť vždy\nv prospech životného prostredia. V prípade pochybností o možných dôsledkoch sa teda nemožno\nspoliehať na to, že tieto negatívne následky nenastanú, ale naopak, predpokladať, že k nim dôjde.\nKeďže pri aplikácii predbežnej ochrany sa pracuje len s predpokladmi a rizikami potenciálneho vzniku\nnegatívneho dôsledku, jej uplatnenie si vyžaduje zvažovanie skutkových okolností, záujmov a teda\nznačnú mieru správnej úvahy. Je úlohou správnych orgánov, aby táto správna úvaha bola založená\nna hodnoverných podkladoch, skutkových zisteniach a aby bola riadne odôvodnená a tým pádom aj\npreskúmateľná.\n13. Kasačný súd konštatuje, že správne orgány si na účely vydania rozhodnutia zabezpečili\npodklad, ktorým bolo odborné stanovisko ŠOP, ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny s\nceloslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona\nč. 543/2002 Z. z. a osobitných predpisov. V danom prípade teda správnu úvahu, od ktorej závisel výrok\nrozhodnutia založili na hodnovernom podklade, ktorým bolo odborné stanovisko zo strany odbornej\norganizácie pôsobiacej v oblasti ochrany prírody a krajiny. Týmto odborným stanoviskom bola potvrdená\nexistencia rizika vo forme možného nekontrolovateľného vegetatívneho rozšírenia tohto nepôvodného\ndruhu do nezastavaného územia prostredníctvom blízkeho vodného roku, ako aj ohrozenie dotknutým\norgánom identifikovaného susedného lesného porastu biotopu národného významu Ls 2.1. dubovohrabové lesy karpatské. V tejto súvislosti možno konštatovať, že správne orgány na základe vlastného\ndokazovania riadne a dostatočne zistili skutkový stav, rozhodnutie, ktorým bol vyslovený nesúhlas so\nsadením a pestovaním dotknutej rastliny bolo riadne odôvodnené a vydané v súlade s ustanoveniami\nzákona č. 543/2002 Z. z. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými\npodstatnými žalobnými námietkami, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne právne a\nskutkové závery, s ktorými sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.\n14. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže\nmu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.\n16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPodstata princípu predbežnej opatrnosti, vyplývajúcej z § 7b ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. spočíva\nv tom, že pokiaľ nie je v rámci konania k dispozícii dostatočné množstvo presných a jednoznačných\ninformácií o možných dôsledkoch pre životné prostredie v prípade kladného rozhodnutia voči žiadateľovi,\nje potrebné rozhodnúť vždy v prospech životného prostredia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/39/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}