{"guid": "f7144275-245a-4273-ba37-31a5280f44a9:860887c0-9177-44dc-8411-c304da890e34", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/75/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/75/2019 z 21. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2020, sp. zn. 7Sžsk/75/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1", "identifikacne_cislo": "3017200399", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-210.odsek-2", "nazov": "§ 210 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-210.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3", "nazov": "§ 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-124.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-210.odsek-1", "nazov": "§ 210 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-210.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-137.odsek-1", "nazov": "§ 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-137.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a", "nazov": "§ 143a zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-94.odsek-1", "nazov": "§ 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-94.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143h.odsek-1", "nazov": "§ 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143h.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143h"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-121.odsek-2", "nazov": "§ 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-121.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 zákona č. 410/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/410/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/410-1991/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-5", "nazov": "§ 142 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-125", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-210", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-124", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-119", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-137", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-212", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143a", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-94", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143h", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1991/410#paragraf-121"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/860887c0-9177-44dc-8411-c304da890e34", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/75/2019\n3017200399\n21. 04. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200399.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej\nveci žalobkyne: Y. M., bytom X., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nŽupné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48903/2017-42\nzo dňa 05.09.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n28Sa/24/2017-46 zo dňa 16. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne č. k. 28Sa/24/2017-46 zo dňa 16. januára 2019 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k.\n28Sa/24/2017-46 zo dňa 16. januára 2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 48903/2017-42 zo dňa 05.09.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\nÚtvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj\n„ÚSZ GR ZVJS“ alebo „prvostupňový správny orgán“). Žalovanému právo na náhradu trov konania\nnepriznal.\n2.1. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 28.04.2017 požiadala o priznanie výsluhového dôchodku od\n1.1.2008. Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže\nrozhodnutím č. GR ZVJS-d-11210/14-2017 zo dňa 20.06.2017 podľa § 81 ods. 2 písm. a), § 84 ods.\n1 v spojení s § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z.\nz.“) žalobkyni výsluhový dôchodok nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa nesplnila\nzákonnú podmienku pre priznanie dávky výsluhového dôchodku v tom, že jej vznikol nárok na dávku\nvýsluhového zabezpečenia podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a to § 119 a nasl. zákona č. 410/1991\nZb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Tým, že žalobkyni bol\nod roku 01.12.1992, kedy skončila služobný pomer príslušníčky ZVJS, až do 28.04.2002, kedy jej bol\npriznaný starobný dôchodok, podľa zákona č. 410/1991 Zb. priznaný a vyplácaný príspevok za službu\n\n(resp. výsluhový príspevok), nesplnila jednu z dvoch základných podmienok na priznanie výsluhového\ndôchodku, ktorou je, aby jej nebola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia podľa dovtedajších\npredpisov. Generálny riaditeľ ZVJS tiež poukázal na to, že Sociálna poisťovňa ústredie v rozhodnutí,\nktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok, zhodnotila žalobkyni dobu 27 rokov, z toho v III.