{"guid": "4415d8a2-aa69-4e7f-97e3-8085305a9d7d:ed335ebb-f03f-4697-806b-11e869c8aa63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1", "spisova_znacka": "1Tdo/46/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/46/2020 z 9. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2020, sp. zn. 1Tdo/46/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1", "identifikacne_cislo": "2519010093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2020-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 212 ods. 3 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 212 ods. 2 písm. f) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-7", "nazov": "§ 257 ods. 7 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "nazov": "§ 257 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-257.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-257", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed335ebb-f03f-4697-806b-11e869c8aa63", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/46/2020\n2519010093\n09. 12. 2020\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2020:2519010093.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a členov senátu\nJUDr. Patrika Príbelského a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí konanom 9. decembra 2020 v\nBratislave, v trestnej veci obvineného G. O., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.\nb) Trestného zákona účinného do 31. júla 2019, o dovolaní obvineného G. O. proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trnave, sp. zn. 5To/104/2019, z 10. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. O. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/25/2019, z 5. augusta 2019 bol obvinený G. O. uznaný\nza vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona\nv znení účinnom do 31. júla 2019, ktorého sa dopustil na skutkovom základe podrobne opísanom vo\nvýrokovej časti označeného rozsudku.\nZa to súd prvého stupňa obvinenému uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do\n31. júla 2019, s poukazom na § 36 písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38\nods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného\nzákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom\nstráženia.\nKrajský súdu v Trnave uznesením, sp. zn. 5To/104/2019, z 10. októbra 2019, postupom podľa § 319\nTrestného poriadku zamietol odvolanie obvineného G. O. podané len proti výroku o treste rozsudku\nOkresného súdu Piešťany, sp. zn. 8T/25/2019, z 5. augusta 2019.\nProti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave, podal dovolanie obvinený G. O. z dôvodov podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku, a to v časti výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo.\nV dovolaní argumentoval v podstate takto: „Dovolanie odôvodňujem tým, že zásadným spôsobom bolo\nporušené právo obvineného na obhajobu [dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku] a zároveň tým, že: rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného\nskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [dôvod dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. V zmysle dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku uvádzam, že som predložil prostredníctvom svojho obhajcu viaceré návrhy na doplnenie\ndokazovania v priebehu súdneho konania, ktoré nie všetky boli vykonané, a to jednak na okresnom\nsúde, ale aj na súde krajskom. Mám za to, že súd sa otázkou, či navrhovaný dôkaz pripustí alebo ho\nodmietne, nezaoberal dostatočne citlivo ani na základe starostlivých uvážení. Podľa môjho názoru mal\nsúd akceptovať návrhy na doplnenie dokazovania nielen výsluchom pracovníka ÚPSVAR vo vzťahu k\nnevyplatenému resocializačnému príspevku a jeho vplyvu na konanie, pohnútku, okolnosti spáchania\n\nskutku, ale najmä zabezpečením celej zdravotnej dokumentácie vedenej MUDr. Karolom Hlavom a tiež\nvyhodnotením lekárskych správ predložených na verejnom zasadnutí konanom na Krajskom súde v\nTrnave dňa 10.10.2019 (prípadne vypracovaním znaleckého posudku), a to najmä z dôvodu vplyvu\nzmeny liekov na konanie, vnímanie a rozhodovanie obvineného. Zmenená dávka a zmenený druh\nliekov mohol viesť k poruchám vnímania, rozhodovania a k nesprávnemu konaniu, nakoľko obvinený\nuvádzal napríklad, že si nespomína, ako sa do obchodu U. dostal. Je nevyhnutné, aby súd starostlivo\nobjasnil okolnosti trestného činu, ktoré majú vplyv aj na výšku trestu, pričom mám za to, že posúdenie\nzdravotného stavu vrátane zdravotnej dokumentácie a predložených lekárskych správ bolo kľúčové\npre následné rozhodnutie súdu týkajúce sa výšky trestu ako aj zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti v\nzmysle ustanovenia § 36 písm. c) Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že boli porušené základné\npráva obvineného, a to právo na obhajobu vo vzťahu k dokazovaniu, ktoré malo vplyv na výšku\ntrestu. Dovolanie zároveň odôvodňujem tým, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. Nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia vidím v tom, že súd nedostatočne zohľadnil vyhlásenie o vine obvineného, ktoré má značný\nvplyv aj na ukladanie trestu, nakoľko vyhlásenie o vine je možné postaviť na úroveň dohody o vine\na treste s prokurátorom. