{"guid": "3ba0fa5d-6cdc-4429-8912-2e7f5badd720:90f548ef-7c2a-447b-b08b-07fdb94fbe74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/318/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/318/2018 z 23. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2020, sp. zn. 7Cdo/318/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1", "identifikacne_cislo": "2210210765", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "nazov": "§ 603 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-603.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-603"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "nazov": "§ 458 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "nazov": "§ 117 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-117", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-603", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-117", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90f548ef-7c2a-447b-b08b-07fdb94fbe74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/318/2018\n2210210765\n23. 07. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:2210210765.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. V., bývajúcej v O., H. ulica č. XXX/X, proti\nžalovanej 1/ L. O., bývajúcej v L.-C., C. trieda č. XXXX/X a žalovanej 2/ DAN-FARM s.r.o., so sídlom\nv Blahovej, Hlavná č. 65, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JÁNSKY & PARTNERS s.\nr. o., advokátska kancelária, so sídlom v Nitre, Štúrova č. 13, o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5C/36/2010, o dovolaní žalovanej 2/\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. januára 2018 sp. zn. 25Co/103/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa a žalovaná 1/ nemajú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dunajská Streda (ďalej tiež „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 29. novembra 2016 č.\nk. 5C/36/2010 - 254 vo výroku I. určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 7.10.2008 medzi žalovanými\n1/ a 2/ s vykonaným vkladom vlastníckeho práva ku dňu 20.11.2007 zo žalovanej 1/ na žalovanú 2/\nk nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. O., vedené na LV č. XXX Okresného úradu Dunajská\nStreda, odbor katastrálny, parcely registra \"E\", parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 169\n429 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 11 550 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 140\n813 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 863 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 5 424 m2,\nparc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 4397 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 2 087 m2, parc.\nč. XXXX/X orná pôda o výmere 64 032 m2 v podiele 1/5-iny a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.\nO. vedené na LV č. XXX ako parcela registra „E\", parc. č. XXXX orná pôda o výmere 174 971 m2 v\npodiele 13/160-ín je neplatná. Výrokom II. súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne\na nerozdielne žalobkyni trovy konania v plnej výške. Vo výroku III. súd vyslovil, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.\nRozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 40a, § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 3\nObčianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „OZ\"), § 34 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), s použitím §\n137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „CSP\").\nSúd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalobkyňa\nnadobudla spoluvlastnícky podiel 13/320-ín k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a podiel 1/10-iny\nk nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol vykonaný pod č.\nV 298/95. Z výpovedí žalobkyne a žalovanej 1/ mal súd za preukázané, že rodina žalobkyne skupovala\nnehnuteľnosti už pred dvadsiatimi rokmi, keď na nehnuteľnostiach hospodárili. Za tým účelom tieto\nnehnuteľnosti mala žalovaná 1/ ponúknuť na predaj žalobkyni, keď zmluvu uzavrel v mene žalobkyne\njej manžel a vyplatil podiel žalovanej 1/, od ktorej zmluvy žalovaná 1/ neskôr odstúpila, pričom naďalej\nrodina žalobkyne na predmetnej nehnuteľnosti hospodárila, ako potvrdila aj žalovaná 1/. Spor medzi\nnimi vyústil do súdneho sporu, ktorý skončil v roku 2010 v prospech žalovanej 2/ a následne na to\nžalovaná 1/ neponúkla opakovane na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni, ako spoluvlastníčke\n\npre zhoršené vzťahy, ale odpredala ich žalovanej 2/ vedome s úmyslom obísť zákon. Výpoveď žalobkyne\no záujme odkúpiť nehnuteľnosť na podnikanie, nespochybnila ani žalovaná 2/. Z evidencie nehnuteľností\nbolo zrejmé, že nápravu nedosiahne len tým, že sa jej zachová predkupné právo voči nadobúdateľovi,\nkeď nehnuteľnosť bola zaťažená záložným právom banky, ktoré obmedzilo dispozíciu s nehnuteľnosťou.