\npracovnej kategórii 8 rokov a v I. pracovnej kategórii 19 rokov. V tomto časovom úseku bola teda zahrnutá\naj doba trvania služobného pomeru príslušníčky ZVJS. Proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľa ZVJS\nzo dňa 20.06.2017 podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 48903/2017-42\nzo dňa 05.09.2017 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožniac sa\ns právnym názorom v ňom vysloveným. Poukázal na znenie ustanovenia § 212 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z. K možnej aplikácii § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaný uviedol, že nárok\nna výsluhový dôchodok podľa tohto ustanovenia mohol vzniknúť jedine policajtovi uvedenému v § 137\nzákona č. 328/2002 Z. z., ktorý ku dňu skončenia služobného pomeru nesplnil podmienku priznania\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa predchádzajúcich predpisov, avšak neskôr by policajt splnil\npodmienku veku pre nárok na starobný dôchodok, a to len za predpokladu, že vykonaná doba služby\nsa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čo však nebol prípad žalobkyne, u\nktorej doba služby v rámci ZVJS bola zhodnotená v dávke starobného dôchodku.\n2.2. Ďalej krajský súd zistil, že Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky Trnava č. 57 zo dňa 08.10.1992 bola žalobkyňa uvoľnená zo služobného\npomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky podľa § 107 písm. b)\ns použitím § 109 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. dohodou príslušníka a služobného orgánu dňom\n30.11.1992; z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vydaného Správou ústredných služieb\nZboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa 04.11.1992, že žalobkyni bola započítaná\ndoba 19 rokov a 169 dní v I. kategórii funkcií; z rozhodnutia riaditeľa Správy ústredných služieb ZVJS\nč. SÚS ZVJS-11.210/32-92 zo dňa 20.11.1992, že žalobkyni od 01.12.1992 podľa § 119 ods. 1 zákona\nč. 410/1991 Zb. bol priznaný príspevok za službu (neskoršou legislatívou pomenovaný ako výsluhový\npríspevok) vo výške 2.809,- Kčs mesačne, zvýšený podľa § 122 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. na sumu\n2.954,- Kčs; podaním doručeným Generálnemu riaditeľstvu ZVJS dňa 02.04.2002 požiadala žalobkyňa o\nzastavenie vyplácania výsluhového príspevku z dôvodu, že požiadala o priznanie starobného dôchodku\nod 28.04.2002; rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 29.04.2002 Sociálna poisťovňa ústredie priznala\nžalobkyni s účinnosťou od 28.04.2002 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok vo výške\n5.276,- Sk z rozhodnutia ktorého je zrejmé, že starobný dôchodok bol žalobkyni vymeraný z III. pracovnej\nkategórie, bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1992, 1991, 1990, 1990, 1989,\n1988, celková započítaná doba zamestnania bola 29 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodných 27 rokov,\nz toho v III. pracovnej kategórii 8 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov a v I. pracovnej kategórii 19\nrokov; rozhodnutím č. GR ZVJS-11210/30-2002 zo dňa 20.05.2002 Generálne riaditeľstvo ZVJS podľa\n§ 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zastavilo žalobkyni výplatu výsluhového príspevku s účinnosťou\nku dňu 28.04.2002, nakoľko pri súbehu nároku na výsluhový príspevok a na starobný dôchodok patrí\noprávnenému podľa jeho voľby buď výsluhový príspevok alebo dôchodok, keďže žalobkyni bol od\n28.04.2002 vyplácaný starobný dôchodok, výsluhový príspevok jej počnúc týmto dňom nepatril.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 328/2002 Z. z., citujúc právnu úpravu ustanovenú § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002\nZ. z., § 125 ods. 1, § 137 ods. 1, § 143a, § 143h ods. 1, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v\n§ 119 ods. 1, 3 zákona č. 410/1991 Zb. a v § 121 ods. 2 tohto zákona, v spojení s § 210 ods. 1, 2,\n§ 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2002, s § 94 ods. 1, § 132 ods.1, §\n142 ods. 4 písm. c), ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v\ntretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach,\nza primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom\na za súladný so zákonom považoval aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového\nsprávneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Úvahy, vedúce správne orgány k ustáleniu\nskutkového stavu považoval za racionálne odôvodnené a skutkový stav následne správne právne\nposúdený právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom\nrozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na jeho zákonnosť. Správny súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie je argumentačne\nzrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušného právneho predpisu\n\na ich následným výkladom. Stotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného. Správny súd v kontexte\ns argumentáciou žalobkyne uvedenou v správnej žalobe, v ktorej sa venuje aj otázkam starobného\ndôchodku poukazom na to, že žalobkyňa sa žiadosťou podanou dňa 28.04.2017 prostredníctvom Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou domáhala priznania výsluhového dôchodku,\npričom takto vymedzený predmet administratívneho konania nezmenila ani v ňou podanom odvolaní,\nuviedol, že ak správne orgány zisťovanie skutkového stavu sústredili na otázky týkajúce sa nárokov\nžalobkyne na výsluhový dôchodok a tomu následne prispôsobili svoju právnu argumentáciu majúcu\nzáklad v citácii dotknutých právnych predpisov týkajúcich sa výsluhového dôchodku, nie je takémuto\npostupu správnych orgánov čo vytknúť.