{"guid": "72f1ffa0-d3bd-44bf-99ef-f9d44533c68c:a5379d66-dc5f-44fb-9d47-43f5a8d008b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2019 z 8. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. júla 2020, sp. zn. 6Sžfk/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1", "identifikacne_cislo": "3017200457", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2020-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-133", "nazov": "§ 133 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-133", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5379d66-dc5f-44fb-9d47-43f5a8d008b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/2/2019\n3017200457\n08. 07. 2020\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200457.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nTENDERFOOD AB, s.r.o., so sídlom Makovického 59/2, 010 01 Žilina, IČO: 46 398 228, právne\nzastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239\n000, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101994394/2017 zo dňa 19.09.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č.k. 11S/143/2017-48 zo dňa 14. augusta 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/143/2017-48 zo dňa\n14. augusta 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/143/2017-48 zo dňa 14.08.2018\n(ďalej len „rozsudok správneho súdu“, „napadnutý rozsudok“), zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva\nSR (ďalej len „žalovaný“) č. 101994394/2017 zo dňa 19.09.2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“\nalebo „napadnuté rozhodnutie“ ) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa § 191 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 162/20115 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). O trovách konania správny\nsúd rozhodol podľa § 167 ods. 1 spojené s § 175 ods. 1 SSP tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou\nzaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2, § 51\nods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH“), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“,\n„daňový poriadok“) a § 190, § 191 SSP a konštatoval, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 101360740/2017 zo\ndňa 19.06.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume\n76 155,09 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2014,\nnepriznaním nadmerného odpočtu v sume 15 099,03 Eur a vyrubením dane v sume 61 056,06 Eur.\n3. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe\noznámenia o daňovej kontrole č. 20057179/2015 zo dňa 31.03.2015 u žalobcu daňovú kontrolu dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.\n\n103430966/2016 zo dňa 01.07.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.07.2016 spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole\nvyjadril. Správca dane prihliadol na skutočnosti uvedené žalobcom vo vyjadrení k protokolu a vykonal\nďalšie dokazovanie. O priebehu a výsledkoch tohto dokazovania spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom\npojednávaní dňa 06.06.2017. Po doplnení dokazovania vydal rozhodnutie č. 101360740/2017 zo dňa\n19.06.2017.\n4. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca si v decembri 2014 uplatnil nárok na odpočítanie DPH\nna základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami DSP trade s.r.o. a Exporton s.r.o. z\nnákupu mrazených kuracích pŕs. Platby za tovar prebehli bezhotovostne, k predmetným faktúram boli\npredložené dodacie listy, zálohové faktúry, príjmy cudzích ukladateľov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo,\ndoklady o preprave CMR, e-mailová komunikácia, fotodokumentácia. V prípade dodávateľskej\nspoločnosti DSP trade s.r.o. si žalobca uplatnil v decembri 2014 odpočítanie DPH v celkovej sume 50\n919,55 Eur z faktúry č. 20140148 zo dňa 03.12.2014 v sume 76 059,65 Eur (DPH v sume 12 676,61 Eur),\nfaktúry č. 20140153 zo dňa 05.12.2014 v sume 76 587,84 Eur (DPH v sume 12 764,64 Eur), faktúry č.\n20140157 zo dňa 09.12.2014 v sume 76 546,08 Eur (DPH v sume 12 757,68 Eur) a faktúry č. 20140159\nzo dňa 19.12.2014 v sume 76 323,74 Eur (DPH v sume 12 720,62 Eur). Predmetom fakturácie boli\nkuracie prsia solené Brasilia. V prípade dodávateľskej spoločnosti Exporton s.r.o. si žalobca uplatnil v\ndecembri 2014 odpočítanie DPH v celkovej sume 25 235,54 Eur z faktúry č. 20140027 zo dňa 03.12.2014\nv sume 74 553,26 Eur (DPH v sume 12 425,54 Eur) a faktúry č. 20140028 zo dňa 22.12.2014 v sume\n76 860,- Eur (DPH v sume 12 810,- Eur).\n5. Spoločnosť DSP trade s.r.o. nakúpila tovar dodávaný žalobcovi od spoločnosti J-ten s.r.o.,\nktorá zabezpečovala prepravu tovaru. Tovar bol odberateľovi dodaný do skladov MRAZIARNE a.s.\nSládkovičovo. Doklady priložené k faktúram sa zhodujú s dokladmi evidujúcimi príjem predmetného\ntovaru spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a potvrdzujú reálne naskladnenie predmetného\ntovaru. Bývalý konateľ spoločnosti J-ten s.r.o N.. Y. V. potvrdil vystavenie a podpísanie sporných\nfaktúr. Spoločnosť J-ten s.r.o. mrazené kuracie prsia obstarala od viacerých dodávateľov z Čiech a v\nmenších množstvách z Maďarska. Správcovi dane sa však nepodarilo preveriť reálne uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov v účtovníctve dodávateľskej spoločnosti J-ten s.r.o., pretože mu nebolo\npredložené. Z výpovede svedka N.. Y. V. vyplýva, že spoločnosť J-ten s.r.o. obchodovala hlavne v\npotravinárskom sektore. N.. Y. V. potvrdil vystavenie a podpísanie sporných faktúr, ktoré boli riadne\nzaúčtované v účtovníctve spoločnosti J-ten s.r.o. a bola z nich priznaná DPH. Faktúry boli riadne\nuhradené bezhotovostne na účet spoločnosti, preprava pre spoločnosť DSP trade s.r.o. bola realizovaná\nšpeciálnymi mraziarenskými kamiónmi, zabezpečoval ju N.. Y. V. osobne prostredníctvom externých\ndopravcov do miesta dodania, ktoré si určila spoločnosť DSP trade s.r.o. Cena dopravy bola zahrnutá v\ncene tovaru. Nakládka tovaru bola v mraziarňach v Kunoviciach, zabezpečovali ju pracovníci mraziarní\na vykládka sa uskutočnila v MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. N.. Y. V. tiež uviedol, že spoločnosť\nJ-ten s.r.o. kuracie prsia obstarala od viacerých dodávateľov z Čiech a v menších množstvách z\nMaďarska. Najväčší dodávateľ bola spoločnosť Conflans energy s.r.o. z Českej republiky. Pôvod tovaru\nbol brazílsky. Na základe uvedeného spoločnosť J-ten s.r.o. tovar v čase medzi jeho nákupom a\npredajom neskladovala, nemala prenajaté žiadne mraziace priestory. Svedok N.. Y. V. nevedel predložiť\nžiadnu účtovnú dokumentáciu spoločnosti J-ten s.r.o., nakoľko podľa jeho vyjadrenia časť účtovných\ndokladov bola predložená ku kontrole na Daňový úrad Bratislava Petržalka. Ostatné doklady boli pri\nzlúčení prevzaté konateľom novej spoločnosti Pragmastav s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom\nspoločnosti J-ten s.r.o. Spoločnosť Pragmastav s.r.o. neskôr zanikla zlúčením so spoločnosťou H&TROP\ns.r.o., tá následne zanikla zlúčením so spoločnosťou Excite s.r.o., ktorá je nekontaktná.\n6. Spoločnosť Exporton s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom spoločnosťou\nECOPLANT, s.r.o., ktorá neskôr zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SIAM FOOD, s.r.o. Tá tiež\nneskôr zanikla zlúčením so spoločnosťou JUING OIL s.r.o., ktorá je nekontaktná. Správca dane zistil,\nže kuracie prsia dodala spoločnosti Exporton s.r.o. spoločnosť DSP trade s.r.o., ktorá jej ho dodala do\nskladov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Spoločnosť DSP trade s.r.o. tovar nakúpila od spoločnosti J-ten\ns.