{"guid": "49fd6256-b0e9-46bb-acaa-d7404433744f:406401fb-6962-4452-b4b2-d21a34cd0f15", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1", "spisova_znacka": "5Sžk/4/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/4/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 5Sžk/4/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1", "identifikacne_cislo": "3016200540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/406401fb-6962-4452-b4b2-d21a34cd0f15", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/4/2019\n3016200540\n02. 07. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:3016200540.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne\nžalobcu): Spoločnosť Stredné Považie a.s. so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34 119 647, právne\nzastúpeného Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom Armádna 1655/5, Trenčín proti žalovanému:\nOkresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom Hviezdoslavova 3,\nTrenčín za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Bolešov, so sídlom Bolešov 78, 2/ M. H., bytom C. X, 3/\nB. H., bytom C. X, 4/ T. E., bytom C. X, 5/ Ľ. E., bytom C. X, 6/ Z. C., bytom C. XXX, 7/ Z. C., bytom C.\nXX, 8/ Mgr. M. Q., bytom C. X, 9/ Mgr. K. Q., bytom C. X, 10/ Ing. Z. S., bytom C. XX, 11/ P. H., bytom\nC. XX, 12/ Mgr. Q. D., bytom X. XXX, C., účastníci 2/ - 10/ zastúpení advokátom Mgr. Martinom Štoffom\nso sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-TN-OCDPK-2016/001157-016/KUD z 1. júna 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/157/2016-80 z 24. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n11S/157/2016-80 z 24. januára 2017 z a m i e t a.\nŽalobca j e p o v i n n ý\nrozsahu 100%.\n\nzaplatiť účastníkom konania 2/ - 10/ náhradu trov kasačného konania v\n\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/157/2016-80 z 24. januára 2017\npostupom podľa ust. § 190 zákona č. 152/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2016/001157-016/KUD z 1. júna\n2016 zamietol. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že keďže úspešnému žalovanému trovy\nkonania nevznikli, tak žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (§ 168 SSP). Úspešnými v konaní\nboli i ďalší účastníci konania, ktorí podľa § 169 SSP majú právo na náhradu trov voči neúspešnému\núčastníkovi, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Náhradu trov\nsi uplatnili ďalší účastníci konania pod č. 2/ až 10/ a správny súd podľa § 169 v spojení s § 175 ods. 1\nSSP rozhodol tak, že im náhradu trov konania priznal.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd vecne a miestne\npríslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup\nsprávnych orgánov podľa § 177 a nasl. SSP z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v správnom\nsúdnictve viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe\nnie je možné priznať úspech.\n\n3. Rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2016/001157-016/KUD z 1. júna 2016 žalovaný zrušil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a to stavebné povolenie vydané Obcou Bolešov č. OÚ\n230/2014-02/Vi z 8. septembra 2014 vo veci povolenia pre stavbu „prístupová komunikácia ku skládke\nodpadu Luštek Dubnica nad Váhom“ a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že prvostupňový správny orgán vydal\nstavebné povolenie na uskutočnenie stavby „prístupová cesta ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad\nVáhom“, keď podkladom pre toto rozhodnutie bolo právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby z 26.\nseptembra 2012 č. j. 135/2012-TS1-A/10. Už v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu\nbola na súde podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia o umiestnení stavby, o ktorej\nvšak súdom v tom čase nebolo rozhodnuté. Správny súd uviedol, že vec bola vedená na Krajskom súde\nv Trenčíne pod sp.zn. 13S/133/2013.