{"guid": "7ae76f3c-0214-4afa-bd97-744229fd450f:d08c270d-b85d-4cdb-b9e1-a7b1019e2df4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/49/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/49/2019 z 26. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2020, sp. zn. 7Sžsk/49/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1", "identifikacne_cislo": "3016200740", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/580#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d08c270d-b85d-4cdb-b9e1-a7b1019e2df4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/49/2019\n3016200740\n26. 08. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:3016200740.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti: 1/ Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Bratislava,\nRužová dolina 606/10, Bratislava a 2/ U.. Z. Z., bytom D. XXX/XX, I., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. Pv 301/01240/2015/R zo dňa 03.12.2015 a platobného výmeru Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/01240/2015 zo dňa 28.08.2015, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06. novembra 2017,\nč.k. 18Sa/10/2016 -52, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\ni e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo\ndňa 06. novembra 2017, č.k. 18Sa/10/2016 -52, z a m i e t a.\nIII. Žalobcovi a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo „správny súd“) právoplatným\nrozsudkom č.k. 18Sa/10/2016-52 zo dňa 06.11.2017 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č.\n162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Predsedníčky Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/01240/2015/R zo dňa 03.12.2015 a súčasne\nzrušil platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV\n301/01240/2015 zo dňa 28.08.2015 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n2. Rozhodnutím Predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 301/01240/2015/\nR zo dňa 03.12.2015 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) bolo odvolanie účastníka konania U.. Z. Z. zamietnuté a\nplatobný výmer č.: PV 301/01240/2015 zo dňa 28.08.2015 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, pobočkou Trenčín, potvrdený.\n\n3. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín prvostupňovým rozhodnutím platobným výmerom č.: PV 301/01240/2015 zo dňa 28.08.2015 uložil U.. Z. Z. ako platiteľovi poistného,\npovinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) nedoplatok\nna poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 v sume 48,74 € v zmysle § 19 ods. 9 zákona\nč. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 580/2004 Z.z.“\nalebo „zákon o zdravotnom poistení“) a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods.\n2 správneho poriadku v sume 5,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.\n4. Zo súdneho a administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že zamestnávateľom U.. Z. Z. bola\nspoločnosť OYSTRAY AVIATION, s.r.o., ktorá sa dňa 23.04.2014 dostala do platobnej neschopnosti,\npričom pracovný pomer trval od 16.06.2013 do 23.04.2014. Podľa mesačných výkazov na účely\nvýpočtu poistného na zdravotné poistenie účastníkovi U.. Z. vznikol nárok na celkovú mzdu v sume\n10.320,48 € nasledovne: január 2014 vo výške 1.700,- €, február 2014 vo výške 1.676,82 €, marec\n2014 vo výške 1.700,- € a apríl 2014 vo výške 5.243,66 €. Podľa ročného zúčtovania poistného na\nzdravotné poistenie za rok 2014 z tejto nárokovateľnej mzdy bolo formou preddavkov odvedené poistné\nv sume 364,07 €, pričom celkové poistné na zdravotné poistenie zamestnanca predstavovalo 412,81\n€. Preto Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. výkazom nedoplatkov č. 1561058017 zo dňa 02.07.2015\npredpísala účastníkovi U.. Z. povinnosť uhradiť pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2014 vo výške\n48,74 €. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podal účastník U.. Z. námietky, ku ktorým predložil\npotvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, z ktorého vyplynulo, že v roku\n2014 mu zamestnávateľ OYSTRAY AVIATION, s.r.o. vyplatil zdaniteľný príjem vo výške 1.700,- €. Po\ndoručení námietok VŠZP podala návrh zo dňa 11.08.2015 na vydanie rozhodnutia platobným výmerom\nz titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, ktorým sa voči účastníkovi U.. Z.\ndomáhala zaplatenia nedoplatku 48,74 €. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka\nTrenčín dňa 28.08.2015 vydal platobný výmer č. PV 301/01240/2015, ktorým vyhovel návrhu VŠZP a\nuložil platiteľovi poistného U.. Z.Š. povinnosť zaplatiť VŠZP nedoplatok na poistnom za rok 2014 v sume\n48,74 €, vrátane trov konania 5,- €. Proti platobnému výmeru podal U.. Z. odvolanie s odôvodnením,\nže jeho vymeriavací základ za rok 2014 pozostával len zo skutočne vyplateného príjmu 1.700,- €. O\nodvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktoré bolo napadnuté protestom Generálnej\nprokuratúry zo dňa 22.08.2016, ktorému žalovaný rozhodnutím č.k. PV 301/01240/2015/R zo dňa\n29.09.2016 nevyhovel, na základe čoho podal žalobca správnu žalobu.\n5. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd za to, že\npreskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne právne\nposúdenie náležite zisteného skutkového stavu vo veci.