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru. V konaní bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti Exporton\ns.r.o. N.. Y. S., ktorý obchody potvrdil. Keď tovar nakúpil od spoločnosti DSP trade s.r.o., bol tovar ním\nskontrolovaný a prevzatý v prenajatých priestoroch skladov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, odkiaľ po\nkontrole, potvrdení dodacích listov a overení skladníkom sa tovar príjemkou pridal na sklad spoločnosti\nExporton s.r.o. Ďalší postup odovzdania tovaru sa opätovne realizoval cez priamy pokyn skladníkovi\n\nspoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo k vyskladneniu tovaru pre spoločnosť TENDERFOOD\nAB, s.r.o. do ich prenajatých priestorov v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Platby za\ntovar boli realizované bezhotovostne. Dopravu si spoločnosť Exporton s.r.o. riešila dodávateľským\nspôsobom. Spoločnosť Exporton s.r.o. sa v období od 22.05.2013 do 18.09.2015, kedy bol N.. Y. S.\njej jediným konateľom, zaoberala obchodnou činnosťou, sprostredkovaním, kúpou a predajom tovaru,\nkonkrétne mrazeného mäsa. Na dodávateľa DSP trade s.r.o. sa N.. S. nakontaktoval cez kontakty zo\nspoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a za DSP trade s.r.o. jednal s pani V., ktorá zastupovala\nspoločnosť. Objednávky realizoval telefonicky a e-mailom, faktúry mu prišli e-mailom. Úhrady za tovar\nprebehli bezhotovostne. Tovar objednával od dodávateľa s tým, že dopravu zabezpečí priamo do\nskladov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde skladoval tovar v zmluvne prenajatých priestoroch na\nsvojich skladovacích miestach. Pred príchodom tovaru oboznámil e-mailom sklady v MRAZIARNE a.s.\nSládkovičovo o príchode tovaru, jeho druhu, celkovej váhe a možnosti ďalšieho výdaja. Po príchode\ntovaru na priložených dodacích listoch a prepravných listoch spolu so skladníkom skontroloval dopravu\na subjekty, ktoré sa na nej podieľali. N.. Y. S. na otázku správcu dane, prečo predal obchodný podiel v\nspoločnosti Exporton s.r.o., uviedol, že ho k tomu viedli rodinné dôvody.\n7. Žalobca tovar nakúpený od spoločnosti Exporton s.r.o. ďalej predával spoločnostiam Sela Vita s.r.o.\nKladno a Ferrox Opportunities SE, Ostrava. Spoločnosť SelaVita s.r.o. tovar dodávala reťazcu obchodov\nspoločností MAKRO Cash & Carry ČR s.r.o., Praha a METRO Cash & Carry SR s.r.o. Z vyjadrenia L. Z.,\nkonateľa a likvidátora spoločnosti Ferrox Opportunities SE, vyplýva, že spoločnosť tovar ďalej predávala\nspoločnosti Interio spol. s r.o., ktorá si tento tovar preberala priamo zo skladu v Kunoviciach. L. Z., ktorý\nje od 28.07.2015 aj konateľom spoločnosti Interio spol. s r.o., nepredložil správcovi dane účtovníctvo\nspoločnosti Ferrox Opportunities SE. V rámci daňovej kontroly u tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobia\nnovember a december 2013 a január až marec 2014 bolo daňovými orgánmi zistené, že táto spoločnosť\nbol zapojená do podvodného reťazca firiem obchodujúcich s mrazeným kuracím mäsom.\n8. Správca dane vykonané dokazovanie vyhodnotil s tým, že bol vytvorený umelo obchodný reťazec\ns mrazeným kuracím mäsom, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Tento reťazec začínal „zmiznutým\nobchodníkom“ - spoločnosťou J-ten s.r.o., ktorá so správcom dane nekomunikovala, nespolupracovala\na ku kontrole nepredložila ani účtovnú evidenciu. Spoločnosť J-ten s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí nakupovala mrazené kuracie prsia od českých dodávateľov Malec a Vavrik s.r.o. a GORNICKY\ns.r.o. a predávala ich spoločnosti DSP trade s.r.o. za cenu nižšiu, ako ich kúpila. Priemerná strata\nna jednom kamióne bola cca 10 000,- Eur. Z uvedeného podľa správcu dane vyplynulo, že obchody\nrealizované spoločnosťou J-ten s.r.o. nemali ekonomické opodstatnenie, čo svedčí o ich umelom\ncharaktere. Ich úlohou bolo umelým spôsobom znížiť cenu tovaru a urobiť tovar konkurencieschopnejším\nv prípade jeho predaja na slovenskom trhu. Spoločnosť J-ten s.r.o. fakturovala tovar ďalej\nsprostredkovateľskej spoločnosti („nárazník“), ktorá si plnila svoje daňové povinnosti, účtovala o\npredmetných obchodoch, podávala daňové priznania k DPH a platila splatnú daň (spoločnosti DSP\ntrade s.r.o. a Exporton s.r.o.). Sprostredkovateľská spoločnosť napokon tovar fakturovala „vývozcovi“,\nktorý uskutočňoval dodávky tovaru na území Európskej únie, t.j. prostredníctvom podaného daňového\npriznania požadoval vrátenie nadmerného odpočtu (TENDERFOOD AB, s.r.o., G. O.). Išlo o reťazce\nrýchlo sa meniacich vlastníckych vzťahov, tovar sa medzi zúčastnenými spoločnosťami pohyboval\nv priebehu pár dní. Prepravu tovaru z Českej republiky na Slovensko zabezpečovali dodávatelia\nspoločnosti J-ten s.r.o. - české spoločnosti Malec a Vavrik s.r.o. a GORNICKY s.r.o., a to priamo zo\nskladov v Horních Počernicích, Praha, kde obe spoločnosti skladovali, do skladov MRAZIARNE a.s.\nSládkovičovo, kde skladovali spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., Exporton s.r.o., G. O.. Spoločnosť\nJ-ten s.r.o. a jej odberateľ spoločnosť DSP trade s.r.o. nedisponovali žiadnymi skladovými priestormi,\ntovar cez nich prechádzal iba fakturačne. Intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosťami Malec a\nVavrik s.r.o. a GORNICKY s.r.o. spoločnosti J-ten s.r.o. a jeho následný predaj spoločnosti DSP trade\ns.r.o., pričom tovar bol naskladnený priamo na sklad spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., prípadne\nExporton s.r.o., nasvedčuje tomu, že spoločnosti J-ten s.r.o. a DSP trade s.r.o. boli umelo vložené\ndo obchodných reťazcov, v ktorých plnili svoje funkcie. Zo skladov MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo\nbol tovar následne „vývozcom“ vyvezený späť do Českej republiky, kde obchody prebiehali obdobným\nspôsobom. Pôvod, resp. prvý dovozca do Európskej únie, zostal neznámy. Podľa správcu dane hlavným\ncieľom vyššie popísaných obchodov v rámci obchodného reťazca nebolo dosahovanie zisku jednotlivými\nspoločnosťami zapojenými v reťazci, ale získanie daňovej výhody, spočívajúce v tom, že žalobca si\nz predmetných zdaniteľných obchodov uplatnil odpočítanie dane a pri následnom predaji tovaru s\noslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH neoprávnene čerpal nadmerný odpočet, prípadne\n\nodpočet dane kompenzoval s daňovou povinnosťou vyplývajúcou z ním uskutočnených zdaniteľných\nplnení v tuzemsku, čím účelovo znížil svoju daňovú povinnosť. Umelým vložením tuzemských\ndodávateľov - DSP trade s.r.o., Exporton s.r.o., J-ten s.r.o. - do obchodného reťazca bolo zabezpečené\ndodanie tovaru od tuzemských dodávateľov, pri ktorom vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane. Pre\nžalobcu nebolo výhodné obchodné transakcie - nákup mrazených kuracích pŕs - zabezpečovať v režime\nintrakomunitárneho nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH, pretože\ntakéto prijaté plnenia by musel najskôr „samozdaniť“, priznať daň a až následne by mu vznikol nárok\nna odpočet dane, t.j. bol by daňovo neutrálny a nemal by čo kompenzovať. Podstatou neoprávneného\nodpočítania dane v posudzovaných prípadoch bolo získanie daňovej výhody tým, že žalobca si mohol\nuplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť uplatnením práva odpočítať daň uvedenú\nna faktúrach tuzemských dodávateľov, cez ktorých iba fakturačne prebehol tok dodávok tovaru z\niného členského štátu od dodávateľov, od ktorých mohol žalobca tovar intrakomunitárne nadobudnúť\npriamym obchodom. Umelým vložením tuzemských dodávateľov do reťazca obchodníkov zároveň\ndošlo k umelému zníženiu ceny tovaru, čo umožnilo žalobcovi v prípade predaja na tuzemskom trhu\nspoločnosti Sela Vita s.r.o., ktorá tovar dodávala do obchodných reťazcov (spoločnosť MAKRO Cash\n& Carry ČR s.r.o. a spoločnosť METRO Cash & Carry s.r.o.) získať daňovú výhodu vo forme umelého\nzníženia ceny tovaru, ktorý sa tak stal konkurencieschopnejším. Ak by žalobca nadobudol tovar priamo\nod českých dodávateľov, nakúpil by ho o 8 % až 10 % drahšie.