{"guid": "080f4a36-fe0a-41ea-8644-6632f2a5b4d9:c0663374-5ed6-44ed-91fb-2afca72628f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/38/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/38/2019 z 27. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2020, sp. zn. 9Sžsk/38/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1", "identifikacne_cislo": "3017200065", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "datum_vydania": "2020-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/580", "nazov": "zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0663374-5ed6-44ed-91fb-2afca72628f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/38/2019\n3017200065\n27. 07. 2020\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2020:3017200065.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Ing.\nP. F. - HEVITAL, miesto podnikania Pribinova 135/26, 972 71 Nováky, IČO: 37 507 851, proti\nžalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za\núčasti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Prievidza, IČO: 35 937\n874, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 29. decembra 2016 č.s.: 32093/2016/301,\nč. k.: PV 301/03186/2015/R, č.z.126850/2016 a č.s.: 34726/2016/301, č. k.: PV 301/00288/2016/\nR, č.z.: 126849/2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n12Sa/6/2017-105 z 10. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne uvedeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 29. decembra 2016 č.s.: 32093/2016/301, č. k.:\nPV 301/03186/2015/R, č.z.126850/2016 a č.s.: 34726/2016/301, č. k.: PV 301/00288/2016/R, č.z.:\n126849/2016, (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“). Rozhodnutím č.s.: 32093/2016/301 z 29.\ndecembra 2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil platobný výmer č. PV 301/03186/2015 z\n10.11.2015, vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín, ktorým\nbola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie za obdobie\n18.03.2015 - 31.08.2015 v sume 314,44 eur a trovy konania vo výške 5 eur. Rozhodnutím žalovaného\nč.s.: 34726/2016/301 z 29.12.2016 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil platobný výmer č. PV\n301/00288/2016 z 08.02.2016, vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou\nTrenčín, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie za\nobdobie 01.09.2015 - 31.12.2015 v sume 230,72 eur a trovy konania vo výške 5 eur.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že v roku 2015\nbol žalobca živnostníkom a zo zákona bol povinný platiť odvody, v jeho prípade v minimálnej výške\n57,68 eura mesačne. Žalobca vo svojej podstate namieta celý systém verejného zdravotného poistenia\ntak, ako je stanovený zákonom č. 580/2004 Z. z., a to okrem jeho povinnej účasti na tomto poistení,\njeho povinnosti platiť preddavky na toto poistenie aj určenie minimálneho vymeriavacieho základu,\nktoré nezohľadňujú právo jednotlivca na život, na užívanie svojho zárobku. Jeho námietky smerujú k\nústavnosti tých zákonných ustanovení, ktoré mu takúto povinnosť stanovujú. Má za to, že sú týmto\nzákonom porušované jeho práva, ktoré sú mu garantované Listinou práv a slobôd a to konkrétne v\n\nčl. 1, čl. 9 a z týchto dôvodov žiadal, aby správny súd prerušil konanie za účelom podania návrhu na\nposúdenie ich súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky.\n3. Žalobca tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z právnej úpravy, ktorá je v rozpore s\nListinou práv a slobôd, a ktorá porušuje práva, ktoré mu Listina garantuje, a to najmä jeho právo na\ndôstojnosť, právo na to, aby nebol podrobený nútenej práci a službe. Krajský súd ďalej uviedol, že\nsystém verejného zdravotníctva, ktorého súčasťou je aj koncepcia platenia preddavkov na poistné, je\nvýsledkom realizácie sociálneho práva v zmysle čl. 31 Listiny. Správny súd poukazuje na to, že priamo\nListina v uvedenom článku stanovuje, že realizácia tohto sociálneho práva sa zabezpečí prostredníctvom\nverejného poistenia. Listina teda sama stanovuje pre štát povinnosť realizovať prostredníctvom\nverejného zdravotného poistenia právo na ochranu zdravia, ktoré garantuje. Je potrebné opakovane\nzdôrazniť, že štát je subjektom zodpovedným za zaistenie a naplnenie práva na ochranu zdravia a\npreto je na ňom, aby za týmto účelom prijal adekvátne opatrenia. Uvedené okrem iného štát realizuje\naj vytváraním podmienok pre širokú dostupnosť lekárskej starostlivosti. Primárnou povinnosťou štátu je\npritom prijatie zodpovedajúcej legislatívnej úpravy, ktorá stanoví a vytvorí nevyhnutný legislatívny rámec\npre zaistenie práva na ochranu zdravia v praxi. Súčasťou pozitívnych povinností štátu vyplývajúcich\npre štát z čl. 31 Listiny je i zaistenie fungujúceho systému ochrany zdravia dostupného každému.