\n6. V prejednávanom prípade zostala medzi účastníkmi konania spornou okolnosť, či vymeriavacím\nzákladom na výpočet poistného na zdravotné poistenie je príjem poskytnutý zamestnávateľom\nzamestnancovi alebo príjem, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok.\n7. Krajský súd uviedol, že účastníkovi U.. Z. za obdobie január až apríl 2014 vznikol nárok na vyplatenie\npríjmu v celkovej sume 10.320,48 €, avšak z tejto sumy mu bola skutočne vyplatená len časť vo výške\n1.700,- €. S poukazom na § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z., ktorý za vymeriavací základ považuje jedine\nposkytnuté plnenie. Krajský súd mal za to, že v prejednávanom prípade sa poistné malo vypočítavať\nlen z reálne poskytnutého príjmu, aj napriek skutočnosti, že zamestnávateľ odviedol poistné z celého\npríjmu, na ktorý účastníkovi vznikol nárok, ktorý nesúlad možno vysporiadať v rámci ročného zúčtovania\npoistného.\n8. Podľa názoru krajského súdu uvedený právny záver potvrdzuje aj znenie §10b ods. 1 písm. a) zák.\nč. 580/2004 Z.z., ktorý sa vykladá v spojení s § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“), podľa\nktorého sa do vymeriavacieho základu započítava len príjem zo závislej činnosti definovaný v § 5 ods.\n1 zák. č. 595/2003 Z.z., ktorým sa podľa ods. 2 tohto zákona rozumie bez ohľadu na jeho právny dôvod\npríjem opakujúci sa alebo jednorazový príjem, ktorý sa vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru, alebo\nspočívajúci v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej\nčinnosti.\n\n9. Krajský súd zdôraznil, že § 10b zák. č. 580/2004 Z.z. vymedzuje jednotlivé druhy plnení, resp.\npríjmov, ktoré sú následne predmetom vymeriavacieho základu za splnenia podmienky ich skutočného\nposkytnutia zamestnancovi. Zo znenia tohto ustanovenia nemožno vôbec vyvodiť, že do vymeriavacieho\nzákladu sa budú započítavať aj plnenia, na ktoré zamestnancovi ešte len vznikol nárok. Predmetné\nustanovenie prostredníctvom definície zárobkovej činnosti len určuje, ktoré príjmy z nej sa považujú za\nplnenia, z ktorých sa následne vypočítava poistné na zdravotné poistenie.\n10. Krajský súd pre daný prípad zhrnul, že vymeriavací základ u zamestnanca je tvorený len zo\nzdaniteľného príjmu zo závislej činnosti (príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmu), ktorý\nzamestnávateľ skutočne poskytol, teda vyplatil zamestnancovi.\n11. Aj ďalší žalobný dôvod týkajúci sa prejednávanej veci vyhodnotil krajský súd ako dôvodný, keď\nU.. Z. už v námietkach voči výkazu nedoplatkov poukazoval na fakt, že bývalý zamestnávateľ mu\nvyplatil len časť mzdy, na ktorú mu vznikol nárok, a teda uvedená skutočnosť bola známa nielen\nVŠZP ako navrhovateľovi, ale aj vo veci rozhodujúcim správnym orgánom. Vychádzajúc z § 77a zák. č.\n580/2004 Z.z., podľa ktorého správne orgány pri rozhodovaní o pohľadávkach na poistnom postupujú\npodľa Správneho poriadku, ktorý ukladá povinnosť brať ako podklad pri rozhodovaní do úvahy všetky\npodstatné skutočnosti, ktorým bez pochyby je aj fakt o len čiastočnej výplate nárokovateľnej mzdy\nzamestnancovi, a o ktorom správne orgány museli mať a aj mali vedomosť z podaní U.. Z.. Správne\norgány mali povinnosť pri skutkovom a právnom hodnotení dôvodnosti návrhu VŠZP zobrať do úvahy\npredmetnú vytýkanú skutočnosť. Tejto požiadavke neodporuje ani § 77a ods. 5 zák. č. 580/2004 Z.z.,\nktorý upravuje jedine povinnosť správneho orgánu rozhodovať o pohľadávke len vo forme platobného\nvýmeru.\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 a §169 SSP tak, že nakoľko v konaní\núspešný žalobca a ďalší účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a na ich náhradu krajský\nsúd ani nezistil žiaden dôvod, náhrada trov konania im nebola priznaná.\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Uviedol, že krajský súd pri výklade ustanovenia § 13 ods. 1 zák. č.\n580/2004 Z.z. použil gramatický výklad a nie logický alebo systematický. Zároveň sa detailne nezaoberal\npodstatou vykonania ročného zúčtovania poistného a údajov, ktoré doň vstupujú a sú potrebné pre\njeho vykonanie. Krajský súd vyložil ustanovenie § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. bez súvislosti s\n§ 10b ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z., na ktorý priamo odkazuje. Podľa uvedených, navzájom\nsúvisiacich ustanovení zák. č. 580/2004 Z.z., je vymeriavací základ zamestnanca plnenie poskytnuté\nzamestnávateľom, pričom sa ním rozumie právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.\na) až h), j) a k) a ods. 2 a 3 zák. č. 595/2003 Z.z. Odkaz v prvej vete § 10b ods. 1 písm. a) zák. č.\n580/2004 Z.z. na § 5 zák. č. 595/2003 Z.z. nemení nič na skutočnosti, že za zárobkovú činnosť na\núčely zdravotného poistenia sa považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo\nna príjem.\n14. Uvedenému zodpovedá aj vykazovanie poistného zamestnávateľom podľa § 20 ods. 1 zák. č.\n580/2004 Z.z. S účinnosťou od 01.08.2011 je zamestnávateľ povinný v mesačnom výkaze uviesť celkovú\nvýšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok a vymeriavací základ preddavkov na\npoistné podľa § 16 zák. č. 580/2004 Z.z. S účinnosťou nového znenia § 20 ods. 1 súvisí aj § 38 ods.