\n9. Správcovi dane z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávateľským spoločnostiam DSP trade\ns.r.o. a Exporton s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru a žalobcovi ako kupujúcemu\nnemohol vzniknúť oprávnený nárok na odpočítanie DPH. Hoci správca dane nespochybnil reálnu\nexistenciu dodania tovaru žalobcovi, skonštatoval, že žalobca minimálne mohol vedieť, že je súčasťou\nobchodného reťazca spoločností, ktorého hlavnou úlohou je neoprávnené získanie nadmerných\nodpočtov DPH v rámci Európskej únie a ktorý je ako celok poznačený podvodom na DPH. Poukázal\nna to, že jednotlivé spoločnosti, resp. ich konatelia, sa navzájom poznali, mali úzke vzťahy, obchodovali\nnavzájom medzi sebou viacero zdaňovacích období, vo väčšine prípadov skladovali tovar v jednom\nsklade v Slovenskej republike, v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, a v rovnakých skladoch\nv Českej republike, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad ani neopustil, jednalo sa teda o\nnepohyblivé dodávky, k pohybu dodávok dochádzalo len z dôvodu presunu tovaru do skladu v inom\nčlenskom štáte pri intrakomunitárnom nadobudnutí a intrakomunitárnom dodaní tovaru. Správca dane\npoukázal na to, že spoločnosti Cornflans Energy s.r.o. a Žouželka s.r.o. ako odberatelia G. O., ktorý je\npriamym odberateľom žalobcu, sú zároveň dodávateľmi spoločnosti J-ten s.r.o., ktorá tovar dodávala\nspoločnosti DSP trade s.r.o. Bolo tiež zistené, že žalobca obchoduje so spoločnosťami Cornflans Energy\ns.r.o. a Žouželka s.r.o. aj priamo, z čoho vyplýva, že vyššie uvedené spoločnosti sa navzájom poznajú\na obchodujú spolu. V rámci spoločností zapojených do obchodného reťazca sa ten istý tovar fakturuje\ndookola v uzatvorenom kruhu daňových subjektov, preto sa správcovi dane nepodarilo preveriť pôvod,\nresp. prvého dovozcu tovaru do Európskej únie. Správca dane tiež poukázal na to, že zo systému\nspolupráce žalobcu so skladovateľom MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo pri naskladňovaní tovaru a z\ndokladov, ktoré mal správca dane k jednotlivým faktúram k dispozícii, vyplýva, že napriek tomu, že\nžalobca nezabezpečoval prepravu tovaru, musel mať vedomosť o pohybe naskladňovaného tovaru, o\nevidenčných číslach vozidiel, ktoré ho dovezú, keďže bol povinný najneskôr 24 hodín pred naskladnením\ntovaru elektronicky nahlasovať skladovateľovi údaje o pohybe tovarov. Z prepravných dokladov a\ndokladov o vyskladnení a naskladnení tovaru, ktorými disponoval dodávateľ, skladovateľ a v niektorých\nprípadoch aj daňový subjekt, boli zrejmí subdodávatelia predmetného tovaru, dodávateľ z Českej\nrepubliky, nadobúdateľ v Slovenskej republike, prepravca, t.j. žalobca mohol mať vedomosť o pohybe\ntovaru a subdodávateľoch svojich dodávateľov.\n10. Podľa správcu dane bývalý konateľ spoločnosti J-ten s.r.o. N.. Y. V. svojou svedeckou výpoveďou\ndodanie tovaru formálne ani vecne nepreukázal, nepreukázal nadobudnutie ani pôvod preverovaného\ntovaru, uskutočnenie prepravy, nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie\nsporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou J-ten s.r.o. Správcom dane zistené skutočnosti celkovo\nspochybňujú pravdivosť údajov uvedených na faktúrach a tým aj uskutočnenie zdaniteľných obchodov\nosobou uvedenou na faktúrach, t.j. spoločnosťou J-ten s.r.o. Správca dane vyhodnotil výpoveď N.. Y. V.\nako rozporuplnú a tým nevierohodnú.\n\n11. Správca dane nespochybnil reálnu existenciu dodania tovaru žalobcovi, spochybnil dodanie tovaru\ntuzemskými dodávateľmi uvedenými na faktúrach, ktorí boli umelo vložení do reťazca spoločností za\núčelom dosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody.\n12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, zamerajúc sa najmä na\notázky dôkazného bremena, jeho rozloženia medzi správcu dane a daňový subjekt vo vzťahu k tomu,\nčo je v daňovom konaní povinný preukazovať. Poukázal pritom na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie a rozsudky Najvyššieho súdu SR.\n13. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101994394/2017 zo dňa 19.09.2017 prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdil. Nad rámec skutkových zistení správcu dane, ktoré prevzal a právnych\nzáverov, s ktorými sa stotožnil, upriamil pozornosť na tú časť judikatúry Súdneho dvora Európskej\núnie, podľa ktorej nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby subjekt prijal všetky\nopatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude\nviesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca mal prijať také opatrenia, ktoré je od neho možné\nv rozumnej miere požadovať, aby sa uistil, že sa vyhne svojej účasti na zneužívajúcom konaní. Z\ndokazovania vyplynulo, že žalobca si dostatočne nepreveril svojich dodávateľov, najmä či sú vôbec\nschopní a oprávnení obchodovať s mäsom, či boli registrovaní podľa zákona o potravinách a zákona o\nveterinárnej starostlivosti. Keďže žalobca bol priamo účastníkom deklarovaného zdaniteľného plnenia\nako odberateľ, nemôže sa obhajovať nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných\nnáležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie.\n14. Aj podľa žalovaného, ktorý prevzal právnu argumentáciu správcu dane, preverované obchodné\nreťazce nesú znaky reťazových transakcií, kde na začiatku reťazca figuruje zmiznutý platiteľ. Oprávnené\npochybnosti na strane správcu dane vznikli aj z tých zistení, že pohyb tovaru prebehol len formálne\n- papierovo, pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nebol známy, žiadna spoločnosť\nv reťazci nepoužila ani časť tovaru na konečnú spotrebu, ale tovar bol následne, viackrát za sebou,\npredávaný ďalším spoločnostiam, v uvedených spoločnostiach dochádzalo k častej zmene konateľov,\nniektoré spoločnosti zanikli zlúčením s právnym nástupcom a následne boli ex offo vymazané\nz obchodného registra. Pre niektoré zo spoločností v reťazci platí, že nezamestnávali žiadnych\nzamestnancov, nevlastnili žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné\nvykonávanie podnikateľskej činnosti s potravinárskym tovarom, resp. tieto predpoklady nebolo možné\noveriť pre ich nekontaktnosť, resp. zánik.\n15. Žalovaný tiež poukázal na to, že účtovné transakcie, ktoré boli podkladom pre uplatnenie\nsporného odpočtu, nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu\npredstavujú nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi spoločnosťami uvedenými\nna dokladoch bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody. Za\ndodanie tovaru nie je možné považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovaru len\npredstierajú. Z takto vytvorených transakcií nie je možné uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle\nustanovení zákona o DPH.