{"guid": "a5f120f5-93f5-4c5f-b35c-f5366250a123:30796d89-01b6-4b7f-af41-a0c39c85812a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1", "spisova_znacka": "7Cdo/118/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/118/2020 z 23. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2020, sp. zn. 7Cdo/118/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1", "identifikacne_cislo": "2317213692", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30796d89-01b6-4b7f-af41-a0c39c85812a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/118/2020\n2317213692\n23. 07. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:2317213692.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: 1/ M., nar. X. marca\nXXXX, 2/ I., nar. X. decembra XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych\nvecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matky E., bytom W., toho času L., zastu´penej Mgr. Ondrejom\nBartošovičom, advokátom so sídlom Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa a otca M., bytom W., zastu´pene´ho\nJUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advoka´tom so si´dlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, o zmenu úpravy\npráv a povinností k maloletému I. a iné, vedenej na Okresnom su´de Galanta pod sp.zn. 21P/89/2017\no dovolani´ otca maloletých proti rozsudku Krajske´ho su´du v Trnave z 12. februára 2020 sp. zn.\n24CoP/65/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. júna 2019 č.k. 21P/89/2017-805\nudelil matke maloletých detí súhlas za otca maloletých detí na vysťahovanie maloletých detí, M. a\nI. do Nemeckej spolkovej republiky. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na\nzmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu I. Upravil styk otca s maloletým I. tak,\nako je uvedené vo výroku rozsudku. Matke maloletých detí uložil povinnosť písomne informovať otca\nmaloletých detí vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o zdravotnom stave\nmaloletých detí a všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí. Týmto rozsudkom\nzmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 24P/285/2014-44 z 23. februára 2015 v časti styku otca\nmaloletého dieťaťa s maloletým I. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je vysťahovanie sa maloletých detí do\nNemeckej spolkovej republiky v ich záujme.\n2. Na odvolanie otca Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. februára\n2020 sp. zn. 24CoP/65/2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žiadnemu z\núčastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že predmetom odvolacieho\nkonania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky v rámci úpravy rodičovských práv a povinností k\nmaloletým deťom na udelenie súhlasu matke za otca maloletých detí na vysťahovanie maloletých detí\ndo W., zamietnutie návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému I., na úpravu styku\notca s maloletým I. v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku a na uloženie\ninformačných povinností matke. S právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že vysťahovanie sa\nmaloletých detí do W. sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Uviedol, že pobyt maloletých\ndetí u matky je v záujme maloletých detí a tiež so záujmami spoločnosti, keď právo mať deti u\nseba zodpovedá zásade, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na\nrodičovskú výchovu a starostlivosť. Prvoinštančný súd sa podľa odvolacieho súdu tiež správne zaoberal\nšetrením pomerov v mieste, kde matka chce s maloletými deťmi žiť a bolo zistené, že má vytvorené\n\npodmienky pre starostlivosť a výchovu maloletých detí. Dodal, že otec nepredložil žiadne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a ktoré by boli v rozpore s tým, čo zistil súd prvej\ninštancie. Z vyjadrení maloletých vyplýva ich želanie bývať s matkou. Súd prvej inštancie správne podľa\nodvolacieho súdu vyhodnotil aj závery znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul záver,\nže dlhodobá zmena výchovného ako aj školského prostredia by z emočného hľadiska bola pre vývin\nmaloletých detí vhodná. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s\npodstatnými námietkami otca, ktorý vyjadril nesúhlas s udelením súhlasu na vysťahovanie maloletých\ndetí do W.. Odvolacia námietka o nezohľadnení záujmov maloletých detí je podľa odvolacieho súdu\nneopodstatnená.