{"guid": "49f7b443-5406-4de6-a563-0efb0f015838:fbb79ad6-7f27-4300-a00b-6dfb90a77ac7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1", "spisova_znacka": "1Asan/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/25/2018 z 28. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2020, sp. zn. 1Asan/25/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1", "identifikacne_cislo": "3017200232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2020-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbb79ad6-7f27-4300-a00b-6dfb90a77ac7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Asan/25/2018\n3017200232\n28. 04. 2020\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200232.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): JASONA s.r.o., Rokošská 5, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 266 224, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti\nžalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe vo veciach\nsprávneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/78/2017-36\nzo dňa 29. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\nŽalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/5401 O-218/2017 zo dňa 09.06.2017\n(ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce\nTrenčín č. IPTN/KAHIP/ROZ/2017/94 070/2016/2.1/G zo dňa 22.02.2017 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým bola sťažovateľovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.\") uložená pokuta 500 € za\nporušenie povinnosti\n- podľa ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen (zákonník práce\"), keď ako zamestnávateľ na prevádzke „BIG STORY caffe & bistro\", Rokošská\n5/A, Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prevádzka\") uzatvoril s fyzickými osobami F. Š. dohodu o\nvykonaní práce zo dňa 07.05.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní\nkaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke\" a F. B. dohodu o vykonaní práce\nzo dňa 20.01.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa\",\navšak v rámci takto dohodnutých pracovných úloh nešlo o prácu jednorazového charakteru vymedzenú\nvýsledkom práce, ale o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo a\n- podľa ust. § 119 ods. l v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na\nprevádzke, v období máj 2015 - august 2015, poskytol zamestnancovi F. Š., pracujúcej na základe\ndohody o vykonaní práce, mzdu nižšiu ako je minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,\nnakoľko na základe predloženého dokladu - dohoda o vykonaní práce zo dňa 07. 05. 2015 a výplatný\nlístok za mesiace máj 2015 - august 2015 uvedenému zamestnancovi vyplácal odmenu vo výške 2\neurá/h, pričom na základe nariadenia vlády č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej\n\nmzdy na rok 2015, mal uvedenému zamestnancovi poskytnúť odmenu vo výške 2,184 eur za každú\nzamestnancom odpracovanú hodinu.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 2.12.2015\na 22.2.2016 u sťažovateľa kontrolu na dodržiavanie ustanovených pracovnoprávnych predpisov,\nmzdových predpisov a zákazu nelegálnej práce, v rámci ktorej zistil nedostatky spočívajúce v tom, že\nsťažovateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb nie výnimočne uzatváral s fyzickými\nosobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, ktoré\nnie sú vymedzené výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie malo spočívať v\ntom, že z celkového počtu zamestnancov sťažovateľa bol 1 zamestnanec na pracovnú zmluvu a 22\nzamestnancov na dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov, pričom podľa druhu\npráce uvedeného v dohodách o vykonaní práce „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie,\ndokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke BIG STORY caffe&bistro\" nejde o výnimočnú a jednorazovú\nčinnosť, ktorou zamestnávateľ zabezpečuje predmet činnosti. Ďalej zistil porušenia uvedené v bode 1\ntohto rozsudku.\nKontrolou konštatované pochybenia boli zaznamenané v protokole z inšpekcie práce zo dňa 22.2.2016,\nktorý v rovnaký deň podpísala a prevzala v obchodnom registri zapísaná prokuristka žalobcu F. Ď., ktorá\nsa k zisteným porušeniam predpisov vyjadrila tak, že im porozumela a budú odstránené v termíne.\nNa podklade vyššie uvedených zistení prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.070/2016/2.1./\nG IPTN/KAHIP/ROZ/2016/452 zo dňa 12.7.2016 uložil sťažovateľovi pokutu 1.500 € za spáchanie\nsprávnych deliktov, spočívajúcich v porušeniach uvedených v bode 1 a 2 tohto rozsudku. O odvolaní\nsťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodol pod č. OPS/BEZ/2016/5401 O-614/2016 zo\ndňa 02.11.2016 tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nkonštatujúc, že\n- výrok týkajúci sa porušenia § 223 ods. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľné vymedzenie\nvytýkaného konania, lebo nie je zrejmé, či porušenie zákona spočíva v porušení podmienky výnimočnosti\nuzatvárania dohôd alebo v porušení podmienky vymedzenia práce výsledkom, prípadne v oboch\nporušeniach;\n- prvostupňový správny orgán nevymedzil čas spáchania skutku v prípade konštatovaného porušenia\n§ 119 ods. 1 Zákonníka práce;\n- výška pokuty je nedostatočne odôvodnená a\n- je nevyhnutné vo veci nariadiť ústne pojednávanie.\nV nadväzujúcom konaní (ktorého priebeh a výsledky sú predmetom kasačnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku krajského súdu) prvostupňový správny orgán dňa 20.1.2017 vyhotovil dodatok č. 1 k\nprotokolu o inšpekcii práce, v ktorom spresnil znenie porušenia § 223 ods. 1 tak, že zamestnávateľ\nna plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami dohody o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú vymedzené\nvýsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ\nna plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickými osobami, napr. F. Š., nar.\nXX.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.05.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné\npráce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke\", a F. B., nar.\nXX.XX.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.1.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie\npráce v prevádzke zamestnávateľa\". V rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy však nejde o prácu\njednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť\nvymedzenú druhovo. V ostatnej časti zostal protokol nezmenený.\nNásledne vydal vo veci prvostupňové rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi uložil pokutu 500 € na\nskutkovom základe uvedenom v bode 1 tohto rozsudku.\nŽalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán odstránil všetky\npôvodne vytýkané nedostatky. Poukázal na nesprávne druhovo formulovaný predmet dohôd o vykonaní\npráce, pre ktoré je typické dosiahnutie určitého výsledku. Vyslovil, že sťažovateľ riadnym nevyplatením\nminimálnej mzdy porušil § 119 ods. 1 zákonníka práce a protokol bol riadne prerokovaný s oprávnenou\nzástupkyňou sťažovateľa. Námietku týkajúcu sa nenariadenia ústneho pojednávania s poukazom na\n\nrozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie bolo podľa neho, a to aj v časti odôvodnenia pokuty, riadne zdôvodnené.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\nProti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd\") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nV podanej správnej žalobe najmä uviedol, že\n- preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľné vymedzenie vytýkaného konania;\n- v rozhodnutí absentuje vymedzenie času spáchania skutkov, ktoré podľa jeho názoru nespĺňajú znaky\nsprávneho deliktu, a riadne zdôvodnenie uloženia pokuty;\n- prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami odvolacieho orgánu a vo veci nenariadil\nústne pojednávanie;\n- sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými\nosobami, nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. 1 protokolu a v protokole a jeho dodatku nie sú\nuvedené jeho námietky;\n- oba druhy dohôd sú rovnako odvodovo zaťažené a nedoplatok na minimálnej mzde predstavoval len\n2,184 € a bol doplatený.\nKrajský súd v Trenčíne dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že\n- prvostupňový správny orgán odstránil nejasnosti čo do určenia konania, v ktorom správny orgán videl\nporušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce keď do rozhodnutia prevzal upravené znenie tohto\nskutku, v ktorom už presne konkretizoval, že za nedostatok považoval zmluvný typ, ktorý sťažovateľ\nuzatvoril so zamestnankyňami F. Š. a F. B., pričom z pohľadu dojednaných činností nejde o dohody o\nvykonaní prác - takto formulovaný skutok čo do spôsobu, miesta a času jeho spáchania spĺňa kritéria\nurčitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom;\n- požiadavka na časové vymedzenie skutku je bezpredmetná, pretože vytýkaný nedostatok vo vzťahu k\nustanoveniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce sa týkal len formy, akou bol upravený pracovnoprávny vzťah\nmedzi sťažovateľom a jeho zamestnankyňami, a ktorý preto nebol závislý od času porušenia právneho\npredpisu, nakoľko sa viazal nanajvýš len na dátum uzatvorenia preverovaných dohôd o vykonaní prác;\n- pokiaľ ide o druhý skutok, zo skutkovej vety, ktorá charakterizovala konanie sťažovateľa ako porušenie\nustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce, úplne zjavne vyplýva, že minimálna mzda nebola riadne\nvyplatená za konkrétne mesiace máj až august 2015, o čom nebolo medzi účastníkmi sporu;\n- postup pri prijímaní dodatku č. 1 sa vymyká právnej úprave, avšak upravené znenie skutku týkajúce sa\nporušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce je v podstatných skutkových okolnostiach zhodné\ns jeho znením uvedeným v obsahu protokolu z inšpekcie