\n5. K žalobkyňou namietanej nepríslušnosti Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o jej dôchodkovej\ndávke správny súd poukazom na ustanovenie § 142 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. konštatoval, že\nžalobkyňa, ktorej služba v ZVJS trvala menej, a to 19 rokov a 169 dní, zákonné podmienky v uvedenej\nprávnej norme nesplnila. Dal do pozornosti, že ust. § 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. by\nbolo aplikovateľné na žalobkyňu iba v prípade, ak by v čase splnenia podmienok na vznik nároku na\ndávku dôchodkového zabezpečenia bola príslušníčkou ZVJS, avšak v čase dovŕšenie veku 55 rokov už\npríslušníčkou ZVJS nebola. Starobný dôchodok preto žalobkyni správne priznala Sociálna poisťovňa,\nktorá na to bola podľa vtedy účinného zákona č. 100/1988 Zb. príslušným orgánom. Podľa názoru\nkrajského súdu na žalobkyňu nie je možné aplikovať ustanovenie § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Zb.,\npodľa ktorého starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré\nvznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo\ndňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili\nku dňu účinnosti tohto zákona, pretože v prípade žalobkyne nie je splnená ďalšia dôležitá podmienka\nna aplikáciu dispozície citovanej právnej normy, ktorou je, že takýto dôchodok bol k rozhodnému dňu\nvyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva (a nie Sociálnou poisťovňou).\n6. Podľa názoru správneho súdu na prípad žalobkyne správne orgány v súlade s účelom právnej normy\naplikovali ustanovenie § 137 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že pre priznanie dávky\npodľa § 38 alebo § 40 zákona č. 328/2002 Z. z. je nevyhnutné nielen trvanie služobného pomeru viac\nako 15 rokov, ale súčasne splnenie aj druhého nevyhnutného predpokladu, ktorým bolo nesplnenie\npodmienky na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia podľa dovtedajších predpisov. Krajský súd\nkonštatoval, že žalobkyňa však splnila podmienku priznania dávky výsluhového zabezpečenia, keďže\njej podľa zákona č. 410/1991 Zb. ešte v roku 1992 bol priznaný príspevok za službu, tento jej bol aj\nvyplácaný a jeho výplata bola zastavená ku dňu 28.04.2002 práve z dôvodu, že žalobkyni bol Sociálnou\npoisťovňou priznaný starobný dôchodok od 28.04.2002, ktorý jej je odvtedy Sociálnou poisťovňou\nnepretržite vyplácaný. Ďalej krajský súd poukazom na to, že nárok na výsluhový dôchodok podľa § 143h\nods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. mohol vzniknúť policajtovi uvedenému v § 137 tohto zákona, ak policajt\nku dňu skončenia služobného pomeru nesplnil podmienku priznania dávky výsluhového zabezpečenia\npodľa predchádzajúcich predpisov, avšak neskôr by policajt splnil podmienku veku pre nárok na starobný\ndôchodok, a to len za predpokladu, že vykonaná doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme\ndôchodkového poistenia, uviedol, že táto právna úprava sa však netýka žalobkyne, nakoľko doba služby\nv trvaní 19 rokov a 169 dní jej bola zhodnotená v dávke starobného dôchodku, čo vyplýva z rozhodnutia\nSociálnej poisťovne zo dňa 29.04.2002, kedy Sociálna poisťovňa zhodnotila žalobkyni dobu celkom\n27 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 8 rokov a v I. pracovnej kategórii 19 rokov, majúc za to, že\nžalobkyni nie je žiadne obdobie, ktoré by nebolo zhodnotené v priznanej dávke starobného dôchodku vo\nvšeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Záverom krajský súd konštatoval, že námietky, ktoré\nžalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní, a preto žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu\ntrov konania, spočívajúcich v cestovnom prostriedkami hromadnej prepravy osôb zo sídla žalovaného\nna pojednávanie a späť, nepriznal, nakoľko podľa názoru správneho súdu nešlo v kontexte prípadu o\nsituáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobkyni spravodlivo požadovať.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu\n\n8. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhovala, aby najvyšší súd rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne 28Sa/24/2017-46 zo dňa 16. januára 2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\n5.9.2017 (v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 20.6.2017) zrušuje a vec vracia\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n9.1. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa v úvode zopakovala skutkové zistenia daného prípadu.\nŽalobkyňa poukazom na to, že zákon č. 328/2002 Z. z., ktorým bol zo systému sociálneho zabezpečenia\nvyčlenený osobitný systém zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek nadobudol účinnosť až 1.