{"guid": "cf34a5f5-abde-4b90-a351-d46c15f04be3:a2ddd970-2cc4-49e7-b5a1-403918510f8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3", "spisova_znacka": "4Obdo/48/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/48/2020 z 30. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2020, sp. zn. 4Obdo/48/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3", "identifikacne_cislo": "2116212786", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Priecelová", "sudca_id": 429, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-priecelova-429", "datum_vydania": "2020-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-27.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 1 písm. b) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-27.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-27", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-60", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2ddd970-2cc4-49e7-b5a1-403918510f8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/48/2020\n2116212786\n30. 11. 2020\nJUDr. Alena Priecelová\nECLI:SK:NSSR:2020:2116212786.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: JUDr. Erik Bilský, so sídlom Pekárska 11, Trnava\n917 01, IČO: 40 046 966, správca konkurznej podstaty úpadcu RAC spol. s r. o., so sídlom P. Pázmaňa\n49/3, Šaľa 927 01, IČO: 36 600 245 proti žalovaným: v 1. rade Ing. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, W., U., v 2.\nrade Mgr. Y. E., nar. XX. XX. XXXX, JK., U., obom zastúpeným JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária,\ns. r. o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava 831 04, IČO: 36 264 750, o určenie neúčinnosti\nprávneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/9/2016, o dovolaní žalovaných\nv 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. októbra 2018, č. k. 21CoKR/6/2017-139, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10.\nmája 2017, č. k. 25Cbi/9/2016-115 žalobu zamietol. Úpadcovi RAC spol. s r. o., IČO: 36 600 245 uložil\npovinnosť nahradiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá\ndňa 25. januára 2012 medzi úpadcom RAC spol. s r. o. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade a\nžalovanou v 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 31 a bytu č.\n32, na 4. poschodí, vo vchode č. 16/A, bytového domu súpisné číslo 134, postavenom na parcele „C“ KN,\nparc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX,\nnachádzajúceho sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Q., je neúčinná voči veriteľom prihláseným\ndo konkurzného konania úpadcu. Zároveň žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a\nnerozdielne do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 98.000,- Eur. Poukázal na to,\nže úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou\npopri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom zákonníku, pričom všeobecnými predpokladmi\nodporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky\nveriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa\nskráti uspokojenia pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude\npohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym\núkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nebolo možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti,\nak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačoval na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto\núkonom nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca tvrdil, že v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa\n25. januára 2012 úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 414.178,- Eur a majetok v sume 343.660,Eur, pričom do konkurzného konania bol zapísaný majetok v celkovej súpisovej hodnote 44.586,37 Eur.\nUvedené tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie považoval pri právnom posúdení ukrátenia za irelevantné,\n\nnakoľko bez predložených dôkazov nepreukazovali, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu\nuspokojenia veriteľov. Okresný súd zdôraznil, že žalobca musel preukázať, že hodnota majetku, ktorý\nzostal úpadcovi po účinnosti odporovaného právneho úkonu je nižšia ako hodnota zistených pohľadávok\nprihlásených do konkurzného konania existujúcich v čase účinnosti vykonaného právneho úkonu, teda\nsprávca nepreukázal, že sa znížila miera uspokojenia veriteľov pohľadávok existujúcich v čase účinnosti\nvykonaného právneho úkonu, a zároveň prihlásených do konkurzného konania. Nebol rozhodujúci\nstav, hodnota všetkých zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania, ale iba tých, ktoré\nexistovali v momente vykonania napadnutého právneho úkonu. Súčasne bola rozhodujúca iba taká\nhodnota všetkého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po\nvykonaní napadnutého právneho úkonu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal existenciu\niba jedného veriteľa, ktorý spĺňal uvedené kritériá, a to spoločnosť BTS NITRA, s. r. o., ktorá mala\nv čase účinnosti napadnutého právneho úkonu pohľadávku voči úpadcovi vo výške 288,- Eur, ktorú\nsi prihlásila v konkurznom konaní. Okrem tohto veriteľa však žalobca neoznačil žiadneho ďalšieho.