{"guid": "bc3be5b6-a459-45c8-8f7a-47a56ee524bb:26e0d1c2-4e33-4c96-9673-9c0f7ebeab90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1", "spisova_znacka": "4Cdo/194/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/194/2019 z 31. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. 4Cdo/194/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1", "identifikacne_cislo": "2607212774", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2020-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-18.odsek-5", "nazov": "§ 18 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/#paragraf-18.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/566-2001/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2001/566#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26e0d1c2-4e33-4c96-9673-9c0f7ebeab90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/194/2019\n2607212774\n31. 03. 2020\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2020:2607212774.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D.. C. R., bývajúcej v T., B. XX/C, proti žalovanej\nNAFTA a.s., so sídlom v Bratislave, Votrubova 1, IČO: 36 286 192, o vydanie veci, uloženie povinnosti\nvykonať zmenu v zozname akcionárov a zaplatenie 1 416,12 eur s príslušenstvom, alternatívne o\nnáhradu škody a ušlého zisku vo výške 2 800 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Skalica\npod sp. zn. 2C/270/2008, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. apríla\n2019 sp. zn. 26Co/68/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Skalica 5. októbra 2007 po pripustení jej zmien\ndomáhala uloženia povinnosti žalovanej\ni/ vydať jej 4 ks akcií znejúcich na jej meno, každú v sume 33,19 eur,\nii/ vykonať v zozname akcionárov spoločnosti NAFTA a.s., IČO: 31 409 938 [ktorá spolu so spoločnosťou\nSlovenská vrtná spoločnosť, a.s., IČO: 36 225 886, k 30. júnu 2006 zanikla zlúčením so žalovanou (s\nvtedajším obchodným menom Nafta Storage & Production a.s.) ako nástupníckou spoločnosťou - pozn.\ndovolacieho súdu], zmenu údaja o počte jej akcií na 23 ks ku dňu 7. júna 2000,\niii/ zaplatiť jej dlžnú sumu z nevyplatených dividend za roky 2002, 2003, 2006 až 2017 vo výške 1 416,12\neur s príslušenstvom,\niv/ zaplatiť jej dlžnú sumu z nevyplatených dividend za roky 2004 a 2005 vo výške 64 eur [ktorá\njej bola priznaná v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Skalica z 24. septembra 2015 č. k.\n2C/270/2008-351, ktorý v (tomto) vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť 17. novembra 2015 pozn. dovolacieho súdu],\nalternatívne uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu škody a ušlého zisku vo výške 2 800 eur\ns príslušenstvom.\n2.1. Okresný súd Skalica v poradí druhým rozsudkom z 20. marca 2018 č. k. 2C/270/2008-416 žalobu\nžalobkyne vo zvyšku zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni náhradu trov konania čo do prvej\nalternatívy petitu v rozsahu 90,96 % a čo do druhej alternatívy petitu v rozsahu 100 %.\n2.2. Uviedol, že žaloba v časti o vydanie sporných 4 ks akcií, ktoré žalobkyňa zdedila po svojej matke, a\nv časti o vykonanie zmeny údaja o počte akcií žalobkyne v zozname akcionárov spoločnosti zaniknutej\nzlúčením so žalovanou tak, aby tieto 4 ks sporných akcií zohľadňoval, je nevykonateľná a objektívne jej\nnie je možné vyhovieť, pretože tieto sporné akcie boli uznesením valného zhromaždenia žalovanej z 11.\noktóbra 2006 predpísaným spôsobom vyhlásené za neplatné a v dôsledku toho zanikli. S vyhlásením\nakcie za neplatnú zároveň zaniká aj právo (bývalého) akcionára na dividendu, a preto bolo potrebné\nžalobu zamietnuť aj v časti o výplatu dividendy za roky 2007 až 2017 a rovnako aj za pomernú časť roka\n2006, pretože valné zhromaždenie žalovanej za rozhodujúci deň na určenie osoby oprávnenej uplatniť\n\nprávo na dividendu určilo 1. jún 2007, ku ktorému žalobkyňa ani jej matka neboli v centrálnom depozitári\ncenných papierov evidované ako akcionárky žalovanej, a teda im právo na vyplatenie schválených\ndividend za rok 2006 nevzniklo. Žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť aj v časti o výplatu\ndividendy za roky 2002 a 2003, keďže v konaní bolo preukázané, že v týchto rokoch bola žalovaná v\nstrate a dividendy nevyplácala.\n2.3. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti alternatívneho petitu o zaplatenie náhrady škody a\nušlého zisku, ktoré mali podľa tvrdenia žalobkyne vzniknúť nezákonným predajom 4 ks ňou zdedených\nakcií, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa zmenu v osobe akcionára na\nzáklade prechodu cenného papiera dedením včas neoznámila a do termínu vyhlásenia 4 ks akcií jej\nmatky za neplatné riadne nezdokladovala (rovnopisom alebo úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia\no dedičstve s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti), a že následný postup žalovanej\npri zlúčení spoločností, výmene akcií, preberaní nových listinných akcií, odmietnutí ich vydania, ich\nvyhlásení za neplatné a následnom predaji namiesto nich vydaných nových akcií bol v súlade s právnymi\npredpismi a vnútornými dokumentmi spoločnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný\nžiadnu právnu povinnosť neporušil, a keďže tak chýbala existencia protiprávneho úkonu ako jedného\nzo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, bolo potrebné žalobu aj v tejto časti\nako nedôvodnú zamietnuť.\n3. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. apríla 2019 sp. zn. 26/Co/68/2018\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanej priznal proti žalobkyni\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd prvej inštancie\nv dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa v celom rozsahu\nstotožnil. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, pričom dodal, že aj podľa jeho\nnázoru právne posúdenie veci v otázke zabezpečenia vykonania zmeny zápisu v zozname akcionárov,\nokolnosti výmeny akcií, podmienky ich vyhlásenia za neplatné, ak na výmenu neboli predložené, a z toho\nplynúcej prípadnej zodpovednosti za škodu, bolo správne a že žalobkyňa nadobudnutie sporných akcií\naž do ich vyhlásenia za neplatné žalovanému riadne nepreukázala, pričom predloženie rovnopisu alebo\núradne overenej kópie rozhodnutia o dedičstve s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti\npovažoval pre riadne preukázanie prechodu akcií za legitímne.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť a\nopodstatnenosť vyvodzovala z ustanovení § 419, § 420 a § 421 C.s.p. Namietala, že bolo porušené\njej právo na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov v konaní a že súdy oboch nižších inštancií\nnesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nevykonali všetky ňou navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy\nnesprávne vyhodnotili a tak dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, v procese dokazovania\npostupovali nezákonným spôsobom, skutkový stav zisťovali len jednostranne v jej neprospech a vec\nnesprávne právne posúdili tým,\nže nesprávne interpretovali a aplikovali ustanovenia\nÚstavy Slovenskej republiky, Obchodného zákonníka, zákona o cenných papieroch a ďalších právnych\npredpisov, ako aj právnu teóriu a aplikačnú prax najvyššieho súdu. Podľa jej názoru zákonným spôsobom\na včas preukázala žalovanej nadobudnutie sporných 4 ks akcií dedením, a to predloženým originálom\númrtného listu jej matky, notársky osvedčenej kópie osvedčenia o dedičstve po jej matke a žiadosti\no vykonanie zmeny v zozname akcionárov s notársky overeným jej podpisom. Ak žalovaná tieto\ndokumenty neakceptovala a sporné akcie jej nevydala (nezamenila), konala v rozpore s právnymi\npredpismi i vlastnými internými predpismi a spôsobila jej tým škodu. Rozhodnutia súdov oboch\nnižších inštancií preto považovala za nezákonné a zmätočné. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie\nodvolacieho súdu, prípadne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a jej žalobe vyhovel.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že súdy oboch nižších inštancií riadne zistili\nskutkový stav, vysporiadali sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami, vykonané dôkazy\nsprávne vyhodnotili a vec správne právne posúdili. Ich rozhodnutia preto považuje za vecne správne\na dovolacie námietky žalobkyne za neprípustné, nezrozumiteľné a neopodstatnené. Podľa jej názoru\ndovolanie nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie\nnie je prípustné, nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a v ňom namietané dovolacie\ndôvody nie sú vymedzené spôsobom ustanoveným zákonom. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nžalobkyne odmietol alebo zamietol.