\n7. 2002, uviedla, že vo vzťahu k nárokom na dávky vzniknutým pred 1. 7. 2002 je potrebné neustále\naplikovať § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobkyňa zdôraznila, že na priznanie jej dôchodku od\n28. 4. 2002 preto podľa jej názoru nepochybne bol (a do posiaľ je) príslušný žalovaný, v ktorej súvislosti\npoukázala na judikatúru (napr. judikát R 41 /2016, ako aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 9So 103/2011 z 26. 9. 2012, č. 10So/35/2015 z 13. 4. 2016 a č. 9So/207/2014 z 25. 5. 2016.\nTvrdila, že podľa názoru súdov v uvedených rozhodnutiach o nároku na starobný dôchodok poistenca,\nktorý vznikol pred 1. 7.2002 a ktorému bol priznaný príspevok za službu, je podľa zákona č. 100/1988\nZb. príslušný rozhodnúť orgán uvedený v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a nie Sociálna poisťovňa,\nak poistenec po vzniku nároku nebol nepretržite zamestnaný do 31. 12. 2003 (k tomuto dňu ani pred\ntýmto dňom nebola poistená). Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že Najvyšší súd SR konštatoval aj\nto, že príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok upravená v § 142 zákona č. 100/1988 Zb.\nnie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č.\n447/2002 Z. z.\n9.2. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že ustanovenie § 142 ods. 5 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., z ktorého\nkrajský súd v rozsudku vychádzal, sa na jej prípad nevzťahuje, pretože nevykonávala službu ako\nvojak z povolania, ale ako príslušník zboru nápravnej výchovy. Poukázala tiež na to, že na uvedené\npojmy sa vzhľadom na § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., definujúci príslušný orgán pre každý\njednotlivý druh osôb zvlášť, nevzťahuje legislatívna skratka vojak z povolania zavedená v § 129 zákona\nč. 100/1988 Zb. Tiež zdôraznila, že ustanovenie § 142 ods. 5 písm. a/ zákona č. 100/1188 Zb. obsahuje\núpravu výslovne iba pre vojakov z povolania. Ďalej poukázala na to, že podľa § 125 ods. 5 zákona\nč. 328/2002 Z. z. starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na\nktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, ak tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona,\nsa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške,\nv akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho\nzabezpečenia ministerstva. Mala za to, že vzniknutý nárok na starobný dôchodok nemôže zaniknúť z\ndôvodu plynutia času. Starobný dôchodok, nárok na ktorý jej vznikol od 28. 4. 2002 a stále trvá, sa\npreto podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. prekvalifikuje na výsluhový dôchodok, nárok na\nktorý si žiadosťou uplatnila so všetkými právnymi dôsledkami tohto kvalifikovania (najmä vo vzťahu k\nvýpočtu jeho sumy). Ako podporný argument doplnila, že výška dôchodku, ktorý jej vypláca Sociálna\npoisťovňa je jednoznačne neprimeraná k výške dôchodkov alebo dávok výsluhového zabezpečenia\nalebo ich súčtu iných príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí vykonávali služobný pomer v rozsahu viac\nako 19 rokov ( jej služobný pomer trval 19 rokov a 169 dní, bola zaradená v I. kategórii funkcií a\ndosahovala pomerne vysoké zárobky, t. j. aj platila vysoké odvody). Žalobkyňa namietala, že Sociálna\npoisťovňa pri výpočte sumy ňou vyplácaného dôchodku nijako nerealizovala princíp výsluhy rokov,\npretože nositeľom povinnosti realizovať ho pri priznaní dávok je práve žalovaný, ktorý však odmietol jej\nžiadosť o priznanie dávky vyhovieť. Vyslovila názor, že žalovaný mal rozhodnúť o jej žiadosti tak, že jej\npriznáva starobný dôchodok, ktorý následne prekvalifikuje na výsluhový dôchodok. Vytýkala krajskému\nsúdu, že v rozsudku sa s postupom a právnym názorom žalovaného stotožnil a tým nesprávne právne\nvec posúdil, následkom čoho krajský súd rozhodol nezákonne. Žalobkyňa trvala na tom, že svoju žiadosť\no výsluhový dôchodok oprela o § 143h zákona č. 328/2002 Z. z. a napriek tomu, že podľa názoru\nžalovaného jej z tohto ustanovenia nárok na výsluhový dôchodok nevyplýva, bez ohľadu na správnosť\nalebo nesprávnosť uvedeného tvrdenia žalovaného, takýto ním prijatý záver, ho nezbavil povinnosti\nposúdiť jej žiadosť a pre zistenie vzniku ňou uplatneného nároku aplikovať všetky relevantné právne\npredpisy, nielen tie, ktoré sama ako laik uviedla. Tiež zdôraznila, že nežiada o priznanie výsluhového\ndôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ale o priznanie starobného dôchodku, ktorý je následne\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi na výsluhový dôchodok prekvalifikovaný. Trvala na to,\nže povinnosťou žalovaného bolo riadne posúdiť jej žiadosť a pre zistenie vzniku ňou uplatneného\nnároku aplikovať všetky relevantné právne predpisy. Za spornú skutočnosť v tomto súdnom konaní\n\nžalobkyňa tiež považovala príslušnosť žalovaného rozhodovať o dávke, ktorá jej podľa jej názoru patrí.\nNesúhlasila s tvrdením žalovaného, že jej žiadosti nevyhovel aj preto, že podľa zákona č. 410/1991 Zb.