\nSúčasne však uviedol, že po účinnosti napadnutého právneho úkonu mal úpadca majetok vo výške\n343.660,- Eur. V konaní mal žalobca preukázať, že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutého\nprávneho úkonu zostal,nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom došlo\nk ukráteniu ich uspokojenia. Okresný súd však ustálil, že žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. V\nkonaní nebolo žiadnym spôsobom žalobcom preukázané, že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu\npo účinnosti odporovaného právneho úkonu bola nižšia ako súčet prihlásených a zistených pohľadávok\nv konkurznom konaní existujúcich ku dňu účinnosti právneho úkonu. Vzhľadom k uvedenému tak nebola\nsplnená obligatórna podmienka ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005\nZ. z., ukrátenie prihlásených veriteľov. Preto v danom prípade nebolo ani rozhodujúce, že právny úkon\nbol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom a zákon predpokladá, že bol urobený s úmyslom\ndlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Bez splnenia\njednej z podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a to ukrátenie vymáhateľnej pohľadávky, nemožno\núspešne odporovať právnemu úkonu, aj keď sú ďalšie podmienky stanovené zákonom splnené.\n4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 29. októbra 2018, sp. zn.\n21CKR/6/2017 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určil, že kúpna zmluva uzavretá 25. januára\n2012 medzi úpadcom ako predávajúcim žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj\nbytu č. 31 a bytu č. 32, vo vchode č. 16/A, bytového domu súpisné číslo 134, v katastrálnom území\nQ., ako aj prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podielu na\npozemku, je neúčinná voči veriteľom úpadcu, žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne\na nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu 98.000,- Eur. Súčasne priznal úpadcovi voči žalovaným\n1. a 2. nárok na náhradu 100% trov konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie\nbez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné dopĺňať ani opakovať dokazovanie, nevyžadoval\nto verejný záujem. Uviedol, že súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok na právnej úvahe,\nže predpokladom odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 v spojení s § 60 ods. 1 zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii bolo to, aby celková hodnota majetku úpadcu po vykonaní odporovaného právneho\núkonu bola nižšia ako súčet pohľadávok existujúcich v čase tohto úkonu a zároveň prihlásených do\nkonkurzu. Podľa odvolacieho súdu tento názor nebol v súlade s existujúcou judikatúrou a nebol správny.\n5. Odvolací súd poukázal na judikát R 33/2016, v ktorom bol vyslovený názor, že „pre úspešnosť\nodporovacej žaloby musí správca preukázať, že odporovaným úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok\nveriteľov, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.\nPredpokladom odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá\ntaké zmenšenie hodnoty majetku, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa zníži uspokojenie\npohľadávok veriteľov. K tomu dochádza vtedy, keď dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného\nprávneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ako i vtedy,keď dôjde\nodporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka tak, že zostávajúci majetok dlžníka\nnepostačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Z uvedeného judikátu vyslovene vyplýva to, že správca\nmá v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok\nveriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Súd prvej inštancie však odmietol\nskúmať celkovú výšku záväzkov dlžníka ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu a posudzovať\nmieru zníženia možnosti uspokojenia všetkých týchto záväzkov dlžníka. Odvolací súd poukázal na to, že\npri posudzovaní ukrátenia veriteľov je vždy potrebné skúmať pomer celkového majetku dlžníka pred a po\núčinnosti napadnutého úkonu a výšku jeho záväzkov pred a po účinnosti tohto úkonu. Ak dlžník už pred\nvykonaním tohto úkonu nemá dostatok majetku na uspokojenie všetkých svojich veriteľov, predstavuje\n\núkon, ktorým sa uspokojenie veriteľov ešte zmenší, ďalšie ukrátenie.“ Bolo nelogické sa zaoberať tým,\nči celkový majetok dlžníka postačuje na uspokojenie jednej konkrétnej pohľadávky veriteľa dlžníka.\n6. Odvolací súd poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplývalo, že úpadca v účtovnej závierke\nk 31. decembru 2011 vykazoval záväzky vo výške 414.178,- Eur a majetok v hodnote 343.660,- Eur.