\n3. Proti rozsudku dovolacieho súdu podal otec dovolanie z dôvodu, že mu súdy nesprávnym procesným\npostupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Navrhol rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku. Namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený, odvolací\nsúd sa podľa neho nevysporiadal s podstatnými argumentmi a je nepreskúmateľný. Poukázal\nna to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho jednotlivými odvolacími námietkami, a to\nneaplikáciou ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o\nrodine“) súdom prvej inštancie, tiež neaplikáciou čl. 5 základných zásad o rodine súdom prvej inštancie,\nako aj odvolacím súdom. Odvolací súd sa podľa neho nevyjadril ani k námietke o nevykonaní nového\nznaleckého posudku. Súd prvej inštancie podľa neho nevyhodnotil, aké hľadiská záujmu maloletého\nzobral za rozhodujúce pre súhlas s vysťahovaním a pri zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého\ndo osobnej starostlivosti. Namieta, že odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivé konanie tým, že\nsa napriek námietkam otca proti znaleckému posudku PhDr. Lindy Kantona, PhD. č. 1/2019 nekriticky\nstotožnil so závermi znaleckého posudku. Uviedol, že odvolací súd opakoval výsledky znaleckého\ndokazovania bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami otca proti znaleckému posudku. Ďalej poukázal\nna rozpor záverov súdov so záujmom maloletých detí z dôvodu neovládania cudzieho jazyka, a to v\nkontexte s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 17. januára 2017 sp. zn. 26CoP/28/2016.\n4. Matka ani kolízny opatrovník maloletých sa k podanému dovolaniu otca nevyjadrili.\n5. Na konanie vo veciach starostlivosti su´du o malolety´ch sa s u´cˇinnostˇou od 1. ju´la 2016 vztˇahuje\nza´kon cˇ. 161/2015 Z.z. Civilny´ mimosporovy´ poriadok (dˇalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods.\n1 CMP sa na konania podlˇa tohto za´kona pouzˇiju´ ustanovenia Civilne´ho sporove´ho poriadku, ak\ntento za´kon neustanovuje inak.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) nezistil splnenie\npredpokladov pre odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444\nods. 1 a 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd následne po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\noprávnená osoba zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie treba odmietnuť.\n8. V danom prípade bolo dovolanie podane´ za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj\nza účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme\nopravných prostriedkov civilného sporového konania osobitne´ postavenie. Dovolanie aj naďalej nie\nje „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie bytˇ vnímaný (procesnými stranami, ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu (vidˇ napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/113/2012,\n2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnene´ podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patri´ do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015,\n3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\n\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/\nten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP) alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Otec vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania\nznemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia\nspravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn.\n4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací\nsúd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím\nbola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\nSo zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa,\nže procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.\n\n17. Otec namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Už\ndávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len\nza vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada\nkonania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá\nprípustnosť dovolania nezakladala. S týmto názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia\nsp.zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej\nnepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj\nzjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá\ninú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď\npísomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.\n1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,\nktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba\npovažovať aj naďalej za aktuálne.\n18. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R\n2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n19. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v celom rozsahu\nsa s ním stotožnil, pričom odkázal v podrobnostiach na odôvodenie tohto rozhodnutia. Dovolací súd\nzdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a\nurčujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí,\nak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne\nposúdenie veci. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov\nsa otec a matka domáhali, čo sledovali svojimi návrhmi a odvolaniami, z ktorých skutočností a\ndôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k\njeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. Z rozhodnutia sú tiež zrejmé úvahy odvolacieho súdu\nvedúce ho k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie o vysťahovaní maloletých v súlade s ich záujmom\na tým pádom k neakceptovaniu odvolacej argumentácie otca. Za procesnú vadu konania podľa § 420\npísm. f/ CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.