\nv minulosti jej bol priznaný príspevok za službu, ktorý argument nepovažovala za relevantný, poukazom\nna to, že priznaný príspevok za službu ako dávka výsluhového zabezpečenia jej bol ihneď po priznaní\nstarobného dôchodku Sociálnou poisťovňou odňatý. Záverom tvrdila, že ak žalovaný uviedol, že jej\nžiadosti nevyhovel preto, že je jej vyplácaný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou, ktorý jej poskytuje\nprimerané hmotné zabezpečenie, ani tento argument podľa jej názoru nie je udržateľný. Zdôraznila,\nže ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe osôb, ktoré časť svojho pracovného\nživota vykonávali činnosť v služobnom pomere a časť ako zamestnanci v pracovnom pomere alebo inom\nobdobnom civilnom pomere, prirodzene pozostáva z výplaty dávok z oboch týchto systémov sociálneho\nzabezpečenia, poukazom na to, že v súčasnosti sú takéto dávky (výsluhový dôchodok a starobný\ndôchodok) súčasne v Slovenskej republike vyplácané niekoľko desaťtisíc osobám a uvedený argument\nžalovaného je preto účelový.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného správneho orgánu ku kasačnej sťažnosti žalobcu\n10. Kasačná sťažnosť žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 19.06.2019. Žalovaný sa ku kasčnej\nsťažnosti žalobkyne nevyjadril, návrh na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti najvyššiemu súdu nepredložil.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne\nnie je dôvodná.\n12. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 28Sa/24/2017-46 zo dňa 16. januára 2019, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48903/2017-42 zo\ndňa 05.09.2017, žiadajúc jeho zrušenie v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu z 20.6.2017\na vrátenie veci na ďalšie konanie.\n13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n14. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu č. 48903/2017-42 zo dňa 05.09.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru\nsociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS -d-11210/14-2017, zo dňa\n20.06.2017 a odvolanie žalobkyne zamietol. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\nžalobkyni výsluhový dôchodok nepriznal.\n15. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\n\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí\naj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu\nprávam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\na rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n16. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n17. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nvykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z. z., v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v zákone č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2002, a v zákone č. 100/1988 Zb.,\nv súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave Slovenskej republiky postupom podľa Správneho\nsúdneho poriadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.\n18. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému\nzáveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej\nsťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s\nobsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti\na s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nvýchodiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti\nrozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n19. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n\n20. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n22. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n23. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n24. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadným námietkam sťažovateľky - žalobkyne,\nktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď správny súd dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného.\nŽalobkyňa poukazom na účinnosť zákona č. 328/2002 Z. z. trvala na tom, že vo vzťahu k nárokom na\ndávky vzniknutým pred\n1. 7. 2002 je potrebné aplikovať § 142 ods. 4 v zákona č. 100/1988 Zb. na\npriznanie jej dôchodku od 28. 4. 2002, majúc za to, že nepochybne bolo a doposiaľ je príslušný žalovaný\na nie Sociálna poisťovňa, ak poistenec po vzniku nároku nebol nepretržite zamestnaný do 31. 12. 2003.\nNamietala, že ustanovenie § 142 ods. 5 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. sa na jej prípad nevzťahuje,\npretože nevykonávala službu ako vojak z povolania, ale ako príslušník zboru nápravnej výchovy. Tiež\ntrvala na tom, že nárok na starobný dôchodok nemôže zaniknúť z dôvodu plynutia času, a preto nárok\nna starobný dôchodok, na ktorý jej vznikol od 28. 4. 2002 a stále trvá sa podľa § 125 ods. 1 zákona\n\nč. 328/2002 Z. z. prekvalifikuje na výsluhový dôchodok. Vytýkala žalovanému, že i keď svoju žiadosť o\nvýsluhový dôchodok oprela o § 143h zákona č. 328/2002 Z. z. a podľa názoru žalovaného jej z tohto\nustanovenia nárok na výsluhový dôchodok nevyplýva, bolo jeho povinnosťou posúdiť jej žiadosť a pre\nzistenie vzniku ňou uplatneného nároku aplikovať všetky relevantné právne predpisy nielen tie, ktoré\nsama ako laik uviedla, keďže nežiadala o priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz., ale o priznanie starobného dôchodku, ktorý je následne v súlade s príslušnými právnymi predpismi\nna výsluhový dôchodok prekvalifikovaný.