{"guid": "f388c30f-b226-4f53-9d39-b57a43ac2fc6:d70e2c49-577f-4717-846d-ac0abd098305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/30/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/30/2019 z 22. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2020, sp. zn. 10Sžfk/30/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1", "identifikacne_cislo": "3017200320", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d70e2c49-577f-4717-846d-ac0abd098305", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/30/2019\n3017200320\n22. 09. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200320.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci žalobcu:\nLIGNUM MDV PLUS s.r.o., so sídlom Galvaniho 2/A, Bratislava, IČO: 36 834 203, zastúpeného\nJUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO: 34 056 777,\nproti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101410324/2017 z 22. júna 2017,\nv konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 11S/98/2017-80 z 13. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/98/2017-80 z 13. novembra 2018 podľa § 191 ods.\n1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 101410324/2017 z 22. júna 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.\n100482845/2017 zo 16. marca 2017 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal na náhradu\ntrov konania žalobcovi.\n2. Rozhodnutím č. 101410324/2017 z 22. júna 2017 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nDaňového úradu Trenčín č. 100482845/2017 zo 16. marca 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods.\n6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie august 2015 vo výške 13 100 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi právo\nodpočítať DPH z faktúr vystavených dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. za dodanie služby reklamnej kampane pre žalobcu. Správca dane dospel k záveru, že u daňového subjektu Advertising\nof Companies s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a nebolo preukázané dodanie služieb\ntouto spoločnosťou (cez túto spoločnosť boli služby len fakturované), čím žalobca porušil § 49 ods. 1\na ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nskonštatoval, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú získanie neoprávnenej\ndaňovej výhody v oblasti DPH. Žalobca si podľa žalovaného uplatnil odpočítanie dane v stonásobne\nvyššej hodnote, ako bola reálna cena. Spoločnosti Advertising of Companies s.r.o., JOPE REK s.r.o. a\nFP TRADE, s.r.o. boli umelo vložené do reálneho zdaniteľného obchodu s cieľom, aby takto navýšená\ndaň nebola do štátneho rozpočtu odvedená.\n\n3. Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní veci dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.\nV odôvodnení rozsudku poukázal na to, že daňové orgány nespochybňujú samotnú existenciu\ndeklarovaných reklamných služieb a ich dodanie žalobcovi. Spornou je však skutočnosť, či spoločnosť\nAdvertising of Companies s.r.o., ktorá vystavila spochybnené dodávateľské faktúry, bola aj skutočným\ndodávateľom reklamných služieb.\n4. Podľa názoru krajského súdu je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil\npodvodu alebo nie, a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp.\nmohol vedieť. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora\nEÚ. Správca dane ani žalovaný sa však riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa\nzúčastňuje na obchodoch, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie,\nktoré sú poznačené daňovým podvodom. Takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou\nnepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie rozhodnutia.\n5. Krajský súd považoval za nelogickú argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca mal a mohol\nvedieť o neprimeranosti fakturovanej ceny za dodávané reklamné služby, nakoľko pre neho bola priamo\nspoločnosťou MEDIAL Púchov s.r.o. vystavená dňa 13. októbra 2015 faktúra za inzerciu vo videotexte\nPúchovskej televízie v celkovej sume 13,20 eura. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný argumentuje\nskutočnosťou, ktorá sa udiala až následne, viac ako mesiac po ukončení zdaniteľného obdobia, ktorého\nsa daňová kontrola týkala. Žalobca preto nemohol pri svojom podnikateľskom rozhodovaní uvedené\nzohľadniť a podľa toho sa zariadiť. Ďalším dôvodom nestotožnenia sa krajského súdu s argumentáciou\nžalovaného je zjavná kvalitatívna rozdielnosť reklamných služieb, ktoré boli fakturované spoločnosťou\nMEDIAL Púchov s.r.o. faktúrou z 13. októbra 2015, oproti tým, ktoré boli v priebehu augusta 2015\nžalobcovi fakturované spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o., kedy nie je možné úplne korektne\nporovnávať reklamu majúcu formu textového inzerátu s reklamou majúcou audiovizuálnu formu s\nprezentáciou na LED obrazovke umiestnenej v exteriéri, prípadne formu reklamného spotu v lokálnej\ntelevízii.