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie viny obvineného znamenalo pomerne\nvýraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti a túto okolnosť bolo potrebné zohľadniť pri ukladaní\ntrestu (kde zákon dokonca po uskutočnení vyhlásenia o vine umožňuje zníženie trestu pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby). Žiadam, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého\nrozhodnutia v časti výšky trestu ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,\na po zistení dôvodu dovolania vyslovil porušenie zákona a súčasne napadnuté rozhodnutie, popr. aj\npredchádzajúce rozhodnutia, zrušil (v časti výšky trestu) a následne prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie\nide, aby vec znovu prerokovala rozhodol\".\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor nasledovne: „Vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku\nvyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd poučil\nobžalovaného o právnych následkoch takého vyhlásenia v rozsahu § 257 ods. 2 Trestného poriadku,\na to podľa ods. 5 a 8 citovaného ustanovenia. Podľa ods. 5 naposledy citovaného ustanovenia - ak\nobžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo\nskutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje\nprimerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) a zároveň obžalovaného\npoučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie\nskutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani\ndovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku. Z vyššie uvedeného\nrezultuje logický záver, že dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie\nje v tomto prípade možné a nebude na neho z pohľadu prokuratúry z vecného hľadiska reflektované.\nDovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je prípustné a k nemu uvádzam nasledovné.\nSom toho názoru, že súd na hlavom pojednávaní z 05. 08.2019 vykonal dokazovanie k výroku o treste\nv rozsahu potrebnom pre samotné rozhodnutie. Nad rámec všeobecného uvádzania poukazujem na\ntú skutočnosť, že súd na hlavnom pojednávaní prečítal podstatnú časť znaleckého posudku MUDr.\nOndrisovej a oboznámil správy a posudky k obžalovanému, aktuálny odpis registra trestov, pričom bolo\nzachované právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vzhľadom na to, že strany nenavrhli vypočuť\nznalca, tento nebol vypočutý. Súd sa podľa môjho názoru na hlavnom pojednávaní a v napadnutom\nrozhodnutí dostatočne vysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania a procesným spôsobom ich\nodmietol. Súd odmietol vykonať výsluch zamestnanca úradu práce k poskytnutiu resocializačného\npríspevku, ako aj prehratie všetkých kamerových záznamov predajne U. v čase skutku k ozrejmeniu\nhranice pokladničnej zóny, ktoré navrhla obhajoba poukazujúc i na to, že to má vplyv na výšku trestu. Čo\nsa týka zamestnanca úradu práce, súd nespochybňoval tvrdenie obžalovaného, že ihneď po prepustení\nmu nebol vyplatený resocializačný príspevok 70 Eur, hoci úrad práce v správe uviedol, že mu bol\nposkytnutý od februára 2019, o čom mohol úrad rozhodnúť v priebehu zadržania obžalovaného. Pre\nrozhodovanie o druhu a výmere trestu nepovažoval súd za potrebné k týmto skutočnostiam vypočuť\nzamestnanca úradu práce. Samotná okolnosť, že obžalovanému nebol ihneď druhý deň po prepustení\nposkytnutý resocializačný príspevok, táto okolnosť aj podľa názoru prokuratúry ho neoprávňovala ku\nkrádeži, najmä prihliadnuc na to, že predmetom jeho záujmu neboli základné potraviny, ale 11 ks\nbalení pistácii. Obžalovaný teda nekradol preto, že by bol hladný. Okrem toho mal pri sebe v čase\nzadržania asi 18 Eur, za čo si mohol kúpiť jedlo, prípadne aj lieky, ktoré potrebuje ako náhradu za\nheroín. Tu treba poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku pod značným vplyvom\n\nalkoholu, teda mal finančné prostriedky na jeho zaobstaranie si. Bol to obžalovaný, ktorý si určil prioritu\nv použití finančných prostriedkov. Čo sa týka prebratia kamerových záznamov k ozrejmeniu hranice\npokladničnej zóny, súd odmietol vykonať tento dôkaz s poukazom na skutočnosť, že súd pred podaním\ntohto návrhu prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, teda nevykonával dokazovanie o vine. Otázku\nhranice pokladničnej zóny by bolo možné skúmať pri rozhodovaní o vine obžalovaného, avšak súd toto\ndokazovanie vo veci nevykonal. Okrem toho treba podotknúť, že rovnakej trestnej činnosti sa obžalovaný\ndopustil opakovane v minulosti, a teda veľmi dobre pozná okolnosti, za ktorých sa dopustí drobnej\nkrádeže, resp. prečinu krádeže. Súčasne by vykonanie tohto dôkazu nijakým spôsobom neovplyvnilo\nurčovanie druhu či výmery trestu. Som toho názoru, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd\nvychádzal z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania\nčinu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa,\njeho pomery a možnosť jeho nápravy a ďalšie vykonanie dôkazov nebolo potrebné. Dokazovanie k\nzdravotnému stavu obžalovaného pokladám na hlavnom pojednávaní zo dňa 05.08.2019 za vykonané\nv dostatočnej miere. Znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová z odvetvia psychiatria v znaleckom posudku\nčíslo 11/2019 uviedla, že obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok - od alkoholu,\nheroínu, pervitínu a taktiež od liekov - benzodiazepínov. Vzhľadom na to, že obžalovaný skutok vykonal\nv súvislosti s alkoholickou opitosťou (0,87 mg/l alkoholu vdychu, čo je v prepočte 1,81 promile) a\npod vplyvom liekov, bolo by u neho dôvodné navrhnúť ochranné protialkoholické a protitoxikomanické\nliečenie ústavnou formou, avšak obe liečenia má obžalovaný v súčasnosti nariadené na základe\nrozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.06.2017 vo veci vedenej pod č. k.