{"guid": "7e1ffb57-e00e-44ec-8c93-2c6fa58d3a1d:0d760370-7cf7-4e4b-b3dc-61d9b79db194", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/90/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/90/2018 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/90/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2", "identifikacne_cislo": "3017200310", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d760370-7cf7-4e4b-b3dc-61d9b79db194", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/90/2018\n3017200310\n16. 12. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200310.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobkyne: E.. O. D., bytom B., právne zastúpená: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát so sídlom Centrum\nII 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta\nč. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n38939-3/2017-BA zo dňa 11.08.2017, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 28Sa/13/2017-54 zo dňa 28. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/13/2017-54 zo dňa\n28. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. 28Sa/13/2017-54 zo dňa 28. februára 2018\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38939-3/2017-BA\nzo dňa 11.08.2017, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne ako účastníčky\nadministratívneho konania a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica\nč. 289-34/2017-PB zo dňa 16.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. O trovách konania\nrozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 S.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania\nnepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadala a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k\nžalobkyni spravodlivo požadovať.\n2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že Okresný úrad Považská Bystrica\nrozhodnutím č. 96/00386-003 zo dňa 06.03.1996, právoplatným dňa 08.03.1996 vydal žalobkyni\npovolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení s tým,\nže bude poskytovať s účinnosťou od 01.04.1996 zdravotnícku starostlivosť v odbore pediatria ako\npraktický lekár pre deti a dorast. Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím č. TSK/2006/01416/\nzdrav.-2 zo dňa 19.04.2006, právoplatným dňa 02.05.2006 vydal žalobkyni povolenie na prevádzkovanie\nneštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore\nlekár v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast. Dňa 03.04.1996 prijala\n\nSociálna poisťovňa prihlášku žalobkyne ako SZČO, s prideleným IČO: 35 660 724 na nemocenské\npoistenie a dôchodkové zabezpečenie so vznikom účasti na poistení ku dňu 01.04.1996. Rozhodnutím\nTrenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2010/01222/zdrav.-2 zo dňa 27.01.2010 bolo ku dňu\n28.02.2010 žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia\n- ambulancie - v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore\npediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast. Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č.\nTSK/2010/01221/zdrav.-2 zo dňa 27.01.2010 bolo s účinnosťou od 01.03.2010 obchodnej spoločnosti\nDetská ambulancia DCA, s.r.o., IČO: 44 868 936 povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nambulantnej starostlivosti - ambulancie - v zdravotníckom povolaní lekár, v študijnom odbore všeobecné\nlekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria, všeobecný lekár pre deti a dorast. Za odborného zástupcu\nzodpovedného za poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola ustanovená E.. O. D.. Dňa 26.02.2010\npodala žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej osoby - odhlášku\nzo sociálneho poistenia a za dátum zániku poistenia označila deň 28.02.2010. Z informácií poskytnutých\nSociálnej poisťovni orgánmi správy daní vyplýva, že príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti deklarovala žalobkyňa za rok 2008 v sume 1.133.392,- Sk a príjmy za rok 2009 v sume\n34.580,42 Eur. Z informácií poskytnutých Sociálnej poisťovni Slovenskou lekárskou komorou vyplýva,\nže licencia č. L1A/TN/0623/06 bola žalobkyni udelená s účinnosťou ku dňu 16.03.2006 rozhodnutím\nzo dňa 28.02.2006 a zanikla na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. LZA/TN/0623/06\n- 263/2016-B zo dňa 10.05.2016.\n3. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. 289-34/2017-PB zo dňa 16.03.2017\nrozhodla, že žalobkyni - samostatne zárobkovo činnej osobe E.. O. D. - nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Pri rozhodovaní vychádzala z toho, že žalobkyňa aj po\n28.02.2010, odkedy jej na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja zaniklo povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, disponovala aktívnou licenciou typu L1A, udelenou jej\nSlovenskou lekárskou komorou, čo v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\nod 01.08.2006 do 31.12.2010 zakladalo naďalej jej status SZČO pre účely sociálneho poistenia. Taktiež\nbolo zistené, že za roky 2008 a 2009 dosiahla žalobkyňa príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou v sume vyššej ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu určeného\nna príslušné roky, a preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\ndo 31.12.2010 vznikla žalobkyni obligatórna účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom\ndôchodkovom poistení aj po 28.02.2010, avšak iba do 31.12.2010, a to vzhľadom na novelizované\nznenie § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 za SZČO\npovažoval fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu\n- § 31 zákona č. 511/1922 Zb. v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm.\nb) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom bolo zistené, že k 01.01.2011 žalobkyňa nie je\nregistrovaná v Registri daňových subjektov. Na odvolanie žalobkyne ako účastníka administratívneho\nkonania vedeného Sociálnou poisťovňou, žalovaná napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne v\ncelom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica\npotvrdila, pričom zotrvala na právnej argumentácii prvostupňového rozhodnutia.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 písm. a), § 5 písm. c), §\n14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b) v znení účinnom od 1.8.2006\ndo 31.12.2010, § 5 v znení účinnom od 1.1.2011 do 31.12.2013, § 138 ods. 9 v znení účinnom do\n31.12.2009, § 138 ods. 9 v znení účinnom od 1.1.2010 do 31.12.2010, ako i právnu úpravu ustanovenú\nv § 172 ods. 1, 5, § 178 ods. 1 písm. a) bod 1., § 184 ods. 8, § 185 ods. 4, § 209 ods. 1, 2, 3, 4, § 233\nods. 9 v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., citujúc právnu normu § 3\nods. 4, § 10 ods. 1, 2, § 68 ods. 1, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej\nčasti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného\npoužitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti S.s.p. a dospel k záveru,\nže rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom označil aj procesný postup\nžalovanej a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí.\n5. Krajský súd považoval medzi účastníkmi konania za sporné posúdenie otázky právneho\npostavenia žalobkyne pre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\n\npoistenia po 28.02.2010, ku ktorému dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č.\nTSK/2010/01222/zdrav.-2 zo dňa 27.01.2010 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia, udelené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/01416/zdrav.-2 zo\ndňa 19.04.2006.\n6. Krajský súd konštatoval, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola s\núčinnosťou od 16.03.2006 držiteľom platnej licencie č. L1A/TN/0623/06, ktorá ju aj po 28.02.2010\noprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a)\nbod. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Podľa názoru krajského súdu\nlicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1\npísm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o\nsociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po\n28.02.2010. Táto skutočnosť, t. j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A bola\npodľa názoru krajského súdu rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre\nvyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o\nnezániku tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr.\nudelením povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Krajský súd sa\npriklonil k názoru žalovaného, že pri licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo\ndosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003\nZ. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky\nnevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO\nprávnu relevanciu.\n7. Ďalej krajský súd uviedol, že na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie je však potrebné tiež to, aby takáto\nosoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne,\naby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus\njej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO\ndosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne\nzárobkovo činná osoba. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi\ndržbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným\npre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t. j. že by malo\nísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti relevantných pre vznik, resp. trvanie poistenia nie je rozhodujúce, či\nosoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe\niného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO\ndosahovala príjmy z viacerých činností a ak pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos\nsúvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na\nsociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu, ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností\nspolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či žalobkyňa dosahovala alebo nedosahovala z\nlicencie č. L1A/TN/0623/06 v rozhodnom období príjem, ak je preukázané, že mala príjmy z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a to najmenej vo výške upravenej\nustanovením § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\ndo 31.12.2010. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplynulo, že príjmy\nžalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku 2008 v sume 1.133.392,- Sk,\nv roku 2009 v sume 34.580,42 Eur, t. j. v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny\nvymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola nielen v období po 28.02.2010, ale\naj v období po 01.07.2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a\nto až do 31.12.2010, nakoľko z dôvodu zmeny zákonnej úpravy regulujúcej základné pojmové znaky a\nvecný obsah inštitútu SZČO, čo už inštruktívne vysvetlil žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, prestala\nžalobkyňa od 01.01.2011 byť považovaná za SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia.\n\n8. Krajský súd poukázal na to, že po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nTrenčianskym samosprávnym krajom síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou\nRegistračného listu - odhlášky - z povinného poistenia, že jej poistenie zaniká ku dňu 28.02.2010, avšak\nu žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola\naj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je v súvislosti\nso skutočnosťou, že žalobkyňa následne vykonávala povolanie lekára ako zamestnanec (odborný\nzástupca) spoločnosti s ručením obmedzeným, možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní\nčinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom\npoistení, majúcim na následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia. Uviedol, že nejde a logicky ani nemohlo ísť o vyhlásenie k licencii č. L1A/TN/0623/06 (keďže\nk jej zrušeniu nedošlo a žalobkyňa do 31.12.2010 ani neiniciovala jej zrušenie), ale o oznámenie\nvecne nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym\nsamosprávnym krajom. Krajský súd odhlášku z povinného poistenia, adresovanú Sociálnej poisťovni,\nnepovažoval ani za konkludentný prejav vôle majúci atribúty vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko mu nepredchádzali, resp.\nspolu s ním neboli vykonané právne úkony žalobkyne smerujúce k zrušeniu licencie č. L1A/TN/0623/06.\n9. Krajský súd taktiež uviedol, že zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu,\nv ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných\nprípadoch. Zdôraznil však, že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola vo februári 2010 doručená\nodhláška žalobkyne, nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii č. L1A/TN/0623/06\nžalobkyne až do momentu, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou\nlekárskou komorou. Dovtedy Sociálna poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa\nje držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Mal za to, že sa nejednalo\no konanie a rozhodovanie po povolení obnovy konania, ale v činnosti pobočky Sociálnej poisťovne\nsa jednalo o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu lehoty na obnovu\nkonania, keďže pri prvostupňovom rozhodnutí išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\no spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania\nSociálnou poisťovňou skôr vydané neboli.\n10. Vo vzťahu k námietke, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobkyňu o začatí\npredmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, sa\nkrajský súd taktiež priklonil k názoru žalovaného. Uviedol, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové\nkonanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej\nžiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa\nzačalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade,\nje podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka\nSociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však\nnekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia,\npokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna\npoisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania\nupovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon\no sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť\nvyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\n11. K námietke týkajúcej sa absencie konkrétneho zákonného ustanovenia v prvostupňovom\nadministratívnom rozhodnutí krajský súd uviedol, že predmetné rozhodnutie obsahuje zákonné\nnáležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, t. j. jasný, určitý a zrozumiteľný\nvýrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Po súdnom prieskume napadnutého\nrozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania krajský súd konštatoval, že tak ako\nnapadnuté, tak aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V\nprvostupňovom rozhodnutí je pritom uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Administratívne rozhodnutia, vydané v\npreskúmavanom administratívnom konaní, nevykazujú podľa názoru krajského súdu znaky arbitrárnosti.\n12. Záverom krajský súd uviedol, že žalobkyňa taktiež namietala porušenie ustanovení zákona o\nsociálnom poistení o kontrolnej činnosti. Ustanovenia § 242 až § 245 citovaného zákona upravujú tzv.\n\nvonkajšiu kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom. Vonkajšie kontroly sú spravidla\nzamerané na plnenie odvodových povinností kontrolovaného subjektu. Povinnosť Sociálnej poisťovne\nrozhodnúť o zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch nie je podmienená vykonaním tzv.