\nNeprekážalo, že uvedené údaje boli k 31. decembru 2011, nakoľko žalovaní nedokázali za obdobie\nod 25. januára 2012 resp. od 1. februára 2012 také zásadné zmeny v majetkovej sfére úpadcu, že by\nhodnota majetku bola zrazu vyššia než suma záväzkov. Vzhľadom k tomu odvolací súd vychádzal z toho,\nže tak výška záväzkov, ako aj hodnota majetku bola približne v rovnakej výške. Z uvedeného bolo zrejmé,\nže už v čase uskutočnenia právneho úkonu postačoval majetok úpadcu len na krytie približne 83%\nzáväzkov. Napadnutou kúpnou zmluvou sa úpadca zbavil ďalšieho majetku v hodnote približne 108.000,Eur za cenu 10.000,- Eur. Celkovo tak došlo k zníženiu majetku o 98.000,- Eur, čo pri nezmenenej\nvýške záväzkov znamenalo, že miera uspokojenia veriteľov klesla na 59,3 %. Bolo zrejmé, že v priamej\npríčinnej súvislosti s touto kúpnou zmluvou došlo k poklesu miery uspokojenia veriteľov úpadcu. Zo\nzisteného skutkového stavu vyplývalo, že v danom čase bola veriteľom úpadcu spoločnosť BTS NITRA,\ns. r. o. so splatnou pohľadávkou 288,- Eur, pričom sporným úkonom došlo k zníženiu miery uspokojenia\ntejto pohľadávky, vzhľadom k čomu bola splnená podmienka tzv. konkrétneho ukrátenia podľa § 57 ods.\n4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil.\n7. Odvolací súd poukázal aj na splnenie ďalšej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to\númysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle. V predmetnej veci\nje úpadcom spoločnosť s ručením obmedzeným, teda právnická osoba. Podľa § 9 ods. 1 písm. a)\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii je spriaznenou osobu právnickej osoby jej štatutárny orgán a\npodľa písm. d) tohto odseku aj blízka osoba tohto štatutárneho orgánu. Zo zisteného skutkového stavu\nvyplývalo, že žalovaný v 1. rade bol štatutárnym orgánom úpadcu a súčasne manželom žalovanej v 2.\nrade, teda bola blízkou osobou štatutárneho orgánu úpadcu. Žalovaní tak boli spriaznenými osobami,\ntakže úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa pri uzavretí spornej zmluvy ako i vedomosť oboch žalovaných sa\npredpokladala. Opak tejto skutočnosti v konaní nevyšiel najavo. Keďže bolo konkurzné konanie voči\núpadcovi začaté s účinkami ku dňu 24. júla 2015 a odporovaná zmluva bola uzavretá dňa 25. januára\n2012, bola splnená aj podmienka, že odporovaný právny úkon musel byť urobený počas piatich rokov\npred začatím konkurzného konania. Taktiež nebolo sporné, že konkurz bol vyhlásený s účinkami k 6.\naugustu 2015 a odporovacia žaloba bola podaná 31. mája 2016, teda v jednoročnej prepadnej lehote.\nPretože odporovaná kúpna zmluva bola urobená so žalovanými ako kupujúcimi, sú pasívne legitimovaní\nv konaní o odporovacej žalobe. V dôsledku naplnenia všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenie\nodporovacieho práva žalobcu bol právny úkon v konkurze neúčinný voči veriteľom. Podľa § 63 ods.\n1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak boli žalovaní povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť\ndo dotknutej podstaty sumu 98.000,- Eur, ktorá je rozdielom trhovej hodnoty bytov (108.000,- Eur) a\nzaplatenej sumy (10.000,- Eur).\n8. Rozsudok odvolacieho súdu napadli včas dovolaním žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „dovolatelia\n“) a to z dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.“), že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v spojení s § 421 ods. 1 písm. a) C.\ns. p., keď rozhodnutie vo veci záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n9. Dovolatelia uviedli, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, súd môže pri\nrozhodovaní o neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z tých pohľadávok veriteľov, ktorým nezaniklo\npostavenie účastníka konania. Dovolatelia namietali, že odvolací súd sa odklonil v tejto otázke od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Namietali, že právnemu úkonu - kúpnej zmluve nebolo\nmožné odporovať z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že týmto úkonom bola ukrátená pohľadávka\nveriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Žalovaná v 2. rade a spoločnosť BTS NITRA,\ns. r. o. uzavreli dňa 16. septembra 2016 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorej pristúpila žalovaná v 2. rade k záväzku dlžníka RAC spol. s r. o. zaplatiť\nspoločnosti BTS NITRA, s. r. o. sumu 1.872,- Eur s úrokmi z omeškania 532,07 Eur a nákladmi z\nuplatnenia pohľadávky 326,- Eur. Uvedená pohľadávka splnením z strany žalovanej v 2. rade zanikla.