\n16. Žalovaný zdôraznil, že bolo povinnosťou žalobcu ako registrovaného obchodníka s mäsom\npožadovať od svojich dodávateľov doklady preukazujúce pôvod predmetného tovaru v zmysle\npríslušných predpisov. Pokiaľ by mu jeho dodávatelia doklady k potravinárskemu tovaru na jeho výzvu\nnepredložili, žalobca potom nepochybne minimálne mohol vedieť, že nemusí ísť o legálne dodávky\na takéto dodávky nemal prevziať. Vzhľadom na špecifický druh komodity, ktorá bola predmetom\nfaktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení (mrazené kuracie mäso), mal žalobca dbať na dôslednej\nkontrole, prejavujúcej sa určením podmienok a pravidiel zabezpečujúcich sledovanie právneho a\nekonomického osudu tohto predmetu obchodu. Preto realizácia sporného kontrolovaného zdaniteľného\nplnenia vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere konkrétneho obchodného\npartnera, a to aj s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z toho plynúcich v zmysle zákona o\nDPH. Žalobca mal podľa žalovaného prijať také opatrenia, ktoré je možné od neho v rozumnej miere\npožadovať, aby sa uistil, že sa vyhne svojej účasti na zneužívajúcom konaní, avšak z dokazovania\nvyplynulo, že žalobca si dostačujúcim spôsobom nepreveril uvedených dodávateľov, či boli vôbec\nschopní tovar dodať, napr. či boli vôbec oprávnení obchodovať s mäsom, teda či boli registrovaní podľa\n§ 6 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a § 40 ods. 3 písm. g/ zákona\nč. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.\n\n17. K odvolacej námietke žalobcu, že nemal vedomosť o existencii daňového podvodu a vlastnom\nzapojení v ňom, žalovaný uviedol, že správca dane obchodné správanie žalobcu a ostatných subjektov\nv rámci reťazového obchodu nekvalifikoval vyslovene ako podvodné konanie. Úmysel kontrolovaného\ndaňového subjektu ako platiteľa dane podieľať sa týmito obchodmi na podvodnom konaní vo vzťahu k\nštátnemu rozpočtu, pokiaľ je vysoká nebezpečnosť činu subsumovaná pod príslušnú skutkovú podstatu\nrelevantného daňového trestného činu podľa Trestného zákona, preukazujú pre účely trestnoprávnej\nzodpovednosti orgány činné v trestnom konaní. Avšak túto povinnosť v súvislosti s preverovaním\nsplnenia objektívnym právom daných podmienok na priznanie nadmerného odpočtu, s prihliadnutím na\ndôkazné bremeno platiteľa dane, daňové orgány nemajú. Podľa žalovaného je potrebné rozlišovať medzi\njednotlivými možnosťami správania sa daňového subjektu, pri ktorých môže ísť o podvod, simuláciu\nalebo zneužitie práva. Pri podvode sa musí preukázať priamy úmysel, t.j. vedome sa zdaniteľný obchod\nv zmysle uzavretej zmluvy vôbec neuskutočnil. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod\nsa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu v zmysle prvej vety\nustanovenia § 3 ods. 6 daňového poriadku. Odberateľ sleduje najmä minimalizáciu dane. V tomto\nprípade sa nevyžaduje úmysel. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-255/02 (Halifax), podľa ktorého Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom\nzmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, ak plnenia predstavujúce\nzáklad tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby\npredmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach\nŠiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej\nvýhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej\nstrane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať\ndaňovú výhodu.\n18. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,\nže žaloba bola podaná dôvodne. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že tieto\nnespochybňujú existenciu tovaru (mrazených kuracích pŕs) a jeho dodanie žalobcovi. Sporným zostalo,\nči spoločnosti, ktoré vystavili správcom dane spochybnené dodávateľské faktúry (DSP trade s.r.o.,\nExporton s.r.o.), boli aj skutočnými dodávateľmi mrazeného kuracieho mäsa tak, ako bolo deklarované\nv dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH. Preukázanie\nuvedenej skutočnosti má pritom vplyv na následné posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na odpočet\nDPH. Ďalšou relevantnou otázkou majúcou formu žalobnej námietky bola otázka rozloženia dôkazného\nbremena medzi žalobcu a správcu dane, resp. posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom\nvyplývajúcim mu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku, keďže žalobca dôvodil, že správca\ndane mimo zákonný rámec prenášal na žalobcu dôkazné bremeno, požadujúc dôkazy týkajúce sa iných\nsubjektov, na ktoré dôkazy žalobca nemal dosah. Žalobca taktiež namietal, že na vec neboli správne\naplikované závery vyslovené Súdnym dvorom vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum\nElectronics), C-484/03 (Bond House), a v spojených veciach C-80/11 (Mahagében Kft.) a C-142/11\n(Péter Dávid).\n19. Správny súd ohľadom právneho posúdenia veci poukázal, že na Krajskom súde v Trenčíne bolo pod\nsp.zn. 13S/58/2017 vedené konanie vo veci preskúmania zákonnosti iného rozhodnutia žalovaného, a\nto č. 100235269/2017 zo dňa 10.02.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku\nvyrubený rozdiel dane v sume 141 875,22 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2014,\nspochybnením dodania mrazených kuracích žalobcovi od deklarovaných dodávateľov - spoločností\nDSP trade s.r.o. a Exporton s.r.o. a GALLEX TRADE s.r.o. Citujúc z odôvodnenia rozsudku uvedeného\nsprávneho súdu sp.zn. 13S/58/2017 zo dňa 08.11.2017, so závermi použiteľnými aj na vec vedenú\npod sp.zn. 11S/143/2017 (zdaňovacie obdobie december 2014), správny súd konštatoval, že „boj\nproti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným\na podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť\npriznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto\nprávo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (Rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie vo veci C-285/11 - Bonik). Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH\nsplatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje\npodľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie základnú zásadu spoločného systému DPH\nzavedeného právnou úpravou Európskej únie (Rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod\n25). Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie DPH uvedené v článku\n\n167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže\nbyť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce\nplnenia uskutočnené na vstupe. Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor Európskej\núnie v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo\nzneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Prináleží vnútroštátnym orgánom a\nsúdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže,\nže toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok C-285/11 - Bonik).\n20. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak\nzdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou\npodvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať\nza účastníka na tomto podvode, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja\ntovaru, alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo\nna odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe\nobjektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba\nzakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru\nalebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo\nstrany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do\nreťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.\n21. Správny súd okrem toho konštatuje, že koncept zneužitia práva Súdny dvor používa v rôznych\noblastiach únijného práva, vrátane daňového. Spoločným znakom tohto konceptu je, že mieri na\ntzv. umelé situácie, keď fyzické, či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie\nvýhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady,\nkeď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa\ntýchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že\nhlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych\npodmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré\ntúto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným\ntýmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom\nje možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo\npersonálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže (Rozsudok\nSúdneho dvora zo dňa 21.02.2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto\nmožné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo\ndôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením.\n22. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu\nmať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojom stanovisku k\nspojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v skutočnosti existujú varianty tak\nneobvyklé alebo spletité, ako ja predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch však ide v\npodstate o tom, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby\nako neoprávnené získať daňový prospech. Správny súd ďalej poukazuje na to, že zásada daňovej\nneutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty,\nktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne požadované za účelom uistenia sa, že\nich plnenia nie sú súčasťou podvodu, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez\ntoho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe. (viď rozsudok zo dňa\n11.05.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological\nIndustries a další, C-384/04).\n23. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, je\npovinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti\nuvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží\noveriť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Správny súd\nkonštatuje, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu\na pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či daný daňový\nsubjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojim nákupom zúčastňuje na plnené, ktoré je súčasťou podvodu\nna DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho\n\nprijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Je pritom potrebné pripomenúť, že všetky vnútroštátne\norgány sú pri uplatňovaní národného práva povinné toto práva vykladať čo najviac vo svetle znenia a\núčelu únijného práva aby dosiahli výsledku, ktorý je ním zamýšľaný (v tomto zmysle napr. Rozsudok\nSDEU zo dňa 08.10.1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Recueil).\n24. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora,\nz ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi\ndane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu, resp. zneužívajúceho konania alebo nie a\nči žalobca o tomto podvode, resp. zneužitiu, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol\nvedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu\ndane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel\nobsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového\nsubjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v\nkontexte judikatúry Súdneho dvora. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd vo\nsvojej rozhodovacej činnosti už uzavrel a žalovaného zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry\naj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosti kontrolovaného subjektu o takomto\nkonaní, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/73/2015 zo dňa 01.12.2016.\n25. V predmetnej právnej veci žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne aplikácie záverov\nvyslovených v rozhodnutiach Súdneho dvora C-354/03, C-355/03 a C-384/03 ..., keď dospel k záveru, že\nžalobca sa nemôže dovolávať ochrany v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora, nakoľko\nrozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že v obchodnom reťazci, ktorého sa žalobca zúčastnil išlo\no umelo nastavený mechanizmus vytvorený za účelom čerpania daňovej výhody. Ide o všeobecné\nkonštatovanie odkazujúce vo všeobecnej rovine na „výsledky rozsiahleho dokazovania“ a nie konkrétne\ndôkazy a skutkové zistenia, ktoré z nich vyplynuli a boli pre posúdenie danej otázky podstatné. Žalovaný\nneuviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí žiadne konkrétne skutočnosti a úvahy, z ktorých by bolo\nmožné uzavrieť, či má za to, že v danej veci malo ísť podľa jeho názoru o zneužívajúce konanie alebo\no podvod na DPH, rovnako ako neuviedol žiadne skutočnosti a úvahy ohľadne vedomosti žalobcu o\njeho účasti na takomto zneužívajúcom konaní, resp. podvode. V neposlednom rade sa žalovaný vôbec\nnevysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom základe, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo\nrozumné od neho požadovať, aby sa uistil, že sa na takomto podvode, resp. zneužívajúcom konaní\nnebude podieľať. Všeobecné konštatovanie ... jasne a zrozumiteľne nevysvetľuje záver žalovaného, že\nžalobca „sa podieľal na plnení, ktoré nemá pre účely dane z pridanej hodnoty ekonomickú podstatu“,\npričom vzhľadom na závažnosť dôsledkov je podstatné a žiaduce, aby svoje úvahy v tomto ohľade riadne\nodôvodnil tak, aby následne žalobca dostal jasnú a zrozumiteľnú informáciu, prečo mu bolo odopreté\nuplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to vo svetle záverov, ktoré boli opakovane\nvyslovené Súdnym dvorom a pri zachovaní účelu únijného práva. Ak tak žalovaný neučinil zaťažil svoje\nkonanie vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení skutočností podstatných pre\nposúdenie veci.“\n26. S poukazom na vyššie citované časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.\n13S/58/2017 zo dňa 08.11.2017, aplikovateľné aj na prejednávanú vec, správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie s tým, že žalovaný sa má v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym\nsúdom, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť spôsobom nevykazujúcim\nprvky arbitrárnosti.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n27. Proti rozsudku správneho súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ).\n28. Sťažovateľ uviedol, že v odôvodnení rozsudku krajský súd v bode 36. dal do pozornosti závery\nz rozsudku, ktorý bol vydaný v konaní vedenom na Krajskom súde Trenčín pod sp.zn. 13S/58/2017:\n„boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty,\nje cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a\nsúdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne\nskutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok\n\nSúdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť\niba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba,\nktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo\nmala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii\npredstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho\nsubjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb\n(rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11).\n29. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v bode 37. krajský súd cituje, že tak je to v prípade, ak daňový podvod\nspácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,\nže sa svojou kúpou zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná\nosoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, bez ohľadu\nna to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru, alebo poskytnutia služieb v rámci jej\nuskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe\nzamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná\nosoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela\nalebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii\npredstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho\nsubjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.