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.) a ktorá sama má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2\npísm. a/ C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť (§ 447 písm. c/\na f/ C.s.p.).\n7. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Porušenie práva na\nspravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa dovolateľovi garantoval úspech v\nkonaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám (I. ÚS 50/04). Okolnosť,\nže dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť\ndovolania.\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n10. V danom prípade žalobkyňa namieta, že postupom súdov oboch nižších inštancií bolo porušené jej\nprávo na spravodlivý proces tým, že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nevykonali všetky\nňou navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili a tak dospeli k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a že v procese dokazovania postupovali nezákonným spôsobom a skutkový stav zisťovali\njednostranne v jej neprospech.\n11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Dovolací súd v\nrozhodovanom spore však nezistil, že by postupom súdov oboch nižších inštancií došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces uvedeným spôsobom, ani že zistenie skutkového stavu by bolo prima\nfacie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia\nvykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť (porov. I. ÚS 6/2018), a ani že prijaté právne závery by\nboli v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že by z nich v žiadnej možnej\ninterpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývali (porov. I. ÚS 243/07).\n12.1. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií, ako aj z\nobsahu spisu, vyplýva, že nebolo možné vyhovieť nároku na vydanie 4 ks akcií na meno žalobkyne\nako právnej nástupníčke po svojej matke - bývalej akcionárke, pretože tieto vyhlásením za neplatné na\nzáklade uznesenia valného zhromaždenia žalovanej z 11. októbra 2006 zanikli, a teda v súčasnosti\nneexistuje predmet, ktorý žalobkyňa žiada vydať. Z obdobného dôvodu nebolo možné vyhovieť ani\nnároku na vykonanie zmeny v zozname akcionárov spoločnosti NAFTA a.s., IČO: 31 409 938, ku dňu\n7. júna 2000, pretože táto spoločnosť bola podľa údajov zapísaných v obchodnom registri k 30. júnu\n2006 zrušená (zanikla zlúčením so žalovanou), čo znamená, že v súčasnosti žiadnych akcionárov\nnemá, a teda ani nevedie žiaden ich zoznam, v ktorom by sa žalobkyňou požadovaná zmena evidencie\nmohla vykonať. Súdy zamietli aj nárok na zaplatenie sumy z nevyplatených dividend, pretože mali z\nlistinných dôkazov preukázané, že za roky 2002 a 2003 nebolo žalovanou vyplácanie dividend schválené\n\nz dôvodu, že spoločnosť bola v strate, a teda akcionárom právo na dividendu nevzniklo, a že právo na\nvýplatu dividend za roky 2006 až 2017 žalobkyni už vzniknúť nemohlo, pretože vyhlásením predmetných\nakcií za neplatné a ich zrušením akcionár prestáva byť akcionárom v spoločnosti a stráca všetky práva\ns akciou spojené.\n12.2. Pokiaľ išlo o druhú alternatívu petitu žaloby žalobkyne týkajúcej sa nároku na zaplatenie náhrady\nškody a ušlého zisku, z podaní žalobkyne vyplýva, že tvrdená škoda jej mala vzniknúť tým, že akcie jej\nmatky namiesto toho, aby jej ako právnej nástupníčke boli vydané, boli žalovanou v rozpore s právnymi\npredpismi vyhlásené za neplatné a zrušené. Keďže jedným z predpokladov vzniku zodpovednostného\nvzťahu je protiprávny úkon škodcu, súdy správne zamerali dokazovanie na objasnenie skutočností,\nktoré viedli žalovanú k zrušeniu sporných akcií, vrátane zistenia, či vôbec bol na takýto postup zákonný\ndôvod a či v rámci tohto procesu nedošlo zo strany žalovanej k porušeniu právnych predpisov. V\nodôvodnení svojich rozhodnutí súdy v kontexte s vykonanými dôkazmi chronologicky popisujú sled\nrelevantných právnych skutočností týkajúcich sa rozhodnutia o zlúčení spoločností, výmene akcií a\nnásledkov spojených s nepredložením akcií na výmenu, pričom podľa názoru dovolacieho súdu prijaté\nskutkové a právne závery možno považovať za logické, vychádzajúce zo skutkových okolností veci\na relevantných právnych noriem a nemožno im vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok\narbitrárnosť ich rozhodnutí. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaná k zrušeniu predmetných akcií\nnepristúpila svojvoľne, ale príčinou tohto jej konania bolo to, že žalobkyňa ani napriek opakovaným\nvýzvam žalovanej nebola schopná predložiť takú listinu, ktorá by spĺňala všetky náležitosti vyžadované\npre riadne osvedčenie (preukázanie) prechodu akcií v zmysle § 18 ods. 1 a 5 zákona č. 566/2001\nZ. z. o cenných a papieroch a investičných službách v spojení s čl. 4.4 stanov žalovanej - v danom\nprípade rovnopisu (originálu) alebo úradne overenej kópie osvedčenia o dedičstve s vyznačenou\ndoložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, hoci jej žalovaná opakovane v odpovediach na žiadosť o\nzmenu v údajoch akcionára uviedla, v čom nedostatok jej žiadosti spočíva, zrozumiteľne vysvetlila,\nako ho odstrániť tak, aby bola v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi i schválenými\ninternými predpismi obchodnej spoločnosti, a vytvorila dostatočný priestor pre jeho odstránenie. Záver\nodvolacieho súdu, že za takýchto okolností bol daný dôvod pre vyhlásenie predmetných akcií za neplatné\na že v rámci tohto postupu nebola preukázaná existencia protiprávneho úkonu na strane žalovanej\nako predpokladu pre vznik zodpovednostného vzťahu, sa nejaví ako svojvoľný, ústavne neudržateľný\nalebo prijatý v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu aplikovaných právnych noriem. V\ntejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné ešte dodať, že uvedený záver odvolacieho súdu tiež\nrešpektuje zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t. j. „práva patria iba bdelým“, na ktorej je postavené\nslovenské súkromné právo a ktorá je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho\nštátu, ktorý subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne\npričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku\npaternalistického štátu.\n13. So zreteľom na uvedené dovolací súd zastáva názor, že žalobkyňa neopodstatnene vytýka\nsúdom, že by skutkové zistenia boli v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi a právne závery\nv extrémnom nesúlade so zisteným skutkovým stavom alebo že by konanie bolo postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s\nnimi, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (I. ÚS 188/06), a tým k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.,\npretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s\njeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n14.1. Pokiaľ žalobkyňa súdom oboch nižších inštancií vytýka, že nevykonali všetky ňou navrhnuté\ndôkazy, dovolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou\nstrán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. § 185 ods.\n1 C.s.p.). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie\ndokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie\nskutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,\nktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý\n\núčastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 C.s.p.) (I. ÚS 350/08).\n14.2. K záveru o porušení práv žalobkyne ale nemôže sama osebe viesť skutočnosť, že odvolací súd\nneakceptoval ňou predložené návrhy na vykonanie dokazovania (resp. doplnenia dokazovania). Aj z\nustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že zásah do základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné\nkonštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného\ndôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu\nvychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním\nnavrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v\nkonaní (I. ÚS 350/08).\n14.3. Podľa názoru dovolacieho súdu ale o tento prípad v prejednávanej veci nešlo. Súdy oboch\nnižších inštancií v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, prečo nepovažovali za potrebné vykonať ďalšie\nžalobkyňou navrhnuté dôkazy (porov. body 80 a 81 rozsudku súdu prvej inštancie), pričom dovolací\nsúd považuje toto zdôvodnenie za primerané a plne sa stotožňuje s tým, že vo vzťahu k rozhodujúcim\nskutočnostiam pre meritórne rozhodnutie vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné, pretože sa týkali\noverenia skutočností, ktoré buď nemali relevantnú súvislosť s predmetom konania, alebo ktoré už boli\ndostatočným spôsobom preukázané v konaní vykonanými listinnými dôkazmi.