\nPrístup ku zdravotnej starostlivosti musí byť založený na princípe rovnosti, bez toho, aby dochádzalo k\nneoprávnenej diskriminácii. Ako už bolo uvedené, právo na ochranu zdravia je súčasťou tzv. sociálnych\npráv, ktoré sa neodvodzujú iba od postulátu ochrany ľudskej dôstojnosti, ale ich základom je solidarita\nobyvateľstva. Človek je prirodzene súčasťou spoločnosti ako skupiny osôb a solidarita v rámci týchto\nskupín je podstatnou hodnotou pre fungovanie spoločnosti. Z uvedenej solidarity je potom odvodená\npovinná účasť na verejnom zdravotnom poistení, s ktorou priamo súvisí povinnosť platiť preddavky na\ntoto poistenie.\n4. Samotné platenie preddavkov predstavuje verejnoprávnu povinnosť. Potreba platenia preddavkov\nvychádza so zabezpečenia priebežného toku finančných prostriedkov do systému zdravotného poistenia\ntak, aby bol zabezpečený jeho riadny chod a mohlo byť zabezpečené poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti a naplnenie pozitívneho záväzku štátu, ktorý pre neho vyplýva z ust. čl. 31 Listiny, ako aj\npráva osôb v zmysle uvedeného článku. Povinnosť platiť preddavok, ako aj platiť poistné pritom v zásade\ndopadá na osoby v produktívnom veku, ktoré majú príjem, resp. sú spôsobilé ho dosiahnuť. Systém je\nteda nastavený tak, aby táto povinnosť zaťažila najmä uvedenú skupinu obyvateľstva, do ktorej patrí aj\nžalobca. Takýto postup nie je v rozpore s inými právami, ktoré sú žalobcovi garantované Listinou, vo\nvšeobecnosti neohrozuje právo na ľudskú dôstojnosť, naopak práve z tohto práva pramení právo na\nochranu zdravia.\n5. Platenie poistného, resp. preddavkov nepredstavuje podľa krajského súdu ani vykonávanie nútenej\nslužby v zmysle čl. 9 Listiny, a to najmä z dôvodu, že realizácia akejkoľvek platby sa vo všeobecnosti\nnepovažuje za službu. Ak má žalobca za to, že by mal byť systém nastavený tak, aby viac zohľadňoval\npotreby poistenca v zmysle zachovania jeho finančných prostriedkov, ktoré získa svojou pracovnou,\nresp. podnikateľskou činnosťou, tak je potrebné uviesť, že pri zachovaní potrebnej solidarity, ako aj\nlogickej požiadavky, aby povinnosť prispievania do systému verejného zdravotníctva dopadala najmä\nna osoby v produktívnom veku, zohľadňuje uvedená verejnoprávna povinnosť ekonomické možnosti\ntej - ktorej povinnej osoby. K uvedenému dochádza najmä tým, že sa výška konkrétnej sumy poistného,\nresp. preddavkov odvíja od príjmu tej - ktorej osoby, od vymeriavacieho základu.\n6. Krajský súd poukázal na to, že nie je vecou súdu a ani žalovaného skúmať konkrétnu finančnú situáciu\nžalobcu a dopad platenie preddavkov práve na jeho osobu. Pokiaľ ide o zákonom stanovený minimálny\nvymeriavací základ pre SZČO a následné stanovenie minimálneho poistného resp. preddavkov, tak\npodľa názoru správneho súdu nemá takéto zákonom uložené plnenie likvidačný charakter, resp. nie\nje značne disproporciálne. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že uloženie povinnosti platiť sumu\nnecelých 60 eur mesačne /rok 2015/ ekonomicky aktívnej osobe vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,\nnepredstavuje takýto výrazne disproporčný zásah do práva jednotlivca na majetok.\n7. Ďalej krajský súd konštatoval, že pre zásahy do práva na ochranu majetku sa vo všeobecnosti\nvyžaduje existencia určitého legitímneho cieľa, resp. podľa čl. 1 protokolu k Dohovoru, existenciu\nverejného záujmu. V prípade účasti žalobcu na povinnom verejnom zdravotnom poistení, ktorého\nsúčasťou je aj platenie preddavkov je takýmto legitímnym cieľom zabezpečenie fungovania systému\n\nverejného zdravotníctva založeného na solidarite tak, aby bola každému zabezpečená a sprístupnená\nadekvátna zdravotná starostlivosť. Rozsah zdravotnej starostlivosti pritom nie je závislý na výške odvodu\ntej - ktorej poistenej osoby, ale je univerzálny pre všetky zúčastnené osoby, bez ohľadu na výšku odvodu.