\n2 v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.08.2011. V § 38 ods. 2 zákonodarca určil\nzamestnávateľovi povinnosť na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2011 uviesť za rozhodujúce\nobdobie skutočnú výšku príjmu, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok, a je povinný zdravotnej poisťovni\ndoručiť v lehote do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka výkaz, v ktorom uvedie v členení\npodľa jednotlivých zamestnancov všetky údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania poistného,\nvrátane skutočnej výšky príjmu, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok.\n15. K uvádzaniu výšky príjmu, na vyplatenie ktorého vznikol zamestnancovi nárok a nie vyplatený príjem,\nžalovaný poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č.\n581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 581/2004 Z.z.“) a aj zák. č. 580/2004\nZ.z. : „Navrhuje sa, aby sa v mesačných výkazoch uvádzal údaj o výške príjmu, ktorý mal byť vyplatený\nzamestnancovi a nie o výške príjmu, ktorý bol skutočne zamestnancovi vyplatený. Pre potreby odvodov\nna verejné zdravotné poistenie by mal byť kľúčový hrubý príjem zamestnanca, na ktorý má v zmysle\npracovnej zmluvy nárok a nie skutočne vyplatený príjem, ktorý môže byť aj vo výške 0 €. Ako príklad\nsi dovoľujeme uviesť letecké spoločnosti, ktoré ukončili svoju činnosť, svojim zamestnancom nevyplatili\npríjmy, na ktoré mali nárok, do zdravotnej poisťovne odviedli odvody a zamestnanci si následne žiadali\no vrátenie preplatkov na preddavkoch, nakoľko im nebol vyplatený žiaden príjem. V týchto prípadoch\nvšak nárok na preplatok nevznikol, nakoľko preddavky boli odvedené v súlade so zákonom.“. Žalovaný\nďalej poukazoval na § 19 ods. 3 zák. č. 580/2004 Z.z. v znení platnom do 31.12.2016 a na § 19 ods.\n6 zák. č. 580/2004 Z.z.\n16. Žalovaný uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že do vymeriavacieho základu\nzamestnanca vstupujú príjmy, na vyplatenie ktorých vznikol zamestnancovi nárok, a nie reálne vyplatený\npríjem. V prípade, ak by zákonodarca mal záujem na vykonaní ročného zúčtovania poistného zo\nskutočne vyplatených príjmov zamestnanca, ponechal by v platnosti § 20 ods. 1 v znení účinnom\ndo 31.07.2011, upravil by znenie § 10b ods. 1 písm. a) a ako minimálny vymeriavací základ pre\núčely ročného zúčtovania poistného by v § 5 ods. 2 písm. a) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva\nSlovenskej republiky č. 130/2012 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné\nzdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a\nnedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore\nročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorú nahradila Vyhláška Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. 116/2014 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na\npoistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie\na nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o\nvzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, nestanovil celkovú výšku príjmu,\nna ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok a zamestnávateľ by nemusel za rok 2011 predložiť\nsúhrnný výkaz s uvedením skutočnej výšky príjmu, na ktorý vznikol zamestnancovi nárok.\n17. Podľa žalovaného na základe aplikácie vyššie uvedených ustanovení zák. č. 580/2004 Z.z. by nebolo\nmožné v rámci ročného zúčtovania poistného vysporiadať nesúlad medzi nárokom na vyplatenie príjmu\na vyplateným príjmom, ako to uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku v bode 33 odôvodnenia\nrozsudku.\n18. Pokiaľ by mali zdravotné poisťovne postupovať podľa právneho názoru krajského súdu, nemohli\nby dodržať zák. č. 580/2004 Z.z. a správne vykonať ročné zúčtovanie poistného u zamestnancov a\nzamestnávateľov. Nemohli by ani vykonať ročné zúčtovanie poistného u zamestnancov, ktorí si sami\npodali daňové priznanie za príslušný rok, v ktorom uviedli reálne vyplatený príjem zo závislej činnosti,\nnakoľko zdravotná poisťovňa musí postupovať podľa § 19 ods. 3 a 6 zák. č. 580/2004 Z.z.\n19. K bodu 37 odôvodnenia krajského súdu žalovaný uviedol, že z § 77a ods. 5 druhá veta\nzák. č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že platobný výmer ako prvostupňové rozhodnutie má obsahovať iba\nskutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne a prvostupňový správny orgán nemá\noprávnenie skúmať podklady, z ktorých návrh zdravotnej poisťovne vychádza. Podľa názoru žalovaného\nzákonodarca ustanovením § 77a sledoval verejný záujem na zrýchlení konania o pohľadávkach na\npoistnom, pričom ust. § 77a ods. 5 sa prelomila jedna zo zásad správneho konania, a to zásada\nmateriálnej pravdy, upravená v § 3 ods. 4 správneho poriadku. Uvedený postup žalovaného je aj v\nsúlade so stanoviskom gestora zák. č. 581/2004 Z.z., Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\nzo dňa 07.09.2015 vyjadrujúcim právny názor k § 77a ods. 5 zák. č. 581/2004 Z. z.\n20. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k návrhu zák. č. 581/2008 Z.z., ktorým bol do zák. č.