\n2T/11/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.09.2017 vo veci vedenej pod\nč. k. 23To/85/2017, preto v záujme zabránenia duplicity, mu nie je potrebné nariaďovať tieto liečenia.\nK citovaným porušením práva obvineného na obhajobu v zmysle podaného dovolania uvádzam, že\npodľa môjho názoru neboli porušené práva obvineného G. O. na obhajobu, nakoľko obvinený obhajcu\nmal a mohol využívať právnu pomoc, čo aj reálne realizoval. Rozhodnutie a postup Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 10.10.2019, sp. zn. 5To/104/2019, ktorým bolo podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie\nobžalovaného zamietnuté, považujem tiež za zákonné a dôvodné. Odvolací súd preskúmal napadnutý\nvýrok o treste, resp. jeho zákonnosť a dôvodnosť, pričom nezistil pochybenie pri ukladaní trestu a ani\nto v konaní, ktoré mu predchádzalo. Dokazovane, ktoré bolo vykonané na súde prvého stupňa, bolo\nzákonné, prvostupňový ako aj druhostupňový súd dospel bez dôvodných pochybností k totožnému\nprávnemu záveru vo vzťahu k napadnutému trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám\nza to, že nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, a to ani z pohľadu materiálnej a ani\nformálnej stránky. Vzhľadom na tieto skutočnosti považujem rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa\n05.08.2019, sp. zn. 8T/25/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.10.2019,\nsp. zn. 5To/104/2019, za zákonné a dôvodné\".\nNa vyjadrenie prokurátora reagoval obvinený takto: „Podstata argumentov dovolania obvineného, pokiaľ\nide o tento dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, sa týkala výlučne vo vzťahu\nk výroku o treste, nie výroku o vine. Obvinený namieta výlučne výšku uloženého nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody v súvislosti so skutočnosťou, že súd nesprávne použil hmotnoprávne ustanovenie,\nkeď nezohľadnil pri ukladaní trestu vyhlásenie obvineného o vine, ktoré je možné pri ukladaní trestu\npostaviť na roveň s konaním o uzavretí a schválení dohody o vine a treste, a teda malo zásadný vplyv\nna ukladanie trestu. Prokurátor vo svojom vyjadrení k dôvodu dovolania uvedenému v § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku uvádza, že súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k výroku\no treste v rozsahu potrebnom pre samotné rozhodnutie, prečítal podstatnú časť znaleckého posudku\nMUDr. Ondrisovej, oboznámil správy a posudky, aktuálny odpis z registra trestov a bolo zachované\nprávo vyjadriť sa k nim. Naďalej zastávam názor, že obhajovacia zásada bola počas konania porušená z\ndôvodov uvedených v samotnom dovolaní. Prokurátor vo vyjadrení uvádza, že predmetom záujmu neboli\nzákladné potraviny, ale 11 kusov balení pistácií, že obžalovaný nekradol preto, že bol hladný, okrem toho\nmal pri sebe v čase zadržania asi 18,- EUR, za čo si mohol kúpiť jedlo, prípadne lieky, že obžalovaný\nbol pod vplyvom alkoholu, teda mal finančné prostriedky na jeho zaobstaranie si a bol to obvinený,\nktorý si určil prioritu v použití finančných prostriedkov. Je nutné uviesť, že tieto závery prokurátora nie\nsú správne a nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Obvinený už počas konania uvádzal, že mal\nfinančné prostriedky od matky, avšak nebolo ich dostatok na zabezpečenie si všetkých liekov, ktoré\nobvinený denne užíva, ďalej uvádzal, že bol v núdzi týkajúcej sa nedostatku liekov, ako aj uvádzal,\nže skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu neznamená, že si alkohol zaobstaral za vlastné finančné\nprostriedky. Taktiež uvádzal, že skutočnosť, že mu nebol poskytnutý resocializačný príspevok napriek\ntomu, že oň v dostatočnom predstihu požiadal, aby mal finančné prostriedky na lieky, majú vplyv na\n\nokolnosti spáchania trestného činu aj pohnútku, čo má vplyv na určenie výšky trestu. Zároveň mám za to,\nže prehratie kamerových záznamov k ozrejmeniu hranice pokladničnej zóny mohlo ovplyvniť určovanie\nvýmery trestu, nakoľko sa jedná o spôsob spáchania činu. Taktiež nie je možné považovať dokazovanie\nk zdravotnému stavu obvineného na hlavnom pojednávaní za vykonané v dostatočnej miere, ako\nuvádza prokurátor. Znalec MUDr. Ondrisová sa nezaoberala vplyvom zmeny liekov na konanie, vnímanie\na rozhodovanie obvineného v čase spáchania skutku. Vykonanie dôkazov navrhnutých obvineným\nk jeho zdravotnému stavu v čase spáchania skutku vrátane posúdenia zdravotnej dokumentácie a\npredložených lekárskych správ považujem za podstatné pre náležité objasnenie okolností trestného\nčinu, ktoré