\n6. Krajský súd vyčítal žalovanému, že v rozhodnutí sa nevysporiadal s tým, či bolo zistené a na akom\nzáklade, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo rozumné od neho požadovať, aby sa uistil,\nže sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené je podľa krajského súdu\npotrebné skúmať v časových súvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z\npohľadu množiny informácií, ktoré sa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti\nutvárali správcovi dane iný obraz o sporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca, limitovaný\nv čase uskutočňovania zdaniteľných plnení absenciou tých oprávnení a kompetencií, akými disponuje\nsprávca dane. Ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach argumentujú, že došlo k podvodu alebo k\nzneužitiu práva, ak vymenujú niektoré skutočnosti, ktoré majú preukazovať existenciu zneužívajúceho\nkonania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdia v súvislosti s otázkou možnej vedomosti žalobcu o jeho\núčasti na takomto konaní, je potrebné bez takéhoto posúdenia závery daňových orgánov považovať za\npredčasné.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby najvyšší súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).\n8. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie správcu dane považuje za opodstatnené, čo odôvodnil už v\npreskúmavanom rozhodnutí. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav a žalovaný ho posúdil v\nsúlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. Správca dane preukázal, že žalobca je súčasťou daňového úniku,\npri ktorom bola narušená neutralita DPH. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný prijal záver, že\nžalobca musel mať vedomosť o tom, že obchody v rámci preverovaného reťazca daňových subjektov\nboli poznačené podvodným konaním. Uvedené je preukázané skutočnosťou, že žalobca mal vedomosť\no médiách, v ktorých bola poskytnutá reklamná kampaň a mal možnosť si preveriť ceny reklamnej\nkampane. Nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u subdodávateľov v dôsledku\nprevodu obchodných podielov a výmeny konateľov sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi (ktorého zaťažuje\ndôkazné bremeno), nie správcovi dane, ktorý spochybnil reálnosť deklarovaných obchodov.\n9. Sťažovateľ uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť MEDIAL Púchov s.r.o. vystavila pre žalobcu faktúru\ndňa 13. októbra 2015 za inzerciu vo videotexte Púchovskej televízie v celkovej sume 13,20 eura,\n\nje pozoruhodná, ale nie zreteľahodná. Táto skutočnosť len preukazuje, že žalobca mal vedomosť o\nspoločnosti MEDIAL Púchov s.r.o.\n10. Podľa sťažovateľa si žalobca objednal reklamnú kampaň v televízii a na LED obrazovkách, ktorá\ns ním bola odkonzultovaná, preto nemôže tvrdiť, že o jej realizátoroch, resp. skutočných dodávateľoch\nnemal vedomosť. Žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z\ndodania reklamných služieb, z ktorých nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu u subdodávateľa\nSTANDARD STAVBY, s.r.o.\n11. Sťažovateľ poukázal na to, že spoločnosť MEDIAL Púchov s.r.o. odvysielala reklamný spot platiteľa\naž od 31. augusta 2015 do 25. decembra 2015, na faktúre vystavenej pre spoločnosť FP TRADE, s.r.o. je\ndátum dodania 25. decembra 2015, a preto nebola pre žalobcu v Púchovskej televízii vykonaná reklamná\nkampaň v zdaňovacom období august 2015. Sťažovateľ namietal, že Krajský súd v Trenčíne sa touto\nskutočnosťou vôbec nezaoberal.\n12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na stranách 18 až 20 podrobne\nrozpísal dôkazy o umelo vloženom reťazci dodávateľov do skutočnej dodávky reklamných služieb,\nktorý žalobcovi zabezpečil získanie neoprávneného daňového úniku. S otázkou vedomosti žalobcu sa\nžalovaný vyrovnal na stranách 20 a 21 žalobou napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že reklamné služby\nboli dodané, avšak cieľom tejto umelej konštrukcie bol daňový únik. Z výpovede žalobcu, dodávateľa,\nako aj konateľov subdodávateľov, ktorí reálne vykonali reklamné práce pre žalobcu, je zrejmé, že žalobca\nsi uplatnil odpočítane v stonásobne vyššej hodnote, ako bola reálna cena.