\nOkrem toho prvostupňový súd konštatuje, že koncept zneužitia práva Súdny dvor EÚ používa v rôznych\noblastiach úniového práva, vrátane daňového. Spoločným znakom tohto konceptu je, že mieri na\ntzv. umelé situácie, keď fyzické, či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie\nvýhody plynúcej z úniového práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady,\nkeď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa\ntýchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že\nhlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych\npodmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré\ntúto smernicu vykonávajú by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným\ntýmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení, pričom\nje možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo\npersonálne vzťahy medzi subjektami zúčastňujúcimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže (rozsudok\nSúdneho dvora EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto\nmožné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo\ndôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením. Naopak, podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych\nnoriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo\nColomer vo svojom stanovisku k spojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v\nskutočnosti existujú varianty tak neobvyklé alebo spletité, ako ja predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú.\nVo všetkých prípadoch však ide v podstate o to, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH.\nJedná sa teda o dva odlišné spôsoby ako neoprávnené získať daňový prospech. Súd ďalej poukazuje\nna to, že zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi\nplneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne požadované\nza účelom uistenia sa, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, musia mat' možnosť dôverovať legalite\nuvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe.\n(rozsudok zo dňa 11.05.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation\nof Technological Industries a další, C-384/04).\n30. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, je\npovinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti\nuvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží\noveriť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Ďalej súd\nkonštatoval, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu\na pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či daný daňový\nsubjekt vedel alebo mal vedieť, že sa svojim nákupom zúčastňuje na plnené, ktoré je súčasťou podvodu\nna DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že\njeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Podľa názoru súdu bolo na správcovi dane, aby\nzisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu, resp. zneužívajúceho konania alebo nie a či žalobca\no tomto podvode, resp. zneužitiu, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť.\nSkutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. Je\n\npreto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých\nv daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu,\nstanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte\njudikatúry Súdneho dvora EÚ.\n31. S rozsudkom krajského súdu sa sťažovateľ nestotožnil, pretože rozhodnutie správcu dane považuje\nza opodstatnené z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.\n32. Žalovaný je toho názoru, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutom rozhodnutí správca dane nespochybnil reálnu\nexistenciu dodania tovaru daňovému subjektu. Správca dane spochybnil dodanie tovaru tuzemskými\ndodávateľmi uvedenými na faktúrach, ktorí boli umelo vložení do reťazca spoločností za účelom\ndosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody. To znamená, že všetky zistenia správcu dane bolo potrebné\nvyhodnotiť vo vzťahu k uznaniu uplatneného nároku daňového subjektu na odpočet DPH za vyššie\nuvedený zdaniteľný obchod.\n33. Podľa názoru sťažovateľa správca dane v protokole z daňovej kontroly konkrétne uviedol\nvšetky zistené skutočnosti, poukázal na vzájomné vzťahy a osobné prepojenie medzi jednotlivými\nspoločnosťami zapojenými v reťazových obchodoch s mrazeným kuracím mäsom, ktorých cieľom bolo\ndosiahnuť daňovú výhodu vo forme neoprávneného získania nadmerných odpočtov dane z pridanej\nhodnoty v rámci tuzemska a Českej republiky. Tieto zistené skutočnosti preukázali, že daňový subjekt\nminimálne mohol vedieť, že je súčasťou obchodného reťazca spoločností, ktorého hlavnou úlohou je\nneoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie, a ktorý\nje ako celok poznačený podvodom na dani z pridanej hodnoty.\n34. V tejto súvislosti sťažovateľ považoval za potrebné k veci uviesť, že všeobecné dôkazné bremeno\nvyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je v danom\nprípade modifikované právom Európskej únie a správca dane v predmetnej veci nevychádzal iba z\nvnútroštátnych predpisov ale vec správne posúdil aj z hľadiska práva Európskej únie.\n35. Podľa názoru sťažovateľa správca dane eurokonformným spôsobom vyhodnotil všetky zistené\nskutočnosti, najmä keď poukázal na to, že priami dodávatelia žalobcu neboli v čase, keď sa uskutočnili\ndeklarované obchodné transakcie registrovaní ako sprostredkovatelia - podnikatelia špecializovaní na\nobchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu\nmedzi dodávateľmi, a to ani v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti\nv znení neskorších predpisov, ani v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v\nznení neskorších predpisov a ani v súlade s článkom 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín. Zistenie uvedenej skutočnosti by mohlo potom platiteľovi\npoukázať na možnosť zapojenia sa do transakcií, ktoré sú súčasťou obchodného reťazca vytvoreného\nza účelom získania neoprávnenej daňovej výhody.\n36. Navyše, zo zistení správcu dane vyplynulo, že v spornom prípade správca dane nespochybňoval\nexistenciu tovaru, ani dodávky tovarov žalobcom pre jeho odberateľov, ale spochybnený bol pôvod\ntovaru a autentickosť jeho dodania prostredníctvom sporných dodávateľských spoločností, to znamená,\nže správca dane poukázal na zneužitie práva na odpočet DPH, a preto bol oprávnený skúmať celý\nobchodný reťazec a nielen posledný stupeň obchodného reťazca pred dodaním tovaru samotnému\ndaňovému subjektu. Len zistenie poslednej dodávky v reťazci medzi dodávateľom a žalobcom\nnepostačuje na unesenie dôkazného bremena žalobcu na preukázanie odpočítania dane. Na právny\núkon alebo inú skutočnosť, rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú\nekonomické opodstatnenie a ktorých výsledok je získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol\ndaňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).\n37. Žalobca namietal, že pokiaľ jeho dodávateľ nemôže preukázať nadobudnutie tovaru, nemôže sa\nto dotýkať aj daňových povinností žalobcu. Je síce pravda, že žalobca nemá povinnosť predložiť\ndôkazy o obchodných transakciách svojich dodávateľov. Ak však tieto obchodné transakcie sú vážne\nspochybnené a samotný daňový subjekt iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane\ndo dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. V tomto\nohľade je potrebné, aby si žalobca ako podnikateľ podnikajúci s odbornou starostlivosťou bol vedomý\n\ntoho, že ak v obchodnom styku nadobúda tovar od iného subjektu, mala by byt' takáto transakcia reálne\nekonomicky odôvodnená, inak hrozí riziko, že dodanie tovaru, prípadne súvisiaca účtovná transakcia,\nmôžu byť spochybnené (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžf/45/2014 zo 16. decembra\n2015). V uvedenom rozsudku ďalej najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ účtovná transakcia, ktorá bola\npodkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, vzhľadom na\nvšetky okolnosti prípadu predstavuje nedovolené zneužitie práva spočívajúce v umelom plnení medzi\nzávislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody v\nzmysle rozsudku C-255/02 Halifax. Pritom podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužitie práva\nnie je nevyhnutné to, že sa musí jednať o závislé osoby, napr. v zmysle personálneho prepojenia firiem.