majú vplyv aj na výšku trestu a pre posúdenie zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti v zmysle\nustanovenia § 36 písm. c) Trestného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že súd nevzal dostatočne do úvahy\nspôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, poľahčujúce okolnosti\na ostatné, ku ktorým nevykonal obvineným navrhované dôkazy a neboli tak zobraté do úvahy všetky\nskutočnosti, ktoré sú v prospech páchateľa - obvineného a boli porušené základné práva obvineného,\na to právo na obhajobu vo vzťahu k dokazovaniu, ktoré malo vplyv na výšku trestu. Na základe\nuvedeného žiadam, aby dovolací súd rozhodol v zmysle návrhu obvineného uvedeného v Dovolaní zo\ndňa 15.07.2020\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku), pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní, skúmal procesné podmienky pre podania dovolania a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané\nprostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b)\nTrestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom\nsúde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti (§ 374\nods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že boli splnené podmienky uvedené v § 372 ods. 1 Trestného\nporiadku.\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného G. O. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené\npodmienky dovolania a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný\ndovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia\nchýba napadnutého rozhodnutia a konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a\nnie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska\nich hodnotenia (R 120/2012-I).\nZ uvedeného je potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako\nnávrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,\ngenerálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný\npodaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad\nrámec návrhu, a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto najvyšší súd\npodrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku, bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.\nDovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý\nprivodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v\nprípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Považovaný\njeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese Slovenskej republiky odvolanie. Pokiaľ by\nzákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, neustanovil by katalóg\ndovolacích dôvodov.\nV odvolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu\nvytýkané. V predmetnom dovolaní sa konštatuje, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1\npísm. c), písm. i) Trestného poriadku.\nZ predloženého spisu vyplýva, že obvinený G. O. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom\nPiešťany, konanom 29. mája 2019 vyhlásil, že je vinný (č. l. 186) a následne okresný súd postupom\npodľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obvineného G. O. o priznaní viny (č. l. 187).\nNajvyšší súd pripomína znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého: „Ak obžalovaný na\nhlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených\n\nv obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa §\n333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako\naj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v\ntomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)\".\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že priznanie viny je neodvolateľné (nemenné), ak nebolo\npodané dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V predmetnej veci dovolanie síce\nformálnym označením zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nnie je však podložené žiadnymi vecnými či relevantnými argumentmi, ktoré by čo i len čiastočne\nnaznačovali jeho splnenie. Preto najvyšší súd uvádza.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení\n§ 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom\nspravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a\nprokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv\nosoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým\npredpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\nZásada „práva na obhajobu\" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale\naj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje\nako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane\nzákladných práv a slobôd a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nZásada „práva na obhajobu\" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:\n- právo obhajovať sa osobne, alebo\n- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú\nto záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o\nzásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v\njeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nPodľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5\nprijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa\nnevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo\n\nochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej\ntrestnej činnosti.