\n20. Pokiaľ namieta, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou o neaplikácii\nustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine súdom prvej inštancie, najvyšší súd dodáva, že\ntáto námietka nie je dôvodná, nakoľko odvolací súd sa s týmto argumentom vysporiadal v rozsudku v\nods. 20. Rovnako sa vysporiadal aj s námietkou otca o neaplikácii čl. 5 základných zásad Zákona\no rodine v ods. 21, 22 a 25. Neobstojí ani dovolacia námietka o tom, že súd prvej inštancie\nnevyhodnotil, aké hľadiská záujmu maloletého zobral za rozhodujúce pre súhlas s vysťahovaním a\npri zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie\nsa totižto s touto námietkou zaoberal, rovnako aj odvolací súd a poukázal na ne. Pokiaľ otec namieta,\nže súdy pri rozhodovaní nezohľadnili tie skutočnosti, ktoré neviedli k rozhodnutiu v súlade\nso záujmom maloletých detí z dôvodu neovládania cudzieho jazyka, najvyšší súd poukazuje na to, že\nodvolací súd sa s touto námietkou zaoberal a dospel k záveru, že vo veci vedenej pred Krajským súdom\nv Trnave pod sp. zn. 26CoP/28/2016 išlo o odlišnú situáciu, nakoľko matka nežila v cudzej krajine,\nzákladným motívom bolo vycestovanie za účelom spolužitia s partnerom, matka pracovala a žila na\nSlovensku, zatiaľ čo v predmetnej veci matka žije a pracuje dlhšie obdobie v zahraničí, ovláda nemecký\njazyk a má v zahraničí stabilné prostredie.\n21. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\n\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n22. Dovolateľ ďalej namietal nedostatky v procese dokazovania, keď súdy nižšej inštancie nedoplnili\ndokazovanie, resp. nevykonali ním navrhovaný nový znalecký posudok. Najvyšší súd uvádza, že\nodvolací súd sa k už k tejto námietke otca vyjadril s tým, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie znalecké\ndokazovanie, nakoľko predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou PhDr. Lindou Kantona,\nPhD. považoval za dostatočný dôkaz.\n23. Dokazovanie je cˇastˇ civilne´ho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na\nrozhodnutie vo veci. Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc\nposu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa\nzabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d nie je v civilnom konani´ viazany´ na´vrhmi\nstrán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky navrhovane´ do^kazy. Posu\n´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z navrhnuty´ch do^kazov budu´ v ra´mci\ndokazovania vykonane´, je vecou su´du, a nie strán sporu. Pokialˇ su´d v priebehu civilne´ho konania\n(pri´padne) nevykonal vsˇetky navrhovane´ do^kazy alebo vykonal ine´ do^kazy na zistenie rozhoduju\n´cich skutocˇnosti´, nemozˇno to povazˇovatˇ za procesnu´ vadu konania znemozˇnˇuju´cu realiza´ciu\nprocesny´ch opra´vneni´ strán sporu (vidˇ R 125/1999).\n24. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a\nnedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n25. V súvislosti so spochybňovaním správnosti skutkových zistení a spôsobu vyhodnotenia dôkazov\nodvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové závery, ku ktorým\ndospeli súdy nižších inštancií. V zmysle § 442 CSP je totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého\nvychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie\nskutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\nDovolací súd na tomto mieste poukazuje na skutkové a právne závery súdov nižšej inštancie, ktoré mali\nna základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané.\n26. Nakoľko dovolanie otca nie je prípustné podľa § 420 CSP, najvyšší súd dovolanie otca v zmysle §\n447 písm. c/ CSP odmietol.\n27. O na´hrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolaci´ su´d podlˇa ust. § 52 CMP tak, zˇe zˇiaden\nz u´cˇastni´kov nema´ na´rok na na´hradu trov dovolacieho konania.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24CoP/65/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "21558b67-7a57-4a02-953c-098fa84a6789:3c9d1fbe-24a8-42bf-8264-412f747cbfdc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618200828.1", "spisova_znacka": "24CoP/65/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/65/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200828.1"}, {"guid": "2f334221-0143-4953-a749-2a316a669ed1:99da49af-828a-4c43-90c1-4be7689768fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2716200914.5", "spisova_znacka": "26CoP/28/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/28/2016 z 16. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-01-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2716200914.5"}], "citovane_v": []}