\n8. Otázka nastavenia systému verejného zdravotného poistenia je otázkou politického a spoločenského\nkonsenzu, pri ktorom je prieskum ústavnosti obmedzený. Ak žalobca namietal, že ide o systém,\nktorý ľudí zotročuje a je spôsobilý ich vyhladovať k smrti, tak správny súd opakovane uvádza, že\npovinná účasť na tomto poistení vychádza zo solidarity, ktorá je vo fungujúcej spoločnosti základom\njej existencie a umožňuje zhromaždiť a sústrediť finančné prostriedky, z ktorých je potom jednotlivcom\nhradená adekvátna zdravotná starostlivosť, a to v rovnakej miere bez ohľadu na výšku odvodu, ktorú\nreálne zaplatili. Takýmto spôsobom je potom efektívne realizované ich právo na zdravie a občanom\nna dostupnú zdravotnú starostlivosť. Zaplatenie minimálneho preddavku v sume 57,68 eura mesačne\npritom ekonomicky aktívnej osobe nemôže spôsobiť takú ujmu, ktorá by jej spôsobila absolútnu\nnemožnosť uspokojiť svoje základné potreby.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ).\nKasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zamietol procesné práva podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len SSP) bez náležitých argumentov, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\na tým, že súd prijal účelové, ideologické rozhodnutie. Sťažovateľ uviedol, že v minulosti sa viackrát\nobrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a slobôd v súvislosti s\npovinnosťou platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, ktorý podanie vždy odložil, a preto žiadal, aby\nsa krajský súd obrátil na ústavný súd s otázkou súladu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a\no zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. <. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len zákon č. 580/2004 Z. z.) s Listinou (ústavný zákon č. 23/1991). Sťažovateľ ďalej namietal,\nže má právo sám chrániť svoje zdravie, ako uzná za vhodné a odmieta zdravotnú starostlivosť. Z tohto\ndôvodu by nemal byť podrobený povinnosti platiť zdravotné poistenie, resp. z prostriedkov získaných\nvlastnou prácou by mal solidárne prispievať až po tom prekročení príjmu, ktorý zabezpečuje naplnenie\nzákladných životných potrieb fyzickej existencie, napr. 19,2-násobok životného minima.\n10. Ďalej uviedol, že obchodné záujmy nesmú byť nadradené nad základnými ľudskými právami a\nslobodami. K odôvodneniu rozsudku krajského súdu sťažovateľ uviedol, že sa jedná o ideologický a\njednoúčelový výklad základných práv a slobôd chrániacich oligarchickú moc, rozkrádanie verejných\nzdrojov a obhajobu tvorby verejného dlhu zdravotníctva. Sťažovateľ je toho názoru, že žiaden „verejný\nzáujem“ nesmie porušovať základné práva a slobody. Právo na ochranu zdravia - 1. veta čl. 31\nListiny - nie je viazaná na platenie „verejného zdravotného poistenia“. Uviedol, že zákon č. 580/2004\nZ. z. umožňuje udelenie dvoch trestov za jedno neplnenie zákonnej povinnosti, strata práva na\nbezplatnú zdravotnú starostlivosť a možnosť siahnuť na majetok. Záverom dodal, že súd by mal nariadiť\nukončenie vymáhania predmetných pohľadávok ku dňu 02.01.2020, pretože platobné výmery nadobudli\nprávoplatnosť 02.01.2017 z dôvodu premlčania vo všeobecnej premlčacej lehote 3 roky.\n11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník, ktorý uviedol, že v rámci povinného zdravotného\npoistenia neexistuje obdobie, počas ktorého by došlo k prerušeniu účasti na verejnom zdravotnom\npoistení. Tým sa odlišuje od trvania sociálneho poistenia, kde v taxatívnych prípadoch dochádza k\nprerušeniu poistného vzťahu sociálneho poistenia. Jednou zo základných podmienok poisťovacieho\nsystému je odvodová povinnosť subjektov. Zákon č. 580/2004 Z. z. taxatívne vymedzuje platiteľov\npoistného na verejné zdravotné poistenie. Jedným zo subjektov povinným platiť poistné je aj samostatne\nzárobkovo činná osoba (SZČO).\n12. K vyjadreniu ďalšieho účastníka zaslal vyjadrenie sťažovateľ, v ktorom uviedol výklad čl. 9 a čl. 26\nods. 3 Listiny. Povinnosť platenia odvodov je podľa neho nesúladne s Listinou (§ 1, § 6 Listiny) nadradená\nnad právo zabezpečovať si prostriedky na existenciu vlastnou činnosťou. Sťažovateľ namietal naplnenie\npodstaty pojmu právo, ak sa právo uplatňuje ako povinnosť podriadiť sa podmienkam nadobudnutia\ndaného práva s absolútnym dôrazom na nemožnosť jeho uplatnenia. Uviedol, že človek musí mať\nprávo žiť aj podľa vlastného myslenia a konania, ak tým neobmedzuje prirodzené práva iných ľudí.\nZáverom uviedol, že nežiada o zlepšenie ponúkaných zdravotných služieb od štátu, ani od žalovaného,\nale dôrazne žiada výlučne ochranu svojich prirodzených ľudských práv, prostredníctvom ktorých si chce\nchrániť život, zdravie a zabezpečovať existenciu sám.