\nvonkajšej kontroly. Sociálna poisťovňa je vzhľadom na ustanovenie § 226 ods. 1 písm. d) zákona o\nsociálnom poistení povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych\nvzťahov sociálneho poistenia. K naplneniu tejto povinnosti zo strany Sociálnej poisťovne dochádza\naj kontrolou údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kde sú obsiahnuté všetky základné\ninformácie o poistencoch Sociálnej poisťovne. Preto nebolo potrebné podľa názoru krajského súdu pri\nrozhodovaní vo veci zániku sociálneho poistenia vykonať vonkajšiu kontrolu.\n13. S poukazom na uvedené krajský súd uzavrel, že námietky žalobkyne neboli spôsobilé privodiť jej\núspech v konaní, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu\n14. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a svojím konaním a rozhodovaním porušil zákon tým, že\nnesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.). Navrhovala, aby\nnajvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28Sa/13/2017-54 zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného č. 38939-3/2017 zo dňa 11.8.2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nč. 289-34/2017-PB zo dňa 16.3.2017 a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie a súčasne navrhla\nzaviazať žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastupovania vrátane trov konania o kasačnej\nsťažnosti k rukám jej právneho zástupcu.\n15. Žalobkyňa namietala, že krajský súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 139 ods. 2 S.s.p., keďže\npodľa jej názoru dostatočným spôsobom nereagoval na jej argumentáciu, že vo výroku rozhodnutí\nabsentuje odkaz na relevantné právne predpisy, pričom ani z odôvodnenia rozhodnutí nevyplýva,\nktoré právne predpisy oprávňujú žalovaného zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia po viac ako siedmych rokoch. Mala za to, že\npríslušné časti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu najmä bod 61, 62 a 64 neobsahujú riadne\nprávne zdôvodnenie údajnej nesprávnosti jej námietok.\n16. Taktiež žalobkyňa namietala, že krajský súd svoju argumentáciu ohľadne vydania prvostupňového\nrozhodnutia ako rozhodnutia, ktoré nebolo vydané v konaní po povolení obnovy konania, neopiera o\nžiadne ustanovenia právnych predpisov. Zásah do jej práv pripúšťa len právom predpísaným spôsobom\na o.i. aj v lehotách a postupom určeným právnou normou na úrovni minimálne zákona. Žalobkyňa\npovažovala rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné.\n17. Žalobkyňa ďalej citujúc ust. § 195 ods. 3, ako i ust. § 293bn zákona č. 461/2004 Z. z. dôvodila, že\npokiaľ vniesla námietku premlčania voči akýmkoľvek, čo aj potencionálnym nárokom žalovaného proti\nnej, považuje postup krajského súdu, ktorý potvrdzuje postup žalovaného, ktorý by takýmto spôsobom\nmohol konať a zaväzovať dotknuté osoby bez ohľadu na plynutie času, za nepreskúmateľný.\n18. Žalobkyňa nesúhlasila ani s názorom krajského súdu (bod 62 odôvodnenia), že žalovaný nemá podľa\nzákona o sociálnom poistení povinnosť dať možnosť sa vyjadriť účastníkovi konania k podkladom pre\nvydanie rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalovanému správnemu\norgánu vytýkala, že ju žiadnym spôsobom neupovedomil o začatí konania a neposkytol jej príležitosť\nvyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnili vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť návrhy\na dôkazné prostriedky. V tomto smere považovala rozhodnutia žalovaného, ako i krajského súdu za\narbitrárne. Mala za to, že za vec minimálnej slušnosti zo strany štátnych orgánov v kontexte existencie\nzákladných práv a slobôd je predložiť zistené údaje a podklady dotknutej osobe na vyjadrenie a až\nnásledne vo veci rozhodnúť. V tejto súvislosti vytýkala žalovanému ako i krajskému súdu, že neprihliadali\nokrem zákona o sociálnom poistení aj na iné právne predpisy vyššej právnej sily, či už Ústavu SR alebo\n\nListinu základných práv a slobôd. Vytýkala krajskému súdu, že\nnezaoberal.\n\nuvedenou námietkou žalobkyne sa\n\n19. Za rovnako nepreskúmateľné žalobkyňa považovala aj odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu o\nnepotrebnosti vykonania tzv. vonkajšej kontroly (bod 64 odôvodnenia), keď práve zachovaním postupu\npodľa ustanovení o tejto vonkajšej kontrole zákona o sociálnom poistení by došlo k odstráneniu\nprevažnej väčšiny pochybení zo strany správnych orgánov v jej neprospech.\n20. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že bez riadneho zdôvodnenia zo strany krajského súdu je\naj neakceptovanie jej námietky, že vydanie/zrušenie licencie zo strany Slovenskej lekárskej komory\nje nepostačujúce na začatie/ukončenie výkonu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, k čomu musí\npodľa jej názoru nevyhnutne pristúpiť rozhodnutie príslušného samosprávneho kraja o vydaní/zrušení\npovolenia na prevádzkovanie konkrétnej ambulancie. Tvrdila, že bez takého rozhodnutia nie je totiž\nmožné vykonávať podnikateľskú činnosť v zdravotníctve v oblasti, kde ako pediater pôsobila.\nIII.\nVyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobkyne\n21. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadriala podaním z 19.6.2018. Žalovaná i naďalej\nzotrvala na svojej argumentácii. Mala za to, že žalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti\npreskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutia žalovanej.