\n25. Skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného potvrdzujú, že žalobkyňa požiadala o výsluhový dôchodok žiadosťou zo\ndňa 28.4.2017 podanou na Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a\njustičnej stráže, ktorý rozhodnutím od 1.1.2008 č. GR ZVJS-d-11210/14-2017 zo dňa 20.06.2017 podľa\n§ 81 ods. 2 písm. a), § 84 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok\njej nepriznal, z dôvodov, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku pre priznanie dávky výsluhového\ndôchodku, keďže jej vznikol nárok na dávku výsluhového zabezpečenia podľa predchádzajúcej právnej\núpravy, a to § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného\nzboru Slovenskej republiky. Tým, že žalobkyni bol od roku 01.12.1992, kedy skončila služobný pomer\npríslušníčky ZVJS, až do 28.04.2002, kedy jej bol priznaný starobný dôchodok, podľa zákona č.\n410/1991 Zb. priznaný a vyplácaný príspevok za službu (resp. výsluhový príspevok), nesplnila jednu\nz dvoch základných podmienok na priznanie výsluhového dôchodku. Sociálna poisťovňa ústredie\nv rozhodnutí, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok, jej zhodnotila dobu 27 rokov, z\ntoho v III. pracovnej kategórii 8 rokov a v I. pracovnej kategórii 19 rokov. V tomto časovom úseku\nbola teda zahrnutá aj doba trvania jej služobného pomeru príslušníčky ZVJS. Proti prvostupňovému\nrozhodnutiu zo dňa 20.06.2017 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 48903/2017-42 zo dňa 05.09.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil, stotožniac sa s právnym názorom v ňom vysloveným. Žalobkyňa Personálnym\nrozkazom riaditeľa Ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Trnava č. 57 zo\ndňa 08.10.1992 bola uvoľnená zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky podľa § 107 písm. b) s použitím § 109 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. dňom\n30.11.1992. Rozhodnutím riaditeľa Správy ústredných služieb ZVJS č. SÚS ZVJS-11.210/32-92 zo dňa\n20.11.1992 bol žalobkyni od 01.12.1992 podľa § 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. priznaný príspevok\nza službu (výsluhový príspevok), žalobkyni bola započítaná doba 19 rokov a 169 dní v I. kategórii\nfunkcií. Listom doručeným Generálnemu riaditeľstvu ZVJS dňa 02.04.2002 požiadala žalobkyňa o\nzastavenie vyplácania výsluhového príspevku z dôvodu, že požiadala o priznanie starobného dôchodku\nod 28.04.2002. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XX XX XX XXXX zo dňa 29.04.2002\npriznala žalobkyni s účinnosťou od 28.04.2002 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok\nvo výške 5.276,- Sk, z rozhodnutia ktorého je zrejmé, že starobný dôchodok bol žalobkyni vymeraný z III.\npracovnej kategórie, bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1992, 1991, 1990, 1990,\n1989, 1988, celková započítaná doba zamestnania bola 29 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodných 27\nrokov, z toho v III. pracovnej kategórii 8 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov a v I. pracovnej kategórii 19\nrokov. Rozhodnutím č. GR ZVJS-11210/30-2002 zo dňa 20.05.2002 Generálne riaditeľstvo ZVJS podľa\n§ 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zastavilo žalobkyni výplatu výsluhového príspevku s účinnosťou\nku dňu 28.04.2002.\n26. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a\nprofesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové\nzabezpečenie. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného\nzboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak\nmimoriadnej služby (§ 1 ods. 1, 2, 3). Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné\npredpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 3). Uvedený zákon nadobudol\núčinnosť od 1. júla 2002.\n27. Zákonodarca v zákone č. 328/2002 Z. z. ustanovil podmienky na vznik nároku na výsluhový\ndôchodok policajtovi v právnej norme § 38 ods. 1 až 3 tak, že policajt (a profesionálny vojak), ktorému sa\nskončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.\n\nNa výsluhový dôchodok má nárok aj policajt (a profesionálny vojak), ktorému sa skončil služobný pomer,\nak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania\ninvalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového\ndôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá,\no aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku. Policajtovi\nvzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok\npodľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil a) stratou hodnosti,\nb) prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo\nza zločin.