{"guid": "62626df9-0d55-4eeb-a39d-f00b4dc8a017:8568de54-ef52-474e-a80b-ebdd52ac2853", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1", "spisova_znacka": "3Sžrk/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/11/2019 z 12. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2020, sp. zn. 3Sžrk/11/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1", "identifikacne_cislo": "3017200465", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "nazov": "§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-7.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8568de54-ef52-474e-a80b-ebdd52ac2853", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžrk/11/2019\n3017200465\n12. 02. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200465.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\n(spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, I., právne zastúpený advokátom: Mgr. Martin Danišovič, Drieňová\n1/D, 821 01 Bratislava, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Okresný úrad Trenčín, odbor opravných\nprostriedkov, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti: 1/ Ing. K. T., N., 2/ MUDr. M. T., N., 3/ K. Z.,\nN., 4/ X. Z., N., 5/ Slovenský pozemkový fond, Regionálne pracovisko Prievidza, Ul. Mariánska 6, 971 01\nPrievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 5/2017 zo dňa 19.10.2017, v konaní\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/147/2017-65 zo\ndňa 04.06.2019, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/147/2017-65 zo dňa 04.06.2019 a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (,,SSP“) zrušil a vrátil na ďalšie konanie napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. Co 5/2017 zo dňa 19.10.2017, ktorým s poukazom na § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou,\nkatastrálny odbor č. C 4/2015-7 zo dňa 30.06.2017 potvrdil. Nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa,\nže rozhodnutie o zmene údajov registra obnovenej evidencie pozemkov muselo v 5 ročnej lehote podľa\n§ 7 ods. 6 druhá veta zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov nadobudnúť právoplatnosť.\n2. Krajský súd zistil, že Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor prvostupňovým\nrozhodnutím č. C 4/2015-7 zo dňa 30.06.2017 podľa § 7 ods. 6 zákona NR SR č. 180/1995 o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zmenil údaje, ktoré obsahuje register obnovenej\nevidencie pozemkov v katastrálnom území B., schválený rozhodnutím č. C 07/2012 zo dňa 30.03.2012\na zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom dňa 06.07.2012 pod Z 782/2012. Prvostupňové\nrozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.07.2017. Žalobca proti nemu podal odvolanie, ktoré\nbolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 10.08.2017. S poukazom na deň doručenia\nrozhodnutia namietol porušenie ustanovenia §7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., keďže rozhodnutie o\nzmene údajov schváleného registra už nemôže nadobudnúť právoplatnosť v rámci zákonnej 5-ročnej\nprekluzívnej lehoty. Navrhoval, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. Co 5/2017 zo dňa 19.10.2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcu. Poukázal na to, že z ustanovenia\n§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ani z dôvodovej správy k zákonu jednoznačne nevyplýva\npovinnosť príslušného správneho orgánu rozhodnúť tak, aby rozhodnutie o zmene údajov schváleného\nregistra v rámci 5-ročnej lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6S/2/2013 zo dňa 07.04.2016, podľa ktorého „v citovanom ustanovení totiž je\n\nstanovená lehota prekluzívna 3 roky na podanie návrhu na zmenu zápisov údajov registra do katastra\nnehnuteľností, ale z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by aj v lehote 3 rokov mal vo veci právoplatne\nrozhodnúť príslušný správny orgán.“ Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžo/219/2010 zo dňa 28.07.2011, podľa ktorého „o zmene údajov schváleného\nROEP možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak\nuvedené ustanovenie nemožno využiť v neprospech účastníkov konania.“ Žalobca podľa žalovaného\nnezdôvodnil, z akého právneho predpisu vyvodil, že v rámci 5-ročnej lehoty musí rozhodnutie\nnadobudnúť právoplatnosť.\n4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že 5 ročnú lehotu ustanovenú v § 7 ods. 6 zákona č.\n180/1995 Z. z. treba považovať za prekluzívnu, a teda je potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu\no zmene údajov do skončenia tejto lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Mal za to, že ak teda o odvolaní\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodol až dňa 19.10.2017, rozhodoval už po\nuplynutí lehoty ustanovenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., t.j. bez opory v zákone, založil svojím\npostupom vadu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhoval,\naby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľ s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/219/2010\nzo dňa 28.07.2011 tvrdil, že krajský súd sa napadnutým rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Za nesprávny postup považoval použitie analógie s administratívnym trestaním\nna určenie charakteru lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., pretože v tomto zákone\nnie je upravený procesný postup správneho orgánu v prípade uplynutia prekluzívnej lehoty tak, ako je to\nnapríklad v § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V tejto súvislosti uviedol, že pri podaní\nnávrhu na zmenu údajov schváleného registra správny orgán nedokáže určiť lehotu, v rámci ktorej bude\nv konaní vydané právoplatné rozhodnutie, teda účastník konania je v právnej neistote, v akej lehote môže\npodať návrh na zmenu údajov tak, aby správny orgán vydal právoplatné rozhodnutie v lehote uvedenej v\n§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Preto mal za to, že ak by správny orgán postupoval podľa právneho\nnázoru krajského súdu, účastníkom konania by bolo odopreté právo priznané uvedeným zákonom.