\nV prípade konania v rámci, ktorého obvinený priznal vinu a súd prijal jeho vyhlásenie o vine v dôsledku\nčoho sa nevykonalo žiadne dokazovanie k výroku o vine (§ 257 ods. 8 Trestného poriadku) sú nároky\nna naplnenie tohto dovolacieho dôvodu zvýšené a skutočne k porušeniu práva na obhajobu zásadným\nspôsobom môže dôjsť len celkom výnimočne najmä vtedy, ak by obvinený nemal obhajcu, hoci by boli\nsplnené dôvody na povinnú obhajobu. Iné prípady porušenia práva na obhajobu sú prakticky vylúčené\nnakoľko, a to najvyšší súd opätovne zdôrazňuje, k výroku o vine - k priebehu a okolnostiam skutku sa\nžiadne dôkazy nevykonávajú.\nTakéto pochybenie dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu\npráva na obhajobu obvineného G. O. zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá už sama o\nsebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nNapriek tomu dovolací súd poznamenáva:\nPokiaľ ide o obvineným namietané odmietnutie návrhu na doplnenie dokazovania - nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov,\nzodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným\nnávrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť,\nresp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (R 116/2014).\nNevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či\nrozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za\nskutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti\nrozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie.\nS ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní\nnavrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého bolo rozhodnuté podľa § 272 ods. 3\nTrestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku v zmysle § 168\nods. 1 druhá veta Trestného poriadku) zodpovedať dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\nVyššie uvedený záver v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti\nskutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným\nspôsobom z podnetu dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku.\nPokiaľ teda neúplnosť a nesprávnosť skutkových zistení ustálených súdmi nižších súdov nemôže\ndovolací súd preskúmavať v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku, nemožno takéto „skutkové\" preskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní\ndosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať) prostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného\nv § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, napríklad uplatnením dovolacej námietky spočívajúcej v tom,\nže v pôvodnom konaní nebol vykonaný konkrétny dôkaz, ktorý však podľa subjektívneho hodnotenia\ndovolateľa vzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal (s argumentom, že preto bolo\nchybou jeho odmietnutie postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku).\nPosúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia\ndôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom\nkonaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv.\nskutkovej vete výroku o vine obvineného.\nZáver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie je možný bez primárneho posúdenia\notázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorý je zase\n\nvýsledkom procesu hodnotenia dôkazov podľa kritérií upravených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nz ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní nemožno posudzovať\nizolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov.\nVyššie uvedený záver tak zohľadňuje systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov\nupravených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť, v\npredmetnej veci medzi dovolacími dôvodmi upravenými v tomto ustanovení pod písmenami c) a i) a na\nvetu za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku logicky nadväzujúci ako jediný možný\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nV konkrétnej veci, kde bolo vykonané len obmedzené množstvo dôkazov k výroku o treste a žiadny\nk výroku o vine (súd prijal vyhlásenie obvineného o vine), a to za prítomnosti obhajkyne obvineného\nnajvyšší súd nezistil ani len v náznakoch naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\nNajvyšší súd uzatvára:\n1/ Proti výroku o vine rozsudku súdu I. stupňa, ktorý bol výsledkom postupu podľa § 257 ods. 5, ods. 7\nTrestného poriadku, možno dovolanie proti výroku o vine podať len podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku - bez výhrad.\n2/ Zmenu výroku o treste v rozsudku, ktorý bol výsledkom postupu podľa § 257 ods. 5, ods. 7 Trestného\nporiadku, možno docieliť dovolaním podaným podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku - ak\nbol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý\nzákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. To nie je prípad obvineného G. O., pretože okresný súd\nobvinenému ukladal trest v správne ustálenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona s\nohľadom na § 36 písm. n) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona.\nNepoužitie pri ukladaní trestu aj ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona (ako opatrne\nnaznačil dovolateľ) nie je okolnosťou napĺňajúcou tento ani iný dovolací dôvod (R 5/2011).