{"guid": "f22feef1-5771-46a6-877f-c1add957df8d:15ae7242-c88a-4234-a685-b2f467728d9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1", "spisova_znacka": "10Sžk/12/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/12/2019 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Sžk/12/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1", "identifikacne_cislo": "3017200312", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15ae7242-c88a-4234-a685-b2f467728d9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/12/2019\n3017200312\n28. 04. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200312.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Andreja Sapáčka, Šafárikova 2721/8, 911 01 Trenčín, IČO:\n40 497 771, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, 040 01\nKošice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému Inšpektorátu práce Trenčín, so sídlom Hodžova 1510/36,\n911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce č. ITN-112-43-1.2/PA24,28-17 zo dňa 20. júla 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 31. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/62/2017-40 zo dňa 19. septembra\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný vydal dňa 20.07.2017 protokol č. ITN-112-43-1.2/P-A24,28-17 o výsledku inšpekcie práce\nvykonanej u žalobcu v dňoch 21.04. a 25.04.2017 a v dňoch 26.04., 10.05., 29.05., 06.06., 28.06., a\n20.07.2017 na Inšpektoráte práce Trenčín. Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu dodržiavania\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 82/2005 Z.z.“). Z vykonanej kontroly vyplýva, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania,\nčím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Dňa 31.07.2017 vydal\nžalovaný dodatok č. 1, v ktorom podal stanovisko na vyjadrenie žalobcu k protokolu č. ITN-112-43-1.2/\nP-A24,28-17 zo dňa 20.07.2017.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.\n3. V odôvodnení krajský súd uviedol, že inšpekcia práce je konaním a postupom zákonom určeného\nsprávneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti\nnásledne spravidla slúžia ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má\n\nbyť začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku\ninšpekcie práce, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“). Protokol predstavuje v následne začatom\nsprávnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať\nv rámci správneho konania riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania riadne vyhodnotiť a vec v\nsúlade so zákonom a základnými princípmi správneho konania posúdiť. Vo svetle recentnej judikatúry\nje možné vysloviť, že hoci protokol o výsledku inšpekcie práce nemá formálne znaky rozhodnutia a\nnie je vydaný ako rezultát správneho konania, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci\nsprávneho súdnictva, avšak len v rozsahu vyporiadania sa žalovaného s námietkami kontrolovaného\nsubjektu a v rozsahu uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce. Vychádza sa z myšlienky, že\nprotokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených\nmu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu\npovinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k\nautoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.\n4. Správny súd poukázal na skutočnosť, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu,\nže obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. V tomto prípade\nnapadnutý protokol v znení jeho dodatku takéto uloženie povinností, ktoré majú smerovať k náprave\nzistených nedostatkov, obsahuje. To znamená, že predpísaným spôsobom žalovaný autoritatívne\nzasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne\nviesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilý vyvolať ním požadované účinky, t.j.\nvynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv\na povinností. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že určenie povinností vymedzuje aj rámec\nsúdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú\nzásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom\na správny súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností\nžalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií\npredstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu.\n5. Správny súd sa pri posúdení kategórie dostatočnosti zistenia skutkového stavu zameral na\nzodpovedanie otázky, či dôkazy zabezpečené inšpektormi práce v rámci nimi vykonávanej inšpekcie\npráce umožňujú v ich súhrne vysloviť tie skutkové závery, ktoré sú uvedené v bode B1) napadnutého\nprotokolu, najmä však, či na takto formulovaných skutkových záveroch je možné, dôvodné a spravodlivé\nžalobcovi uložiť tie opatrenia, ktoré mu napadnutým protokolom v časti „Opatrenia“ uložené boli. Správny\nsúd dal do pozornosti, že spôsobilosť napadnutého protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať\nprotiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení administratívnej sankcie\nsa bude vyhodnocovať a v prípade podania správnej žaloby preskúmavať v inom súdnom konaní pred\nsprávnym súdom. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy\npred vyhotovením napadnutého protokolu, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie.\nVyhotovením napadnutého protokolu nešlo o realizáciu administratívneho trestania, v ktorom výrok\nrozhodnutia, konštatujúci porušenie konkrétneho právneho predpisu a identifikujúci subjekt, ktorý sa\ntakéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať\nistým formálnym aj obsahovým náležitostiam, čo v správnej žalobe namieta žalobca, keď uvádza,\nže nie je zabezpečený opis skutku umožňujúci jeho nezameniteľnosť s iným podobným protiprávnym\nkonaním. V tomto štádiu nie je vôbec relevantné skúmať, či konštatácia žalovaného v napadnutom\nprotokole, javiaca sa ako tzv. skutková veta rozhodnutia vydaného v správnom konaní, zodpovedá\ntakýmto prísnym kritériám, aké sú kladené na výrok rozhodnutia vyslovujúceho porušenie právneho\npredpisu a ukladajúceho sankciu v rámci tzv. administratívneho trestania.\n6. Pri posudzovaní dostatočnosti zistenia skutkového stavu sa správny súd stotožnil s právnym\nnázorom Krajského súdu v Trenčíne, prezentovaným v rozsudku vydanom pod sp. zn. 13S/92/2015\nzo dňa 18.05.2016, podľa ktorého dostatočnosťou množiny zabezpečených a vykonaných dôkazov,\nsprávnosťou skutkových zistení ustálených na podklade týchto dôkazov a korektnosťou nadväzujúcej\nprávnej aplikácie príslušných právnych noriem na skutkový stav sa bude príslušný správny súd\nzaoberať až v prípadnom ďalšom konaní pred správnym súdom, predmetom ktorého bude preskúmanie\nzákonnosti právoplatného (konečného) rozhodnutia vydaného v konaní o uložení sankcie, v ktorom\n\nbude teraz preskúmavaný napadnutý protokol v znení dodatku použitý ako jeden z hlavných dôkazných\nprostriedkov (podkladov) pre meritórne rozhodnutie. Uvedený limitovaný rámec súdneho prieskumu\nby správny súd mohol prekročiť zrejme iba v mimoriadnych situáciách, napr. v prípade identifikácie\nextrémneho nesúladu medzi obsahom zabezpečených dôkazov a zisteným (z dôkazov vyvodeným)\nskutkovým stavom konštatovaným v napadnutom protokole, alebo v prípade zjavne nesprávnej aplikácie\nprávnych noriem na zistený skutkový stav, či už použitím neúčinného právneho predpisu alebo\nprávneho predpisu upravujúceho úplne odlišnú oblasť spoločenských vzťahov než sú tie, ktorých sa\nprejednávaná vec týka. Po preskúmaní administratívneho spisu treba skonštatovať, že nebola zistená\ntakáto mimoriadna situácia, výnimočne umožňujúca flexibilný, avšak s obsahom materiálneho právneho\nštátu súladný prístup k limitom súdneho prieskumu, zabraňujúci situácii označovanej ako denegatio\niustitiae.\n7. Skutkový stav zistený pre účely uloženia povinností a opatrení inšpektorom práce považuje správny\nsúd za taký, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu, jeho ustálenie je výsledkom starostlivého\nposúdenia a logického zvažovania jednotlivých dôkazov, ich dôkaznej hodnoty a sily. Aj následné\nprávne posúdenie zodpovedá zásadám aplikácie práva súladnej s duchom právnej úpravy. Podľa názoru\nsprávneho súdu má oporu v platných a účinných právnych predpisoch myšlienkový postup žalovaného,\nvýsledkom ktorého je rezultát, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa\n21.04.2017 v čase od 09.40 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. B., ktorá pre zamestnávateľa\nvykonávala závislú prácu - čašník na prevádzke BAR CLUB 7, Gen. Svobodu 3065, Trenčín a nemal\ns ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil\nustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. a tiež keď\nskonštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2017 v čase od\n08.30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby D. O., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú\nprácu - čašníčka na prevádzke BAR CLUB 7, Gen. Svobodu 3065, Trenčín a nemal s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2\nv nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. V porovnaní s ostatnými dôkazmi neobstojí\ntvrdenie žalobcu, že H. B. a D. O. nie sú jeho zamestnancami, že pre neho žiadnu prácu nevykonávali.