\n7. Sťažovateľ zastával názor, ktorý podložil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017, že správny súd použil prílišný formalistický postup, ktorý vedie\nk zjavnej nespravodlivosti. Uviedol, že novelou zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam sa účastníkom konania, ako aj správnemu\norgánu sprístupnila možnosť opraviť chybu v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov po\nuplynutí lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. prostredníctvom § 59 ods. 2 písm.\ne/ katastrálneho zákona. Tvrdil, že ak by na základe rozsudku krajského súdu zrušil napadnuté\nrozhodnutie, prvostupňový orgán by bol povinný začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte\nz vlastného podnetu podľa § 59 ods. 2 písm. e/ katastrálneho zákona, predmetom ktorého by bola\nopätovne oprava údajov uvedených v pôvodnom napadnutom rozhodnutí sťažovateľa.\n8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.10.2019 a navrhol, aby najvyšší súd\nkasačnú sťažnosť zamietol a žalobcovi priznal trovy kasačného konania.\n9. Žalobca sa k tvrdeniu o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe vyjadril s tým, že uvedené\nrozhodnutie sa týkalo úplne inej situácie, keď príslušný orgán začal konanie o zmene schváleného\nregistra na podnet účastníka konania, pričom správny orgán počas tvrdenia v tom čase platnej lehoty 3\nrokov nedokázal a nebol spôsobilý prijať rozhodnutie o zmene registra pred uplynutím 3 ročnej lehoty.\nV danej veci však, ako to tvrdí žalobca, ide o odlišný prípad, pretože tu žiaden z účastníkov konania o\nschválení registra nič nepožadoval, nepodal podnet na vykonanie zmeny schváleného registra, naopak\nprvostupňový orgán tesne pred uplynutím zákonom stanovenej 5 ročnej lehoty začal z vlastného podnetu\nkonanie o zmene schváleného registra a prijal rozhodnutie, čím ukrátil žalobcu, ktorý sa spoliehal\nna zákonnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu považuje\nza správne vyhodnotenie danej lehoty ako prekluzívnej. Tvrdil, že ak by mali platiť právne závery\nsťažovateľa, tak by mohlo konanie o zmene už zapísaných údajov obnovenej evidencie trvať prakticky\npočas časovo neurčitej a neobmedzenej doby, čo je v rozpore s princípmi právnej istoty.\n\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že skutkové okolnosti medzi účastníkmi neboli sporné.\nRegister obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území B., bol schválený rozhodnutím č. C\n07/2012 zo dňa 30.03.2012 a zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom dňa 06.07.2012 pod Z\n782/2012. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor prvostupňovým rozhodnutím č.\nC 4/2015-7 zo dňa 30.06.2017 podľa §7 ods. 6 zákona NR SR č. 180/1995 o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom zmenil údaje, ktoré obsahuje register obnovenej evidencie\npozemkov v katastrálnom území Uhrovec.\n12. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení účinnom ku dňu 30.06.2017, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a\nprávnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní\nv komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho\norgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od\nzápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.\n13. Kasačný súd konštatuje, že lehota uvedená v ustanovení § 7 ods. 6 posledná veta zákona č.\n180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom ku dňu\n30.06.2017 nie je hmotnoprávnou lehotou, ale ide o procesnú lehotu, ktorá časovo obmedzuje právomoc\nsprávneho orgánu konať v danej veci a vydať meritórne rozhodnutie o zmene registra obnovenej\nevidencie pozemkov.\n14. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30.06.2017, teda v čase, kedy právomoc správneho\norgánu na rozhodnutie vo veci ešte trvala. Vydanie rozhodnutia je objektívny moment, ktorý je pod\nkontrolou správneho orgánu. Správny orgán preto objektívne môže určiť, kedy mu končí právomoc\nna vydanie rozhodnutia. Naproti tomu právoplatnosť rozhodnutia je závislá na doručení rozhodnutia\núčastníkovi konania a na jeho subjektívnej vôli, či podá opravný prostriedok. Okamih nadobudnutia\nprávoplatnosti sa nedá preto v konaní objektivizovať. Podľa dikcie zákona ide o vydanie rozhodnutia\na nie nadobudnutie jeho právoplatnosti. V danom prípade nejde o vec správneho trestania. Judikatúru\ntýkajúcu sa správneho trestania preto nemožno aplikovať ani podporene. Zánik právomoci správneho\norgánu musí byť vždy vyjadrený explicitne.\n15. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nLehota uvedená v ustanovení § 7 ods. 6 posledná veta zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom ku dňu 30.06.2017 nie je hmotnoprávnou\nlehotou, ale ide o procesnú lehotu, ktorá časovo obmedzuje právomoc správneho orgánu konať v danej\nveci a vydať meritórne rozhodnutie o zmene registra obnovenej evidencie pozemkov.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}