\nV konaní bol žalobca povinný preukázať, že právnym úkonom, ktorému odporoval, bola ukrátená\npohľadávka veriteľa prihlásená do konkurzného konania, ktorú mal voči dlžníkovi v čase vykonania\n\núkonu. Súd však pri rozhodovaní o neúčinnosti právneho úkonu môže vychádzať len z tých pohľadávok\nveriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno\na bremeno tvrdenia, že spornou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa prihlásenej do\nkonkurzného konania. Podľa dovolateľov tak odvolací súd nerozhodol v súlade s rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu, v opačnom prípade by tak nemohol na predmetnú pohľadávku pri svojom rozhodovaní\nprihliadať a mať za to, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky spoločnosti BTS\nNITRA, s. r. o.\n10. Dovolatelia súčasne namietali, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovali im patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolatelia v priebehu konania namietali, že žalovaná v 2. rade a spoločnosť BTS NITRA, s. r. o.\nuzavreli dňa 16. septembra 2016 dohodu o pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorej pristúpila žalovaná v 2. rade k záväzku dlžníka RAC spol. s r. o. zaplatiť spoločnosti\nBTS NITRA, s. r. o. sumu 1.872,- Eur s úrokmi z omeškania 532,07 Eur a nákladmi z uplatnenia\npohľadávky 326,- Eur. Uvedená pohľadávka splnením z strany žalovanej v 2. rade zanikla. Tvrdili, že túto\nskutočnosť žalobca v konaní nenamietal. Opätovne dovolatelia namietali, že pohľadávka spoločnosti\nBTS NITRA, s. r. o. prihlásená do konkurzného konania zanikla. Keďže žalobca netvrdil existenciu inej\npohľadávky veriteľa prihlásenej do konkurzného konania, ktorá existovala v čase vykonania právneho\núkonu, neuniesol dôkazné bremeno, že v danom prípade došlo k ukráteniu veriteľa. K predmetnej\nnámietke dovolateľov sa odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyjadril, hoci išlo o otázku podstatnú\npre rozhodnutie vo veci, nakoľko práve aplikácia ustanovenia § 27 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii a posúdenie, či pohľadávka spoločnosti BTS NITRA, s. r. o. zanikla, resp. či je možné na\nňu prihliadať, ako na žalobcom jedinú tvrdenú pohľadávku existujúcu v čase vykonania právneho úkonu,\nktorému sa odporuje, a ktorá bola prihlásená, je pre rozhodnutie vo veci nevyhnutná. S uvedenými\nnámietkami dovolateľov sa odvolací súd nevysporiadal a preto považovali odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia za nedostatočné. V prípade, ak by pohľadávka spoločnosti BTS NITRA, s. r. o. prihlásená\ndo konkurzu zanikla, išlo by o podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, pričom odvolací súd\nsa s touto námietkou žalovaných žiadnym spôsobom nevysporiadal. Záverom žalovaní navrhli odklad\nvykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 444 ods. 1 C. s.\np. majúc za to, že výsledky konania a podané dovolanie dávajú predpoklad úspešnosti dovolania čo\ndo svojho obsahu. Súčasne vo vzťahu k žalovaným existuje hrozba vzniku ťažko napraviteľnej ujmy v\nprípade výkonu dovolaním napadnutého rozhodnutia a následného uspokojenia veriteľov v konkurznom\nkonaní, čo mohlo mať zásadné následky pre schopnosť žalovaných uspokojovať svoje potreby. Samotný\nodklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku na čas do rozhodnutia dovolacieho súdu nespôsobí na\nstrane žalobcu vznik závažnej ujmy.\n11. K podanému dovolaniu za vyjadril žalobca podaním zo dňa 15. februára 2019, v ktorom uviedol, že\nsa pridržiava svojich tvrdení v žalobe a vyjadrení počas konania. Potvrdil tvrdenú skutočnosť žalovanou\nstranou, že prišlo k zániku postavenia účastníka konania obchodnej spoločnosti BTS NITRA, s. r. o. v\nzmysle § 27 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po\nzistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.\ns. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.\ns. p.), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania (§ 443 C. s. p.).\n13. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p..\n14. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) a zároveň z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. .\n15. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1VCdo/1/2018, ktorý uviedol, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 C. s. p. je prípustná.\n\n16. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17. V posudzovanom prípade dovolatelia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) C. s. p. . Túto vadu videli v nezákonnom postupe odvolacieho súdu, ktorý sa ich námietkami\nnezaoberal, resp. žalovaní v konaní namietali, že pohľadávka spoločnosti BTS NITRA s. r. o. prihlásená\ndo konkurzného konania zanikla dňa 16. septembra 2016 splnením na základe dohody o pristúpení k\nzáväzku a z tohto dôvodu zaniklo postavenie spoločnosti BTS NITRA s. r. o. ako účastníka v rozsahu ním\nprihlásenej pohľadávky. Uvedenou námietkou sa odvolací súd nezaoberal, hoci mala podstatný význam\npre rozhodnutie vo veci. Okrem toho, že uvedeným postupom odvolací súd porušil právo žalovaných\nna spravodlivý proces, súčasne je z tohto dôvodu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu podľa\ndovolateľov nedostatočné.