\nRodina žalobkyne podnikala a nehnuteľnosti boli kupované v rozmedzí dvadsiatich rokov, v čom mienili\npokračovať aj v prípade tohto spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná 2/ kupovala nehnuteľnosť rovnako\nna podnikanie, preto v blízkej budúcnosti nemá záujem o jej predaj, keď nehnuteľnosť zaťažila záložným\nprávom banky. Rozhodnutie súdu o vyslovení relatívnej neplatnosti právneho úkonu malo byť podkladom\nna zápis do katastra nehnuteľností, čím sa mal odstrániť stav neistoty po tom, čo sa žalobkyňa\núčinne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, momentom doručenia žaloby protistrane. Kúpna\nzmluva sa tým stala neplatnou od počiatku. Žalobkyňa mala záujem o navrátenie do pôvodného stavu\nspoluvlastníctva a následne využiť predkupné právo na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu. Súd\nskonštatoval, vychádzajúc z § 140 v spojení s § 116 a § 117 OZ, že príbuzenský vzťah medzi žalobkyňou\na žalovanou 1/ neexistuje, vzhľadom na to zákon stanovuje povinnosť spoluvlastníka ponúknuť svoj\nspoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom, pričom ak sa jedná o nehnuteľnosť, musí byť\nsplnená písomná forma. Súd skonštatoval, že v prípade porušenia predkupného práva je daná možnosť\noprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z § 603 ods. 3 OZ.\nOprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného\nspoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti\nzmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej\nosobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých\nich kúpil od povinnej osoby; ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania\nrozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 zákona v tom čase\núčinnom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP\").\nTreťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.\nSúbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné\nnásledky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani\niný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. Momentom\núčinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu nastáva stav, ako keby právny\núkon nebol urobený. To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje\nnavrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane\npráv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Súd prvej inštancie ustálil, že bolo preukázané, že\nžalovaná 1/ predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke podiely previesť na žalovanú 2/, neponúkla\npodiely na nehnuteľnostiach ostatným spoluvlastníkom, a teda ani žalobkyni, čím si nesplnila povinnosť\nvyplývajúcu z § 140 Občianskeho zákonníka, čím porušila predkupné právo žalobkyne. Žalobkyňa\nvyužijúc svoje právo v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho\núkonu o prevode podielu. Kúpna zmluva bola uzavretá 17.10.2007 a účinná 20.11.2007 a žaloba bola\nsúdu doručená dňa 16.7.2010, teda v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote. Keďže žalobkyňa sa\ndovolala neplatnosti právneho úkonu v zákonom stanovenej dobe, keď sa preukázalo, že žalovaná 1/\nsvoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na predaj žalobkyni ako spoluvlastníčke, ktorá nebola blízkou\nosobou, spôsobilo to neplatnosť právneho úkonu od počiatku.\nNa odvolanie obidvoch žalovaných Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 10.\njanuára 2018 sp. zn. 25Co/103/2017 prvým výrokom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a druhým\nvýrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Predmetom\nprieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené žalovanou 2/ bolo posúdiť, či\nsa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne\nna požadovanom určení, teda či vec správne právne posúdil; a na základe odvolania podaného\nžalovanou 1/, či súd nesprávnym procesným postupom - neumožnením žalovanej 1/ vypovedať pred\nsúdom v mieste jej bydliska, znemožnil žalovanej 1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.\nHoci žalovaná 1/ formálne odkázala na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 písm. g), že\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prístupné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tieto iba odkazom na cit. ust. uplatnené dôvody\nodvolania bližšie nerozviedla a nijako neodôvodnila. Jediným reálne a účinne uplatneným odvolacím\ndôvodom žalovanej 1/ preto bolo jej tvrdenie, že súd jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva (§ 365 ods. 2 písm. b/ CSP). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaná 1/ bola\nvypočutá pred dožiadaným súdom Okresným súdom Košice I dňa 25.6.2013, kedy po riadnom\npoučení k veci vypovedala, jej výpoveď je zachytená v zápisnici z uvedeného výsluchu vyhotovenej\n\ndožiadaným súdom tvoriacej súčasť tohto spisu a na nasledujúcom pojednávaní súdu prvej inštancie\ndňa 22.10.2013 bola výpoveď aj oboznámená. Súd jej obsah zachytil aj v odôvodnení rozsudku súdu\nprvej inštancie (ods. 3). Neskôr žalovaná 1/ opakovane využila svoje právo na písomné vyjadrenia\nk veci, ktoré podania tvoria obsah spisu. Odvolací súd skonštatoval, že tým, že súd prvej inštancie\nnenariadil zopakovanie dôkazu výpoveďou žalovanej 1/ pred dožiadaným súdom na základe jej návrhu\nsvojím postupom neodňal žalovanej 1/ možnosť konať pred súdom a nebol tým založený dôvod\npre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že by súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane - žalovanej 1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej\n2/ odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvoinštančný, že v danom prípade žalobkyňa\npreukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že predmetná kúpna zmluva, ktorou\ndošlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zo žalovanej 1/ na žalovanú 2/ tak, že\ntým bolo porušené predkupné právo žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky daných nehnuteľností,\nv dôsledku toho, že žalovaná 1/ jej pred prevodom neponúkla svoje spoluvlastnícke podiely na predaj,\nje neplatná. V konaní bolo preukázané a žalovanými nespochybnené, že žalobkyňa spolu s rodinou už\npribližne 20 rokov hospodária - podnikajú na nehnuteľnostiach, a to i na časti dotknutých nehnuteľností\ntvoriacich jej spoluvlastnícky podiel. Dokonca došlo k prevodu dotknutých spoluvlastníckych podielov\nzo žalovanej 1/ na žalobkyňu, neskôr však žalovaná 1/ od zmluvy odstúpila. Žalovaná 1/ deklarovala\nzáujem predmetný podiel od žalovanej 2/ odkúpiť za účelom hospodárenia na daných nehnuteľnostiach.\nOdvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že žalovaná 1/ má naliehavý právny\nzáujem na zvolenom spôsobe riešenia postupu po porušení jej predkupného práva žalovanou 1/, a\nteda naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva, ktorou žalovaná 1/ previedla\nsvoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve tiež žalobkyne, za súčasného\nporušenia predkupného práva žalobkyne, na žalovanú 2/, je relatívne neplatná. Zákonné podmienky\nurčenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy boli pritom v konaní preukázané a ani žalovanými v konaní\nneboli spochybňované. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil, keď žalobe vyhovel.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ včas, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu dovolanie. Namietala porušenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP, keď súdy nižšej inštancie\nnesprávne právne posúdili existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti\npredmetnej kúpnej zmluvy a mala za to, že v danom prípade podmienka vyhovenia žalobe splnená\nnebola a súd mal žalobu zamietnuť. Poukázala na R 17/1972, v zmysle ktorého určovacia žaloba\nako taká je vhodný nástroj procesnej ochrany práv predovšetkým vtedy, ak by bez toho určenia\npráva, ktorého určenia sa žalobca žalobou domáha, bolo ohrozené právo žalobcu, resp. v prípadoch,\nkde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým. Podstatou je eliminovať\nstav ohrozenia a vniesť istotu do tých právnych vzťahov, ktoré sú neisté. Podaná určovacia žaloba\nvšak nenapĺňa opísaný účel, keďže napadnutým rozsudkom nedochádza k žiadnej zmene právneho\npostavenia žalobkyne. Za predpokladu právoplatnosti rozhodnutia by bol založený právny stav, kedy\nby žalobkyňa mala predkupné právo podľa § 140 OZ voči žalovanej 1/ ako spoluvlastníčke\npredmetných nehnuteľností. Rovnaké právne postavenie má však žalobkyňa aj doposiaľ, nakoľko\njej predkupné právo konaním žalovanej 1/ nezaniklo, ale zostalo zachované voči žalovanej 2/\nako súčasnej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností. Dovolateľka tiež konštatuje, že zámerom\nzákonodarcu bolo zabrániť zbytočným sporom, ktoré pre praktický život nemajú žiaden význam a\ntaký následok má aj toto konanie. Dodáva, že žalovaná 1/ nie je povinná ani po úspešnosti žaloby\nvec predať žalobkyni, teda ani úspešnosť určovacej žaloby žalobkyni nezabezpečí nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dovolateľka opakovane pripomína, že pokiaľ mala žalobkyňa\nskutočný záujem o kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, mala postupovať\nv zmysle § 603 ods. 3 OZ a nie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Takýto postup je v\nsúlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR R 17/1972. Vzhľadom na nesplnenie procesných\npodmienok preukázania naliehavého právneho záujmu je posúdenie skutkového