{"guid": "9d3300c5-d38c-4dc8-896f-d656d8e442d9:8dc067d4-36db-4b70-b9dc-48793520fd4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2020 z 28. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2020, sp. zn. 6Cdo/37/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1", "identifikacne_cislo": "2214222441", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "datum_vydania": "2020-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dc067d4-36db-4b70-b9dc-48793520fd4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/37/2020\n2214222441\n28. 10. 2020\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2020:2214222441.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. T., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho v D. Y.,\nS. XXXX/XXA, zastúpeného Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom v Trnave, Vajanského\n10, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom v Bratislave, Račianska 71, o zaplatenie 3 000 000,- eur, vedenom na Okresnom súde\nDunajská Streda pod sp. zn. 16C/223/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nz 29. januára 2019 sp. zn. 25Co/231/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) prvým\nvýrokom rozsudku z 23. mája 2017 sp. zn. 16C/223/2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do\ntroch dní sumu 1300 eur; druhým výrokom žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 2 998 700 eur zamietol\na tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s\npoukazom na § 3 ods. 1 písm. a) a d), § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9, § 17 ods. 1,\n2 a 3, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), § 101, § 563 Občianskeho\nzákonníka a § 50 ods. 6 Trestného zákona. Uzavrel, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi\nnezákonným uznesením o vznesení obvinenia v konaní sp. zn. 1 T 42/2010 a nesprávnym úradným\npostupom (prieťahy pri doplnení dôvodov zahláseného odvolania) v tomto konaní. Škoda spočíva v\nskutočnej škode - trovách obhajoby podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v sume 300 eur. Žalobca\nmá ďalej podľa § 17 ods. 2 cit. Zákona nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za uvedené prieťahy v\nsume 1000 eur. Žalobe žalobcu preto vyhovel v rozsahu 1300 eur a vo zvyšnej časti ju ako nedôvodnú\nzamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a hoci bola žalovaná\nv konaní úspešná len sčasti, vzhľadom na to, že percento úspechu žalobcu je menej než 0,1%, priznal\nsúd žalovanej plnú náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudkom z 29.\njanuára 2019 sp. zn. 25Co/231/2017 prvým výrokom odmietol odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu\nvýroku I. napadnutého rozsudku. Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti výroku I. tak, že v časti o zaplatenie sumy 1000 eur žalobu zamietol a vo zvyšnej\nvyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 300 eur rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že zmenil\nlehotu na plnenie povinnosti na 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom v napadnutej\nzamietajúcej časti výroku II. o zaplatenie sumy 2 998 700 eur rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a\nposledným výrokom žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,98 %.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalobcu podané proti vyhovujúcemu výroku odmietol\nako podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) C. s. p.). Vychádzal z názoru, že aj pred účinnosťou\n\nnovely č. 412/2012 Z. z. platilo, že v prípade nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti,\nresp. v prieťahoch v konaní, súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom sám o otázke, či v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu došlo, nebol\noprávnený rozhodovať. Mohol vychádzať len z niektorého z uvedených rozhodnutí, ktorá podmienka v\ndanom prípade splnená nebola, pretože žalobca nepreukázal, že by podal proti prípadným prieťahom\nprokurátora alebo súdu v trestnom konaní sťažnosť, o ktorej by bolo rozhodnuté v jeho prospech,\nalebo že by disponoval rozhodnutím Ústavného súdu SR, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva\nkonštatujúcim prieťahy v konaní. Vzhľadom na uvedené je právne posúdenie veci prvoinštančným\nsúdom v časti konštatovaného nesprávneho úradného postupu nesprávne. Odvolací súd v žalovanou\nnapadnutej vyhovujúcej časti preto výroku I. napadnutý rozsudok v zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak,\nže žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1000 eur, titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, ako nedôvodnú zamietol. K škode spočívajúcej v trovách obhajoby v\ntrestnom konaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, ktoré v celom rozsahu preberá. V konaní bol jednoznačne preukázaný tento nárok\nžalobcu, a to v rozsahu správne ustálenej výške 300 eur. Pokiaľ ide o ostatnú uplatnenú skutočnú\nškodu a ušlý zisk, správne sú závery súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nv otázke vzniku uplatnenej škody a ušlého zisku, a ani pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou a ušlým ziskom. Žalobca kvalifikovane nepreukázal\nsvoju zníženú pracovnú schopnosť, ktorá mala nastať práve v súvislosti s prebiehajúcim trestným\nstíhaním. Znamená to, že nepreukázal ani skutočnosť, že v jej dôsledku nebol schopný dosahovať\npríjmy, aby pokryl svoje výdaje a bol schopný platiť úvery, poistky, výživné, či nájom za užívanie auta\na pohonné hmoty. Pokiaľ žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným trestným\nstíhaním a poklesom svojej schopnosti venovať sa podnikateľskej činnosti, či plniť si svoje povinnosti\nz uzatvorených pracovných pomerov, nepreukázal ani skutočnosť, že mu tvrdený zisk z podnikania,\nukončených pracovných pomerov či zmlúv ušiel práve preto, že bol trestne stíhaný. Odvolací súd\nrovnako ako súd prvej inštancie nevidel dôvod na finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy,\nnakoľko žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nezákonného rozhodnutia vznikli následky v jeho\nosobnej sfére takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie požadovanej peňažnej náhrady\nnemajetkovej ujmy. Nepreukázal, že porušenie práva predstavovalo pre neho subjektívnu ujmu, ktorú\nskutočne aj pociťoval. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho III. výroku považoval za vecne správne\na preto ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p.\n3. Proti II., III. a IV. výroku rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“).\nNavrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť, prípade zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní\nuviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Namietal, že odvolací súd (aj súd prvej inštancie)\nmu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uvedený procesný nedostatok videl v tom,\nže súdy neprihliadali na dôkazy ním predložené, ktoré preukazovali jeho nárok na zaplatenie žalovanej\nsumy.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a na to\noprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené\npodmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že\ndovolanie je potrebné odmietnuť. Odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) rozhodnutia dovolacieho\nsúdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších\nprocesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a\nzjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti\nrozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej\nprávnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to\ndovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v\nnesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.\n\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je\n(procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1\nC. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n10. Dovolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. Zaoberanie\nsa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť konania\nv zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci),\njednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods. 1\nC. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť\npodaného dovolania, v dôsledku čoho sa zaoberanie prípadným ďalším uplatneným dovolacím dôvodom\nvyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.\n11. Dovolateľ za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. uviedol, že súdy neprihliadali na\ndôkazy ním predložené, ktoré preukazovali jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy.\n12. V súvislosti s námietkou dovolateľa o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného) súdu v procese\ndokazovania, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových\nokolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej\núprave civilného sporového konania (C. s. p.), ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. postup súdu v procese zisťovania\nskutkových podkladov pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Na základe uvedeného je\nvyššie uvedená námietka dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.\nf/ C. s. p. nedôvodná.\n13. Následne dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho dovolateľom\nuplatneného dovolacieho dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci.\n14. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n15. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n16. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.\np. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok\nodvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n17. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne uvedenie právnej otázky\ndovolateľa, ktoré riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o\notázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v jeho rozhodovacej praxi nebola vyriešená\nalebo ktorá je rozhodovaná rozdielne.\n18. Nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím\nsúdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je\npovinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným\nprávnym zástupcom. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného\nprípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver\naplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.\n19. V predmetnej veci dovolateľ síce v dovolaní uviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (t. j. § 421 C. s. p.), vôbec však nevymedzil, ktoré právne posúdenie veci\npovažuje za nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. V dovolaní absentuje vymedzenie právnej\notázky, resp. otázok, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorých riešení sa odvolací\nsúd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prípadne ktoré v praxi dovolacieho\nsúdu vyriešené neboli alebo sú rozhodované rozdielne. Za riadne vymedzenie tohto dovolacieho\ndôvodu nemožno považovať len polemiku, resp. nesúhlas dovolateľa s právnym názorom odvolacieho\nsúdu. V tejto časti dovolanie dovolateľa nespĺňa zákonné požiadavky vymedzenia dovolacieho dôvodu\nspôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 432 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1 C. s. p.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na uvedené dovolanie žalobcu podané pre\nzmätočnostnú vadu ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol a podané pre nesprávne\nprávne posúdenie veci odmietol podľa § 447 písm. f) C. s. p. z dôvodu jeho nevymedzenia spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 C. s. p.\n21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}