\n18. Pojem „právo na spravodlivý proces“ podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. nahradil doterajší\npojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Relevantné\nznaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. sú\na) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a\nb) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva.\nPrávo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov.\n19. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť\ndovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného\npostupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa chápe nesprávny\n(vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení,\nktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň\nznamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR. Pod pojmom „procesný postup“ (čo\nvyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry k § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. a judikatúry ÚS SR)\nsa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných práv, resp.\nmožnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné\nrozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so\nzreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.\n20. Argumentácia dovolateľov vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) C. s. p. smeruje\nk tomu, že odvolací súd sa nezaoberal ich námietkami ohľadom zániku postavenia veriteľa ako\núčastníka konania v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky s poukazom na zákonné ustanovenie § 27\nods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dovolací súd však z obsahu spisu zistil, že\nodvolací súd sa uvedenou námietkou dovolateľov nemohol zaoberať, nakoľko túto námietku dovolatelia v\nodvolacom konaní neuplatnili. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie\npodal žalobca. Súd prvej inštancie doručil odvolanie na vyjadrenie žalovaným v 1. a 2. rade, avšak\nvyjadrenie nedoručili. Dovolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že uvedeným dovolacím dôvodom\nmožno napadnúť nesprávny procesný postup, ktorým došlo zo strany odvolacieho súdu k znemožneniu\nrealizácie procesných práv, čo však z obsahu spisu vo vzťahu k dovolateľom nevyplýva. V neposlednom\nrade je z dovolania zrejmé, že dovolatelia spochybňujú správnosť záverov odvolacieho súdu, čím v\nskutočnosti namietajú nesprávnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci odvolacím súdom,\nnesprávnosť ktorá však nezakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p..\n21. Pod tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. je možné podradiť aj\nnámietku žalovaných, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Dovolatelia namietali, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom\nnevysporiadal s ich námietkami, neuviedol k nim podstatné skutkové zistenia ako ani tvrdenia\nsporových strán a preto odôvodnenie odvolacieho súdu považovali dovolatelia za nedostatočné. S\n\nuvedenou námietkou dovolateľov sa dovolací súd nestotožňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu,\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Zároveň sa odvolací\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s relevantnými odvolacími dôvodmi uplatnenými\nžalobcom v odvolaní, ktoré boli podstatné a rozhodujúce (kľúčové) pre rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska proti Švajčiarsku, rozhodnutie ESĽP z 29. apríla\n1993, séria A, č. 254-B). Podľa stabilizovanej judikatúry ÚS SR odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na každú námietku, pripomienku či poznámku strany sporu, ktorá ju nastolila. Postačujúce je,\naby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú odpoveď na\nriešenie konkrétneho právneho problému, resp. ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06). V posudzovanom prípade odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu - podľa názoru dovolacieho súdu - nie je nedostatočné, arbitrárne,\nresp. nepreskúmateľné, pretože spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre\nzákonného odôvodnenia rozhodnutia.\n22. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie\nprebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku a umožňoval dovolateľom (žalovaným\nv 1. a 2. rade) zúčastniť sa na úkonoch prvoinštančného a odvolacieho súdu. Skutočnosť, že\ndovolatelia sa nestotožňujú s právnym názorom všeobecného súdu nemôže viesť k záveru o\nnedostatočnom odôvodnení, arbitrárnosti alebo nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.\nPostupom odvolacieho súdu nebolo žalovaným znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné\npráva v takej miere, že by to malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací\nsúd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR č. 2/2016 z 3.\ndecembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v\nzmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p., pričom len výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. o.