\n581/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2009 zavedený inštitút osobitného konania v § 77a. Dôvodová\nspráva k bodu 54 uvádza: „Stanovuje sa osobitné konanie na rozhodovanie o pohľadávkach z verejného\nzdravotného poistenia. Uznesením vlády č. 571 z 27.08.2008 bolo ministrovi zdravotníctva uložené v\ntermíne do 31.12.2008 pripraviť legislatívne zmeny súvisiace so zjednodušením vymáhania nedoplatkov\nna zdravotnom poistení“. Z uvedenej dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca mal záujem na\nzjednodušení vymáhania nedoplatkov na zdravotnom poistení, pod ktoré patrí aj zjednodušenie a\n\nzrýchlenie vydávania platobných výmerov. Uvedený účel zákona je pretavený aj priamo do § 77a ods.\n1, 3, 4, 5 a 6 znenia zákona.\n21. Nakoľko ustanovenie § 77a je špeciálnym procesným konaním k Správnemu poriadku, prvostupňový\nsprávny orgán sa riadi § 77a zák. č. 581/2004 Z.z., pričom správny poriadok je subsidiárne použitý v\nprípadoch, ktoré nie sú obsiahnuté v ustanovení § 77a, ako napr. zastavenie konania, autoremedúra\na pod.\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie č. PV 301/01240/2015/\nR zo dňa 29.09.2016, ako aj platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\npobočka Trenčín č. PV 301/01240/2015 zo dňa 28.08.2015 sú po právnej, skutkovej, obsahovej, ako i\nformálnej stránke správne, v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nvychádzajú zo spoľahlivo zisteného a prevereného skutkového stavu a obsahujú všetky zákonom\npredpísané náležitosti.\n23. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 06. novembra 2017, č.k. 18Sa/10/2016 -52, zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n24. Žalovaný zároveň navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok s poukazom na to, že v\nskutkovo rovnakej veci eviduje niekoľko prerušených konaní, pri ktorých pokračovanie je viazané na\nkonečné rozhodnutie súdu, t.j. nielen rozhodnutie krajského súdu, ale aj Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Zároveň poukázal na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn.\n1S/285/2015, týkajúce sa skutkovo rovnakej veci. Konečné rozhodnutie súdu bude mať vplyv na\nprebiehajúce konania u žalovaného a taktiež na ukončené ročné zúčtovania poistného vykonané\nzdravotnými poisťovňami v obdobných prípadoch. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom. Naopak konečné rozhodnutie súdu môže ovplyvniť výšku finančných prostriedkov\nna verejné zdravotné poistenie a zároveň aj rozhodovaciu prax žalovaného pri vydávaní platobných\nvýmerov, ktorými predpisuje pohľadávky z verejného zdravotného poistenia.\nIII.\nVyjadrenia ku kasačnej sťažnosti\n25. VŠZP ako ďalší účastník konania, súhlasila s dôvodmi a právnou argumentáciou žalovaného\nuvedenou v kasačnej sťažnosti, z ktorej vyplýva, že v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. je\nvymeriavacím základom zamestnanca plnenie poskytnuté zamestnávateľom, pričom sa ním rozumie\nplnenie v rozsahu, v akom vzniká zamestnancovi právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1\npísm. a) až h) a k) a ods. 2 a 3 zák. č. 595/2003 Z.z. (§ 10b ods. 1 písm. a). Argumentáciu v prospech\ntohto výkladu § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. podporuje aj zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej\nspráve k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 581/2004 Z.z.\n26. Ďalším podporným argumentom v prospech výkladu žalovaného je legislatívne vyjadrenie v\nnovelizovanom znení § 19 ods. 14 zák. č. 580/2004 Z.z. platnom od 30.12.2018, podľa ktorého: „Ak\nzamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo ak poistenec nie je v lehote podľa odseku 2\nzamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, alebo ak poistenec už nie je poistencom\nzdravotnej poisťovne, ktorá vykonala ročné zúčtovanie poistného, je nedoplatok za zamestnanca\npovinný odviesť priamo poistenec okrem nedoplatku, ktorý vznikol z titulu vykázaného príjmu v\nmesačnom výkaze, ktorý zamestnávateľ nevyplatil, zamestnancovi. Skutočnosť, že zamestnávateľ\npríjem nevyplatil, preukazuje poistenec v námietkach voči výkazu nedoplatkov podľa § 17a ods. 4“.\n27. Uvedené znenie bolo do zák. č. 580/2004 Z.z. doplnené zák. č. 351/2018 Z.z., ktorým sa mení\na dopĺňa zák. č. 581/2004 Z.z. s účinnosťou od 30.12.2018. V zmysle citovaného ustanovenia je\nnevyplatenie príjmu zamestnanca vykázaného v mesačnom výkaze dôvodom, ktorý zákon rešpektuje\nako dôvod, pre ktorý nie je zamestnanec povinný uhradiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného,\nz čoho vyplýva, že poistné sa v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie malo a má\nvypočítať z vykázaných príjmov zamestnanca bez ohľadu na to, či boli tieto vykázané príjmy vyplatené\nzamestnávateľom zamestnancovi.\n\n28. VŠZP sa stotožnila aj s ďalšími argumentmi uvedenými v kasačnej sťažnosti, týkajúcimi sa\nzákonného postupu žalovaného pri vydávaní platobných výmerov. Na základe uvedeného VŠZP\nnavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel kasačnej sťažnosti, napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n29. U.. Z. Z. ako ďalší účastník ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a tvrdenia uvádzané žalovaným v kasačnej sťažnosti považuje za nesprávne.\nVýšku vymeriavacieho základu zdravotného poistenia určuje § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. Žalovaný\nneustále poukazuje na prepojenie s § 10b, ten však iba definuje „zárobkovú činnosť“ ako „činnosť\nvyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného\npredpisu (§ 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zák. č. 595/2003 Z.z.