\n15. Žalobkyňa ďalej v dovolaní žiada dovolací súd, aby prehodnotil doteraz zistený skutkový stav\na doplnil dokazovanie o ďalšie dôkazy. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že dovolanie\nnepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a\nrovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,\nže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie\ndovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 C.s.p viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd,\na jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce\nmá možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., avšak ako už dovolací súd vyššie uviedol, tieto vady\nv prejednávanej veci nezistil.\n16. Napokon žalobkyňa namieta, že k porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo zbytočnými\nprieťahmi v konaní zo strany súdov oboch nižších inštancií. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo\nna konanie bez zbytočných prieťahov je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, avšak samotnou\nskutočnosťou, že v konaní dochádzalo k zbytočným prieťahom, sa procesnej strane neznemožňuje\nžiadna realizácia jej patriacich procesných práv (žalobkyňa mala naďalej plnú možnosť tieto práva v\nkonaní uskutočňovať), a preto nemôže byť spôsobilá založiť procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ C.s.p., a tým ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia a viesť k zrušeniu dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia. Pokiaľ dovolateľka zastáva názor, že v konaní dochádzalo k zbytočným\nprieťahom, právo jej poskytuje iné prostriedky právnej ochrany na ich odstránenie, či „odškodnenie“, ako\nnapr. ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, či žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nštátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, než dovolanie.\n17. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že odvolací\nsúd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f/ C.s.p. preto nevyplýva.\n18. Žalobkyňa ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p, podľa\nktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\n\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n20. Dovolací súd zdôrazňuje, že všetky dôvody prípustnosti dovolania z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci vymenované v § 421 ods. 1 C.s.p. sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie\nktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Ustanovenie § 432 ods.\n2 C.s.p. uvádza spôsob, ako má dovolateľ tento dovolací dôvod vymedziť. Uvedené ustanovenie je\nnutné vykladať v súvislosti s § 421 C.s.p., čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť\nnesprávnym právnym posúdením takej právnej (a nie skutkovej) otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), alebo je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), pričom dovolateľ je povinný tento dovolací dôvod vymedziť tak,\nže uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť\n(§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n21. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.\n1 písm. a/ C.s.p., by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako\nju riešil odvolací súd, vysvetliť (prípadne aj označením rozhodnutia dovolacieho súdu doložiť), v čom\nsa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, a napokon uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., dovolateľ musí relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože\nzásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ vyriešená, pričom dôvodom dovolania potom\nmôže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a\nako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ. Napokon v dovolaní, ktorého prípustnosť\nsa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p., by mal dovolateľ konkretizovať rozhodnutia dovolacieho\nsúdu, v ktorých je daná právna otázka rozhodovaná rozdielne. Len polemika dovolateľa s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §\n421 ods. 1 písm. a/, b/, resp. c/ C.s.p. (4 Cdo 8/2018, 4 Cdo 98/2018).\n22. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňa pri vymedzení uplatneného\ndovolacieho dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným\nv § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 C.s.p. nepostupovala, čo je zrejme dôsledkom tiež\ntoho, že dovolanie žalobkyne je takmer v celom rozsahu doslovným opisom jej odvolania, pre ktoré ako\nriadny opravný prostriedok sa nevyžadujú tak prísne podmienky prípustnosti ako pre dovolanie, ktoré je\nmimoriadnym opravným prostriedkom. Žalobkyňa v dovolaní jednak vôbec nevymedzila, či prípustnosť\nsvojho dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p., a takisto vôbec nekonkretizovala\nprávnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani neuviedla, v čom\nnesprávnosť jej riešenia odvolacím súdom podľa jej názoru spočíva a ako mala byť správne vyriešená,\nale iba opätovne zopakovala vlastný pohľad na skutkový a právny stav veci, prípadne sa dožadovala\nrevízie skutkových zistení či vykonania ďalších dôkazov, hoci Civilný sporový poriadok uplatnenie\ntakýchto nových prostriedkov procesnej útoku či obrany v dovolacom konaní nepripúšťa (§ 435 C.s.p.).\nLen strohé vymenovanie ustanovení právnych predpisov, ktoré podľa názoru žalobkyne súdy oboch\nnižších inštancií nesprávne aplikovali, bez toho, aby uviedla vlastnú právnu argumentáciu, ktorá by sa\ntýkala nastolenej právnej otázky, ako ju mal odvolací súd správne vyriešiť, nespĺňa zákonom stanovenú\npožiadavku kladenú na spôsob jeho vymedzenia v zmysle § 432 ods. 2 C.s.p.\n23. Dovolací súd je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440\nC.s.p.), včítane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených\ndôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Dovolací súd preto nemohol svoje rozhodnutie\n\nzaložiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú právnu otázku eventuálne mala dovolateľka na\nmysli a ktorej správnosť alebo nesprávnosť by mala byť podrobená dovolaciemu prieskumu. Za\ntýchto okolností dovolací súd nemohol pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a\nhmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie či odvolací súd, pretože v takom\nprípade by totiž uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen\núčelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 432 ods. 1 a 2 C.s.p., ale aj princípu rovnosti\nzbraní a kontradiktórnosti konania, keďže rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo založené na iných\nskutočnostiach, ako boli tvrdené dovolateľkou a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa žalovaná ako\nprotistrana vo svojom vyjadrení k dovolaniu.\n24. Žalobkyňou namietaný dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia teda spočíva len v\nuvádzaní všeobecných nesprávností a polemík s rozhodnutím, pričom ako už bolo dovolacím súdom\nuvedené, z jeho konštantnej rozhodovacej praxe vyplýva, že sama polemika dovolateľa s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho,\nako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému\nv § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C.s.p.\n25. Konkludujúc uvedené, dovolací súd uzatvára, že vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia, aké žalobkyňa predkladá vo svojom dovolaní a aké z jeho obsahu (§ 124 ods. 1\nC.s.p.) možno vyvodiť, nezodpovedá spôsobu vymedzenia v zmysle § 431 až § 435 C.s.p. Absenciu\ntakej náležitosti považuje Civilný sporový poriadok za dôvod pre odmietnutie dovolania v zmysle § 447\npísm. f/ C.s.p.\n26. Napokon dovolací súd dodáva, že ak žalobkyňa spochybňovala riešenie otázky, či bol alebo nebol\ndostatočne preukázaný prechod predmetných akcií dedením, táto otázka je otázkou skutkovou, a nie\nprávnou. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka predstavuje otázku skutkovú, nie je splnená zákonná\npodmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C.s.p. a takúto otázku nie je\ndovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.\n27. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vadu\nzmätočnosti (§ 420 písm. f/ C.s.p.) ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné, podľa § 447 písm. c/ C.s.p. a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie\nveci (§ 421 ods. 1 C.s.p.) ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. f/ C.s.p.\n28. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta\nC.s.p.).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/68/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}