\nToto tvrdenie totiž nie je sprevádzané žiadnym hodnoverným vysvetlením žalobcu, prečo uvedené osoby\nv jeho prevádzke v dňoch 21.04.2017 a 25.04.2017 boli a čo tam robili, ak neboli jeho zamestnancami.\nAk žalobca v písomnom vyjadrení adresovanom žalovanému deklaroval, že nezamestnával v tom čase\nžiadnych zamestnancov, je namieste otázka, ako potom zabezpečoval chod prevádzky BAR CLUB\n7, Gen. Svobodu 3065, Trenčín, keď v tejto prevádzke nebol prítomný on sám. Zostáva žalobcom\nnevysvetlené, ako je možné, že D. O. predala dňa 25.04.2017 v rámci riadneho prevádzkového času\ninšpektorovi práce ako zákazníkovi nealkoholické pivo a o tejto transakcii mu vydala pokladničný doklad\nobsahujúci údaje žalobcu ako podnikateľského subjektu. Následne sa táto osoba pri podávaní informácie\nspontánne vyjadrila, že pracuje pre žalobcu, od ktorého prijíma pokyny a dostáva odmenu a obdobné\ninformácie (aj keď v užšom rozsahu) pri spisovaní zoznamu kontrolovaných osôb poskytol inšpektorom\npráce aj H. B.. Uvedené zistenia, ktoré žalobcom neboli žiadnym spôsobom spochybnené ani logicky\nvysvetlené, tvoria dostatočnú dôkaznú platformu pre konštatáciu žalovaného o porušení ustanovenia §\n3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. žalobcom.\n8. Žalobca namietal, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom\nodstránenia zistených nedostatkov, resp. porušení predpisov a ich príčin a že sa v podstate obmedzil\nlen na opis všeobecných ustanovení zákona bez toho, aby uviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca\npovinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin, čím\nmalo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., keďže žalovaný uložiac\nžalobcovi prijať nevykonateľné opatrenia a splniť nevykonateľné povinnosti spôsobil nepreskúmateľnosť\nnapadnutého protokolu. S touto námietkou sa správny súd taktiež nestotožnil. Je správny názor\nžalovaného, že inšpektorát práce nie je oprávnený určovať kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob\nvykonania nápravy, ale len cieľ, t. j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Cieľom bolo a je\ndosiahnutie takej úrovne dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych predpisov a\nsúvisiacich predpisov sociálneho zabezpečenia, aby v prevádzke žalobcu v rámci jeho podnikateľskej\nčinnosti nedochádzalo k porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania, najmä aby sa zistený\nnedostatok v budúcnosti v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu už neopakoval. Je na žalobcovi, akými\nkonkrétnymi opatreniami nedostatky, zrozumiteľne opísané v časti B1), odstráni, najčastejšie to bude\nuzatvorením pracovnej zmluvy s osobami, ktorú pre neho vykonávajú činnosť vykazujúcu všetky znaky\n\nzávislej práce, vydávajú v jeho mene pokladničné doklady a inkasujú v jeho mene za predaný tovar\npeňažnú hotovosť.\n9. Čo sa týka ďalších žalobných námietok, najmä že D. O. nemala byť riadne poučená pred podaním\ninformácie inšpektorom práce alebo že žalobca si nie je istý, či všetci inšpektori, ktorí sú vymenovaní v\núvode napadnutého protokolu, sa skutočne aj podieľali na predmetnej inšpekcii práce, nepovažuje ich\nsprávny súd za relevantné, nakoľko z nich nie je zrejmé, ako namietané porušenia a nedostatky boli\nspôsobilé porušiť žalobcove subjektívne práva pri výkone inšpekcie práce.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. tak, že žalovanému\nnáhradu trov nepriznal.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa krajský súd pri\nrozhodovaní odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, a preto navrhol kasačnému súdu, aby\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnutý protokol žalovaného a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie.\n12. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu, že protokol, ako dôkazný prostriedok, bude\nvyhodnocovaný v inom správnom konaní, v prípade administratívneho rozhodnutia. Sťažovateľ vidí\naj nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom, že výroková časť vo fiktívnom rozhodnutí,\nakým je protokol, nemusí obsahovať určité kritéria, a že táto skutočnosť má byť predmetom súdneho\npreskúmavania až po skončení správneho konania vydaním správneho rozhodnutia. Výrok protokolu v\nčasti „Opatrenia“ považuje sťažovateľ za nejasný a nezrozumiteľný. Sťažovateľ namietal, že opatrenie\nnešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením, ktoré má byť\ndodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť, pričom podľa názoru sťažovateľa nepostačuje\nani odkaz na body protokolu.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že súhlasí s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a s dôvodmi kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje. Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého protokolu\no výsledku inšpekcie práce, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnutý protokol žalovaného, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí\n\nsprávneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd\nstotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení\nuvedených žalovaným ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n16. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <.. Ak bolo\nzistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj\nčas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n17. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa\n§ 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) <. a uloží povinnosť\nkontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n18. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce\na) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej\nosoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,\nvyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k\nprotokolu je súčasťou protokolu,\nb)aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave\nupovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom.\n19. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak\nsa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho\nnepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.\n20. Ako vyply´va z podanej kasacˇnej stˇazˇnosti, stˇazˇovatelˇ namietal, zˇe v protokole ulozˇene´\nopatrenia na odstra´nenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin sú všeobecné, neurčité, nejasné\na nezrozumiteľné.\n21. Vo vzťahu k preskúmateľnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce súdom považuje kasačný súd\nza potrebné v prvom rade uviesť, že zdieľa právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom\nrozsudku, v zmysle ktorého je súdny prieskum protokolu možný len za predpokladu, že obsahuje\nautoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave\nzistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je\nmožné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia\nkontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v\nzásade nemôže zaoberať správnosťou zistenia nelegálneho zamestnávania ako celku, ale len zistení\nohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných\nuložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného\nsubjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Obdobný záver vyplýva aj z\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. z uznesenia sp. zn. 1Sžo/162/2007\nzo dňa 02.12.2008 vyplýva: „... že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo\ntakéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol (rozhodnutie) bol\nvydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na\nzáklade zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona povinnosť - odstrániť\n\nzistené nedostatky v určenom termíne a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne\nzasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne\nviesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním\npožadované účinky t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť\ndo žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho\npreskúmateľnosť súdom.“\n22. Protokol o vy´sledku kontroly predstavuje podklad pre mozˇne´ na´sledne´ rozhodnutie orga´nu\nverejnej spra´vy s konsˇtituti´vnymi u´cˇinkami, ktory´mi sa autoritati´vne zasahuje do pra´vnej sfe´ry\nadresa´ta individua´lneho spra´vneho aktu. Su´dny prieskum protokolu je mozˇny´ len za predpokladu,\nzˇe obsahuje autoritati´vne a vynu´titelˇne´ ulozˇenie povinnosti´ kontrolovane´mu subjektu, ktore´\npredstavuju´ ra´mec su´dneho prieskumu. Spra´vny su´d na za´klade na´mietok u´cˇastni´ka konania\nsku´ma za´konnostˇ ulozˇenia povinnosti´, ktore´ predstavuju´ za´sah do jeho pra´vneho postavenia.