\n13. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom krajského súdu, kasačnú\nsťažnosť považoval za nedôvodnú a žiadal, aby ju najvyšší súd zamietol a žalobcovi priznal voči\nsťažovateľovi plnú náhradu trov konania. Uviedol, že v daňovom konaní preukázal, že daňové plnenie\nmu bolo poskytnuté zo strany dodávateľa - Advertising of Companies s.r.o. tak, ako je uvedené vo\nvystavených faktúrach. Sťažovateľ poukazoval na nezrovnalosti, ktoré mali existovať vo vzťahoch\nmedzi dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. a jeho subdodávateľmi, v tomto smere však v\nzmysle ustálenej judikatúry dôkazné bremeno zaťažuje práve sťažovateľa. Žalobca si reklamnú kampaň\nobjednal u spoločnosti Advertising of Companies s.r.o. a nemal vôbec vedomosť o tom, ako tento\ndodávateľ reklamnú kampaň zabezpečí, a teda aké spoločnosti sa zúčastnia realizácie.\n14. Žalobca pri obchodnej spolupráci so spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o. postupoval s\nodbornou starostlivosťou a zásadou poctivého obchodného styku. Uvedená spoločnosť bola ekonomicky\naktívna a zo žiadnych verejných zdrojov nevyplývali skutočnosti, že by si neplnila povinnosti voči\nsprávcovi dane. Sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala, že žalobca nebol\nopatrný, resp. že si nesplnil nejakú zákonnú povinnosť. Rovnako neuviedol žiadne konkrétne opatrenia,\nktoré mal žalobca prijať.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n16. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n17. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n19. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n22. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n23. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n24. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa v spojení s rozhodnutím\nsprávcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\naugust 2015 vo výške 13 100 eur, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať DPH z faktúr\nvystavených dodávateľom Advertising of Companies s.r.o. za dodanie reklamnej kampane pre žalobcu,\na to z dôvodu, že žalobca nepreukázal dodanie služieb spoločnosťou Advertising of Companies s.r.o.\n25. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov Krajského súdu v Trenčíne, ktorý po preskúmaní veci dospel k záveru, že daňové\norgány sa riadne nezaoberali otázkou vedomosti žalobcu o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch, ktorých\ncieľom bolo získanie daňovej výhody, resp. že ide o transakcie, ktoré sú poznačené daňovým podvodom.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu vo svetle kasačných námietok sťažovateľa\ndospel najvyšší súd k záveru, že dôvody sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé\nrelevantne spochybniť správnosť právnych záverov krajského súdu a najvyšší súd musí zhodne so\nzávermi krajského súdu konštatovať, že v rozhodnutí sťažovateľa absentujú dôvody takej kvality a\nvýpovednej hodnoty, ktoré by v logickom reťazci viedli k jednoznačnému záveru, ktorý prijal sťažovateľ\n(ako aj správca dane), teda k záveru o nesplnení podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu.\n26. V prejednávanej veci je zrejmé, že sťažovateľ nespochybňuje dodanie reklamných služieb žalobcovi\nako také, nepovažoval však za preukázané, že reklamu skutočne dodal dodávateľ deklarovaný na\nsporných faktúrach, teda spoločnosť Advertising of Companies s.r.o. Sťažovateľ konštatoval, že v\ndaňovom konaní bolo preukázané získanie neoprávnenej daňovej výhody žalobcom, ktorý si podľa\nsťažovateľa uplatnil odpočítanie dane v stonásobne vyššej hodnote, ako bola reálna cena. Sťažovateľ\nv preskúmavanom rozhodnutí prijal záver, že dodávateľská spoločnosť Advertising of Companies s.r.o.\nbola len umelo vloženou spoločnosťou do obchodného reťazca, cez ktorú prebehla konečná fakturácia,\navšak fakturované reklamné služby táto spoločnosť reálne žalobcovi nedodala. Uvedeným záverom\nsťažovateľa korešponduje aj samotný výrok rozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia správcu dane,\nktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty uplatnený v daňovom\npriznaní a bol mu vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty. To, čo v rozhodnutí sťažovateľa absentuje,\nje relevantné odôvodnenie, ktoré by jasne a zrozumiteľne zhrnulo všetky zistené a preukázané\nskutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci, zasadenie týchto skutočností do vzájomných súvislostí\n\na následné vyvodenie logických skutkových záverov, ktoré sú zároveň subsumované pod relevantnú\nprávnu úpravu.