\n38. Rovnako považuje sťažovateľ za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že nemal vedomosť o existencii\ndaňového podvodu, s poukazom na fakt, že správne orgány obchodné správanie sa daňových subjektov\nv rámci reťazového obchodu nekvalifikovali ako podvodné správanie. Poukázal na potrebu rozlíšiť medzi\njednotlivými možnosťami správania sa daňového subjektu; najmä že môže ísť o podvod, simuláciu alebo\nzneužitie práva. Pri podvode sa musí preukázať priamy úmysel, t.j. vedome sa zdaniteľný obchod v\nzmysle uzavretej zmluvy vôbec neuskutočnil. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa\nuskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Ide o umelú konštrukciu v zmysle § 3 ods. 6 zákona č.\n563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, veta prvá. Odberateľ sleduje najmä minimalizáciu dane. V\ntomto prípade sa nevyžaduje úmysel. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné\nplnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej\nsmernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcich túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody,\nktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z\ncelku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný ciel' predmetných plnení je získať daňovú výhodu.\n39. Sťažovateľ trval na svojom názore, že všetky zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený\numelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru a jediným cieľom bolo získanie\ndaňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu DPH. Z vyššie uvedených zistení jednoznačne vyplynulo,\nže žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt minimálne mohol vedieť, že sa svojou činnosťou podieľa\nna dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, keďže\njednotlivé spoločnosti, resp. ich konatelia sa navzájom poznali, mali úzke vzťahy, obchodovali navzájom\nmedzi sebou viacero zdaňovacích období, vo väčšine prípadov skladovali tovar v jednom sklade v\nSR (MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo), pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar väčšinou sklad ani\nneopustil, jednalo sa o nepohyblivé dodávky, k pohybu dodávok dochádzalo len z dôvodu presunu tovaru\ndo skladu v inom členskom štáte pri intrakomunitárnom nadobudnutí a intrakomunitárnom dodaní tovaru.\n40. Samotný daňový subjekt bol povinný najneskôr 24 hodín pred naskladnením tovaru elektronicky\nnahlasovať skladovateľovi údaje o pohybe tovarov (dátum, druh tovaru, množstvo, evidenčné číslo\ndopravného prostriedku) a to napriek tomu, že nemal mať vedomosť o subdodávateľoch svojich\ndodávateľov, ktorí zabezpečovali prepravu tovaru. Z prepravných dokladov a dokladov o vyskladnení\na naskladnení tovaru, ktorými disponoval dodávateľ, skladovateľ a v niektorých prípadoch aj daňový\nsubjekt boli zrejmí subdodávatelia predmetného tovaru, prepravca, t.j. daňový subjekt mohol mať\nvedomosť o pohybe tovaru a subdodávateľoch svojich dodávateľov.\n41. Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21 S/68/2016 zo dňa\n09.11.2016 v konaní o správnej žalobe žalobcu, na preskúmanie rozhodnutia žalovaného o rozdiele\nDPH za zdaňovacie obdobie august 2013, ktorým bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. V\nodôvodnení rozsudku so zhodnou podstatou veci súd konštatoval: „podnikateľské aktivity žalobcu neboli\nštandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym\ntokom obchodovania s tovarom. Všetky zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý\nmechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru a jediným cieľom bolo získanie\ndaňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu DPH. Z vyššie uvedených zistení jednoznačne vyplýva,\nže žalobca vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.”\n42. Z rovnakých dôvodov krajský súd zamietol aj žaloby žalobcu so zhodnou podstatou veci vyrubenie\nrozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie v iných zdaňovacích obdobiach,\nvedených pod spisovou značkou 21S/187/2015 (Krajský súd Žilina, zdaňovacie obdobie máj 2013, pod\nspisovou značkou 20S/220/2015 (Krajský súd Žilina, zdaňovacie obdobie apríl 2013) zo dňa 18.04.2017,\npod spisovou značkou č. 11S/25/2017 zo dňa (Krajský súd Trenčín, zdaňovacie obdobie február\n\n2014). Vo všetkých uvedených zdaňovacích obdobiach sa jednalo o niekoľko zhodných dodávateľských\nspoločností, t.j. tie isté spoločnosti vystupovali ako dodávatelia v rôznych zdaňovacích obdobiach.\n43. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa značne odklonil od procesných a hmotnoprávnych postupov\ndaňového konania, ustálených rozsudkami Najvyššieho súdu SR - 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\n1Sžf/111/2015 zo dňa 11.04.2017 a tým aj od ustálenej súdnej praxe, sťažovateľ žiadal, aby o kasačnej\nsťažnosti rozhodoval veľký senát. Takýto nedostatok v prijatých záveroch súdu predstavuje podstatnú\nvadu konania, ktorá zakladá kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keďže Krajský súd v\nTrenčíne rozhodol podľa žalovaného na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil a\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n45. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná\nsťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442 SSP),\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445\nods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej\nkasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu\na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP).\n47. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho\nsúdu konštatuje, že zdôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie\nžalovaného, je uvedené v bode 42 rozsudku. V tomto bode správny súd konštatoval, že žalovaný uviedol\nkonkrétne výsledky dokazovania, ale nie s odkazom na konkrétne dôkazy, ďalej neuviedol v dôvodoch\nrozhodnutia žiadne skutočnosti preukazujúce, že sa jednalo o podvod a nevysporiadal sa a nezdôvodnil\nči žalobca vykonal všetky, z jeho strany možné opatrenia, ktoré bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať na zabránenie účasti žalobcu na podvode.\n48. Kasačný súd konštatuje, že ostatné časti zdôvodnenia rozsudku krajského súdu od bodu 35, okrem\nbodu 42, opisujú skutkový stav, poukazujú na iné rozhodnutia krajského súdu, rozhodovaciu činnosť\nnajvyššieho súdu a súdneho dvora.\n49. Kasačný súd konštatuje, že zdôvodnenie zrušenia rozhodnutia žalovaného bolo správnym súdom\nvymedzené výlučne v bode 42 rozsudku. Toto vymedzenie zdôvodnenia rozsudku správneho súdu\nvšak považuje kasačný súd za všeobecné, nekonkrétne, neodkazujúce na konkrétne časti rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a bez vyhodnotenia konkrétnej\nčasti - zdôvodnenia rozhodnutia žalovaného, hodnotenej vo vzájomnej súvislosti a v kontexte\nrozhodnutia. Správny súd dospel k záveru, že v uvedených intenciách, vymedzených v bode 42\nrozsudku, považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne zdôvodnené, keď dôvod zrušenia videl\nv aplikácii § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.