\n23. Vo vztˇahu k na´mietkam stˇazˇovatelˇa povazˇuje kasačný súd v prvom rade za potrebne´ uviestˇ,\nzˇe zo zákona č. 125/2006 Z.z. vyply´va, zˇe na nariadenie odstra´nenia zisteny´ch nedostatkov, na\nvypracovanie a na´lezˇitosti protokolu z insˇpekcie pra´ce, ako aj na ulozˇenie opatreni´ a povinnosti\ndorucˇitˇ insˇpektora´tu pra´ce pi´somnu´ spra´vu o ich splneni´ sa vsˇeobecne´ predpisy o spra´vnom\nkonani´ nevztˇahuju´. Preto je zrejme´, zˇe na obsah protokolu a jeho na´lezˇitosti nemozˇno kla´stˇ\nporovnatelˇne´ za´konne´ na´roky ako na obsah rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy, v ktorom sa spra\n´vny orga´n musi´ detailne vysporiadatˇ so vsˇetky´mi podkladmi rozhodnutia a musi´ ozrejmitˇ hodnotiaci\nproces zhromazˇdeny´ch do^kazov a aplika´ciu pra´vnych predpisov, na za´klade ktory´ch rozhodoval\n(§ 47 Spra´vneho poriadku) (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/26/2018 zo dňa\n30.04.2019)\n24. Na´lezˇitosti protokolu su´ upravene´ v ustanoveni´ § 14 ods. 1 za´kona cˇ. 125/2006 Z.z., pricˇom\nvo vztˇahu ku kasacˇny´m na´mietkam kasačný su´d uva´dza, zˇe v presku´mavanom protokole su´\nv su´lade s citovany´m ustanoveni´m presne pomenovane´ zistene´ porusˇenia predpisov vo vztˇahu\nk predmetu insˇpekcie. Konkre´tny spo^sob, aky´m stˇazˇovatelˇ vykona´ na´pravu, je v podstate\nponechany´ na nˇom. Podstatne´ je, aby prijate´ opatrenia sledovali u´cˇel a cielˇ definovany´ v\npredmetnom protokole, a teda, aby bolo do budu´cna zabra´nene´ nespra´vnym pracovny´m postupom\n(ako su´ zˇalovany´m opi´sane´ v protokole), a ty´m vylu´cˇeny´ vznik situa´cie v rozpore s pravidlami\nlegálneho zamestnávania.\n25. Vo vzťahu ku kasačným námietkam sťažovateľa, že zo strany žalovaného nedošlo v protokole k\nuvedeniu konkrétnych opatrení, ktoré ma vykonať na nápravu zisteného porušenia právnych predpisov,\nkasačný súd uvádza, že tieto nepovažoval za dôvodné. Pri formulovaní vysloveného záveru vychádzal\nkasačný súd zo skutočnosti, že žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní\nnelegálneho zamestnávania, pričom presne špecifikoval v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti\nsťažovateľa. Preto ak s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov žalovaný v protokole\nuložil sťažovateľovi povinnosť tieto odstrániť, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť\nprotokolu v tejto časti. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má sťažovateľ nápravu vykonať,\nale stanovil cieľ, ktorý má sťažovateľ nápravou dosiahnuť, považuje kasačný súd takéto opatrenie za\npostačujúce.\n26. Na okraj kasačný su´d poznamena´va, zˇe v pri´pade urcˇity´ch pochybnosti´ cˇi nejasnosti´ zo strany\nstˇazˇovatelˇa, mu nicˇ nebra´ni obra´titˇ sa na zˇalovane´ho a pri odstranˇovani´ nedostatkov postupovatˇ\nv su´cˇinnosti s ni´m.\n27. Kasačný su´d po presku´mani´ veci dospel k za´veru, zˇe zˇalovany´ v protokole dostatocˇne urcˇito\na zrozumitelˇne pomenoval zistene´ nedostatky (strana 3 až 4 napadnutého protokolu v spojení s\ndodatkom k protokolu č. 1 zo dňa 31.07.2017), a to popisom skutkove´ho stavu a na´sledny´m uvedeni\n´m konkre´tnych ustanoveni´ pra´vnych noriem, ktore´ boli porusˇene´, pricˇom za´konnostˇ ulozˇeny\n´ch opatreni´, ktory´ch cielˇom ma´ bytˇ odstra´nenie zisteny´ch nedostatkov, stˇazˇovatelˇ v kasacˇnej\nstˇazˇnosti zˇiadnymi argumentmi relevantne nevyvra´til ani nespochybnil.\n28. K namietanému odklonu krajského súdu od rozhodovacej činnosti kasačného súdu s poukazom\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015 kasačný súd uvádza, že\nuvedené uznesenie sa týkalo preskúmateľnosti protokolu žalovaného správnym súdom, teda otázky,\nktorá už bola vyriešená v bodoch 21 a 22 tohto rozsudku, a preto vyhodnotil túto námietku ako\nnedôvodnú.\n29. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti protokolu žalovaného za nedôvodné\na protokol žalovaného považoval za súladný so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n\n30. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n32. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}