stavu v merite\nveci bezpredmetné. Aj napriek tomu dovolateľka poukazuje na skutočnosť, že sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobkyne a žalovanej 1/. Vzhľadom na to, že súd nesprávne\nprávne posúdil naliehavý právny záujem žalobkyne na vydaní rozhodnutia, odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu dovolateľka žiada, aby dovolací súd dovolaním napadnutý\nrozsudok v zmysle § 449 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu len opísala skutkové okolnosti sporu vo vzťahu k\npredmetným nehnuteľnostiam a k sporu so žalobkyňou a opísala priebeh sporov v obdobiach, počas\n\nktorých sa snažila úradne prinavrátiť vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam, prípadne sa snažila o\nnáhradu škody, ktorá jej v súvislosti s užívaním nehnuteľností žalobkyňou a jej manželom vznikla.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a 421 CSP.\nV preskúmavanej veci z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka uplatňuje dovolací dôvod v zmysle §\n432 ods. 1 CSP, t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nPrípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1 a ods. 2 C. s. p.).\nDovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod.\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý\ndovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom a nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania. Len v prípade, že dovolateľ správne naformuluje právnu otázku má dovolací súd\nmožnosť posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej\nriešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo či v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nVo všeobecnosti treba považovať právne posúdenie za nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto\nčinnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo\nsprávne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\nNesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením\nskutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad,\nalebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.\nV prípade § 421 ods. 1 písm. a) CSP je významnou tá otázka, na ktorej zodpovedaní odvolací súd založil\nsvoje rozhodnutie, pričom sa jej vyriešením odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Pritom však v dovolaní musí byť otázka riešená odvolacím súdom naformulovaná presne, jasne a\nzrejme konkretizovaná, musí byť uvedené ako sa s ňou odvolací súd vysporiadal a súčasne je potrebné\ndoplniť aj konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vyriešením\ntejto otázky sa odklonil od konkretizovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nZ dovolania dovolateľky vyplýva, že namieta právne posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobkyne\nna podanej určovacej žalobe, keďže napadnutým rozsudkom nedochádza k žiadnej zmene právneho\npostavenia žalobkyne. Aj po rozhodnutí súdmi nižších inštancií zostáva zachované rovnaké právne\npostavenie žalobkyne podľa § 140 OZ, nakoľko jej predkupné právo nezaniklo, ale zostalo zachované\nvoči žalovanej 2/ ako súčasnej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností. Žalovaná 1/ nie je povinná\n\nani po úspešnosti žaloby žalobkyne vec predať žalobkyni, teda ani úspešnosť určovacej žaloby\nnezabezpečí žalobkyni nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa mala postupovať\nv zmysle § 603 ods. 3 OZ a nie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Týmto nesprávnym\nprávnym posúdením veci malo dôjsť k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktoré\npodľa dovolateľky reprezentuje rozhodnutie R 17/1972.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky z 24. februára 1971 sp. zn. 2Cz/8/1971,\npublikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ČSSR, zväzok 1, ročník 1972, str. 45, pod\npublikačným č. R 17/1972, na ktoré sa dovolateľka odvoláva, judikovalo: „Naliehavý právny záujem na\nurčení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez\ntohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia\n§ 80 písm. c) OSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti\npodľa ustanovenia § 80 písm. b) OSP (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 88/1968 Zbierky\nrozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR).\" Súd v danej veci prejednával žalobu o vydanie vecí patriacich do\ndedičstva po zomrelom, alternatívne o vyplatenie polovice podielu z dedičstva a zároveň o určenie, že\nžalobkyňa je dedičkou zomrelého poručiteľa, ktorá žiadala, aby jej žalovaný zaplatil polovicu z hodnoty\ndedičstva. Obvodný súd pre Prahu 4 určil, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie polovice hodnoty\ndedičstva po poručiteľovi, ktorý bol otcom žalobkyne. Najvyšší súd Českej socialistickej republiky\nrozhodol o sťažnosti generálneho prokurátora o porušení zákona tak, že rozsudkami Obvodného súdu\npre Prahu 4, vydanými v tejto veci bol porušený zákon. Za okolnosti podstatné pre rozhodnutie o veci\npovažoval súd riadne vymedzenie predmetu žaloby. Podľa názoru súdu je žalobca povinný jasne a\nkonkrétne uviesť čoho sa domáha a z akého dôvodu. Ak by tak neučinil, je súd povinný postarať sa o\nto, aby také neúplné podanie bolo opravené. V prvom rade má zo žaloby jednoznačne vyplývať, či ide\no žalobu na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ OSP) alebo o žalobu na určenie, či tu právny vzťah\nalebo právo je alebo nie je (§ 80 písm. c/ OSP) alebo či ide o uplatnenie oboch týchto návrhov v jednej\nžalobe. Žalobný návrh musí byť presne formulovaný, keďže súd je viazaný návrhmi účastníkov, tak, aby\nrozsudkom rozhodol o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 OSP) a môže návrhy účastníkov prekročiť\na prisúdiť viac než čoho sa domáhali len za podmienok ustanovených zákonom v § 153 ods. 2 OSP. V\nprejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala, aby jej žalovaný vydal bližšie nekonkretizované predmety\ndedičstva, resp. zaplatil bližšie nešpecifikovanú finančnú čiastku, keďže ako dcéra poručiteľa mala dediť\nrovnakým dielom ako žalovaný, ktorý je synom poručiteľa. Súd v priebehu konania zistil, že konanie\no dedičstve bolo právoplatne skončené. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrejme ochrany v\nzmysle § 485 OZ, ktoré poskytuje oprávnenému dedičovi ochranu proti tomu, kto dedičstvo nadobudol.\nŽalobný návrh formulovala žalobkyňa však úplne všeobecne a neuviedla, ktoré veci z dedičstva jej\nmajú byť vydané alebo peňažná časť v akej výške zaplatená. Súd prvého stupňa uvedený nedostatok\nneodstránil v zmysle § 5 a § 43 ods. 1 OSP, rozhodnutie si zjednodušil tak, že o tomto návrhu vôbec\nnekonal, skutkový stav rozhodný pre posúdenie danej veci v zmysle § 485 OZ nezistil (§ 6 a § 120\nods. 1 OSP), v rozsudku o tomto návrhu nerozhodol (§ 152 ods. 2 OSP) a v odôvodnení sa ním taktiež\nnezaoberá (§ 157 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní preto uložil súdu prvého stupňa povinnosť v zmysle\nuvedených pochybení konať a celé konanie vo vzťahu k tomuto návrhu zopakovať. V ďalšom odôvodnení\nsvojho rozhodnutia sa zaoberá posúdením naliehavosti právneho záujmu v zmysle § 80 písm. b/ a\npísm. c/ OSP, pričom uvádza, že pokiaľ naliehavý právny záujem nie je daný, nemôže byť žaloba\nz tohto dôvodu opodstatnená. Právny záujem na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo\nprávo žalobcu ohrozené alebo kde by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu\npráva už došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva (§ 80 písm.\nb/ OSP), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ OSP žiadny význam. V takom\nprípade potom žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo\nje alebo nie je. Súd ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal podaním žalobkyne, v ktorom sa\ndomáha určenia, že je dedičkou poručiteľa, kde mal zisťovať aký úkon tým žalobkyňa mienila vykonať,\nči okrem návrhu na splnenie povinnosti uplatnila aj návrh na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie\nje. Súd prvého stupňa teda pochybil v tom, že si neobjasnil predmet konania, a teda neustálil si, či\nišlo o žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP a ak rozhodol, že žalobkyňa má nárok na polovicu\ndedičstva, či potom nerozhodol o niečom čo nebolo predmetom konania a zároveň sa nezaoberal ani\notázkou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takom určení. Pokiaľ sa dedičské konanie medzi\ntým právoplatne skončilo, mohla si žalobkyňa uplatniť nárok z dedičstva v zmysle § 485 OZ. V\nzávere vyhodnotil, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo 14. novembra 1968 bol porušený zákon v\nustanoveniach § 5, § 6, § 79, § 80 písm. b), c), § 120 odst. 1, § 152 odst. 2 a § 157 odst. 2 OSP vo vzťahu\nk ustanoveniu § 485 OZ a rozsudkom toho istého súdu z 30. januára 1969 tiež aj v ustanovení § 150 OSP.\n\nPojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu bola predmetom rozhodovania\nobčianskoprávneho kolégia, ktoré na zasadnutí 9. novembra 2018 prijalo do Zbierky stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. januára\n2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017, ako R 71/2018, v ktorom vyložilo rozsah pojmu ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu nasledovne: „Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle §\n421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a\nneskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych\nrozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho\nsúdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia,\nstanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II.