\n5. Žalovaný o odvolaniach účastníkov konania rozhodoval už v čase, keď Krajský súd v Trenčíne\nrozsudkom z 20. mája 2015 č. k. 13S/133/2013-400 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín,\nodbor výstavby a bytovej politiky č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10. mája 2013, ktorým podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku bolo zamietnuté odvolanie účastníkov konania a potvrdené rozhodnutie o\numiestnení stavby, vydané Obcou Bolešov ako príslušným stavebným úradom 26. septembra 2012\npod č. j. 135/2012-TS1-A/10. Správny súd ďalej uviedol že v čase rozhodovania o veci uvedený\nrozsudok tunajšieho súdu doposiaľ nebol právoplatný z dôvodu podaného odvolania, vec je vedená\nna Najvyššom súde SR pod sp.zn. 5Sžo 179/2015 a 5Sžo 180/2015, žalovaný na túto skutočnosť\nsprávne prihliadal. Námietka žalobcu, že žalovaný nerešpektoval ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku,\nsúd považuje za nedôvodnú, nakoľko i pre rozhodnutie žalovaného vyplýva, že musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu. Skutkový stav v čase rozhodovania žalovaného ešte nebol\nustálený, keďže rozhodnutie, ktoré je zákonným podkladom pre rozhodnutie o vydanie stavebného\npovolenia, bolo súdom zrušené a vo veci prebieha odvolacie konanie. Za tejto situácie sa správny súd\nstotožnil s postupom žalovaného, ktorý napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Zároveň správny súd poukázal na skutočnosť, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného,\nktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie. V\nustálenej súdnej praxi ide o tzv. predbežné rozhodnutie. Predbežné rozhodnutia sú všetky rozhodnutia,\nktorými sa správne konanie vo veci nekončí, pre žalobcov nezakladajú žiadne práva a povinnosti s\nkonštitutívnym účinkom, t.j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach. Za takéto rozhodnutie\nsa považuje i rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože to, že sa prvostupňový správny orgán bude\nznovu zaoberať danou vecou a umožní ďalšie dokazovanie, nemôže žalobcu ukrátiť na jeho právach.\n7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a\npreto ju podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zamietol.\nII.\n8. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keď mal za to, že\nsprávny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby kasačný súd\nrozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\n9. Sťažovateľ mal za to, že argumentácia správneho súdu popiera základný zmysel inštitútu\nprávoplatnosti správnych rozhodnutí, resp. inštitútu možného odkladu vykonateľnosti správneho\nrozhodnutia správnym súdom. Prihliadanie správnym orgánom, či správnym súdom na fakt, že\nbola podaná žaloba, resp. na obsah jej argumentácie, samo osebe, by nedôvodne zasahovalo do\npráva účastníka na právnu istotu, konania nedôvodne predlžovalo a bolo by účinným nástrojom v\nrukách nespokojných účastníkov správneho konania ako oddialiť realizáciu právoplatného správneho\nrozhodnutia, s ktorým nie sú spokojní a bolo by teda ľahkým prostriedkom zneužitia práva.\n\n10. Sťažovateľ ďalej uviedol, že si nemožno nevšimnúť logický rozpor vyplývajúci z argumentácie súdu,\nak mal správny súd za to, že žalovaný mal z dôvodu spoľahlivého zistenia prihliadať na žalobu vedenú na\nnajvyššom súde, potom by takýmto záverom muselo zodpovedať rozhodnutie správneho súdu, ktorým\nby žalobe sťažovateľa vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného by zrušil ako nezákonné, z dôvodu,\nže mal žalovaný konanie správne prerušiť až do skončenia konania na najvyššom súde.\n11. Záverom mal sťažovateľ za to, že keďže odvolací orgán konštatoval nesúlad s územným plánom\nnapriek stále právoplatnému územnému rozhodnutiu, došlo k porušeniu zákonného ustanovenia § 40\nids. 1 správneho poriadku a jednak k porušeniu súdom prezentovanej zásady spoľahlivo zisteného stavu,\npričom mal správny súd svojim rozhodnutím takúto nezákonnosť legalizovať.\n\nIII.\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti napriek výzve zaslanej správny súdom nevyjadril.\nIV.\n13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili účastníci konania v rade 2/ - 10/ a uviedli, že sa v plnom rozsahu\nstotožňujú s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť považujú za nedôvodnú. Navrhli aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal účastníkom v rade 2/ až 10/ náhradu trov\nkasačného konania.