\n(odňatie možnosti konať pred súdom). Jedná sa o výnimočné prípady, kedy ide o také nedostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo\nvady zásadnej, hrubej a podstatnej“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako\nje už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho\nsúdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom\nprípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného\npráva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalovaných. Vyššie\ncitované zjednocujúce stanovisko NS SR je aktuálne aj po 1.07.2016, kedy nadobudol účinnosť nový\nCivilný sporový poriadok, pretože zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, obsiahnuté\nv novom Civilnom sporovom poriadku, sa nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska. Podľa názoru\ndovolacieho súdu, postupom odvolacieho súdu nedošlo k dovolateľom tvrdenej vade zmätočnosti podľa\nustanovenia § 420 písm. f) C. s. p., vada ktorá by zakladala porušenie práva žalovaných na spravodlivý\nsúdny proces (a tým aj prípustnosť dovolania) tak, ako to má na mysli citované ustanovenie C. s. p.\n23. Žalovaní v 1. a 2. rade prípustnosť dovolania vyvodzovali aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C.\ns. p., majúc za to, že odvolací súd sa odklonil pri svojom rozhodovaní od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Mal za to, že súd mohol pri rozhodovaní o neúčinnosti právneho úkonu vychádzať\nlen z tých pohľadávok veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania a to s poukazom na\nustanovenie § 27 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Napriek tomu však odvolací súd\nv rozpore s uvedenou právnou normou prihliadol na pohľadávku veriteľa, ktorému zaniklo postavenie\núčastníka konania, t. j. spoločnosť BTS NITRA, s. r. o. Odvolací súd však nemohol na túto pohľadávku\nprihliadať a rozhodnúť, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky prihláseného\nveriteľa.\n24. V zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n\n25. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne\nna základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi\n(§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania ,v tomto prípade\nzávisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, teda že ide o prípad, na ktorý sa\ntoto ustanovenie vzťahuje.\n26. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť\nktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písmeno a) C. s. p., nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd\nnemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého sú presne určené. V takom prípade\nnemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch a domnienkach o tom, ktorú otázku a ktorý\njudikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Ak by postupoval inak, rozhodoval by\nbez relevantného podkladu. Na druhej strane, ale v prípade absencie vymedzenia právnej otázky a\nbez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, najvyšší súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd. V takejto súvislosti by tým „suploval“\naktivitu dovolateľa, z vlastnej iniciatívy vyhľadať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa\ndanej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených.\nV opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum,\npriečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej\nv C. s. p., ale aj (konkrétne účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.) viď uznesenie najvyššieho súdu zo\ndňa 6. marca 2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017, bod 22.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) zároveň považuje za potrebné poukázať na prijatý\nzáver, že v dovolaní ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písmeno a) C. s. p.,\nby mal dovolateľ:\na) jednoznačne konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd,\nb) vysvetliť s označením konkrétneho stanoviska, judikatúru, alebo rozhodnutia najvyššieho súdu a\ndoložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 6. marca\n2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017, bod 22.\n28. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu\npodľa § 447 písmeno f) C. s. p., je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod.\nV dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 31. júla 2017 sp. zn. 3Cdo/235/2016.).\n29. V uznesení zo dňa 08. 06. 2017 sp. zn. 3Cdo/52/2017 dovolací súd skonštatoval, že v prípade\ndovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný\ndovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a zároveň, že pri riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písmeno a) až c) § 421 ods. 1 C. s. p.).\n30. Dovolateľ je teda v dovolaní povinný jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, to jest,\nktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 C. s. p. zakladá jeho prípustnosť.