\na IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\"\nVzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie R 17/1972 patrí medzi rozhodnutia publikované v Zbierkach\nsúdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR je možné hovoriť o rozhodnutí,\nktoré tvorí súčasť pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu\" v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) CSP. Avšak s poukazom na obsah rozhodnutia, na ktoré dovolateľka poukazuje, nie je možné\nvyhodnotiť, že by malo ísť o tú rozhodovaciu prax dovolacieho, ktorá by sa vzťahovala na spor,\nktorý je predmetom dovolacieho konania, a ktoré by sa malo odkláňať od rozhodnutí súdov nižších\ninštancií v tejto dovolacej veci. V konaní vedenom pod R 17/1972 išlo k nedostatočnému ustáleniu\nrozsahu predmetu žaloby vo vzťahu k nárokom žalobkyne z dedičstva poručiteľa. V tom prípade mali\nsúdy nižšieho stupňa riadne posúdiť žalobkyňou uplatnené návrhy v celom rozsahu a vysporiadať sa s\nnimi v rozhodnutí, a to nie len čo do rozsahu, ktorý nebol dostatočne zistený, ale aj čo do naliehavosti\nprávneho záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach, nakoľko takéto posúdenie nižšie súdy vôbec\nneriešili. Najvyšší súd vytýkal súdu prvého stupňa, že neodstránil nedostatky návrhov žalobkyne.\nDovolateľka v tomto dovolacom konaní ustálila právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nv danej veci, tak, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je\ndaný z dôvodu, že bolo opomenuté predkupné právo žalobkyne, nakoľko určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy uzatvorenej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ nezaručí nadobudnutie vlastníckeho práva k\nspoluvlastníckym podielom žalobkyňou od žalovanej 1/.\nPre úspešnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je potrebné, aby dovolateľka uviedla aj\nkonkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vyriešením tejto otázky sa\nsúd odklonil od konkretizovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Nakoľko dovolateľka\nuvádza rozhodnutie, ktoré svojím obsahom nezodpovedá predmet nastolenej otázky v dovolaní, ktorú\nmali súdy nesprávne právne posúdiť, a teda nie je možné posúdiť ani okolnosti odklonu v danej veci,\ndovolací súd má za to, že dovolateľka vo svojom odôvodnení dovolania neuviedla žiadne rozhodnutia\ndovolacieho súdu podporujúce jej argumenty nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom,\nktoré by vytvárali platformu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ak svoje dovolacie dôvody\nopiera o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, avšak bez podloženia relevantnými\nrozhodnutiami dovolacieho súdu, od ktorých sa rozhodnutie odvolacieho súdu má odkláňať, nie je možné\ntaké odôvodnenie dovolania považovať za kvalifikované v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, a teda\npokiaľ vykazuje dovolanie také zásadné nedostatky pri tomto dovolacom dôvode, nie je možné pristúpiť\nani k vyhodnoteniu prípustnosti dovolania vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Polemika s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, či spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, či neriešeniu skutkových zistení významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP. V prípade absencie konkretizovania od\nakej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sa má rozhodnutie odvolacieho súdu odkláňať,\nnemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu\ndovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať\nvšetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa\nodvolací súd odkláňa od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil\nprocesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii\nprávnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia\n§ 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič\nM. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež 3Cdo/28/2017,\n4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).\nVzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie dovolacieho dôvodu nebolo dostatočné, prípustnosť\ndovolania z tohto dôvodu nebolo možné vyvodiť Najvyšší súd preto dovolanie dovolateľky odmietol v\nzmysle § 447 písm. c/ CSP.\n\nNajvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/103/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "25ab5f47-20cd-4010-bddb-4aa78e0060ca:161c779c-3355-4209-b88b-bd20d81049cc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4409209419.2", "spisova_znacka": "25Co/103/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/103/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4409209419.2"}], "citovane_v": []}