“. Toto ustanovenie teda\nnehovorí o tom, aký príjem sa má zahrnúť do vymeriavacieho základu na výpočet zdravotného poistenia,\niba definuje, že zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, z ktorej zamestnancovi vyplýva právo na\npríjem. Toto však nebolo spochybňované, právo na jeho príjem vzniklo, avšak nakoľko časť mzdy mu\nz dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebola vyplatená, a teda plnenie nebolo poskytnuté,\npodľa § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. nemala byť táto časť vykázaného, ale neposkytnutého plnenia\nzahrnutá do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia. O tejto skutočnosti boli VŠZP\na žalovaný včas a riadne informovaní, čo nespochybňujú.\n30. Skutočnosť nevyplatenia časti príjmu bola zohľadnená aj v daňovom priznaní dane z príjmu fyzických\nosôb podľa zák. č. 595/2003 Z.z., na ktorú sa odvoláva aj § 10b zák. č. 580/2004 Z.z.\n31. U.. Z. Z. poukázal na to, že v priebehu konania predložil stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR\nzo dňa 10.12.2015, v ktorom bol potvrdený právny názor, že do vymeriavacieho základu pre výpočet\nzdravotného poistenia sa má zahrnúť iba skutočne vyplatená mzda. Ak žalovaný vo svojom zdôvodnení\nargumentuje údajnými zámermi zákonodarcu, tak tieto jeho tvrdenia sú v rozpore so stanoviskom, ktoré\nbolo poskytnuté kompetentnou štátnou inštitúciou a gestorom zák. č. 580/2004 Z.z. S týmto právnym\nnázorom sa stotožnil aj žalobca.\nIV.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n33. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. augusta 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n34. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n35. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n36. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n37. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n38. Podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak\nosobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej\nčinnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody\n\no vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,\nak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku\nz výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov\ninvalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového\nzabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov\ninvalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov\nstarobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, odchodného, výsluhového príspevku\nalebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.\n39. Osobitným predpisom podľa odkazu v bode 18 je § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2 a zákona\nč. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.\n40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) na účely tohto zákona je povinný platiť poistné zamestnanec.\n41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba,\nktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem\nzo závislej činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov,\ndohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a\nvojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového\ndôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo\npoberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z\nvýsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu,\npoberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,\npoberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely\ntohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti\npodľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).\n42. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. vymeriavacím základom zamestnanca je plnenie\nposkytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a\nneustanovuje inak.\n43. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva\nsa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).\n44. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného\nvykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného\nokrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len \"preplatok\") a nedoplatku v členení\npodľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na\nnajbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje\nvykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8.\n45. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného\nzdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n46. Podľa § 77a ods. 4 veta prvá zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach konanie sa začína\nna návrh zdravotnej poisťovne.\n47. Podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne\nplatobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.\n48. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) až k) zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami zo závislej činnosti sú\npríjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru,\nštátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je\ndaňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa\npríjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, príjmy za prácu\nlikvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s\nručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone\n\npráce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, platy a funkčné príplatky\nústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu,\nktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných\nústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, odmeny za\nvýkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických\nosôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za\nvýkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),odmeny obvinených vo väzbe a\nodmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, príjmy\nz prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, príjmy plynúce v súvislosti\ns minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či\ndaňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť\nalebo funkciu, obslužné, vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,\nsociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich\nzdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, odmena za výkon funkcie predsedu, člena a\nzapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho\nkomisára a nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,\npoberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového\ndôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo\nprávo na tieto plnenia.\n49. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny\ndôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú\nk dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“)\nod platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.\n50. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie účastníka U.. Z. proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré potvrdil, keď žalovaný dospel k\nzáveru, že do vymeriavacieho základu sa zahŕňa nárokovateľný, aj keď v časti reálne nevyplatený\npríjem. Prvostupňovým rozhodnutím bola účastníkovi U.. Z. uložená povinnosť na základe návrhu VŠZP\nzaplatiť VŠZP nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2014 podľa § 19 ods. 9\nzák. č. 580/2004 Z.z. v sume 48,74 € a trovy konania v sume 5,- €.\n51. V konaní nebolo sporné, že podľa mesačných výkazov na účely výpočtu poistného na zdravotné\npoistenie účastníkovi U.. Z. vznikol nárok na celkovú mzdu v sume 10.320,48 €, pričom podľa potvrdenia\no zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti v roku 2014 mu zamestnávateľ vyplatil\nzdaniteľný príjem len vo výške 1.700,- €.\n52. Spornou bola v konaní otázka, či vymeriavacím základom pre výpočet poistného je príjem reálne\nvyplatený zamestnávateľom zamestnancovi, alebo či ním je nárokovateľný príjem zamestnanca voči\nzamestnávateľovi.\n53. Účastník U.. Z. priložil ku kasačnej sťažnosti stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa\n10.12.2015 k problematike platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z nevyplatenej mzdy k\nspornej situácii, z ktorého vyplýva, že:\n,,zák. č. 580/2004 Z.z. určuje v § 13 ods. 1 vymeriavací základ s odkazom na § 10b ods. 1, ktorý odkazuje\nzase na § 5 zák. č. 595/2003 Z.z., teda sa týka vyplatených príjmov, nie vykázaných príjmov, ktoré\nneboli vyplatené. Rovnako vyhláška MZ SR č. 116/2014 Z.z. hovorí pri zúčtovaní len o vykázaných\npreddavkoch, nie o vykázanom príjme zamestnanca.\nTvrdenie, ktoré je uvedené v rozhodnutí o odvolaní, ,,podľa § 20 ods. l prvá a druhá veta zákona\nč. 580/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.8.2011 je zamestnávateľ povinný vykázať príslušnej zdravotnej\npoisťovni preddavky na poistné v mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku\npríjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok je pravdivé.\nRovnako je pravdivé tvrdenie, že „od 1.8.2011 zamestnávateľ vykazuje zdravotnej poisťovni na\nmesačných výkazoch výšku príjmu, na vyplatenie ktorej vznikol zamestnancovi nárok, nie vyplatený\npríjem“. Obe tvrdenia sa týkajú vykazovania mesačných preddavkov a sú platné. Avšak žiadne z týchto\ntvrdení nemení znenie § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého vymeriavací základ zamestnanca\n\nje plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak\n§ 13a neustanovuje inak.\nUstanovenie § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z. skutočne hovorí o práve na príjem; avšak\nuvedené ustanovenie zákona definuje zárobkovú činnosť, nie samotný vymeriavací základ. Je zrejmé\na nespochybniteľné, že v zmysle uvedeného ustanovenia ste pokladaný na účely zák. č. 580/2004 Z.z.\nza zamestnanca.\nSamotná výška poistného zamestnanca sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je definovaný v § 13\nods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. ako je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b\nods. 1 písm. a).\nJe zrejmé, že musia byť splnené vyššie uvedené podmienky, teda plnenie musí byť poskytnuté a musí\nbyť poskytnuté zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) (teda osobe vykonávajúcej u zamestnávateľa\nzárobkovú činnosť ako zamestnanec). Vo Vašom prípade ale k samotnému poskytnutiu nedošlo.\nZdravotná poisťovňa má k dispozícii údaje z dávky daňového úradu, teda vie identifikovať skutočnú\nvýšku vyplatených príjmov zo závislej činnosti.