práce, preto nemožno konštatovať, že by\núpravou znenia skutku čo do tvrdeného porušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ku ktorým\ndospeli správne orgány vo svojich rozhodnutiach, došlo k vybočeniu z hraníc podstaty skutku, ktorý bol\nv protokole o výsledkoch kontroly kladený na zodpovednosť sťažovateľovi;\n- s poukazom na vykonané a vyhodnotené dôkazy možno prijať záver, že zistené nedostatky spočívajúce\nv porušení ustanovení Zákonníka práce spĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.;\n- bolo preukázané, že s protokolom bola riadne oboznámená oprávnená zástupkyňa sťažovateľa F. Ď.,\nktorá je v obchodnom registri zapísaná ako prokuristka sťažovateľa, a ktorej bola poskytnutá možnosť\nvyjadriť sa k obsahu protokolu;\n- nakoľko pri vyhotovení dodatku č. 1 zmena spočívala len vo vypustení časti pôvodných zistení\nsprávneho orgánu a ponechaní tých časti výsledkov kontroly, ktoré boli konštatované aj v pôvodnom\nprotokole, nebolo povinnosťou Inšpektorátu práce Trenčín opätovne prerokovať so zástupcom žalobcu\nrovnaké skutočnosti ako pri protokole;\n- neuvedenie vyjadrení sťažovateľa k protokolu do obsahu dodatku k protokolu sa môže formálne javiť\nako pochybenie na strane správneho orgánu. Nemožno však opomenúť fakt, že dodatok, ktorý fakticky\npredstavuje reakciu prvostupňového správneho orgánu na pred tým vydané zrušujúce rozhodnutie\nodvolacieho orgánu vo veci uloženia pokuty, bol vydaný až v štádiu konania o uložení pokuty. Vzhľadom\nk tomu sa dodatkom nemenia výsledky inšpekcie práce zaznamenané v protokole, ktoré predstavovali\nskutkový a právny základ pre očakávané konanie o uložení pokuty. Preto s prihliadnutím ku všetkým\n\nokolnostiam prejednávaného prípadu vydaný dodatok č. 1 k protokolu neplní úlohu dodatku tak ako\nto má na mysli ustanovenie § 14 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z., a to aj z dôvodu, že sťažovateľ k\noboznámenému protokolu nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Vydaním namietaného dodatku k\nprotokolu preto nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach;\n- na podklade dôkazných prostriedkov, ktoré sťažovateľ predložil prvostupňovému správnemu orgánu\nbol náležite zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia a bez potreby\nnariadenia ústneho pojednávania, ktoré sa v danom prípade vzhľadom na dôkaznú situáciu nejavilo ako\núčelné;\nIII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") a navrhol aby kasačný\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil\ntak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- postup a rozhodnutie žalovaného sa nijakým spôsobom nevysporiadali s väčšou časťou vád, ktoré\nboli vytknuté v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného a vo veci nebolo nariadené ústne\npojednávanie;\n- prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, nespĺňa náležitosti, ktoré sú ustálenou rozhodovacou\npraxou požadované a zároveň nespĺňa náležitosti, ktoré má spĺňať podľa odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného ako odvolacieho orgánu zo dňa 02.11.2016;\n- prvostupňovým správnym orgánom nebola odstránená procesná vada spočívajúca vo vymedzení času\nspáchania oboch vytýkaných skutkov, pričom tieto nie sú presne popísané, resp. tak ako sú popísané\nnevykazujú znaky správneho deliktu;\n- úvahy prvostupňového správneho orgánu vedúce k uloženiu pokuty nie sú odôvodnené tak, ako to\npožaduje dikcia § 47 ods. 3 správneho poriadku ako i súdna prax;\n- sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými\nosobami, nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. protokolu a v protokole a jeho dodatku nie sú\nuvedené jeho námietky;\n- oba druhy dohôd sú rovnako odvodovo zaťažené a nedoplatok na minimálnej mzde predstavoval len\n2,184 € a bol doplatený.\n- v prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán neodstránil nejasnosti čo do určenia konania,\nv ktorom správny orgán videl porušenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce;\n- úvaha správneho súdu k časovému vymedzeniu skutku je zjavne nesprávna;\n- postup správneho orgánu pri prijímaní dodatku č. 1 je nezákonný, pričom na ňom nemôže byť\npostavené zákonné rozhodnutie správneho orgánu;\n- konštatovanie krajského súdu o tom, že nebolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu\nprerokovať dodatok č. 1 so zástupcami sťažovateľa nemá oporu v zákone;\n- neuvedenie vyjadrení sťažovateľa k protokolu do obsahu dodatku k protokolu je hrubým porušením\nzákonnosti procesu pred správnym orgánom;\n- v napadnutom rozsudku absentujú odpovede súdu na niektoré argumenty sťažovateľa, a to najmä, že\n- nakoľko sťažovateľ zabezpečoval predmet svojej činnosti nielen prostredníctvom zamestnancov\npracujúcich na základe dohôd o vykonaní práce, ale v značnom rozsahu aj zamestnancami činnými\nna základe dohody o brigádnickej práci študentov, neobstojí záver správneho