\n31. Ak dovolanie absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k\ndoplneniu (rovnako aj unesenie najvyššieho súdu zo dňa 29. 09. 2017, sp. zn. 1Cdo/206/2016, bod 16/).\n\n32. V prípade dovolania, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 písmeno a) C. s.\np., sa predpokladá, že dovolateľ presvedčí dovolací súd, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľ preto musí v dovolaní uviesť, ktoré konkrétne\nrozhodnutie dovolacieho súdu vo svojom rozhodnutí odvolací súd nerešpektoval (k tomu viď uznesenie\nnajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017 bod 11 a z 29. 11.\n2017, sp. zn. 6Cdo/185/2017 bod 10).\n33. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je povinnosťou\ndovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom pri vymedzení dovolacieho dôvodu v prípade\ndovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 C. s. p. uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré\npovažuje za nesprávne, konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal dovolací súd konkrétnu otázku\nsprávne riešiť a zároveň, ak má byť dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písmeno a) C. s. p.,\nmusí dovolateľ špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, s uvedením konkrétnych\nrozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodnutí\nodkloniť. Dovolací súd môže pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu, iba ak\nsú všetky uvedené kumulatívne podmienky splnené. V opačnom prípade dovolanie odmietne (§ 447\npísmeno f) C. s. p.).\n34. V danom prípade dovolacie námietky vznesené žalovanými v 1. a 2. rade sa mali týkať nesprávneho\nprávneho posúdenia ustanovenia § 27 ods. 1 písm. h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp.\nskutočnosti, že odvolací súd na uvedené ustanovenie neprihliadol, v dôsledku čoho nesprávne posúdil\nodporovateľnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Dovolatelia tak tvrdili, že sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe. Hoci v dovolaní poukazovali na ustálenú rozhodovaciu prax, z jeho\nobsahu nevyplývali žiadne konkrétne rozhodnutia, judikáty či stanoviská, od ktorých sa mal odvolací súd\nodkloniť. Vzhľadom k tejto skutočnosti dovolací súd nemohol uskutočniť meritórny dovolací prieskum,\nhranice ktorého sú presne určené. Súčasne dovolací súd nemohol založiť svoje rozhodnutie na\npredpokladoch či domnienkach o tom, ktorý judikát či rozhodnutie mal dovolateľ na mysli.\n35. Záverom dovolací súd však k tvrdeniam dovolateľa o zániku postavenia veriteľa ako účastníka\nkonania v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. h) zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii uvádza, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu zákon vyžaduje, aby\nmal veriteľ prihlásenú pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Predmetná\nkúpna zmluva bola uzavretá dňa 25. januára 2012, pričom z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu\njasne vyplývalo, že v tomto čase mal veriteľ prihlásenú pohľadávku. Skutočnosť, že po tomto úkone, t.\nj. dňa 16. septembra 2016, malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaných k zániku pohľadávky veriteľa, bola pre\nsplnenie predpokladov pre odporovanie právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 v spojení s § 60 ods. 1\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii, irelevantná.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), preto konštatuje, že žalovaní v 1.\na 2. rade vo svojom dovolaní neoznačili rozhodnutie vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací\nsúd odklonil a zaujal iný právny názor, než v konkrétnej právnej otázke zaujal v rozhodnutí dovolací súd.\nZ tejto príčiny žalovanými v 1. a 2. rade nebol vymedzený dôvod v tejto časti spôsobom uvedeným v §\n433 C. s. p. Absencia takejto náležitosti je zákonným dôvodom pre odmietnutie dovolania.\n37. S poukazom na to, že prípustnosť dovolania žalovaných nie je daná podľa ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. a) C. s. p. a ani podľa ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p., dovolací súd dovolanie žalovaných\nodmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f) C. s. p.\n38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3, veta druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov dovolacieho\nkonania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).\n39. Keďže dovolací súd odmietol dovolanie žalovaných v 1. a 2. rade, nerozhodoval už o návrhu na\nodklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21CoKR/6/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "f4cd32b7-ab39-444c-9291-55f4dc47a2cd:e3d877ee-d10a-46e2-a905-0f783c976693", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1", "spisova_znacka": "1Cdo/206/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4107208783.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}], "citovane_v": []}