\n50. Kasačný súd sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom ako aj rozhodnutiami\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu a bez ohľadu na rozsah písomného vyhotovenia\nsprávnych rozhodnutí a rozsah predloženého kompletného administratívneho spisu, ktorý obsahuje,\nokrem protokolu o kontrole, aj listiny preukazujúce rozsah vykonaného dokazovania správnym orgánom\nvo veci, konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, jeho obsah a zákonnosť bolo potrebné vyhodnocovať\nvo väzbe na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (keď rozhodnutie žalovaného v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu tvoria jeden celok), vzhľadom na rozsah týchto\nrozhodnutí, ktoré podrobne, detailne rozoberajú, hodnotia a vyhodnocujú posudzované faktúry k\nuplatnenému nároku žalobcu na odpočet DPH z hľadiska vykonaných dôkazov, tak zo strany\n\nsprávnych orgánov, ako aj predložených žalobcom a vyhodnocujú vykonané dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti. Kasačný súd uvádza, že rozsudok správneho súdu a jeho zdôvodnenie v bode 42 je\nneurčité, nepreskúmateľné, keď kasačnému súdu nie je zrejmé, ktoré konkrétne časti rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu správny súd vyhodnocoval\na vyhodnotil ako všeobecné a nedostatočne zdôvodnené, keď závery správnych orgánov vyjadrené\nvo výroku rozhodnutia žalovaného v spojení s výrokom prvostupňového správneho orgánu a dôvody\ntýchto rozhodnutí, vychádzajú z rozsiahlych skutkových zistení, z rozsiahlej konštatácie vyjadrenej\nv napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorá je konkrétna, preto kasačný súd názor správneho\nsúdu o všeobecnosti, teda aj o neurčitosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu a jeho nedostatočného odôvodnenia, považoval, vzhľadom na\ndôvody rozsudku správneho súdu, za predčasný.\n51. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivé prejednanie\nveci, ktoré je spolu právom na prístup k súdu, právom na nezávislý a nestranný súd, právom na verejnosť\nkonania a rozhodnutia, a právom na rozhodnutie v primeranej lehote súčasťou práva na spravodlivý\nproces. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho\nsúd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými\nargumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,\nmusí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.\n52. Ustanovenia § 133 SSP a nasl. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu, v zmysle\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp.zn. IV.ÚS 115/03). Túto požiadavku\nzvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza:\n„Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“\nEurópsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný\nza rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 9. decembra 1994, č. sťažnosť 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, sťažnosť č. 18064/91).\n53. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí\nviacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a\nprávnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonávaných dôkazov, o čom poukazujú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.\nIV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, II.ÚS3/97, ÚS 251/03.\n54. Kasačný súd poukazuje, že ku dôkaznému bremenu, zneužitiu práva a skutočnosti, ktoré zistili\nsprávne orgány a považovali za preukázanie účasti žalobcu na podvode, sa vyjadril žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, jeho závery odkazujú\n\nna konkrétne skutkové zistenia, zistené na základe vykonaných dôkazov. Z rozhodnutia žalovaného\nvyplýva záver, prečo podľa neho žalobca nerealizoval všetky kroky k tomu, aby zabránil účasti žalobcu\nna podvode. Toto zdôvodnenie je najmä na strane 22 a nasl., vo väzbe na kontext ostatných dôvodov\nrozhodnutia žalovaného a obsah prvostupňového rozhodnutia.\n55. Bolo preto povinnosťou správneho súdu, konkrétne závery vyjadrené v rozhodnutí žalovaného,\nv spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, v kontexte žalobných námietok žalobcu\nvyhodnotiť, a to vo väzbe na obsah celého administratívneho spisu, skutkových zistení, ktoré boli\npodkladom pre rozhodovanie správnych orgánov. V tomto smere bolo potrebné vyhodnotiť postavenie a\nsúčinnosť žalobcu v daňovom konaní, jeho obranu, dôkaznú aktivitu, ako aj celkovú „aktivitu“ daňového\nsubjektu, v ktorého záujme je a bolo preukázať všetky relevantné skutočnosti preukazujúce zákonný\nnárok na uplatnenie odpočtu DPH.\n56. Kasačný súd zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z\nfaktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady\npreukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých\nzákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru\nkasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“\nprávnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou\nobchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet\nDPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu\npreveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré\nsa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i\nkeď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť\npripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu\nDPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej\ntransakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú\ntransakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať\ns príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá\nmôže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový\nsubjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu,\nrelevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom\nnegatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako\nrozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu. Len takýmto\nprecíznym a z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci, konkrétnym zodpovedným prístupom, môže\ndaný subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky okolnosti veci, nemohol byť\nsúčasťou podvodného konania alebo zneužitia práva. Tento záver kasačného súdu je súladný aj s\nnázorom ESD vo veci Teleos plc. A spol. (C-409/04), ESD v spojených veciach Mahagéhen kft a\nPeter Dávid č. C-80/11 a C-142/11 a s názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku sp.\nzn. 4Sžfk/32/2012 zo dňa 27.11.2012. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže byť\nvýchodiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo zneužití\npráva nepodieľal.\n57. Kasačný súd dáva do pozornosti správnemu súdu aj účastníkom stanovisko prijaté na zasadnutí dňa\n17.06.2020 správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, Snj 10/2020, judikát č. 3 (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR vo veci sp.zn. 3Sžfk/9/2019 zo dňa 10.12.2019).\n58. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu nezodpovedá právu\núčastníkov konania na spravodlivý proces, preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP,\nrozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440\nods. 1 písm. f/ SSP. V ďalšom konaní bude správny súd povinný vysporiadať sa v dôvodoch rozsudku\nso všetkými žalobnými bodmi a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.\n59. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v novom rozhodnutí s poukazom na §\n467 ods. 3 SSP.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/143/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}