\n3/ Zmenu výroku o treste v rozsudku, ktorý bol výsledkom postupu podľa § 257 ods. 5, ods. 7\nTrestného poriadku, možno docieliť dovolaním podaným podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\n- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia len vtedy, keby bol obvinenému uložený trest v rozpore s\nhmotnoprávnymi ustanovenia kogentnej povahy, vzťahujúcimi sa na druh a výmeru trestu - ustanovenia\no úhrnnom, súhrnnom, spoločnom a ďalšom treste - § 41, § 42, § 43 Trestného zákona.\nNejde a nemôže ísť o situáciu, ktorá by sa mala opierať o preskúmavanie správnosti právnej kvalifikácie\nkonania obvineného, pretože výrok o vine je z tohto dovolacieho dôvodu nenapadnuteľný a nezmeniteľný\n(viď. bod 1/).\nPokiaľ obvinený namieta neprimeranosť - prísnosť uloženého trestu, tak výrok o treste mohol v\npredmetnej veci najvyšší súd skúmať len s ohľadom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku, nie s ohľadom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku,\nako uviedol obvinený v dovolaní.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku:\nV tomto prípade možno podať dovolanie z jedného z týchto dôvodov:\n- obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo\n- obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.\nUložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému\nmimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný\nza vinného, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu\npovinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.). Dovolanie\nmožno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný\n\ntrestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu prepadnutia majetku za prečin). Tento dovolací dôvod možno\npoužiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto\ntrestov súčasne nepripúšťa.\nDruhom trestu, ktorý zákon nepripúšťa, sa rozumejú najmä prípady, kedy bol obvinenému uložený\nniektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) bez splnenia tých podmienok, ktoré zákon\npredpokladá, t. j. pokiaľ v konkrétnom prípade určitému páchateľovi za určitý trestný čin nebolo možné\nuložiť niektorý druh trestu s ohľadom na jeho zvláštne zákonné podmienky (napríklad trest vyhostenia\nobčanovi Slovenskej republiky, trest zákazu činnosti za trestný čin, ktorý nebol spáchaný v súvislosti s\ntouto činnosťou, trest prepadnutia veci, ktorá nepatrí páchateľovi a pod.).\nOkresný súd pri zistení poľahčujúcej okolností - § 36 písm. n) Trestného zákona a zistení jednej\npriťažujúcej okolnosti - § 37 písm. m) Trestného zákona správne a v súlade so zákonom ukladal\nobvinenému O. trest podľa § 38 ods. 2, Trestného zákona v sadzbe s rozpätím šesť mesiacov až tri roky,\na teda trest bol obvinenému uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Možno teda skonštatovať,\nže v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon pripúšťa a trest mu bol\nuložený v rámci trestnej sadzby (nie mimo nej).\nDovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nemôže byť len neprimeranosť\ntrestu pociťovaná obvineným či už ako prísna alebo mierna, ak bol trest vymeraný v rozmedzí\nurčitej trestnej sadzby. Obvinený môže dovolaním účinne namietať len nezákonne uložený trest mimo\nhraníc trestnej sadzby, prípadne neprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri hodnotení dôkazov\nvzťahujúcich sa k voľbe druhu a výmery trestu.\nPokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine,\nmožno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa §\n371 ods. 1 písm. i) a § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku je taký, že prvý z nich je všeobecným\nhmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o\ntreste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej\naplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý\nprostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa\nviaže k výroku o treste.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nemôže byť naplnený ani tým, že\nobvinenému nebol uložený trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 Trestného zákona. Hoci\nsúd môže využiť moderačné ustanovenie podľa uvedených ustanovení a trest vymerať v rámci zníženej\ntrestnej sadzby, ak však takto neučiní, nemožno sa v dovolacom konaní domáhať uloženia nižšieho\ntrestu. Je výhradnou právomocou prvostupňového alebo odvolacieho súdu, aké okolnosti zohľadní pri\nvýmere trestu a použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona a zásah do tejto právomoci súdov nižšieho\nstupňa zo strany dovolacieho súdu by bol porušením zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí.\nObdobný záver možno primerane aplikovať aj na situáciu, keď je obvinenému ukladaný trest po prijatí\njeho vyhlásenia o priznaní viny.\nTrest odňatia slobody bol obvinenému uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, čiže zákonným\nspôsobom, preto spomenutá námietka nenapĺňa dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku a ani iný dovolací dôvod.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/104/2019", "guid": "1bc2a7c7-9d47-4d4c-9be8-c331f7fc2783:9dfc9337-1c19-405d-8272-c2b94fcb07fb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}