\n28. Zákonodarca v ôsmej časti zákona č. 328/2002 Z. z. - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia,\nza účelom odstránenia tvrdosti tohto zákona stanoví spoločné a prechodné podmienky pre vznik,\nuplatnenie a výplatu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov (vojakov z povolania), ktorých nároky\nvznikli, resp. sa prekrývajú s právnou úpravou predchádzajúceho právneho predpisu upravujúceho\nsociálne zabezpečenie policajtov (vojakov z povolania). V zmysle uvedenej právnej úpravy v prvej hlave\nôsmej časti tohto zákona - spoločné ustanovenia, v právnej norme § 103 zákonodarca stanoví vznik\nsociálneho zabezpečenia, nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a vznik nároku na ich výplatu\ntak, že sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka vzniká dňom vzniku služobného\npomeru policajta alebo profesionálneho vojaka alebo dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby; nárok\nna dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká\nodo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom; nárok na výplatu dávky nemocenského\nzabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok\nustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového\nzabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním\nžiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29.V druhej hlave ôsmej časti zákona č. 328/2002 Z. z. - prechodné ustanovenia, v právnej norme\n§ 125 ods. 1, 2, 5 zákonodarca stanoví: (1) Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer\ntrval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu\núčinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto\nzákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom\nsociálneho zabezpečenia ministerstva. (2) Starobné dôchodky policajtov a prídavok k starobnému\ndôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa\ndoterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti\ntohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu\núčinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.\n(5) Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol\nnárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktoré sú k\ntomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa od účinnosti tohto zákona\npovažujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa\ntýchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.\nVýplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.\n30. V prechodnom ustanovení § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zákonodarca stanoví, že policajtovi,\nktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky\npriznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového\nzabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak: a) o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od\núčinnosti tohto zákona alebo b) splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa\nvšeobecných predpisov o sociálnom poistení.\n31. V prechodnom ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. v § 143a zákonodarca stanoví, že od 1.\njúla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú 1./ § 130 až 145 zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, 2./ § 157 až 160 a § 167 až 174\nvyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V prechodnom ustanovení zákona č. 328/2002\nZ. z. § 143b všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení sa do 30. júna 2003 považujú za všeobecné\npredpisy o sociálnom poistení podľa tohto zákona. V prechodnom ustanovení zákona č. 328/2002 Z.\nz. § 143h (1) ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na\n\nvýsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008; nárok na výplatu výsluhového dôchodku\nvznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008. (2) Ak služobný pomer policajta\nskončil podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol\npodľa § 137 alebo podľa odseku 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa § 60. (3) Pri\nsplnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o\nsociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta\nzo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v\nčase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok\nna výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky,\nnajskôr však od 1. januára 2008.\n32. Vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z. z. a skutkových zistení daného prípadu,\nkasačný súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre\npriznanie výsluhového dôchodku, keďže nesplnila podmienky týmto zákonom ustanovených v právnej\núprave § 137 a ani v právnej úprave ustanovenej v ďalších prechodných ustanoveniach uvedeného\nzákona.\n33. Zákonodarca v právnej úprave v § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. ustanovuje podmienky\nna priznanie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 38 (výsluhový dôchodok) alebo § 40 (invalidný\nvýsluhový dôchodok) policajtovi, a to: trvanie služobného pomeru viac ako 15 rokov a pri skončení\nslužobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších\npredpisov, ktorý upravoval sociálne zabezpečenie policajtov pred účinnosťou zákona 328/2002 Z. z.