\nZ vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že do vymeriavacieho základu zamestnanca pre odvod\npoistného na verejné zdravotné poistenie nie je možné zahrnúť nevyplatenú mzdu; zahrnutie\nnevyplatenej mzdy do vymeriavacieho základu je v rozpore so zákonom stanovenou definíciou\nvymeriavacieho základu zamestnanca, nakoľko takéto plnenie zo strany zamestnávateľa nebolo\nzamestnancovi poskytnuté.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že v súlade s § 11 ods. 3 zák. č. 580/2004 Z.z. ste v čase vykonávania\nzárobkovej činnosti u zamestnávateľa, ktorý Vám následne nevyplatil mzdu, boli pokladaný za\nzamestnanca (citácia textu zákona: „...Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá\nvykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej\nčinnosti podľa osobitného predpisu ...), nakoľko nárok na príjem zo závislej činnosti Vám vznikol.\nKeďže Vám ale tento príjem nebol vyplatený, nemohlo Vám byť z neho ani vyčíslené poistné v ročnom\nzúčtovaní poistného. Poistné sa vyčísľuje sadzbou z vymeriavacieho základu, ktorý je v § 13 ods. 1\nzák. č. 580/2004 Z.z. definovaný ako plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi; vo Vami\npopísanom prípade ale žiadne plnenie zo strany zamestnávateľa poskytnuté nebolo.\nV tejto súvislosti si ale dovoľujeme poznamenať, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter,\nnakoľko Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky neprináleží podávať záväzný výklad právnych\nnoriem.“\n54. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho\nmedziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\n55. Poistenec platí v priebehu kalendárneho roka preddavky na poistné, ktoré však nemusia zodpovedať\npoistnému zo skutočných príjmov dosiahnutých v danom kalendárnom roku. Preto sa vykonáva ročné\nzúčtovanie poistného. Výsledkom ročného zúčtovania poistného môže byť preplatok alebo nedoplatok\nna poistnom. Preplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch na poistnom zaplatená vyššia suma ako\nskutočné poistné určené z vymeriavacieho základu. Nedoplatok vzniká vtedy, ak bola na preddavkoch\nna poistnom zaplatená nižšia suma ako skutočné poistné určené z vymeriavacieho základu.\n56. Ustanovenie § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. stanovuje, že vymeriavacím základom zamestnanca\nje plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4,\nak § 13a neustanovuje inak. Pre posúdenie, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti rozhodný pre\nurčenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného je § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 5 ods. 2 a 3 zák.\nč. 595/2003 Z.z. Príjmami zo závislej činnosti sú teda príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho\npracovného vzťahu, služobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu\npovinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a vymeriavacím základom je v zmysle § 13\nods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi.\n57. Z uvedeného podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že nakoľko podľa ustanovenia § 13 ods. 1\nzák. č. 580/2004 Z.z. vymeriavacím základom je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi,\nteda v danom prípade sa jedná o vyplatený príjem zo závislej činnosti, tak vymeriavacím základom\npre výpočet ročného zúčtovania preddavkov malo byť plnenie vo výške reálne vyplateného príjmu\nposkytnuté zamestnávateľom zamestnancovi titulom príjmu zo závislej činnosti.\n\n58. S poukazom na čl. 13 ods. 1 Ústavy SR možno účastníkovi uložiť len povinnosť na základe zákona,\na nie na základe výkladu zákona. Platobným výmerom v zmysle uvedeného možno v danom prípade\nuložiť povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni\nvychádzajúc pri výpočte sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004\nZ.z., teda zo sumy plnení skutočne poskytnutých zamestnávateľom zamestnancovi.\n59. Na danej skutočnej nič nemení fakt, že ustanovenie § 10b ods. 1 písm. a) zák. č. 580/2004 Z.z. účinné\ndo 14.06.2018 o.i. hovorí, že zárobková činnosť je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá\nprávo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, avšak toto ustanovenie definuje, čo je\nzárobkovou činnosťou, pričom ustanovenie § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. definuje, čo je vymeriavací\nzáklad zamestnanca, a to tak, že ním je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi.\n60. Kasačný súd prisvedčil námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatneniu § 77a ods. 5 druhá veta zák.\nč. 581/2004 Z.z., keď podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stratil\nplatnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Nie je povinnosťou správneho orgánu po podaní návrhu\nna vydanie platobného rozkazu skúmať, či zdravotná poisťovňa postupovala v súlade so zákonom a\nzaoberať sa námietkami účastníka voči výkazu nedoplatkov. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza,\nže výkaz nedoplatkov vydaný zdravotnou poisťovňou bol vydaný v samostatnom konaní podľa § 17a\nzákona č. 580/2004 Z.z. a mal všetky povinné náležitosti. Podaním návrhu na vydanie platobného\nvýmeru na prvostupňový správny orgán stratil výkaz nedoplatkov platnosť. Zatiaľ čo právna úprava\núčinná do 28.02.2019 ustanovovala, že platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených\nv návrhu, úprava účinná od 01.03.2019 ustanovuje, že podkladom na rozhodovanie je námietka,\nnapadnutý výkaz nedoplatkov, stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam a údaje o poistencovi alebo\nplatiteľovi poistného získané podľa osobitného zákona. Žalovaný mal zákonnú lehotu 15 dní vydať\nplatobný výmer na základe skutočností uvedených v návrhu odo dňa jeho prijatia. Znenie zákona účinné\nod 01.03.2019 umožňuje žalovanému bez zákonnej lehoty 15 dní postupovať podľa správneho konania,\ns tým že bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od\nplatiteľa poistného. Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila\npoistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného\nalebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.\n61. Kasačný súd tiež v danej súvislosti poukazuje na to, že zistenie skutočného stavu sa zakladá na\núdajoch, poskytnutých zdravotnej poisťovni podľa § 29b ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z. Daňovým\nriaditeľstvom Slovenskej republiky. Tieto pochádzajú z daňového priznania, podaného žalobcom.\nRelevantné sú pre žalovaného, resp. prvostupňový správny orgán tie údaje, ktoré sú potrebné pre\nzistenie vymeriavacieho základu poistenca a následné vypočítanie poistného na verejné zdravotné\npoistenie, pričom z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zdravotná poisťovňa, ako aj\nprvostupňový správny orgán a žalovaný disponovali daňovým priznaním žalobcu za sporné obdobie.\n62. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje, avšak neprisvedčil odôvodneniu\nkrajského súdu v bode 37 odôvodnenia, čo však nemá vplyv na dôvodnosť zrušenia rozhodnutia\nžalovaného.\n63. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne správne\na kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného\nzamietol.\n64. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n\n65. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189, okrem\nlehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.\n66. K žalovaným navrhovanému priznaniu odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza,\nže odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí\npravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.\nVýnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP.\n67. Kľúčovým pojmom je „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto\npodáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z\nmateriálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového\nkonania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo\nnávrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.\nTiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na\nsubjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby\nzúčastnenej na konaní, alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného\nstavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v\ndôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.\n68. Kasačný súd uvádza, že v predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti podal žalovaný. Úlohou správneho orgánu je v správnom súdnom konaní hájiť zákonnosť\nním vydaného rozhodnutia. Uvedené však neznamená, že správnym orgánom podanému návrhu na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude možné za žiadnych okolností vyhovieť; pôjde\nvšak o výnimočné prípady, kedy odloženie účinkov rozhodnutia krajského súdu bude podmienené\nochranou dôležitého verejného záujmu. Za ohrozenie dôležitého záujmu je možné aj v zmysle uznesenia\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Ans/3/2006 považovať\nnapríklad navrátenie vodičského oprávnenia duševne chorej osobe, vystavenie zbrojného preukazu\nnebezpečnému recidivistovi, alebo udelenie povolenia k obchodu s vojenským materiálom zločinnému\npodniku.\n69. Žalovaný priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žiadal z dôvodu, že v skutkovo rovnakej\nveci eviduje niekoľko prerušených konaní, pri ktorých pokračovanie je viazané na konečné rozhodnutie\nsúdu a zároveň je vedené súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave, pod sp.zn. 1S/285/2015, ktoré\nsa týka skutkovo rovnakej veci. Konečné rozhodnutie súdu bude mať vplyv na prebiehajúce konania\nu žalovaného a taktiež na ukončené ročné zúčtovania poistného vykonané zdravotnými poisťovňami\nv obdobných prípadoch, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\npráve naopak môže ovplyvniť výšku finančných prostriedkov na verejné zdravotné poistenie a zároveň\naj rozhodovaciu prax žalovaného pri vydávaní platobných výmerov, ktorými predpisuje pohľadávky z\nverejného zdravotného poistenia.\n70. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti dospel k záveru, že na vyhovenie tomuto návrhu nie je zákonný dôvod. V danom\nprípade právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu nehrozí závažná ujma spojená\ns nastolením nezákonného stavu, pričom takéto odloženie nie je ani podmienené ochranou dôležitého\nverejného záujmu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd návrh žalovanej zamietol.\n71. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 169 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a nepriznal žalobcovi a ďalším účastníkom náhradu trov kasačného konania, keďže si nárok\nna náhradu trov konania neuplatnili a na ich náhradu ani nezistil žiaden dôvod.\n72. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}