\n27. Ak daňové orgány vo svojich rozhodnutiach konštatujú, že platiteľ dane si uplatnil odpočet\ndane neoprávnene a že cieľom nadmerného odpočtu bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu, je\nich povinnosťou takéto konštatovanie náležite odôvodniť formou logických úvah opierajúcich sa o\nskutočnosti, ktoré boli v daňovom konaní zistené. Nepostačuje v odôvodnení rozhodnutia zreprodukovať\ncelý priebeh daňového konania, prednesy účastníkov, vypočutých svedkov a obsah listinných dôkazov,\nale je nevyhnutné následne usporiadať zistené skutočnosti do logického rámca, teda osvetliť samotnú\nargumentačnú úvahu správneho orgánu, z ktorej bude zrejmé, akým spôsobom správny orgán skutkové\nzistenia posúdil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, aké závery z posudzovaných dôkazov vyvodil\na aké právne normy na zistené skutočnosti aplikoval. Podľa názoru krajského súdu takéto atribúty\nodôvodneniu rozhodnutia sťažovateľa chýbajú. S týmto záverom krajského súdu sa najvyšší súd môže\nlen stotožniť a zároveň musí konštatovať, že nie je úlohou druhostupňového správneho orgánu vo\nsvojom rozhodnutí len reprodukovať obsah jednotlivých listinných dôkazov a výpovedí svedkov a citovať\núvahy a konštatovania prvostupňového správneho orgánu uvedené v prvostupňovom rozhodnutí alebo\nv predkladacej správe vypracovanej pre druhostupňový správny orgán, ale je úlohou a povinnosťou\ndruhostupňového orgánu reagujúc na odvolacie námietky účastníka konania ozrejmiť vlastné úvahy a\npredstaviť argumentáciu podporujúcu závery prijaté správnym orgánom.\n28. K samotným námietkam sťažovateľa najvyšší súd uvádza, že obsah kasačnej sťažnosti je v takej\nmiere všeobecný a nedostatočne konkretizovaný, že nedáva kasačnému súdu priestor na podrobnejšie\nkritické zhodnotenie nosných záverov konštatovaných krajským súdom v napadnutom rozsudku.\nKonštatovania sťažovateľa o správnosti jeho záverov, ako aj o správnosti záverov správcu dane,\nnepodporené konkrétnou vecnou argumentáciou, nemožno považovať za viac ako len za deklarovanie\nvlastného presvedčenia sťažovateľa, s ktorým však nemožno vo vecnej rovine ani súhlasiť, ani\nnesúhlasiť, resp. s ním relevantným spôsobom polemizovať.\n29. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti v značnej miere obmedzil len na konštatovanie vlastných záverov,\nže žalobcovi bola preukázaná jeho účasť na daňovom úniku a že žalobca musel mať vedomosť o\npodvodnom charaktere realizovaných obchodov, avšak relevantná argumentácia sťažovateľa, ktorá by\nodôvodňovala ním prijaté závery, v kasačnej sťažnosti absentuje. Formovanie kasačných námietok\nspôsobom odkazovania na čísla strán rozhodnutia správneho orgánu bez uvedenia vecných tvrdení\na poukázania na konkrétne skutkové okolnosti prípadu neposkytuje argumentácii sťažovateľa takú\nvýpovednú hodnotu a silu, ktorá by mohla závery a tvrdenia správneho súdu relevantne spochybniť,\nprípadne celkom vyvrátiť.\n30. Najvyšší súd uvádza, že to málo konkrétnych okolností, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\npoukazoval, nie je zasadených do zrozumiteľnej kontextuálnej roviny, ktorá by bez vyvinutia vlastnej\niniciatívy kasačného súdu pri skúmaní prejednávanej veci (nad rámec obsahu kasačnej sťažnosti)\numožňovala uchopiť podstatu a zmysel argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k záverom krajského súdu\nv napadnutom rozsudku.\n31. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ relevantným spôsobom nespochybnil závery\nkrajského súdu a nepreukázal svoje tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom.\nS názorom krajského súdu, že daňové orgány sú povinné svoje závery o vedomosti platiteľa dane o\njeho účasti na daňovom podvode, resp. závery o neopatrnosti či neobozretnom jednaní platiteľa dane v\nobchodných vzťahoch náležite odôvodniť, sa kasačný súd stotožňuje.\n32. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 461 SSP zamietol kasačnú\nsťažnosť s konštatovaním, že neobsahovala také argumenty, ktoré by spochybnili správnosť rozsudku\nkrajského súdu. V ďalšom konaní budú daňové orgány postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu\na svoje rozhodnutia náležite odôvodnia.\n33. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSSP a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol úspešný,\nčo znamená úspech žalobcu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}