\n14. Účastníci konania v rade 2/ - 10/ uviedli, že sa nemožno stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že by\nžalovaný nebol oprávnený v stavebnom konaní riešiť otázku nesúladu povoľovanej stavby s územným\nplánom Obce Bolešov, nakoľko bol v tomto smere viazaný právoplatným územným rozhodnutím\nvydaným iným orgánom. Správny súd podľa účastníkov konania v rade 2/ - 10/ správne postupoval, keď\nprihliadal na tú skutočnosť, že územné rozhodnutie ako jeden z povinných a záväzných podkladov pre\nstavebné povolenie bolo predmetom súdneho prieskumu a krajský súd na prvom stupni potvrdil jeho\nzjavnú nezákonnosť z dôvodov, ktoré namietali účastníci konania tak, v územnom, ako aj stavebnom\nkonaní.\n15. Za nutné považovali poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný ako správny orgán nemohol ignorovať\nani konanie o proteste prokurátora č. Kd 65/15/3300 vo vzťahu k stavebnému povoleniu č. OÚ\n230/2014-02/Vi z 8. septembra 2014, kde aj prokurátor sa stotožnil s názorom, že územné rozhodnutie\nnemožno považovať za súladné s územným plánom a preto vydal protest proti stavebnému povoleniu\nvydanému na základe tohto nezákonného podkladu.\n16. Nezákonnosť je nutné napravovať v akomkoľvek štádiu konania, preto by bolo v rozpore s\nustanoveniami správneho poriadku, keby žalovaný na všetky skutočnosti neprihliadal a vydal by\nrozhodnutie na základe takého podkladu, o ktorom zistil a dôvodne sa domnieval, že je nezákonný a je\nlen otázkou času, kedy bude so všetkými dôsledkami zrušený.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n18. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bol rozsudok správneho súdu č.k.\n11S/157/2016-80 z 24. januára 2017, ktorý postupom podľa ust. § 190 SSP žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2016/001157-016/KUD z 1. júna 2016 zamietol.\n\n19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté\nv administratívnom spise.\n21. So sťažovateľom namietaným logickým rozporom vyplývajúci z argumentácie správneho súdu\nnemôže kasačný súd súhlasiť. Za rozhodujúcu považuje kasačný súd tú skutočnosť, že skutkový stav v\nčase rozhodovania žalovaného ešte nebol ustálený, keďže rozhodnutie, ktoré je zákonným podkladom\npre rozhodnutie o vydanie stavebného povolenia, bolo súdom zrušené a vo veci prebiehalo odvolacie\nkonanie. Za tejto situácie postupoval správny súd správne, keď sa s postupom žalovaného, ktorý\nnapadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, stotožnil.\n22. Územné rozhodnutie a stavebné konanie, bezpochyby spolu veľmi úzko, ako to uviedol aj sťažovateľ,\nsúvisia. O to viac, s ohľadom na vyššie uvedené, na ne treba nazerať skrze optiku, ktorú načrtol\nsprávny súd. Rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím, ktorým žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgán a vec mu vrátil na nové prejednanie, ide teda o tzv. predbežné rozhodnutie a pre\nsťažovateľa nezakladá žiadne práva a nie je spôsobilé ho ani na jeho právach ukrátiť. Z dôvodu zrušenie\na vrátenia rozhodnutia prvostupňovému orgánu, sa ním tento bude opätovne zaoberať.\n23. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o\ntakejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n24. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n26. Navyše, nad rámec posúdenia veci, neuniklo pozornosti kasačného súdu, že v rámci jeho\nrozhodovacej činnosti bolo konajúcim senátom medzičasom vo veci sp.zn 5Sžo/4/2018 z 30. mája\n2019, a to konania o odvolaní proti rozsudku č.k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 rozhodnuté tak,\nže najvyšší súd potvrdil rozsudok správneho súdu, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného (pôvodného\nObvodného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OVBP 2013-259/1217-6/PA z 10. mája\n2013 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\n27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.\n1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.\n\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/157/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}