\n\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n14. Medzi stranami nebol sporný skutkový stav zistený správnym orgánom ani správnosť výpočtu\npreddavkov. Spornou zostala otázka zákonnosti povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie\nvzhľadom na základné práva a slobody (predovšetkým čl. 9 a čl. 26 ods. 3 Listiny základných práv a\nslobôd). Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku,\nktorý krajský súd náležite vysvetlil a presvedčivo odôvodnil. Kasačný súd preto na podporu správnosti\nuvedených záverov uvedie argumenty iba k podstatným námietkam sťažovateľa.\n15. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú\nobčania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré\nustanoví zákon.\n17. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo\nveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade\npodá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa\nosobitného predpisu.\n18. Kasačný súd neuznal námietku sťažovateľa, že krajský súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces tým, že konanie neprerušil a nepredložil ústavnému súdu návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov. Kasačný súd pripomína, že prerušiť konanie podľa druhej vety\nustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP (predtým § 109 ods. 1 písm. b) OSP) možno len vtedy, ak k\nzáveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom\nalebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník\nkonania (R 53/1999). Krajský súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil (viď body 20-31), prečo nepovažuje\nprávnu úpravu zákona č. 580/2004 Z. z. za v rozpore s právami, ktoré priznáva ústava a Listina\nzákladných práv a slobôd.\n19. K rovnakému záveru ohľadom ústavnosti sťažovateľom uvádzaných ustanovení zákona č. 580/2004\nZ. z. dospel aj kasačný súd. Ustanovenie čl. 40 Ústavy sa spája s úpravou čl. 51 ods. 1 Ústavy\nzakladajúcou ústavný pozitívny záväzok Slovenskej republiky. Ústavný súd výslovne potvrdil existenciu\ntohto pozitívneho záväzku: „Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40\nústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je\nrealizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia (PL. ÚS 10/2013. Nález\nz 10. decembra 2014).“ To znamená, že orgány verejnej moci v Slovenskej republike zaťažuje ústavná\npovinnosť pripravovať a prijímať zákony, ktoré zabezpečia reálnu dostupnosť bezplatnej zdravotnej\nstarostlivosti na základe zdravotného poistenia. Takýmto zákonom je práve zákon č. 580/2004 Z. z.,\nktorého protiústavnosť sťažovateľ namieta. Verejné zdravotné poistenie, ako už bolo viackrát uvedené, je\ntvorené z poistného odvádzaného na základe solidárneho princípu. Z takto zhromaždených prostriedkov\nje potom všetkým poisteným jednotlivcom hradená adekvátna zdravotná starostlivosť, a to v rovnakej\nmiere bez ohľadu na výšku odvodu, ktorou reálne prispeli. Prostredníctvom verejného zdravotného\npoistenia sa realizuje právo všetkých občanov v zmysle čl. 40 Ústavy.\n20. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce\nsprávne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení\nnedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno\npovažovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca\npri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi\njednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí\nústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda\nvypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však\nexistovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné\na vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej\n\nmoci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné.\nSprávny súd nie je oprávnený udeľovať jednotlivcom výnimky z povinnosti platiť poistné na zdravotné\npoistenie v rozpore s platnou právnou úpravou, či znižovať odvodové zaťaženie vyplývajúce zo zákona.\n21. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že súd by mal nariadiť ukončenie exekučných konaní z dôvodu premlčania,\nkasačný súd uvádza, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nuvedených v záhlaví tohto rozsudku. Kasačný súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy nie je oprávnený nariaďovať zastavenie exekúcie.\n22. Vzhľadom na uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako\nnedôvodnú.\n23. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a účastníkom nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože sťažovateľ v konaní nebol úspešný a žalovanému nárok na náhradu trov\nv zásade neprináleží.\n24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}