\nZ obsahu uvedenej právnej úpravy vyplýva vôľa zákonodarcu, že obe zákonné podmienky musia byť\nsplnené súčasne. Skutkové zistenia potvrdzujú, že žalobkyňa bola uvoľnená zo služobného pomeru\npríslušníka ZVJS podľa § 107 písm. b) a § 109 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. dňom 30.11.1992;\nrozhodnutím riaditeľa Správy ústredných služieb ZVJS č. SÚS ZVJS-11.210/32-92 zo dňa 20.11.1992\nbol žalobkyni od 01.12.1992 podľa § 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb. priznaný príspevok za službu,\nktorý jej bol vyplácaný do priznania starobného dôchodku rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č.\nXX XX XX XXXX zo dňa 29.04.2002 s účinnosťou od 28.04.2002. Rozhodnutím o priznaní príspevku\nza službu bola žalobkyni započítaná doba 19 rokov a 169 dní v I. kategórii funkcií. Sociálna poisťovňa\nv rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku žalobkyni započítala okrem doby zamestnania aj dobu\nslužby v ZVJS ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii 19 rokov. Skutkové zistenia teda potvrdzujú,\nže pokiaľ aj žalobkyňa splnila podmienku zákonom predpokladanej doby služby (15 rokov), nesplnila\nďalšiu zákonnú podmienku a to, že pri skončení služobného pomeru nesplnila podmienku priznania\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, keďže po skončení služobného pomeru\nv ZVJS bol jej priznaný príspevok za službu podľa § 119 ods. 1 zákona č. 410/1991 Zb.\n34.Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu na nárok žalobkyne nie je možné aplikovať ani\nprávnu úpravu ustanovenú v § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. Právnu úpravu ustanovenú v § 125\ntohto zákona treba aplikovať na základe jej výkladu v kontexte s účelom a vôľou zákonodarcu v tejto\nprávnej úprave ustanovenej v odseku 1/ až 5/. Zákonodarca v uvedenej právnej úprave ako podmienku\njej aplikácie okrem ďalších podmienok ustanovuje, že nárok na starobný dôchodok policajta trvá ku dňu\núčinnosti tohto zákona a k tomuto dňu sú vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, čo\nnie je prípad žalobkyne, keď jej nárok na starobný dôchodok vznikol pred účinnosťou zákona č. 328/2002\nZ. z., o priznaní tohto nároku rozhodla pred účinnosťou uvedeného zákona Sociálna poisťovňa, ktorá\njej starobný dôchodok vypláca doposiaľ.\n35. Na nárok žalobkyne nie je možné aplikovať ani právnu úpravu ustanovenú v ostatných prechodných\nustanoveniach zákona č. 328/2002 Z. z. a to práve vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu. Vo\nvzťahu (ne)splnenia zákonných podmienok žalobkyne v zmysle namietaného ustanovenia § 143h tohto\nzákona sa žalovaný, ako aj správny súd s námietkami žalobkyne vysporiadal v dostatočnom rozsahu, s\nktorou právnou úvahou, na základe ktorej ustálili svoj právny záver, sa kasačný súd stotožňuje v celom\nrozsahu, a preto v ďalšom na ňu len odkazuje. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne,\nže i keď svoju žiadosť o výsluhový dôchodok oprela o § 143h zákona č. 328/2002 Z. z. a podľa názoru\nžalovaného jej z tohto ustanovenia nárok na výsluhový dôchodok nevyplýva, bolo jeho povinnosťou\nposúdiť jej žiadosť a pre priznanie ňou uplatneného nároku aplikovať všetky relevantné právne predpisy\nnielen tie, ktoré sama ako laik uviedla. Z postupu žalovaného, ako aj správneho súdu vyplýva, že\nžalovaný aj správny súd nárok uplatnený žalobkyňou posudzovali nielen v zmysle ňou uplatneného\n\nnároku podľa § 143h uvedeného zákona, ale v súlade s právnou úpravou ustanovenou v ôsmej časti,\nprvej a druhej hlavy zákona č. 328/2002 Z. z. ustanovujúcej spoločné a prechodné ustanovenia.\n36. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd v danej veci dospel k\nsprávnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a postup im\npredchádzajúci je v súlade so zákonom, keď úvahy, vedúce správne orgány k ustáleniu skutkového\nstavu sú racionálne odôvodnené a správne orgány skutkový stav následne správne právne posúdili v\nsúlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami. Kasačný súd zhodne ako správny súd v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá\nby spôsobovala jeho nezákonnosť.\n37. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, poukazom na právne závery uvedené\nvyššie, najvyšší súd v danej veci považoval námietky žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku krajského súdu o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm.\ng/ SSP za nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd nevyhovel kasačnej\nsťažnosti žalobkyne. Kasačnú sťažnosť žalobkyne podanú proti napadnutému rozsudku krajského súdu\npodľa § 461 SSP zamietol.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom konania nárok na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech nemal\n(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému z dôvodu, že nebola splnená podmienka\nvýnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/24/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}