orgánu, že porušenie\npodmienky výnimočnosti sa týka iba zamestnancov pracujúcich na dohody o vykonaní práce tak, ako to\nbolo prezentované v úvodnej časti výroku, či v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu - Inšpektorátu\npráce Trenčín;\n- prvostupňový správny orgán jednoznačne neustálil, čo je predmetom postihu sťažovateľa;\n- sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, na ktorom nie je podpísaná konateľka sťažovateľa;\n- prvostupňový správny orgán nevykonal po zrušení prvého rozhodnutia vo veci uloženia pokuty\nžalovaným nariadené úkony;\n- vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.08.2018 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 119 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce) mzda nesmie byť\nnižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.\nPodľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie\nsvojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo\npracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej\npráci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide\no príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej\npráci študentov).\nPodľa § 223 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods.\n10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.\nPodľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s\nfyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350\nhodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre\nzamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť\nnajviac na 12 mesiacov.\nPodľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej\nmzdy na rok 2015, suma minimálnej mzdy na rok 2015 sa ustanovuje na : a) 380,00 eur za mesiac\npre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a b) 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú\nzamestnancom.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len zákon o\ninšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú\npracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky\nzamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so\nzdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode\nalebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur.\nPodľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť\nzisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a\nriziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,\nak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie\npovinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o\nojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.\nKasačný súd po preskúmaní spisového materiálu žalovaného, ktorého je súčasťou aj predchádzajúce,\nzrušujúce rozhodnutie žalovaného, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán sa dostatočným\nspôsobom vysporiadal s nedostatkami, ktoré mu boli vytýkané, pričom tieto odstránil. Oproti prvému\nrozhodnutiu o uložení pokuty, v súlade s pokynmi žalovaného jednoznačne ustálil, že predmetom postihu\n\nsťažovateľa je porušenie podmienky vymedzenia práce výsledkom pri dohodách o vykonaní práce,\nktoré sťažovateľ uzavrel s dvoma zamestnankyňami. V predmetných dohodách, uzavretých so F. Š. dňa\n07.05.2015 a so F. B.Č. dňa 20.01.2015, boli pracovné úlohy formulované ako opakujúca sa pracovná\nčinnosť vymedzená druhovo, a nie ako práca jednorazového charakteru, vymedzená výsledkom práce.\nPrvostupňovým správnym orgánom formulovaný skutok čo do spôsobu, miesta a času jeho spáchania\naj podľa názoru kasačného súdu spĺňa kritéria určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť\nzamenený s iným skutkom. Vo výroku rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, s ktorými zamestnancami\na kedy sťažovateľ podpísal dohodu o vykonaní práce a ako v týchto dohodách vymedzil pracovné úlohy.\nZ obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že došlo k odstráneniu vytýkaných vád aj pokiaľ ide o\nporušenie § 119 ods. 1 v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce, konkrétne žalovaným vytýkanej\nabsencie vymedzenia času, kedy k porušeniu povinnosti (poskytnúť zamestnancovi minimálnu mzdu)\ndošlo. Zo skutkovej vety vyplýva, že minimálna mzda nebola riadne vyplatená za konkrétne mesiace\nmáj 2015 až august 2015.\nPodľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha\nveci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má\npri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\nV súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania kasačný súd pripomína, že správny poriadok v §\n21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný\nzákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods.\n1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje\npovinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné\nnariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou\npísomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel\nod súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým\nzistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania,\nprípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\n(zák. č. 125/2006 Z.z.) ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu\nv konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje.\nPokiaľ žalovaný v rozhodnutí z 02.11.2016 poukázal na nevyhnutnosť nariadenia ústneho pojednávania,\ntakýto záver nebol nijako odôvodnený, a teda v zrušujúcom rozhodnutí chýbajú dôvody, pre ktoré\npovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné. V predmetnej veci zároveň došlo k oprave\nprvej skutkovej vety, z ktorej bolo vypustené vytýkané porušenie podmienky výnimočnosti uzatvárania\ndohôd o vykonaní práce, čím sa značne zjednodušil proces dokazovania vo vzťahu k zvyšným, v\nrozhodnutí ponechaným porušeniam. Za daných okolností ani podľa názoru kasačného súdu nebolo\npotrebné ústne pojednávanie nariaďovať vzhľadom na obsah administratívneho spisu, ktorý poskytuje\nspoľahlivý podklad pre vydanie rozhodnutia. Zároveň mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňový\nsprávny orgán poskytol sťažovateľovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia, pričom z týchto nevyplýva žiadny rozpor, resp. nejasnosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť.\nPodľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného\ninšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie\nkontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia\npredpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo\nním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.\nKasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa, vo vzťahu k Protokolu č. ITN-7-3-2.3/P-E24,A25-16\nzo dňa 22.02.2016 za neopodstatnenú. Z obsahu protokolu vyplynulo, že prerokovania protokolu sa\nzúčastnila dňa 22.02.2016 F. Ď. - prokuristka sťažovateľa, zapísaná v Obchodnom registri, k jeho\nobsahu sa vyjadrila, pričom jej vyjadrenie je zaznamenané v protokole, ktorý zároveň podpísala. Z\nvýpisu z obchodného registra vyplýva, že F. Ď. bola v danom čase oprávnená konať a podpisovať\nza sťažovateľa samostatne. V závere protokolu je zároveň uvedený údaj o prevzatí protokolu F. Ď. v\n\ndeň jeho vyhotovenia, pričom tento údaj osobitne podpísala. Kasačný súd mal za to, že sťažovateľ bol\nriadne oboznámený zo zistenými nedostatkami, k týmto skutočnostiam sa vyjadril a k jeho vyjadreniu\ninšpektor zaujal stanovisko. Všetky tieto skutočnosti sú v súlade so zák. č. 125/2006 Z.z. zaznamenané v\npredmetnom protokole. Pokiaľ ide o namietanú absenciu podpisu konateľky sťažovateľa - L. Ď., uvedenie\njej mena v záhlaví protokolu predstavuje chybu v písaní, prípadne, za predpokladu jej prítomnosti\npri prerokovaní protokolu, absencia jej podpisu predstavuje pochybenie zo strany prvostupňového\nsprávneho orgánu, ktoré však vzhľadom na preukázateľnú prítomnosť a podpis prokuristky sťažovateľa,\nnemalo vplyv na zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu.\nPodľa § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia\nkontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je\nzamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v\nktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\nZ ust. § 14 zák. č. 125/2006 Z.z. implicitne vyplýva povinnosť inšpektora práce umožniť po vyhotovení\nprotokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi oboznámiť sa s protokolom o výsledku inšpekcie\npráce a vyjadriť sa k nemu (ústne alebo písomne). Z porovnania jednotlivých častí tohto ustanovenia\nvyplýva, že ak sa dozorovaný subjekt vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole ústne pri jeho\nprerokovaní, jeho vyjadrenie sa zaznamená v protokole; ak sa vyjadrí dodatočne v písomnej forme\nv stanovenej lehote ku skutočnostiam uvedeným v protokole, inšpektor práce je povinný vypracovať\ndodatok k protokolu, ktorého obsahom je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora\npráce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. Vo vzťahu k namietanému nezapracovaniu písomného\nvyjadrenia k protokolu do obsahu Dodatku, kasačný súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu\nmal za preukázané, že sťažovateľ k protokolu nezaujal stanovisko (okrem stručného ústneho vyjadrenia,\nktoré bolo, spolu so stanoviskom inšpektora, priamo v protokole zaznamenané). Následné vyjadrenie k\nvýzve prvostupňového správneho orgánu, obsiahnutej v oznámení o začatí správneho konania o uložení\npokuty, nebolo možné považovať za vyjadrenie k obsahu protokolu. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol\nani dôvod v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z. na vyhotovenie dodatku k protokolu, tak\nako to namietal sťažovateľ. Prvostupňový správny orgán dodatok k protokolu napokon vyhotovil, avšak\nako reakciu na zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.11.2016, pričom takýmto postupom zmenil\nprotokol zo dňa 22.02.2016 v bode 1 tak, že z neho vypustil kontrolou konštatované zistenie porušenia\npodmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vo\nvzťahu k ďalším zisteným porušeniam zostalo znenie skutku v podstatných okolnostiach nezmenené. V\ntomto smere sa kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu o vybočení z medzí zákonnej úpravy,\navšak vzhľadom na to, že ním došlo iba k vypusteniu jedného z konštatovaných porušení (a teda k úprave\npôvodného protokolu čiastočne v prospech sťažovateľa), uvedený postup nemohol mať za následok\nukrátenie sťažovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch.\nPokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo\ndôjsť jeho neprítomnosťou pri vypracovaní dodatku č. 1 k protokolu a v tejto súvislosti namietal aj\nnesprávne právne posúdenie súvisiacej žalobnej námietky krajským súdom, kasačný súd považoval\ntento sťažnostný bod za nedôvodný. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že Dodatok č.\n1 k Protokolu bol sťažovateľovi (jeho právnej zástupkyni) doručený dňa 24.01.2017. Navyše, uvedený\ndokument- ako bolo už vyššie uvedené, z dôvodu nepredloženia vyjadrenia k Protokolu o výsledku\ninšpekcie práce zo strany sťažovateľa logicky neobsahuje jeho vyjadrenie (a teda ani stanovisko\ninšpektora práce). Napokon, pokiaľ ide o postup pri vyhotovení Dodatku č. 1, § 14 ods. 3 písm. a) zák.\nč. 125/2006 Z.z. nevyžaduje prítomnosť kontrolovaného subjektu pri vypracovaní dodatku k protokolu.\nPodľa § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n\nInšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne\npôsobenie a pri určovaní jej výšky prihliadol najmä na závažnosť zistených porušení povinností,\nzávažnosť ich následkov, počet zamestnancov sťažovateľa a takisto na skutočnosť, že sa nejedná\no ojedinelý nedostatok, nakoľko vykonanou kontrolou bolo zistených viac porušení. Z týchto hľadísk\nposúdil výšku pokuty s tým záverom, že sa jedná o závažné porušenie právneho predpisu, nakoľko\nuvedenými porušeniami bol zamestnanec ukrátený o časť jeho odmeny za vykonanú prácu a\nnedodržaním podmienky uzatvorenia typu dohody, zodpovedajúceho vykonávanej činnosti, dochádza k\nprávnej neistote medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko pri jednotlivých typoch dohôd o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zákonník práce ustanovuje rozdielny rozsah hodín,\nktoré je možné odpracovať, pričom pokiaľ ide o zamestnankyňu F. Š., nebol tento rozsah hodín ani\nuvedený. Prvostupňový správny orgán zároveň vzal v úvahu, že sa jedná o zamestnávateľa s počtom\n11 zamestnancov, pričom porušenia § 119 ods. 1 v nadväznosti na § 223 ods. 2 zákonníka práce sa\ndopustil iba vo vzťahu k jednému zamestnancovi.\nŽalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím konštatujúc, že\ninšpektorát práce uloženú pokutu vo výške 500 eur odôvodnil zohľadnením všetkých zákonných kritérií\nstanovených § 19 ods. 6 zák. č. 125/2006 Z.z. a teda spôsobom, ktorý za legitímny označuje i súdna\nprax.\nV zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010) je\nnevyhnutné, aby správny orgán zdôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej\npokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán\nnáležite odôvodní.\nZ preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správne\norgány prihliadli pri určovaní výšky pokuty (ktorú vzhľadom na zákonom upravený rozsah- až do výšky\n100 000 eur, uložili v dolnej hranici) na všetky zákonom predpokladané kritéria, pričom napadnuté\nrozhodnutia riadne odôvodnili.\nKasačný súd pripomína, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo\nzákladných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej. Vo sfére sťažovateľa má uložená\npokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. V danom prípade\nmohol inšpektorát práce uložiť pokutu v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. až\ndo výšky 100 000 eur, pričom pokutu uloženú sťažovateľovi pri dolnej hranici zákonom ustanovenej\nsadzby považoval kasačný súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú a plniacu úlohu\nvýchovnú, ako aj represívnu. Ak by inšpektorát práce uložil pokutu v zanedbateľnej výške, nedalo by sa\npredpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu\nk ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých má odradiť od\nprotiprávneho konania.\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu kasačný súd nezistil žiadne pochybenie, krajský\nsúd sa zrozumiteľne a v dostatočnej miere vyjadril ku všetkým podstatným námietkam sťažovateľa.\nV.\nZ uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu\nzamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nO trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1\nS.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/78/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}