\n22. Žalovaná zdôraznila, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 je pre nadobudnutie\nprávneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho\npoistenia právne významná len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej\nzakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho\npostavenia SZČO zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12. 2010 v ust. § 5 písm. c)\nneustanovuje. V nadväznosti na uvedené poukázala na to, že priamo zo zákona č. 578/2004 Z. z.\nvyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) (§ 68 ods. 1 písm. a) je\noprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c) a poskytovať zdravotnú starostlivosť\n(§ 4 písm. b) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v\nzdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\n23. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne uviedla, že výkon činnosti na základe licencie typu L1A nie\nje podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Žalovaná vychádzajúc z ust. § 12 zákona č.\n578/2004 Z. z. trvala na tom, že z citovaného ustanovenia a ani z iného ustanovenia zákona nevyplýva\nskutočnosť, že by licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je podkladom na vydanie\npovolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu nie je možné na základe tejto\nlicencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Mala za to, že prípadné rozhodnutie držiteľa licencie pre\núčely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu.\n24. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o tom, že z rozhodnutí nevyplýva, ktoré právne predpisy oprávňujú\nžalovanú zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia po viac ako siedmich rokoch, žalovaná zotrvala na svojom názore prezentovanom vo\nvyjadrení k žalobe, z ktorého je zrejmé, že rozhodovaniu Sociálnej poisťovne vo veci zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne nebránila\nprekážka právoplatne rozhodnutej veci.\n25. Taktiež neoznámenie o začatí konania nepovažovala žalovaná za porušenie zákona o sociálnom\npoistení. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa\n24.2.2011 pričom uviedla, že judikatúra súdov je v otázke začatia nedávkového konania z podnetu\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne jednotná.\n\n26. Námietku žalobkyne týkajúca sa premlčania akýchkoľvek potencionálnych nárokov Sociálnej\npoisťovne žalovaná považovala v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zániku\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia za právne irelevantnú. Žalovaná\nuviedla, že v zmysle ust. § 147 zákona o sociálnom poistení premlčaniu podlieha len právo predpísať\npoistné, penále a právo uložiť pokutu. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva,\nže by sa inštitút premlčania vzťahoval aj na právo rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku povinného\nsociálneho poistenia povinnej osoby.\n27. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná plne stotožnila s právnymi závermi krajského súdu vyjadrenými\nv napadnutom rozhodnutí. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podanú proti\nrozsudku krajského súdu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nReplika žalobkyne k vyjadreniu žalovanej\n28. Žalobkyňa vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovanej zotrvala na kasačnej sťažnosti\na dôvodoch v nej uvedených. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej uvedenej v jej vyjadrení ku kasačnej\nsťažnosti, týkajúcej sa porušenia práva žalobkyne zo strany žalovanej na spravodlivý proces žalobkyňa\nuviedla, že odvolávanie sa žalovanej na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/20/2010 neobstojí a\nto z dôvodu, že sa vzťahuje na iné skutkové okolnosti prípadu. Neoznámenie začatia konania považovala\nžalobkyňa za hrubý zásah do jej základných práv a slobôd. Trvala na to, že na tieto jej námietky krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom nereagoval.\nV.\nKonanie pred kasačným súdom\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nS.s.p), v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne\nje dôvodná.\n30. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 28Sa/13/2017-54 zo dňa 28. februára 2018, ktorým krajský súd žalobu žalobkyne zamietol.\n31. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n32. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č.\n38939-3/2017-BA zo dňa 11.08.2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 289-34/2017-PB zo dňa 16.03.2017,\nktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010.\n33. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\n\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).\n34. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver. Správny súd svoje skutkové zistenia a právne závery je\npovinný náležite, zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (§\n139 ods. 2 S.s.p.).\n35. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v dostatočnom rozsahu náležite a presvedčivo nezdôvodnil\nsvoju právnu úvahu o zásadných otázkach žalobkyňou nastolených v žalobe, na základe ktorej ustálil\nsvoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n36. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n37.Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n38. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\n\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n39. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n40. Najvyšší súd Slovenskej republiky v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu zameral svoju pozornosť k námietkam sťažovateľky - žalobkyne, ktorými\nnamietala, že krajský súd svojím konaním a rozhodovaním porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom jej znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.).\n41. Zo skutkových okolností danej veci, ktoré neboli v konaní ani sporné vyplýva, že Slovenská lekárska\nkomora vydala žalobkyni v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na základe\njej žiadosti licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria\nrozhodnutím zo dňa 28.2.2006 č. L1A/TN/0623/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2006. Z\nuvedeného nesporne vyplýva, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie L1A a to až do doby, kedy bolo\nvydané rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory č. LZA/TN/0623/06 - 263/2016-B zo dňa 10.5.2016,\nktorým došlo k zrušeniu licencie č. L1A/TN/0623/06 zo dňa 28.2.2006 a to v súlade s ust. § 74 ods. 1\npísm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojitosti s ust. § 69 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z.. Za\nkľúčovú otázku, na ktorú sa zameral, považoval krajský súd posúdenie právneho postavenia žalobkyne\npre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 28.2.2010,\nku ktorému dátumu jej rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/200/01222/zdrav.-2\nzo dňa 27.1.2010 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, udelené\nrozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/01416/zdrav.-2 zo dňa 19.4.2006.\nKrajský súd mal za preukázané, že žalobkyňa bola s účinnosťou od 16.03.2006 držiteľom platnej licencie\nč. L1A/TN/0623/06, ktorá ju aj po 28.02.2010 oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti\nsubsumovateľnej pod ustanovenie § 3 písm. a) bod. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\ndo 31.12.2010. Podľa názoru krajského súdu licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (tzv. licencia typu\nL1A) predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006\ndo 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobkyni zakladalo\nstatus SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 28.02.2010.\n42. Žalobkyňa vo svojej kasačnej sťažnosti predovšetkým namietala, že krajský súd v dostatočnom\nrozsahu nevenoval pozornosť jej námietkam, ktorými namietala nesprávny postup žalovaného\nsprávneho orgánu v administratívnom konaní, majúcim za následok porušenie jej práv a oprávnených\nzáujmov a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich nedostatočne resp. nijak neodôvodnil.\n43. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n44. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku kasačný súd konštatuje, že\npovinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich, je postupom\npodľa právnej úpravy ustanovenej v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku v súlade so\n\nzákladnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodniť svoje\nskutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu správny súd vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými\núvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal\nna najdôležitejšie otázky, v žalobe nastolené, tak vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol\npredmetom súdneho prieskumu, ako aj vo vzťahu k postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal\nvydaniu rozhodnutia žalovaným správnym orgánom. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia\nriadne odôvodniť, zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z ust. § 139 ods. 2 S.s.p., predstavuje\nsúčasť práva na spravodlivý proces.\n45. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho\nsúdu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010 sp. zn.\n4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane\ndruhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na\nspravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje\nurčitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne\nposudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného\nsúdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž\nsvojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n46. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v §\n139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho\nprocesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... .\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n47. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého\nz práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na\nktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).\n48. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v\nneposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek\nnedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych\ndôvodov.\n49. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu. Kasačný súd v danej veci dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym\nzáverom žalovanej, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy správny\n\nsúd ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Správny súd\nv odôvodnení rozhodnutia jasným a presvedčivým spôsobom neuvádza, akým spôsobom vyhodnotil\nnámietku žalobkyne, ktorou namietala nesprávny procesný postup žalovanej v oboch stupňoch, keď\nju žiadnym spôsobom neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej\npríležitosť vyjadriť sa k veci, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy\na dôkazné prostriedky, ktorým postupom došlo k zásahu do jej práv a oprávnených záujmov, nesúhlasiac\ns argumentáciou žalovanej, že zákon neustanovuje, aký prvý úkon voči účastníkovi konania má byť voči\ntomuto realizovaný, pričom takýmto prvým úkonom môže byť aj samotné doručenie rozhodnutia vo veci.\nŽalobkyňa argumentáciu žalovanej považovala za nezákonnú, až proti ústavnú, pre zrejmú účelovosť\ntakéhoto postupu, keďže takýmto postupom prišla v správnom konaní o jednu inštanciu v rámci obrany\nsvojich práv a právom chránených záujmov.\n50. Kasačný súd v danej súvislosti dáva do pozornosti právnu úpravu zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, v zmysle ktorej každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Uvedenou právnou úpravou ústava zaručuje každému základné právo na súdnu\na inú právnu ochranu. Súčasne kasačný súd upriamuje pozornosť na právnu úpravu obsiahnutú v\nDohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 dojednaný\nv Ríme 4. novembra 1950, a ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce publikovaný\nv Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. ( ďalej len „Dohovor“), ktorý v súlade s právnou úpravou\nustanovenou v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Dohovor v čl. 6\nstanoví, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor\nv čl. 13 ustanovuje, že každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí\nmať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby\npri plnení úradných povinností.\n51. Vychádzajúc z citovanej úpravy ustanovenej tak v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore\nplynie záver, že každému sa zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu a teda tým sa mu zaručuje\nprávo na prejednanie jeho veci a s tým aj jeho právo vyjadriť sa v konaní ku všetkým vykonávaným\ndôkazom v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Citovanú právnu úpravu ustanovenú tak\nv Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore nie je možné opomenúť ani v konaní v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v §§ 172 a nasl. zákona o sociálnom poistení začatého z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení.\n52. Kasačný súd zastáva názor, že konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003\nZ. z. začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s §\n185 ods. 4 uvedeného zákona nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania\nochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy,\nktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n53. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu\nv časti, týkajúcej sa porušenia práva žalobkyne na spravodlivý proces v administratívnom konaní, je\nnejasné, neurčité a v neposlednom rade aj nepresvedčivé, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom\nk uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v\npreskúmavanej veci je jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné\ns právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd.\n54. Z uvedených dôvodov najvyšší súd námietku žalobkyne uvedenú v kasačnej sťažnosti, ktorou\nnamietala, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\npodľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. vyhodnotil ako dôvodnú, keďže táto spochybnila vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej\n\nsťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\npodľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. sa kasačný súd nezaoberal a to práve z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd preto podľa\n§ 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n55. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať,\nupriamiť pozornosť na zásadnú otázku žalobkyňou nastolenou v žalobe vo vzťahu k porušeniu jej práv\nnesprávnym procesným postupom žalovanej, v jej intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu\nžalovanej v oboch stupňoch, v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a\nvo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí\nvo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).\n56. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/13/2017", "guid": "32c9ba19-7a74-4163-b23f-6f46d46cadff:1089a8e4-5ccd-44d4-a9f8-36b8bf32637c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "2cd7f099-4287-4468-bc71-0705a002209f:6cc9ce40-c8ce-43d5-9ba9-48ec210378b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817206521.1", "spisova_znacka": "28Sa/13/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/13/2017 z 14. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817206521.1"}], "citovane_v": []}